Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-63-2020.pdf
PDF · 131.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q. W., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX X. XX o zaplatenie sumy 2.476,93 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 424,84 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.052,09 eur s príslušenstvom zamieta.
III. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu podal dňa 28.5.2020 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.476,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 21.4.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že Všeobecná úverová banka, a. s. ako veriteľ uzatvoril dňa 16.7.2013 so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.350,- eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- eur.
Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zákona o bankách je povinný viesť obchodnú knihu a v nej viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise.
Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam. Žalobca vystavil nový výpis z bankovej knihy ku dňu 4.4.2020 s konečným stavom ku dňu 31.3.2020 so zostatkom na úhradu 2.476,93 eur obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej.
Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, t. j. do dňa 20.4.2020 a tak vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa 21.04.2020 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 16.7.2013, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 4.4.2020, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a. s. účinné od 15.7.2013.
4. Uznesením súdu zo dňa 1.7.2020 súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 do tohto konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, a to na základe návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.6.2020 adresované žalovanej, ktoré bolo doručované žalované cestou pošty doporučenou zásielkou 2. triedy.
5. Podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, uznesenie o zmene strany v spore na strane žalobcu zo dňa 1.7.2020, ktoré si žalovaná prevzala dňa 22.7.2020.
6. Žalovaná dňa 2.12.2020 doručila podanie, v ktorom uviedla, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a z dôvodu prevencie pred šírením nebezpečne nákazlivej choroby COVID-19. Zároveň uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o., ktorý vznikol z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 16.7.2013 uzatvorenej medzi ňou a spoločnosťou Všeobecná úverová banka a. s. a požiadala o umožnenie splatiť ho v pravidelných mesačných splátkach vo výške 38,- eur.
7. Žalobca doručil súdu dňa 4.12.2020 podanie, v ktorom poukázal na vyjadrenie žalovanej, ktoré mu bolo doručené dňa 3.12.2020, z ktorého je pre neho zrejmé, že žalovaná uznala nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky v celom rozsahu a preto navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal, že v prípade uznania nároku žalovanou, súd neskúma hmotno- právne predpoklady uznania, pretože takéto posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesno-právne účinky uznávacieho úkonu žalovanej, ktoré nie je možné vziať späť. Právny zástupca žalobcu podporne odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/38/2009 zo dňa 25.3.2010.
Žalobca zároveň súhlasil, aby súd umožnil žalovanej splácať dlžnú sumu pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,- eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej zo splátok. Žalovaná suma 2.476,93 eur pozostáva z istiny 1.183,73 eur, poplatkov 26,90 eur, štandardného úroku 1.058,36 eur, sankčného úroku 207,94 eur.
Žalobca zobral v časti o zaplatenie istiny vo výške 234,84 eur - poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Ďalej žalobca oznámil, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu vo výške 190,- eur a to platbami vo výške 38,- eur dňa 10.7., 10.8., 10.9., 12.10. a 12.11.2020, preto žalobca zobral tiež v časti o zaplatenie sumy vo výške 190,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd v tejto časti konanie
zastavil a vrátil žalobcovi nespotrebovaný súdny poplatok. Vo zvyšnej časti žalobca trval na uplatnenom nároku naďalej.
8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 7.12.2020, pričom žalovaná si svoju neúčasť ospravedlnila, pojednávanie nežiadala odročiť. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní taktiež ospravedlnili z dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti a súhlasili s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
9. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ust. 146 CSPsúd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod nevyhovieť jeho návrhom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 424,84 eur s príslušenstvom titulom poplatkov a sankčného úroku vo výšky 234,84 eur a titulom čiastočnej úhrady zo strany žalovanej vo výške 190,- eur a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.
11. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami s písomným podaním žalobcu zo dňa 4.12.2020 a zistil tento skutkový stav:
12. Zo žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 16.7.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná podpísali Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, číslo: XXXXXXXX. Z tejto žiadosti vyplýva, že v čl. III. predschválený úverový rámec vo výške 900,- eur pri štandardnej mesačnej splátke určenej vo výške 30,- eur a štandardnej úrokovej sadzbe vo výške 22,80% ročne.
13. V bode 1 článku V. „Vyhlásenia klienta“ tejto žiadosti je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom RPMN je 25,14%, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 1.027,22 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojených so spotrebiteľskou zmluvou sú 127,22 eur. V bode 2 tohto článku je uvedený deň splatnosti mesačnej splátky, ktorý je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. V bode 3 tohto článku je uvedená priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovenku vo výške 25,24%.
14. Podľa bodu 9 článku V. „Vyhlásenia klienta“ tejto žiadosti žalovaná vyhlásila, že sa pred podpisom tejto žiadosti oboznámila s (a) obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať, s (b) cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, štandardnou úrokovou sadzbou, a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré jej boli písomne doručené a ktoré prevzala.
15. Z bodu 19 článku V. „Vyhlásenia klienta“ tejto žiadosti posledná veta vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany Banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. vydávanej v spolupráci s CFH, OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto zmluvy.
16. V zmysle bodu I „Vymedzenie pojmov“ Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. účinných od 15.7.2013 bez podpisu zmluvných strán
(ďalej len ako „OP“) sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje Štandardná úroková sadzba. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má právo stanoviť Štandardnú úrokovú sadzbu pre jednotlivé druhy Transakcií diferencovane.
17. V zmysle bodu II ods. 1 a ods. 2 „Uzatvorenie zmluvy a podmienky pre vydanie karty“ OP, zmluva sa uzatvára na základe Žiadosti Klienta. Žiadosť, spolu s dokladmi vo forme požadovanej Bankou, Klient doručuje Správcovi v podobe Bankou predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje, resp. sprístupňuje Klientovi Správca. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa Žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci so Správcom. Pokiaľ nie je v Zmluve výslovne uvedené inak Zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany Banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje Klienta o uzavretí Zmluvy vydaním Potvrdzujúceho listu o schválení Žiadosti a uzavretí Zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia Zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou Zmluvy. Zmluva je rámcovou zmluvou podľa Zákona o platobných službách.
18. V zmysle bodu V ods. 35 „Zúčtovanie, úhrada a platba“ ak klient nezrealizuje úradu povinnej splátky, správca ho vo výzve na jej vyrovnanie. V prípade, ak banka eviduje voči klientovi pohľadávku po lehote splatnosti, ktorú klient neuhradil ani v zmysle výzvy, má právo dočasne alebo natrvalo obmedziť realizácie transakcií držiteľa karty na všetkých kartových účtov vedených na meno klienta. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo využiť jednu alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný , b) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť karty, c) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, d) vymáhať pohľadávku súdnou cestou, pričom banka má právo vymáhať od klienta všetky náklady spojené z uplatnením pohľadávky, g) postúpiť pohľadávku tretej osoby.
19. V zmysle bodu VI ods. 37 a ods. 40 „Úroky a poplatky“ OP dlžný zostatok s výnimkou úrokov vypočítaných na základe Sankčnej úrokovej sadzby sa denne úročí Štandardnou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu kalendárnych dní v príslušnom roku. Výška Štandardnej úrokovej sadzby a Sankčná úroková sadzba je variabilná, určuje ju banka a je uvedená v cenníku. V deň uzávierky je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou.
20. V zmysle bodu X ods. 60 „Zánik Zmluvy o vydaní a používaní Karty“ OP zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú.
21. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro vystaveného ku dňu 4.4.2020 súd zistil, že žalovaná vykonávala debetné platobné transakcie do 18.10.2016 (zaúčtovaná 19.10.2016) a kreditné platobné transakcie do dňa 20.1.2017 (zaúčtovaná 25.1.2017). Z výpisu ďalej vyplýva
- výška štandardnej úrokovej sadzby: 22,80% ročne,
- výška sankčnej úrokovej sadzby: 5% ročne,
- výška štandardnej splátky: 45,- eur,
- výška povinnej splátky na úhradu: 2.476,93 eur,
- deň splatnosti: 20.4.2020,
- variabilný symbol: XXXXXXXXXX
- úverový rámec: 1.350,- eur,
- počiatočný stav: 0,- eur a
- konečný stav ku dňu 31.3.2020: 2.476,93,- eur v mínuse. Z tohto výpisu tiež vyplýva, že žalovaná skutočne z úverového účtu čerpala sumu 1.820,13 eur, a na úverový účet vložila sumu 1.890,- eur.
22. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.6.2020 Všeobecná úverová banka, a. s. oznámila žalovanej, že ku dňu 17.6.2020 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy 43993057 uzavretej dňa 25.7.2013 na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované žalovanej doporučenou zásielkou 2. triedy.
23. Súd vyzýval žalobcu, aby písomne oznámil, či a kedy došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, nakoľko z výpisu z kreditnej platobnej karty vplynulo, že žalobca voči žalovanej účtuje náklady vymáhania
do vyhlásenia okamžitej splatnosti a zároveň súd vyzval žalobcu, aby predložil listiny, ktorou bola žalovaná upozornená na využitie práva veriteľa na zosplatnenie dlhu a zároveň, ktorou bolo žalovanej oznámené, že bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru. Žalobca na túto výzvu súdu nereagoval.
Právny stav
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) Zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) Zákona veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) Zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. e) Zákona povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,
Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu účinnosti postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
31. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného od 1.1.2017 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Posúdenie veci súdom
32. Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu (dňa 16.7.2013) a žalovaná podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi bankou s postavením dodávateľa, keďže konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (nebolo to žalobcom ani tvrdené, ani preukazované).
33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
34. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje neoprávnený nárok voči spotrebiteľovi. Preto súd nevzal do úvahy vyjadrenie žalovanej, že výšku nároku žalobcu uznáva a uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom z úradnej moci preskúmal.
35. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
36. Súd má tiež za preukázané, že vzniknutú pohľadávku zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nadobudol ako postupník spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. titulom Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto v prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
37. V zmysle zákonných ustanovení (§ 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) postúpiť je možné len splatnú bankovú pohľadávku, teda pohľadávku, ktorá sa stala splatnou podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka alebo pohľadávku po termíne konečnej splatnosti.
38. Ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka jasne upravuje postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný: 1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, 2) omeškanie so splátkou po dobu troch mesiacov, 3) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením (pričom v čase upozornenia na takúto možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka na uplatnenie svojho práva aj skôr), 4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Môže sa javiť, že úprava zákonodarcu je prísna, avšak tá je určená najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý je vo všeobecnosti považovaný ako slabšia zmluvná strana, a na to, aby veriteľ bol pri uplatňovaní svojich práv obozretný a včasný, ak má v úmysle v dôsledku omeškania spotrebiteľa dosiahnuť zosplatnenie celého dlhu a zároveň takto zosplatnený dlh úspešne vymôcť v súdnom konaní. Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu
39. V danom prípade žalobca predložil obchodné podmienky, ktoré možnosť zosplatnenia v prípade omeškania s platením splátok upravovali. Súd však poukazuje, že nemal za preukázané, aby žalovaná bola riadne s týmito obchodnými podmienkami oboznámená, že tieto jej boli riadne doručené a ich obsah bol žalovanou prijatý, nakoľko tieto obchodné podmienky nie sú žalovanou podpísané. Ak zákon hovorí, že právo veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu má byť zmluvnými stranami dohodnuté, predpokladá sa konsenzus oboch strán, ktorý v danom prípade nebol preukázaný. Len odkaz v zmluve na záväznosť obchodných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere nemôže podľa názoru súdu postačovať, keďže je zrejmé, že predložená zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou bez možnosti spotrebiteľa privodiť zmenu v jej obsahu.
40. Súd má teda za preukázané, že pôvodnému veriteľovi - banke nevzniklo právo žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie s úhradou niektorej splátky. Žalobca v konaní ani netvrdil, že došlo k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru a na výzvu súdu, ktorý žiadal od žalobcu, aby uviedol, či došlo k zosplatneniu úveru, žalobca nereagoval. Súd teda ani nemal za preukázané, že by právny predchodca pristúpil k uplatneniu práva podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, ani termín konečnej splatnosti, ale ani doba trvania zmluvy. Z uvedených skutočností súd usudzuje, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pohľadávka zo spotrebiteľského úveru nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, ale ani sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
41. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca by taktiež nemal aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že nebolo preukázané ani splnenie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa ust. 92 ods. 8 Zákona o bankách.
42. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. (Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019).
43. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak
zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
44. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie podmienky písomnej výzvy bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka.
45. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupca - Všeobecná úverová banka, a. s. nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nepredložil súdu žiadnu písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky na nového veriteľa, a teda žalovanej nebol poskytnutý žiaden dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
K trovám konania
47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.476,93 eur s príslušenstvom. Súd konanie v časti o zaplatenie 424,84 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pre dobrovoľné plnenie zo strany žalovanej, a žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.052,09 eur zamietol ako nedôvodnú. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 17,15 % (= 424,84 eur z 2.476,93 eur) a úspech žalovanej predstavuje 82,85% (= 100 % - 82,85 %). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnej žalovanej patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,70% (82,85% - 17,15%)
50. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná náhradu trov konania si neuplatnila a ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.