Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-31-2019.pdf
PDF · 113 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-5C/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobkyne U.Í. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, Z. H., pr. zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému Š. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, Z. H., pr. zastúpenému JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M. advokátom so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto,
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne U. Č. rod. O., nar. XX.XX.XXXX s a p r i k a z u j ú :
- nehnuteľnosť a to: záhradná chatka so súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/XX evidovaná Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre k.ú. Z. H. v zostatkovej hodnote 3.630,- eur
- zostatok spotrebného úveru zo dňa 28.06.2013 č. zmluvy XXXXXXXXXX v Poštovej banke a.s., ku dňu 28.09.2020 vo výške 708,36 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného Š. Č., nar. XX.XX.XXXX s a p r i k a -z u j ú:
- nehnuteľnosť, a to byt č. XXX na 5. posch. vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXX, postavenom na parc. C KN č. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-in, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H. a pozemok C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1067m2 v podiele XXXX/XXXXXX-in, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. H., v zostatkovej hodnote 75.900,- eur
- hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo FORD GALAXY, EVČ D. v zostatkovej hodnote 200,- eur,
- zostatok spotrebného úveru zo dňa 28.06.2013 č. zmluvy XXXXXXXXXX v Poštovej banke a.s., ku dňu 28.09.2020 vo výške 708,36 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 22.202,86 eur, a to v lehote do štyroch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou, doručenou súdu dňa 10.07.2019 žiadala žalobkyňa vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), zaniknuté rozvodom manželstva. V žalobe uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli so žalovaným do BSM nasledovný majetok: byt č. XXX D. X. A. N. W. Z.. Č.. XXX S. Z. H. vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku na ktorom je bytový dom postavený v hodnote 75.900,- eur, záhradnú chatku Z..Č.. XXX S. Z. H. v hodnote 1.200,- eur, osobné motorové vozidlo FORD Galaxy v hodnote 3.500,- eur, zariadenie obývačky v hodnote 900,- eur, zariadenie spálne v hodnote 500,- eur, zariadenie detskej izby v hodnote 500,- eur, kúpeľňovú zostavu
v hodnote 350,- eur, chladničku v hodnote 300,- eur, mrazničku v hodnote 300,- eur, televízor v hodnote 400,- eur, mikrovlnku v hodnote 150,- eur a práčku v hodnote 300,- eur. Celková hodnota vecí patriacich do BSM dosahuje podľa tvrdenia žalobkyne výšku 84.300,- eur. Nakoľko medzi manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM podala žalobkyňa žalobu pričom navrhla vyporiadať BSM tak, že do jej osobného vlastníctva pripadne záhradná chatka, obývačka, kúpeľňová zostava, mraznička a práčka a do vlastníctva žalovaného pripadne byt, vrátane pozemku, osobné motorové vozidlo, zariadenie spálne, detskej izby, televízor, chladnička a mikrovlnka. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s rozsahom masy BSM tak, ako bola uvedená žalobkyňou. Podľa jeho názoru do BSM nepatrí byt č. XXX D. X. A. N. W. Č.. XXX (ďalej len „byt“). Kúpna cena za uvedený byt vo výške 700.000,-Sk bola uhradená z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tieto nadobudol darom od svojej neb. matky V. Č., ktorá uvedenú čiastku obdržala ako odstupné za uvoľnenie družstevného bytu. V priebehu konania zmenil žalovaný právnu argumentáciu, súhlasil s tým, že predmetný byt patrí do masy BSM a jeho obstarávaciu hodnotu žiadal vyporiadať ako hodnotu, ktorá bola vynaložená z jeho osobného majetku na spoločný majetok. Žalovaný súhlasil s tým, že zvyšok vecí označených žalobkyňou tvorí masu BSM, nesúhlasil však s hodnotou uvedených vecí tak, ako bola udaná žalobkyňou. Podľa jeho názoru má záhradná chatka hodnotu 750,- eur, osobné motorové vozidlo hodnotu 1.500,- eur a ostatné zariadenie bytu je vzhľadom na svoj vek v minimálnej hodnote. Navrhoval vyporiadať aj pasívum - úver poskytnutý od Poštovej banky vo výške 3.500,- eur využitý na kúpu uvedeného motorového vozidla, ktorý úver spláca t.č. výlučne žalovaný. 3. V priebehu konania obe strany sporu dospeli k ústnej dohode a zhodne navrhli súdu, aby nevyporiadaval v rámci masy BSM hnuteľné veci - zariadenie domácnosti t.j.: zariadenie obývačky, spálne, detskej izby, kúpeľňovú zostavu, chladničku, mrazničku, televízor, mikrovlnku a práčku s tým, že tieto veci si rozdelia tak, ako ich v súčasnosti užívajú bez vzájomných nárokov na vyporiadanie. Obe strany navrhovali, aby súd rozhodnutím vyporiadal iba nehnuteľnosti: byt a záhradnú chatku, hnuteľnú vec - automobil a pasívum - úver z Poštovej banky. Medzi stranami ostalo sporné, či a v akej výške by do masy BSM mala byť zahrnutá hodnota obchodného majetku žalovaného používaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. 4. Obe strany sporu navrhli, aby súd v rámci vyporiadania BSM zohľadnil peňažné prostriedky, ktoré každý z manželov vniesol do BSM z osobného majetku. Žalobkyňa tvrdila, že do manželstva vniesla 7.208,10 eur, ktoré získala darom od svojej matky a ktoré peňažné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu, kúpu chatky a kúpu zariadenia bytu. Žalovaný tvrdil, že do spoločného majetku vniesol sumu 23.235,74 eur, ktoré nadobudol darom od svojej matky a ktoré peňažné prostriedky boli použité na kúpu bytu. 5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkýň: V. O. V. I. T. a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: rozsudku tunajšieho súdu XP/XX/XXXX- XX R. W. XX.XX.XXXX,S. R. U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX, V. U. Č..XXXXX A. G..Ú.. Z. H., dohody o odstupnom za uvoľnenie družstevného bytu, zmluvy o odstúpení družstevného bytu, kúpnej zmluvy zo dňa 08.1.2001, potvrdenia o prevzatí peňazí 08.10.2001, čestného vyhlásenia I. T., znaleckého posudku Ing. Romana Chnapka č. XXX/XXXX, znaleckého posudku Ing. Jarmily Nováčikovej č. XX/XXXX, zmluvy o úvere 5215905486 zo dňa 28.06.2013, potvrdenia o stave úverového účtu ku dňu 10.10.2016 a ku dňu 20.09.2020, daňového priznania žalovaného za rok 2016, účtovnej závierky žalovaného ku dňu 31.12.2016. Takto zistil nasledovný skutkový stav: 6. Z rozsudku tunajšieho súdu 8P/33/2016-42 zo dňa 14.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2016 mal súd preukázané, že manželstvo strán sporu zaniklo právoplatne rozvodom ku dňu 10.10.2016. 7. Z listov vlastníctva č. XXXX V. XXXXX A. G..Ú.. Z. H. mal súd preukázané, že strany spolu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX D. X. A.. S. S. Č.. X P. W. Z.. Č.. XXX, A. D. A.. Y. G. Č.. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX-in, vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1067m2 v podiele XXXX/XXXXXX-in. Predmetné nehnuteľnosti manželia nadobudli kúpou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2001 od predávajúceho S. W., nar. XX.XX.XXXX, N. Z. H., C. XXX. Kúpna cena v zmysle bodu III predmetnej kúpnej zmluvy dosiahla výšku 305.450,- Sk, avšak súhlasím vyhlásením oboch strán v spojení s dokladom o vyplatení kúpnej ceny za byt zo dňa 04.04.2001 mal súd ustálené, že skutočná kúpna cena bola vo výške 700.000,- Sk (t.j. 23.235,74 eur). 8. Obe strany sporu zhodne uviedli, že peňažné prostriedky na kúpu bytu v sume 23.235,74 eur pochádzali výlučne od matky žalovaného. Výsluchom strán sporu, dohodou o odstupnom za uvoľnenie bytu zo dňa 30.03.2001 v spojení so zmluvou o odstúpení družstevného bytu mal súd mal nesporne preukázané, že táto ich získala ako odstupné za odstúpenie družstevného bytu č. XX D. X.. Z. XXX/XX,
Z. H. v prospech preberajúcich Ing. Š. N. V. O. M. N., obaja bytom Z. XXX/XX, Z. H.. Medzi stranami ostal sporný úmysel darkyne, a síce či bolo jej zámerom obdarovať výlučne svojho syna alebo oboch manželov. 9. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že matka žalovaného darovala uvedené peňažné prostriedky obom manželom na základe dohody, že ju doopatrujú. Následne matka žalovaného žila s rodinou a popritom pracovala v Rakúsku. Tam dostala náhlu príhodu, v dôsledku ktorej v Rakúsku zomrela. Manželia preto nedostali možnosť naplniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzájomnej dohody a doopatrovať ju pre prípad staroby a choroby. Počas trvania manželstva nadobudli spoločne ďalej chatku za sumu 1200 eur, ktoré peňažné prostriedky pochádzali z daru jej matky. Rovnako tak jej matka darovala sumu 181.000 Sk (6008,10 eur) na rekonštrukciu nehnuteľnosti a zariadenie nehnuteľnosti. Z týchto peňažných prostriedkov sa vymurovala balkónová priečka, boli vymenené okná za plastové, vymurované jadro, vymenené podlahy, vymenené interiérové a plastové dvere. Zo sumy, ktorá bola použitá na kúpu zariadenia sa kúpili stoličky do kuchyne, sedačka do obývačky a ostatné zariadenie bytu. 10. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní nesúhlasil s tým, že jeho matka peniaze, ktoré mali byť určené na kúpu bytu darovala obom manželom. Uviedol, že rodina spolu s jeho matkou bývali spolu v troj - izbovom byte patriacom jeho matke. Keďže im bol tento malý, matka byt predala, a manželia kúpili štvorizbový, do ktorého sa spolu s matkou presťahovali. Na kúpnej zmluve aj liste vlastníctva je zapísaná aj manželka pre pokoj v rodine. Matka týmto spôsobom dopredu vyriešila svoje dedičstvo, pretože pred tým pomohla jeho sestre nadobudnúť nehnuteľnosť. Potvrdil rozsah investícií do bytu uvádzaný žalobkyňou ako aj skutočnosť, že peniaze na ne pochádzali od matky žalobkyne. Uviedol, že t.č. je zariadenie domácnosti bez výraznejšej hodnoty. Automobil, má hodnotu maximálne 200,- eur a potom ako mu skončí platnosť STK bude zošrotovaný. Úver, ktorý bol zobraný na jeho kúpu spláca t.č. žalovaný a splácať ho bude ešte do roku 2023. Čo sa týka chatky, jej cena výrazne vzrastie potom, ako sa odkúpi pozemok pod ňou do osobného vlastníctva. 11. Svedkyňa I. T. nar. XX.XX.XXXX, matka žalobkyne v čestných prehláseniach zo dňa 08.10.2019 vyhlásila, že svojej dcére darovala v septembri 2003 sumu 36.000,- Sk za rekonštrukciu loggiovej steny, v júli 2006 sumu 45.000,- Sk na rekonštrukciu bytového jadra, dňa 14.04.2008 sumu 100.000,- Sk na zariadenie bytu a v januári 2011 sumu 1200,- eur na zakúpenie záhradnej chatky. Ďalej svedkyňa prehlásila, že má vedomosť o tom, že V. Č., jej nebohá svatka, predala svoj trojizbový byt a peniaze za jeho predaj darovala svojmu synovi a jeho manželke. Trvala na tom, aby bol byt napísaný na oboch manželov, z dôvodu aby ju doopatrovali. V opačnom prípade by ona, svedkyňa, neinvestovala do tohto bytu viac ako 181.000,- Sk. Bola svedkom toho, ako sa jej svatka vyjadrila, že chce aby bol predmetný byt vo vlastníctve syna a nevesty, pretože svojej dcére už na byt prispela. Pri výsluchu na pojednávaní zotrvala na všetkých uvedených tvrdeniach. Vzťah svojej dcéry a svokry popísala ako bezproblémový. Uviedla, že svatka jej záujem obdarovať oboch manželov potvrdila osobne niekedy okolo roku 2001. 12. Svedkyňa V. O., sestra žalovaného pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že má vedomosť o tom, že peniaze na kúpu bytu strán sporu pochádzali z predaja bytu, ktorý patril jej rodičom a ktorý po rozvode rodičov nadobudla ich matka. Išlo pritom o dar, ktorý bol určený iba synovi s tým, že matka v tomto byte bude mať jednu izbu, v ktorej na starobu dožije. Vzťah matky a nevesty nepopísala tak harmonicky ako predchádzajúca svedkyňa. Uviedla, že jej matka pracovala v Rakúsku, veľa krát sa jej pri návšteve sťažovala, že žalobkyňa doma kričí, búcha dverami a celkovo má pocit, že ju chce žalobkyňa dostať z domu. Toto bol aj dôvod, prečo sa svedkyňa so žalobkyňou okolo roku 2013 veľmi pohádali a odvtedy spolu nekomunikujú. 13. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Romanom Chnapkom vyplýva, že hodnota bytu č. XXX D. X. A.. S. S. Č.. X P. W. Z.. Č.. XXX, A. D. A.. Y. G. Č.. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-in, vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1067 m2 v podiele XXXX/XXXXXX-in je 75.900,- eur. Túto sumu nerozporovala ani jedna zo strán. 14. Hodnota záhradnej chatky súp.č. XXXX bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným Ing. Jarmilou Nováčikovou, znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností v sume 3.630,- eur. 15. Z vyjadrenia AUTO - Rs. PLAST, s.r.o. zo dňa 09.07.2020 vyplýva, že hodnota motorového vozidla T. B. S. J. je vzhľadom na jeho technický stav 200,- eur. 16. Z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný od 01.03.2005 vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Š. Č. - A., s miestom podnikania C. XXX/X, Z. H., s prideleným identifikačným číslom XXXXXXXX. Z daňového priznania za rok 2016 vyplýva, že žalovaný dosiahol stratu vo výške 3.823,17 eur. Podľa účtovnej závierky žalovaného za
rok 2016 mal jeho obchodný majetok celkovú hodnotu 9.616,- eur. Z toho dlhodobý investičný majetok, osobný automobil v hodnote 4.600,- eur, zásoby (pneumatiky ) v hodnote 1.051,- eur, pohľadávky vo výške 1.128,- eur, a krátkodobý finančný majetok, t.j. rezerva na chod firmy, predstavujúca peňažné prostriedky v pokladni a na účte spoločnosti vo výške 2.863,- eur. 17. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom, žalobkyňou ako spoludlžníčkou na jednej strane a Poštovou bankou, a.s., ako veriteľom na druhej strane vyplýva, že na jej základe bol stranám sporu ako manželom poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur, ktorú sumu sa dlžníci zaviazali vrátiť v 120 mesačných splátkach po 52 eur spolu s úrokmi a nákladmi v celkovej výške 2792,23 eur. Podľa potvrdenia Poštovej banky a.s. bola výška istiny 2.789,81 eur ku dňu 10.10.2016 a 1.416,73 eur ku dňu 20.09.2020. 18. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
21. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
22. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
23. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
24. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len za podmienky, že sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. V súčasnosti prevláda rozhodovacia prax (napr. rozhodnutie NS SR 4 Cdo 147/2011 zo dňa 27. augusta 2013) pripúšťajúca možnosť, aby si rozvedení manželia dohodou o vyporiadaní BSM vyporiadali iba časť svojho BSM a ohľadom nevyporiadanej časti podali návrh na súd, alebo sa táto časť vyporiadala uplynutím času zo zákona. Rešpektujúc vôľu a zmluvnú voľnosť strán konania súd rozhodnutím vyporiadal iba nimi zhodne časť hodnôt patriacich do BSM konkrétne: nehnuteľnosti: byt a záhradnú chatku, hnuteľnú vec - automobil a pasívum - úver z Poštovej banky. Tieto súd vyporiadal tak, ako strany sporu zhodne navrhovali. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal záhradnú chatku a do výlučného vlastníctva žalovaného byt a osobný automobil.
25. Žalobkyňou vznesený nárok na polovicu hodnoty obchodného majetku žalovaného súd posúdil nasledovne. Bolo preukázané, že žalovaný od 01.03.2005 podniká pod obchodným menom Š. Č. - A..
V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou na základe živnostenského oprávnenia. Z účtovnej závierky majetku žalovaného k 31.12.2016 vyplýva, že čistá hodnota obchodného majetku vo výške 9616,- eur je tvorená súčtom viacerých položiek. Dlhodobý hmotný majetok prestavuje hodnota osobného motorového vozidla vo výške 4600,- eur. Predmetný osobný automobil súd vyporiadal a prikázal do vlastníctva žalobcu ako uviedol v predchádzajúcom odseku odôvodnenia s tým, že vychádzal z jeho hodnoty ku dňu rozhodnutia t.j. 200,- eur. (bližšie bod 15 odôvodnenia) Obchodný majetok žalovaného ďalej tvorili zásoby t.j. pneumatiky v hodnote 1051,- eur, ktoré sú podľa názoru súdu vecami slúžiacimi výlučne výkonu povolania žalovaného. Nespadajú preto do masy BSM. Pohľadávky a finančné prostriedky na účte a v pokladni sú však podľa názoru súdu vecami, ktoré nesúžia len výkonu povolania podnikajúceho manžela, práve naopak z ich samotnej povahy vyplýva schopnosť byť využívanými aj druhým manželom. Súd preto určil, že žalovaný je povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.991,- eur (súčet hodnoty krátkodobého finančného majetku t.j. peňažných prostriedkov v pokladni a na účte a pohľadávok). 26. Podľa správy Poštovej banky a.s zo dňa 28.09.2020, zostatok na spotrebiteľskom úvere ku dňu 28.09.2020 bol v časti istiny 1.416,73 eur. Obe strany sporu súhlasili, aby súd pri určení zostatku úveru ku dňu 28.09.2020 vychádzal a vyporiadal iba zostatok istiny, ktorý treba ešte zaplatiť vo výške 1416,73 eur. Povinnosť splatiť predmetný úver súd uložil stranám rovným dielom, v polovici t.j. v sume 708,36 eur. Žalovaný sám navrhol, že v prípade, ak súd zohľadní peňažné prostriedky vnesené ním do kúpy bytu netrvá na tom, aby súd zohľadňoval skutočnosť, že v období od rozvodu do 28.09.2020 splácal predmetný úver výlučne žalovaný. 27. Pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádza tiež zo zásady refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho zákonníka). Prihliada pritom tak na presuny z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj na presuny z bezpodielového spoluvlastníctva do oddeleného vlastníctva niektorého z manželov. 28. Vec, ktorá bola získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. ktoré sám získal darovaním) sa nestáva predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve toho kto ju získal. Ak je však kúpna cena zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do BSM, patrí takto nadobudnutá vec do masy BSM s tým, že ten koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, má pri vyporiadaní práv žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. 29. V predmetnom spore boli oboma stranami tvrdené presuny z oddeleného vlastníctva manželov do BSM. V oboch prípadoch sa jednalo o peňažné prostriedky nadobudnuté darom od matky tej ktorej strany. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že žalobkyňa vzniesla do BSM z výlučných prostriedkov celkovo sumu 7208,10 eur, ktoré peňažné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu, zariadenie bytu a kúpu záhradnej chatky. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že nehnuteľnosť
- byt bol nadobudnutý výlučne z finančných prostriedkov pochádzajúcich z daru matky žalovaného vo výške 23.235,74 eur, ostalo však sporné, kto bol v tomto prípade obdarovaným, či obaja manželia alebo len samotný žalovaný. Preukázanie tejto skutočnosti bolo sťažené faktom, že samotná darkyňa medzičasom zomrela, pričom darovacia zmluva mala ústnu formu. Súd preto vyhodnocoval protichodné tvrdenia žalovaného a jeho sestry na jednej strane, na druhej strane tvrdenia žalobkyne a jej matky. Podľa súdu vierohodnejšie a logickejšie pôsobili tvrdenia žalovaného a jeho sestry svedkyne V. O., ktorí zhodne uviedli, že zámerom matky bolo obdarovať výlučne syna. Týmto spôsobom si samotná matka žalovaného riešila svoju bytovú otázku, keďže sa vzdala svojho bytu, ktorý dovtedy spoločne s rodinou žalovaného užívala a to bez toho, aby s manželmi uzavrela písomnú dohodu o vecnom bremene spočívajúcom v práve dožitia. Naopak tvrdenia žalobkyne, že suma na kúpu bytu bola podarovaná obom manželom spoločne zatiaľ čo prostriedky na jeho rekonštrukciu a jeho zariadenie boli podarované zo strany jej matky iba výlučne jej, t.j. žalobkyni sa súdu javia nepravdepodobné a účelové. Podľa názoru súd usporiadanie, kedy každý z manželov môže žiadať náhradu tohto, čo do spoločného majetku vniesol zo svojho oddeleného majetku predstavuje vyvážené a najspravodlivejšie vyriešenie vzájomných vzťahov. 30. Súd pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza predovšetkým z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka). Uvedené dáva súdu možnosť, aby ich výšku určil v inom pomere. V danom prípade a v okolnostiach konkrétneho prípadu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od základnej zásady
pre vyporiadanie rovnosti podielov a to zásady rovnosti podielov (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka). 31. Keďže súd rozhodol o vyporiadaní BSM spôsobom pri ktorom žalovaný nadobudol majetok vo vyššej hodnote ako žalobkyňa, uložil mu na vyrovnanie podielu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 22.203,20 eur ako polovicu hodnoty majetku nadobudnutej pri vyporiadavaní žalovaným po zohľadnení prostriedkov vnesených oboma stranami. Pri výpočte tejto sumy súd postupoval nasledovne: Hodnota vecí prikázaných žalovanému vrátane hodnoty obchodného majetku je v celkovej výške 80.091,- eur (79.500 + 200 + 3.991,- eur) a hodnota vecí prikázaných žalovanej je vo výške 3630,- eur. Polovičný podiel strán sporu z celej masy BSM je 83.721,- eur/2 teda 41.860,50 eur. Žalovanému boli prikázané veci v hodnote 80.091,- eur, preto je povinný zaplatiť žalobkyni rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 38.230,50 eur. Následne súd zohľadnil vzájomné nároky strán sporu na vyplatenie prostriedkov, ktoré zo svojho oddeleného majetku vzniesli do BSM vo výške 23.235,4 eur na strane žalovaného a 7.208,10 eur na strane žalobkyne. Na základe rozdielu týchto nárokov je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu 16.027,30 eur. Po vzájomnom započítaní týchto nárokov je teda celkovo žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách sumu 38.230,50 - 16.027,30 t.j. 22.203,20 eur. Pri výpočte tohto podielu nezohľadňoval súd výšku pasív, nakoľko povinnosť uhradiť zvyšok úveru v Poštovej bane rozdelil bývalým manželom rovnakým dielom.
32. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko pomer úspechu a neúspechu je v konaní o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnaký, keďže podiely oboch manželov sú rovnaké. Vznik sporu zapríčinili obe strany sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu veci z ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodou. 33. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., v lehote do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení lehoty prihliadal na výšku plnenia a skutočnosť, že žalovaný podľa vlastného tvrdenia nedisponuje t.č. dostatočným objemom peňažných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu žalobkyni, ale bude si musieť za týmto účelom vziať úver. Z uvedených dôvodov súd zákonom stanovenú lehotu na plnenie v rozsahu troch dní považoval za neprimerane krátku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne alebo prostriedkami elektronickej komunikácie. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.