Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-2150-2019.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Subarea
46Ek/2150/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika, a. s. so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti povinnému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.-U. J., XXX XX Y.-U. J., adresa na doručovanie: P.O.Y. XXXXX, XXX XX Y. 1, zastúpenému: JUDr. Viera Klíčová, nar. 18.11.1959, Budovateľská 27, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 505,86 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Bohumil Kubát, Exekútorský úrad so sídlom Obchodná 7, 811 06 Bratislava, pod sp. zn. 360EX 345/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2150/2019 zo dňa 14. apríla 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2150/2019 zo dňa 14. apríla 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.11.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 505,86 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/203/2015-73 zo dňa 09.08.2018 a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/203/2015-92 zo dňa 21.12.2018. Dňa 28.11.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/2150/2019 zo dňa 14.04.2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 49, § 61k ods. 1-5, § 61l ods. 1, 3, 4 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu jeho nemajetnosti, kedy jeho príjem nestačí ani na uspokojenie základných životných potrieb, pričom dodal, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že skutočnosť, že povinný nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho údajnú nemajetnosť, naopak súdny exekútor zistil, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a je spoločníkom v spoločnosti MASTER Corporation, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 472/13, 811 06 Bratislava, IČO: 51 113 031. Súd v napádanom rozhodnutí zo dňa 08.10.2020 konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil skutkový stav na tom podklade, že sa exekúcia voči povinnému začala oprávnene a vykonáva sa na základe riadnych exekučných titulov. Konštatoval, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti, pričom je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie
určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Vyhodnotil, že povinným tvrdená nemajetnosť a nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie v tomto štádiu konania. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude úkonmi súdneho exekútora na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude až následne za splnenia zákonných podmienok daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d) Exekučného poriadku.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 08.06.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby sudca exekúciu v plnom rozsahu zastaviť. Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučným titulom zo dňa 09.08.2018 bolo rozhodnuté o žalobe oprávneného voči otcovi povinného za služby, ktoré poskytoval otcovi povinného v mieste jeho trvalého bydliska. Po smrti otca povinného prebehlo dedičské konanie sp.zn. 6D58/2012, Dnot 99/2012, v rámci ktorého Okresný súd Žiar nad Hronom, na návrh dedičov v zmysle § 175n Občianskeho súdneho poriadku vyzval veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky, kedy mu konajúca notárka po skončení dedičského konania uviedla, že za predmetnú pohľadávku oprávneného nebude zodpovedať. Namietal doručenie exekučného titulu a preto mal za to, že bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne
odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
15. Sudca v sťažnostnom konaní dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinným, jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučné tituly predložené oprávneným sú spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia začala dôvodne. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nemožno vecne preskúmavať exekučné tituly. K tvrdenej nemajetnosti zo strany povinného sudca uvádza, že v súčasnosti nie je možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného, kedy o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. Zlá finančná situácia resp. sociálne postavenie povinného nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a na ňom je posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. Sudca ďalej v súlade so závermi vyššieho súdneho úradníka dodáva, že akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohol povinný namietať výlučne v základnom konaní a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktoré obsahujú všetky povinné náležitosti vymedzené Exekučným poriadkom. Sudca navyše v rozpore s tvrdením povinného po preskúmaní exekučného titulu konštatuje, že exekučným titulom zo dňa 09.08.2018 bola vyslovená povinnosť plniť nie otca povinného, ale priamo povinného a že táto povinnosť bola určená súdom až po skončení dedičského konania sp.zn. 6D58/2012, Dnot 99/2012 vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom po otcovi povinného ako poručiteľovi a preto povinný mal možnosť sa voči uvedenému rozhodnutiu brániť.
16. Čo sa týka zo strany povinného až v sťažnostnom konaní tvrdenej námietky nedoručenia exekučného titulu, sudca vyhodnotil, že ide o skutočnosť, ktorú povinný nenamietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ale až ako novú skutočnosť v sťažnostnom konaní, pričom išlo o skutočnosť, ktorú mohol a mal povinný namietať už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie a preto v zmysle prísnej zásady koncentrácie konania, dôvodnosť takejto obrany povinného v danej veci vylučuje citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom alebo neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne povinný bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Keďže všetky namietané skutočnosti mal a mohol povinný uplatniť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, exekučný súd na ne prihliadať nemohol (Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020).
17. Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2150/2019 zo dňa 14.04.2020 ako nedôvodnú zamietol.
18. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).