Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-19-2019.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: Z. B. B. J. M., so sídlom Z. K. X, XXXXX B., J., zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom Z. B. B. J. M., pobočka zahraničnej banky, so sídlom N. X, Z. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX I. W. I. O., o zaplatenie 284,22 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 7Csp/19/2019 - 39 zo dňa 03.06.2019 sa zrušuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 155,10 EUR, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,10 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,57 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2019 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 284,22 EUR spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,20 % ročne zo sumy 241,81 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,22 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti H. M. F..M.., so sídlom B. X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou Z. B. B. J. M., so sídlom Z. K. X, XXXXX B., J., zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť H. M. F..M.. (ďalej len H.) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť Z. B. B. J. M. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 18.03.2015 uzavrel H. ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok H. poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 468,00 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 10 mesačných splátok vo výške 52,15 Eur, t.j. celkom 521,50 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.04.2015. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby H. poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi,
ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu H. poskytol žalovanému úver tak, že dňa 19.03.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Podľa bodu 2.1. Časti 3. Úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s H. nedohodol inak. H. splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza H. z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný H. do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 312,90 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca prekladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 15.04.2016 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Podľa bodu 3.2. časti 3. Úverovej zmluvy H. je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. H. je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá H. vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Podľa bodu 3.4. časti 3. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči H.. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedená povinnosť trvá až do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 284,22 Eur (241,81 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 3,08 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 0,80 Eur z titulu dlžných poplatkov za vedenie účtu; 3,53 Eur z titulu dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru; 35,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,20 % ročne zo sumy 241,81 Eur od 16.04.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,22 Eur od 16.04.2016 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalobca v prílohe predkladá výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol H. žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver.
2. Súd dňa 03.06.2019 vydal platobný rozkaz č. k. 7Csp/19/2019 - 39 a doručil ho stranám sporu. Proti platobnému rozkazu podal dňa 14.10.2019 v zákonnej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením. V ňom tvrdí, že súhlasí so zaplatením žalovanej sumy 284,22 EUR, súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia žalobcu, ale nesúhlasí so zaplatením úrokov vo výške 24,20 % ročne zo sumy 241,81 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia a zaplatením úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,22 EUR od 14.06.2016 do zaplatenia. Žiada súd ako aj žalobcu, aby mu bolo umožnené dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach. Dňa 16.03.2020 žalobca doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom tvrdí, že nesúhlasí s odpustením úrokov a ani úrokov z omeškania a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca žiada súd, aby odpor žalovaného odmietol ako vecne neodôvodnený. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd vydaný platobný rozkaz zrušil v súlade s § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o spor jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota spotrebiteľského sporu nepresahuje 1.000,- EUR, súd vyvesil oznam na úradnej tabuli súdu, že dňa 07.12.2020 o 08:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/B, 2. poschodie, na tunajšom súde, bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
4. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
8. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Dňa 18.03.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 468,- EUR s výškou úrokovej sadzby 24,20 % ročne, RPMN 27,09 %, priemerná RPMN 21,35 %, žalovaný sa predmetnú úver zaviazal splatiť v 10 mesačných splátkach po 52,15 EUR, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 15.04.2015 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15.01.2016, celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 521,50 EUR. Žalovaný neuhrádzal včas mesačné splátky, čím sa dostal do omeškania s platením dlhu. Dňa 15.04.2016 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatným celý dlh žalovaného. Žalovaný do dňa podania žaloby zaplatil žalobcovi celkovo 312,90 EUR, čo žalobca preukázal výpisom z úverového účtu.
11. Zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval žalobou uplatnené nároky, je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia jednak zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 41 cit. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa ods. 4 písm. k) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Žalovanému nevznikol na základe zmluvy o úvere nárok na úroky z úveru aj z dôvodu, že dojednaná úroková sadzba je neprimerane vysoká. Skutočnosť, že sa jedná o zmluvu o úvere neobmedzuje súd v posúdení zmluvného ustanovenia o riadnych úrokoch z úveru vo svetle dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že dojednanie o úroku z úveru v sadzbe 24,20 % ročne je značne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v marci 2015 s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková miera vo výške 7,68 % ročne. Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve o úvere viac ako trojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
16. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania (stranami sporu) dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
17. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
20. Úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 7,68 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 24,20 %, teda viac ako trojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
21. Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru vo výške 468,- EUR, z ktorej žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 312,90 EUR. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu v celom rozsahu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy 155,10 EUR (rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi do dňa podania žaloby), spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,10 EUR od 16.04.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že pomerne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 54,57 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).