Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-24-2020.pdf
PDF · 111.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: T. Y., bytom W., L. 5, zastúpený advokátskou kanceláriou R.. Cimrák s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 01. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu žalobcu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 01. 2020 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 09. 2019 o zamietnutí žiadosti o prepočet invalidného dôchodku zo dňa 04. 09. 2019 podľa § 114 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 16. 09. 2019 zamietol žiadosť žalobcu o prepočet invalidného dôchodku, doručenú žalovanej dňa 06. 09. 2019. Poukázal na tú skutočnosť, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok vznikol dňa 20. 02. 1985, t.j. odo dňa, ktorým bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky v Nitre. O nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2015, t.j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., a to v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011.
V ustanovení § 294 zákona č. 461/2003 Z.z. sa zrušuje okrem iných aj zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a z čoho vyplýva, že ustanovenie § 159 zákona č. 100/1988 Zb. bolo účinné do 31. 12. 2003, na základe čoho je zrejmé, že ku dňu priznania dôchodkovej dávky, t.j. 22. 07. 2011 toto ustanovenie nebolo účinné, a preto zvýšenie čiastočného invalidného dôchodku podľa § 147 zákona č. 100/1988 Zb. nepatrí.
Žalobca vo svojej neformálnej žiadosti žiadal i o zvýšenie invalidného dôchodku o všetky následné valorizácie za kal. roky 1985 - 2011. Nárok na invalidný dôchodok si uplatnil žiadosťou zo dňa 22. 07. 2014 a v súlade s ustanovením § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu invalidného dôchodku žalobcovi vznikol až 22. 07. 2011. Z tohto vyplýva, že aj keď nárok na dôchodok vznikol dňa 20. 02. 1985, invalidný dôchodok sa v období od 20. 02. 1985 do 31. 12. 2003 nevyplácal, preto zvýšenia dôchodkovej dávky za kal. roky 1985-2010 nepatria.
Invalidný dôchodok bol zvýšený odo dňa priznania podľa § 2 zákona č. 306/2002 Z.z. a následne v zmysle § 273 ods. 2 a § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže žalobcovi sa v rokoch 2004 až 2010 invalidný dôchodok nevyplácal, zvýšenia za tieto kal. roky mu nepatria. Dôchodková dávka bola podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená odo dňa priznania, t.j. od 22. 07. 2011 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 1,8%, čo je 1,20 eur mesačne na sumu 63,- eur mesačne.
II.
3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opätovne žiadal o prepočet invalidného dôchodku a žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku aj za obdobie od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. 02. 1985 do dátumu jeho priznania, t.j. do 22. 07. 2011.
4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospela k záveru, že postup sociálnej poisťovne, ústredia bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné potvrdiť. Poukázala na to, že právoplatným rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 27. 07. 2015 bol priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011 v sume 63,- eur, čím bol vlastne realizovaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 19Sd/22/2015-25 zo dňa 17. 03. 2015, ktorého podkladom na vydanie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky Nitra zo dňa 04. 06. 2015 so záverom, že žalobca nie je invalidný na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z., ktorý je účinný od 01. 01. 2005 a v tom čase žalobca nebol nezaopatreným dieťaťom a nie je invalidný ani podľa § 263 ods. 15 citovaného zákona, lebo ten sa týka len osôb narodených v období od januára 1987 do 31. decembra 2004 a nie je invalidný ani podľa § 32 ods. 2 zákona č. 121/75 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zdravotný stav žalobcu nespĺňa podmienku úplnej invalidity, ale od 20. 02. 1985 je čiastočne invalidný podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok, alebo len iné menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho zárobok žalobcu podstatne klesol.
O nároku žalobcu o invalidný dôchodok bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím z 27. 07. 2015 a v súlade s § 112 ods. 1 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011, t.j. tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.
Podľa osobitných predpisov o zvyšovaní dôchodkov účinných do 31. 12. 2003 sa dôchodok zvýšil v príslušnom kal. roku ak v kal. roku bol priznaný alebo sa v kal. roku vyplácal. Žalobcovi sa v tomto období invalidný dôchodok nevyplácal. Nárok na invalidný dôchodok si uplatnil až žiadosťou z 22. 07. 2014 a nárok mu vznikol 22. 07. 2011, t.j. tri roky spätne. Ak keby žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 20. 02. 1985, tento sa mu nevyplácal, a preto zvýšenia dôchodkovej dávky za kal. roky 1985-2010 nepatria.
5. Námietka žalobcu, že žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku od vzniku nároku na dôchodok do dátumu jeho priznania, nie je dôvodná, pretože je potrebné rozlišovať nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Za súčasného právneho stavu nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok v období od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. 02. 1985 do dátumu jeho priznania, t.j. do 22. 07. 2011, pretože pred týmto dátumom invalidný dôchodok nebol vyplácaný a nie je možné aplikovať ustanovenie § 159 zákona č. 100/1988 Zb., prípadne ustanovenie § 147 zákona č. 100/1988 Zb. Z toho dôvodu mu bola správne žiadosť o prepočet dôchodku zamietnutá.
III.
6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že už v odvolaní upozorňoval na tú skutočnosť, že žalovaná o jeho návrhu
rozhodla podľa predpisov účinných do 31. 05. 2003. Je pravdou, že zákon č. 100/1988 Zb. bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z., ale ustanovenie § 259 ods. 1 tohto zákona priamo umožňuje použiť tento predpis pri rozhodovaní o dávkach za podmienok tam uvedených, ale v žiadnom prípade nie je prechodné a záverečné ustanovenia, kde systematicky ustanovenia § 161 zákona č. 100/1988 Zb. zaradené. V opačnom prípade tak ako to vykladá aj žalovaná by malo dôjsť k použitiu ustanovenia § 159 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého dôchodky priznané po 30. 09. 1988 podľa predpisov platných pred 01. 01. 1988 sa zvyšujú podľa § 146 až § 158 za deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje september 1988. Toto však žalovaná nepochopiteľne odmietla s poukazom na neúčinnosť právneho predpisu. V tomto citovanom ustanovení je zakotvená fikcia dňa priznania dôchodku sa považuje 30. 09. 1988, bez ohľadu na to, kedy bol dôchodok priznaný. Podmienkou je, že dôchodok bol priznaný po 30. 09. 1988 podľa predpisov platných pred 01. 10. 1988.
Žalovaná vo veci používa zjavne dvojaký meter a takýmto postupom bol žalobca ukrátený na dávkach v invalidite, ktoré mu neboli zvyšované za celé obdobie od 20. 02. 1985 do 31. 12. 2003 ako aj za ďalšie obdobie do 31. 12. 2013. Ďalej poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, konkrétne Nález ÚS 7/1999 z 22. 09. 1999, ÚS 44/1999 zo dňa 13. 10. 1999, ako aj na článok 152 ods. 4 Ústavy SR. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
IV.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 06. 2020 poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia.
Námietku žalobcu, ktorou žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, považovala za nedôvodnú, pretože za súčasného právneho stavu, nie je možné invalidný dôchodok zvýšiť od obdobia jeho vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. 02. 1985, t.j. odo dňa, ktorým bol uznaný za čiastočne invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 04. 06. 2015 do dátumu priznania, t.j. do 22. 07. 2011. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný právoplatným rozhodnutím žalovanej zo dňa 27. 07. 2015 od 22. 07. 2011 v sume 63,- eur mesačne. Pred týmto dátumom sa žalobcovi invalidný dôchodok nevyplácal, preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 159 zákona č. 100/1988 Zb. ani § 147 zákona č. 100/1988 Zb. Zvýšenie invalidného dôchodku ako požaduje žalobca za daného skutkového a právneho stavu nie je právny nárok.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Žalobca na pojednávaní dňa 07. 12. 2021 uviedol, že prvýkrát požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou z r. 2014, a to 08. 10. 2014, po preskúmaní jeho zdravotného stavu bol uznaný za invalidného avšak s iným dátumom vzniku invalidity, pretože jeho zdravotný stav podmieňoval vznik invalidity už v r. 1975, kedy utrpel úraz, následkom ktorého stratil oko. Rozhodnutím sociálnej poisťovne mu bola zamietnutá žiadosť o invalidný, pretože k dátumu vzniku invalidity, t.j. 27. 07. 2011, teda k dátumu uplatnenia nároku nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov. Vtedy podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré preskúmal Krajský súd v Nitre, a tento rozsudkom 19Sd/22/2015-25 zo dňa 17. 03. 2015 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na nové konanie, pretože posudkoví lekári podľa právneho názoru nepostupovali pri posudzovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia zákonne, keď posudková lekárka pobočky v Nitre určila dátum vzniku invalidity 22. 07. 2011, a to v zmysle žiadosti, napriek tomu, že som si žiadal priznať invalidný dôchodok tri roky spätne. Posudkový lekár ústredia určil dátum vzniku invalidity od 01. 01. 2004 a vytkol posudkovým lekárom, že pochybili, keď nesprávne posúdili invaliditu, ktorá je následkom úrazu z 01. 11. 1975.
Po zrušení rozhodnutia rozsudkom krajského súdu som bol opätovne u posudkového lekára dňa 04. 06. 2015, ktorý opätovne preskúmal zdravotný stav a priznal mu dátum vzniku invalidity taký, aký mal byť, teda uznal čiastočnú invaliditu od 20. 02. 1985. Na základe tohto posudkového záveru, s ktorým bol spokojný, sociálna poisťovňa mu rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2015 priznala invalidný dôchodok v sume 63,-euro, s čím bol spokojný, bol sa poradiť s viacerými právnikmi, a títo mu poradili tak, aby to
nechal tak, pretože keby mi prepočítali dôchodok, mohla by byť priznaná nižšia suma ako bola priznaná základná suma pre výpočet dôchodku, a preto voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal.
Na otázku sudkyne žalobca uviedol, že on súhlasí s tým, ako uviedol súd, že jemu nebol vypočítaný invalidný dôchodok k dátumu vzniku invalidity od 20. 02. 1985 ale od 22. 07. 2011, s tým súhlasí, avšak keďže bol od tohto dátumu invalidný, žiadal o prepočet dôchodku ako aj priznaním valorizácie za jednotlivé roky. K podaniu žiadosti o prepočet dôchodku po tom ako nepodal voči tomuto rozhodnutiu z 27. 07. 2015 ho utvrdil fakt, že si podá túto žiadosť, pretože po preštudovaní literatúry, sa utvrdil v tom, že mu vznikol nárok na valorizáciu invalidného dôchodku.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná pri výpočte invalidného dôchodku žalobcu postupovala podľa § 269 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa v týchto konaniach rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Toto zákonné ustanovenie žiadnym spôsobom neustanovuje, ktorý je tento predchádzajúci predpis, nakoľko pred týmto zákonom bol ešte zákon č. 100/1988 Zb. ako aj zákon č. 121/1975 Zb. Napriek tomu žalovaná bez toho aby to odôvodnila rozhodla o invalidnom dôchodku žalobcu podľa predpisu č. 121/75 Zb. a na základe tohto určila aj sumu alebo resp. výšku jeho invalidného dôchodku. Žalobcovi teda v zmysle tohto predpisu od 20. 02. 1985 vznikol nárok na invalidný dôchodok v zmysle rozhodnutia žalovaného. Už vo svojej žalobe uvádzajú, že žalovaná sa pravdepodobne pri svojom, rozhodovaní riadila ustanovením § 141 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý takisto pri rozhodovaní v takýchto veciach, ktoré vznikli pred 01. 10. 1988 a o ktorých sa od tohto dňa právoplatne rozhodlo, sa rozhodne podľa platných predpisov. Napriek uvedenému pri námietke žalobcu, žalovaná vo svojich vyjadreniach považuje tento právny predpis za neúčinný, lebo bol zrušený súčasným platným zákonom. Ale vyplýva z neho, že sa s ním musela riadiť, keď vo veci rozhodla podľa zákona č. 121/75 Zb., chceli upozorniť na tomto mieste na ustanovenie § 159 zákona č. 100/1988 Zb., kde je jednoznačne uvedené, že dôchodky priznané po 30. 09. 1988 podľa predpisov platných pred 01. 09. 1988 sa zvyšujú, teda valorizujú a deň priznania dôchodku sa pritom na účely zvýšenia považuje 30. 09. 1988. Zákonodarca sám zaviedol fikciu priznania dôchodku, aby mohol riešiť v budúcnosti valorizáciu týchto dôchodkov, na ktorých nárok vznikol pred účinnosťou tohto právneho predpisu a o ktorých ešte nebolo rozhodnuté. Bolo to v období, keď prichádzalo ľudovo povedané k inflácii, zvyšovali sa ceny, a preto bolo potrebné aj túto skupinu zahrnúť do valorizácie dôchodkov aby mali pokryté svoje odôvodnené životné potreby. To, že žalovaná toto zákonné ustanovenie nebrala do úvahy pri svojom rozhodovaní jednak o nároku žalobcu a jednak o následných tvrdeniach odporuje tomuto zákonnému ustanoveniu. K ustanoveniu § 112 zákona 461/2003 Z.z., na ktorý sa vo svojich vyjadreniach odvoláva žalovaná uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia sa dávka prizná spätne najviac tri roky od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Toto ustanovenie ale má viaceré podmienky, kedy je ho možné uplatňovať. V prvom rade dávka musela byť už priznaná alebo vyplácaná, alebo muselo ísť o dodatočné zistenie, že sa dávka priznala v nižšej výmere. V prípade žalobcu, ale takýto prípad nenastal, lebo ako bolo ozrejmené na pojednávaní, prvé rozhodnutie, ktoré vydala vo veci žalovaná, bolo zrušené rozsudkom krajského súdu, a to znamená že nie je platné a vykonateľné, nakoľko o jeho žiadosti rozhodovala žalovaná až druhým rozhodnutím vo veci. Preto aplikácia tohto zákonného ustanovenia zo strany žalovanej je v prípade žalobcu nesprávna a nezákonná. Žalovaná mala rozhodnúť svojim rozhodnutím o nároku žalobcu ako aj o priznaní invalidného dôchodku od 20. 02. 1985. Mohla v tomto prípade aplikovať ustanovenie o premlčaní nároku na dávku, ktoré podľa nášho názoru je práve v zákone pre takéto prípady. To by ale musel vzniesť námietku premlčania. Zástupca žalobcu podotýka, že uplatnením námietky premlčania nárok nezaniká, len sa zoslabuje a nie je vymáhateľný a nárokovateľný. V takom prípade by alebo priznaný dôchodok bol od 20. 02. 1985 aj keby sa potom vyplácal len tri roky spätne od podania žiadosti, ale v takom prípade by nebol problém s aplikáciou všetkých zvýšení dôchodku od tohto dátumu, nakoľko všade je zakotvená zásada priznania, alebo vyplácania dôchodku na vznik nároku na jeho výšku.
Žalovaná nesprávnou aplikáciou týchto ustanovení pripravila žalobcu o možnosť podieľať sa na zvyšovaní dôchodkov za celé obdobie od r. 1985 až do r. 2010 ako to sama uvádza vo svojich vyjadreniach, že mu nevznikol nárok, a preto jej rozhodnutie, ktoré vydala na základe žiadosti žalobcu o prepočítanie a zohľadnenie týchto valorizácii na výšku jeho invalidného dôchodku je neprávne a protizákonné. V žalobe ako aj vo vyjadreniach poukazujú na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré jednoznačne prikazujú správnym orgánom ako aj súdom pri aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení vychádzať z ich účelu. Na záver zástupca chcel ešte uviesť, že by bolo nespravodlivé, keď výška invalidného dôchodku bola vypočítaná podľa menovej hladiny a predpisov platného od r. 1985 a
mala by sa použiť na slušný a dôstojný život občana v roku 2015, tak ako je to v rozhodnutí žalovanej bez nepreberného množstva valorizácii a zvyšovania dôchodkov, ktoré z hľadiska zákonodarcu mali zabezpečiť primeranú výšku dôchodku v danom období. Preto navrhujú ako to žiadajú v žalobe, aby súd rozhodnutie žalovanej v plnom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a priznal náhradu trov konania.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že predmetom konania je zamietnutie neformálnej žiadosti žalobcu o prepočet invalidného dôchodku. Žalobcovi bol rozhodnutím sociálnou poisťovňou zo dňa 27. 07. 2015 priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011. Nakoľko voči uvedenému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V danom konaní je potrebné rozlišovať nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Nárok žalobcu na invalidný dôchodok vznikol dňa 20. 02. 1985, t.j. odo dňa, ktorým bol uznaný za čiastočne invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok dňa 22. 07. 2014. Z uvedeného dôvodu mu bol priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011, to znamená tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Za súčasného právneho stavu, nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok v období od vzniku nároku na dôchodok do dátumu jeho priznania . Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný od 22. 07. 2011, a takisto aj nárok na výplatu invalidného dôchodku mu vznikol až 22. 07. 2011. Pred uvedeným dátumom sa žalobcovi invalidný dôchodok nevyplácal, a preto nie je možné uplatniť v prípade žalobcu § 159 prípadne § 147 v znení neskorších predpisov, tak ako to žalobca požaduje. Zástupkyňa žalovanej podotýka, že časť, v ktorých sú upravené tieto paragrafy má názov zvýšenie vyplácaných dôchodkov. Pred 22. 07. 2011 však invalidný dôchodok žalobcovi vyplácaný nebol, z uvedeného dôvodu, nie je možné v prípade žalobcu aplikovať. Z uvedeného vyplýva, že od vzniku nároku na invalidný dôchodok dňa 20. 02. 1985 do 22. 07. 2011 sa invalidný dôchodok nevyplácal, preto ani zvýšenia za roky 1985-2010 žalobcovi nepatril. Pridržiavala sa písomného vyjadrenia a žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona SSP žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
VI.
12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 13. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 14. Žalobca si požiadal neformálnou žiadosťou zo dňa 06. 09. 2019 o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 147 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s poukazom na § 159 zákona č. 100/1988 Zb. 15. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 08. 10. 2014 o invalidný dôchodok, ktorý bol rozhodnutím žalovanej č. 660 103 6563 0 zo dňa 23. 02. 2015 zamietnutý z dôvodu, že žalobca bol uznaný za invalidného s mierou poklesu 50 %, avšak nesplnil potrebnú dobu poistenia. 16. Krajský súd rozsudkom č. 19Sd/22/2015-25 zo dňa 17. 03. 2015 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 02. 2015 a vec vrátil na nové konanie z dôvodu, že posudkoví lekári pochybili, keď nesprávne posúdili invaliditu žalobcu, ktorá je následkom úrazu z 01. 11. 1975. 17. Po zrušení rozhodnutia žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 07. 2015 opätovne posúdila zdravotný stav žalobcu dňa 04. 06. 2015 so záverom, že nie je invalidný na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2009 Z.z., ktorý je účinný od 01. 01. 2005, nakoľko v tom čase nebol nezaopatreným dieťaťom a nebol ani invalidný podľa § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo tento sa týka len osôb narodených od 01. 01. 1987 do 31. 12. 2004, nie je invalidný podľa § 32 ods. 2 (invalidita z mladosti) podľa zákona č. 121/1975 Zb., lebo zdravotný stav žalobcu nespĺňa podmienku úplnej invalidity, ale je čiastočne invalidný od 20. 02. 1985 podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04. 06. 2015 a zistil, že je opakovane posudzovaný s mierou poklesu 50 % pre stav po perforačnom poranení pravého oka s následnou slepotou. Naposledy s dátumom vzniku invalidity od 01. 01. 2004. Žalobca v r. 1975 ako 10 ročný chlapec utrpel úraz pravého oka, kedy došlo k perforácii šošovky. Následne došlo k zmenám v očných štruktúrach, ktoré spôsobili ťažké oslabenie videnia na pravom oku (4. kategória). Ide o stav trvalý a odborník ho hodnotí
ako jednookého pacienta. V zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú lekárske nálezy od oftalmológov, ktoré potvrdzujú zdravotné poškodenie pravého oka s následkom praktickej slepoty. Zdravotný stav podmieňujúci dlhodobý pokles pracovnej schopnosti je následkom úrazu z 01. 11. 1975. Jednostranná slepota i v tomto čase podmieňovala čiastočnú invaliditu. Dátum vzniku čiastočnej invalidity posudkový lekár však nemohol určiť dňom dovŕšenia 18. roku veku, t.j. 03. 01. 1984, lebo v tom čase nebol zamestnaný a podľa zákona č. 121/1975 Zb. v tom čase platného invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok patrí pracujúcemu, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok a v čase trvania zamestnania sa stal úplne (čiastočne invalidným). V spolupráci s príslušným útvarom odboru dávok dôchodkového poistenia bolo zistené, že žalobca bol prvýkrát zamestnaný od 03. 12. 1984 do 19. 12. 1984 a následne od 09. 01. 1985 do 30. 03. 1985, vzhľadom na ustanovenie zákona č. 121/1975 Zb. je možné dátum vzniku čiastočnej invalidity určiť medzi 09. 01. 1985 a 30. 03. 1985. Pokiaľ to umožňuje zdravotný stav, lebo v uvedenom období bol zamestnaný. Po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu a doloženej dokumentácii bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení s dátumom vzniku invalidity 20. 02. 1985 v súlade s požiadavkou žalobcu, nakoľko jeho zdravotný stav to umožňuje, pretože poškodenie zraku u žalobcu je stavom trvalým od úrazu. Žalobca môže vykonávať prácu bez potreby priestorového videnia a ľahšie fyzické práce. 18. Na základe takéhoto posúdenia zdravotného stavu bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého pracujúci je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, je schopný vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok, alebo len iné menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne poklesol. Žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dňa 20. 02. 1985, teda v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Žalobcovi bol vypočítaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Zb. od 22. 07. 2011 v sume 528,- Sk mesačne, a takto určená suma sa zvýšila podľa § 2 zákona č. 306/2002 Z.z. o zvyšovaní dôchodkov v r. 2002 a úprave dôchodkov priznaných v r. 2003 na sumu 61,80 euro, ktorá sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa priznania o 1,8 %, t.j. o 1,20 eur mesačne, na sumu 63,- eur. 19. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie ani opravný prostriedok, takže nadobudlo právoplatnosť. 20. Žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 22. 07. 2014, a preto podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov, odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na výplatu invalidného dôchodku vznikol žalobcovi dňa 22. 07. 2011. 21. Žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dňa 20. 02. 1985, ktorý sa mu však do 31. 12. 2003 nevyplácal, preto na zvýšenie dôchodkovej dávky za toto obdobie mu nepatrí. Žalovaná postupovala pri zvyšovaní priznaného invalidného dôchodku v zmysle vtedy platných ustanovení § 2 zákona č. 306/2002 Z.z. o zvyšovaní dôchodkov v r. 2002 a o úprave dôchodkov v r. 2003. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. , na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Keďže žalobcovi sa v kal. rokoch 2004-2010 invalidný dôchodok nevyplácal, zvýšenie dôchodku za toto obdobie mu nepatrí. 22. Správny súd považuje námietku žalobcu,. ktorou žiadal priznať zvýšenie invalidného dôchodku od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. 02. 1985, za nedôvodnú, pretože je potrebné rozlišovať rozdiel medzi nárokom na dávku a nárokom na výplatu dávky. Nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok, ktorý nepoberal od vzniku nároku na dôchodok, t.j. od 20. 02. 1985, ale od dátumu priznania nároku na výplatu invalidného dôchodku, t.j. od 22. 07. 2011. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že pred 22. 07. 2011 žalobcovi nebol vyplácaný invalidný dôchodok, a preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 159 zákona č. 100/1988 Zb., prípadne § 147 zákona č. 100/1988 Zb. tak ako to žiadal žalobca, a preto správne žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. 23. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Predmetom preskúmavania nebolo právoplatné rozhodnutie žalovanej č. 660 103 6563 0 zo dňa 27. 07. 2015, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 22. 07. 2011 v sume 63,- eur mesačne, pretože voči tomuto rozhodnutiu nepodal v čas v zákonnej lehote opravný prostriedok, takže nadobudlo právoplatnosť.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).