Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Csp-31-2020.pdf
PDF · 126.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., X. XXXX/ XX, t. č. bytom W. Z. M. X, XXX XX M., I.,, a v 2. rade: Š.G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., M. XXXX/X, o zaplatenie 30.781,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 60 Eur.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 21.439,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 21.439,39 Eur od 09. 11. 2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 596 Eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 39,70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 30.781,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26.477,25 Eur od 27. 08. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 17. 08. 2015 uzatvoril žalobca (veriteľ) a žalovaní (spoludlžníci) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky v sume 29.600 Eur. Žalovaní úver neplnili riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru upozornil žalobca žalovaných na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaní na upozornenie nereagovali, vyhlásil dňa 11. 10. 2017 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní vykonali nasledovné úhrady: 13. 10. 2017 vo výške 200,51 Eur, 14. 11. 2017 vo výške 225,58 Eur, 14. 12. 2017 vo výške 367,77 Eur, 12. 01. 2018 vo výške 199,93 Eur, 14. 02. 2018 vo výške 260,90 Eur, 14. 03. 2018 vo výške 82,59 Eur, 13. 04. 2018 vo výške 232,63 Eur, 28. 01. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 02. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 03. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 04. 2019 vo výške 30 Eur, 27. 05. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 06. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 07. 2019 vo výške 30 Eur, 26. 08. 2019 vo výške 30 Eur. Žalobca pred podaním žaloby opätovne vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy, žalovaní dlžnú sumu z úveru neuhradili. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovaných. Dlžná suma vo výške 30.781,05 Eur predstavuje istinu vo výške 26.477,25 Eur, vyčíslený
úrok z istiny vo výške 1.748,92 Eur (súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 2.518,88 Eur (od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaných) a poplatky vo výške 36 Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21. 10. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 9Up/1292/2019, na sumu 30.781,05 Eur spoločne a nerozdielne s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.477,25 Eur od 27. 08. 2019 do zaplatenia.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. rade odpor. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd dňa 08. 06. 2020.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola nikdy ním podpísaná a ani z uvedenej zmluvy nečerpal od žalobcu žiadne finančné prostriedky. So žalobcom uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 26. 08. 2014, ktorú podpisoval ako spoludlžník na pobočke vo J. na sumu 29.500 Eur. Bývalá manželka zrejme vykonávala úhrady a splátky nie v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve, nakoľko jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi bola zaslaná žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú začal vykonávať od obdobia 9/2017
- 11/2017, avšak na základe zmluvy zo dňa 17. 08. 2015, ktorú on nikdy nepodpísal, a nie zo zmluvy uzavretej v auguste 2014. Aj po strate zamestnania sa snažil uhrádzať úver aspoň čiastočne, ale s vedomím, že spláca úver zo dňa 26. 08. 2014.
6. Žalobca k odporu žalovaného v 2. rade (v rámci repliky) uviedol, že potvrdenie uzatvorenia skoršieho zmluvného vzťahu nepovažuje za dôkaz preukazujúci nemožnosť uzatvorenia neskoršieho zmluvného vzťahu. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukazuje vyplatenie úveru č. XXXXXXXXXX, ktorého čerpanie žalovaný v 2. rade potvrdil, úverom č. XXXXXXXXXX. Časť úveru sa čerpala na splatenie iného úveru vo výške 28.529,50 Eur a zvyšná suma 1.070,50 Eur bola čerpaná na osobitný účet žalovaného. Účel úveru č. XXXXXXXXXX vyplýva aj zo samotnej zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 17. 08. 2015.
7. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 29. 07. 2020 (v rámci dupliky) zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu.
8. Žalovanej v 1. rade bola žaloba doručená dňa 24. 09. 2020, k tejto sa nevyjadrila.
9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 05. 11. 2020 zobral žalobu čiastočne späť čo do výšky 60 Eur, keď v čase po podaní žaloby eviduje prijatie úhrad od žalovaných, a to dňa 26. 09. 2019 vo výške 30 Eur a dňa 28. 10. 2019 vo výške 30 Eur.
10. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku tak, že konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil. Súd súhlas žalovaného v 1. a 2. rade nežiadal, nakoľko na ich prípadný nesúhlas by sa neprihliadalo.
14. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
15. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 CSP na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o
odročenie pojednávania nepožiadal, požiadal o konanie vo veci samej v jeho neprítomnosti, a tiež v neprítomnosti žalovanej v 1. rade, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä aktuálnym stavom úveru ku dňu 31. 08. 2019 a ku dňu 10. 06. 2020, upozorneniami - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, výzvami na úhradu dlžnej sumy, predžalobnými výzvami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 08. 2015, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, odporom žalovaného v 2. rade proti platobnému rozkazu, zmluvou o úvere zo dňa 05. 09. 2014, rozhodcovskou zmluvou a dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 05. 09. 2014, vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 29. 07. 2020, podaním žalobcu doručeným súdu dňa 05. 11. 2020, vyjadrením žalovaného v 2. rade na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 1. rade, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
17. Dňa 17. 08. 2015 uzatvorili žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník so spoločnosťou Poštová banka, a. s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 29.600 Eur, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať v 108-mich mesačných splátkach po 432 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 10,90 %, ročná percentuálna miera nákladov 11,50 %, priemerná hodnota RPMN na trhu 11,01 %, celková výška nákladov 46.630,57 Eur, dátum prvej splátky 20. 09. 2015 a dátum konečnej splatnosti 20. 08. 2024. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaní uvádzali, že týmto žiadajú o splatenie záväzku - úveru poskytnutého v roku 2014, ktorého výška mesačnej splátky mala byť 442 Eur a odhadovaný zostatok úveru 28.200 Eur.
18. Žalobca podaním zo dňa 14. 09. 2017 upozornil žalovaných, že ku dňu 14. 09. 2017 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.916,80 Eur a súčasne ich vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vyhlásenia úveru predčasne splatným.
19. Podaním zo dňa 11. 10. 2017 žalobca oznámil žalovaným, že úverová pohľadávka sa k 11. 10. 2017 stala predčasne splatnou a súčasne boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 30.072,08 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
20. Z aktuálneho stavu úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu 31. 08. 2019 vyplýva, že žalovaní z predmetnej zmluvy o úvere uhradili celkom sumu 8.100,61 Eur. Zaplatené splátky právny predchodca žalobcu započítal vo výške 1.312,84 Eur na istinu, sumu 6.751,77 Eur na úroky a sumu 36 Eur na poplatky.
21. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 09. 2014 vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník a žalobca uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 29.500 Eur, ktorí sa dlžníci zaviazali splácať v 120-tich mesačných splátkach po 424 Eur. Rovnako tento úver mal byť použitý na splatenie predchádzajúceho záväzku.
22. Z aktuálneho stavu úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu 10. 06. 2020 vyplýva, že tento úver bol splatený dňa 17. 08. 2015, pričom výška splátky činila 28.529,50 Eur.
23. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že je ochotný dlžnú sumu uhradiť, avšak pokiaľ by sa dalo, v splátkach. Je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 531 Eur mesačne, spláca tiež iné úvery, a to vo VÚB vo výške 180 Eur mesačne. Tiež žije v podnájme, platí nájomné 200 Eur mesačne. Je ochotný hradiť splátky vo výške 30 Eur a po splatení predchádzajúceho úveru bude schopný uhrádzať aj tento úver vo vyššej sume. Tiež uviedol, že úver si brala jeho manželka, ktorá mu sľúbila, že tento uhradí. Odišla do Nemecka, kde sa zdržiava 3 roky, vydala sa a je tam aj zamestnaná. Aj manželka (žalovaná v 2. rade) sa má podieľať na úhrade a platení dlhu.
24. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
32. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
34. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
35. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
36. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti c) adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
37. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
38. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
42. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod č. k. I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi. Ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
43. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
44. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že v zmluve nie je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
45. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza, že celková čiastka úveru je 46.630,57 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy boli žalovaní povinní zaplatiť 108 splátok po 432 Eur (108 x 432), t. j. správne mala byť uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 46.656 Eur.
46. Rovnako v zmysle § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, pričom je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
47. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy predávajúceho v zmluve je potrebné uviesť, že za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade žalobcu pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola žalovanými podpísaná v Trnave, nie je zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva teda obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (žalobcu) ako zmluvnej strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese
môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy). Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať obe uvedené náležitosti. Pokiaľ teda v predmetnej úverovej zmluve je v záhlaví uvedené obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
48. Rovnako v zmluve chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v zmluve sa uvádza len dátum konečnej splatnosti úveru, a to 20. 08. 2024. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú špecifikáciu doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
49. Naviac súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ/žalobca je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver.
50. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že pokiaľ chýba, alebo je uvedená nesprávne v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo i len jedna zákonom stanovená náležitosť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
51. Súd mal za nepochybne preukázané, že žalovaným bol zo strany žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 08. 2015 poskytnutý úver v sume 29.600 Eur, z ktorého suma vo výške 28.529,50 Eur bola použitá na splatenie úveru žalovaných poskytnutých žalobcom na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 09. 2014 a suma 1.070,50 Eur bola čerpaná na účet uvedený žalovanými v žiadosti o poskytnutie úveru. Pokiaľ aj žalovaný v 2. rade tvrdil, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 08. 2015 nikdy nepodpisoval, súd túto obranu žalovaného v 2. rade vyhodnotil len ako neúčinné popretie skutkových tvrdení, keď žalovaný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a ani na vykonanie dokazovania na ich preukázanie neodkázal.
52. Ďalej mal súd preukázané (najmä aktuálneho stavu úveru ku dňu 31. 08. 2019 a vyjadrenia žalobcu v žalobe a v podaní doručenom súdu dňa 05. 11. 2020), že žalovaní na úver zaplatili celkom sumu 8.160,61 Eur, z toho sumu 8.100,61 Eur pred podaním žaloby (20. 09. 2015 - 432 Eur, 20. 10. 2015 - 432 Eur, 20. 11. 2015 - 432 Eur, 20. 12. 2015 - 432 Eur, 20. 01. 2016 - 432 Eur, 20. 02. 2016 - 432 Eur, 20. 03. 2016 - 432 Eur, 20. 04. 2016 - 432 Eur, 22. 11. 2016 - 207,21 Eur, 23. 12. 2016 - 255,89 Eur, 11. 01. 2017 - 481,80 Eur, 25. 01. 2017 - 472,45 Eur, 20. 02. 2017 - 9,35 Eur, 24. 02. 2017 - 300 Eur, 17. 03. 2017 - 635,55 Eur, 20. 04. 2017 - 14,45 Eur, 20. 04. 2017 - 458 Eur, 13. 10. 2017 - 200,51 Eur, 14. 11. 2017 - 225,58 Eur, 14. 12. 2017 - 367,77 Eur, 12. 01. 2018 - 199,93 Eur, 14. 02. 2018 - 260,90 Eur, 14. 03. 2018 - 82,59 Eur, 13. 04. 2018 - 232,63 Eur, 28. 01. 2019 - 30 Eur, 26. 02. 2019 - 30 Eur, 26. 03. 2019 - 30 Eur, 26. 04. 2019 - 30 Eur, 27. 05. 2019 - 30 Eur, 26. 06. 2019 - 30 Eur, 26. 07. 2019 - 30 Eur, 26. 08. 2019 - 30 Eur) a 60 Eur po podaní žaloby (26. 09. 2019 - 30 Eur, 28. 10. 2019 - 30 Eur), preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi rozdiel vo výške 21.439,39 Eur (29.600 Eur - 8.160,61 Eur). Teda súd žalovaným započítal všetky úhrady vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na istinu.
53. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) ku dňu 09. 11. 2019 bola vo výške 0,00 %.
54. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru. Nakoľko žalobca nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovaným riadne doručené, súd uvádza, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 09. 11. 2019, keď žaloba s prílohami bola žalovanému v 2. rade doručená dňom 25. 10. 2019, pričom podľa výzvy na úhradu dlžnej sumy boli žalovaní povinní plniť v lehote do 10 kalendárnych dní od jej doručenia, t. j. do 08. 11. 2019 mohli žalovaní plniť, a nasledujúcim dňom, t. j. dňom 09. 11. 2019 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 09. 11. 2019.
55. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 21.439,39 Eur (29.600 Eur - 8.160,61 Eur), bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaní sa dostali do omeškania dňa 09. 11. 2019, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 21.439,39 Eur od 09. 11. 2019 do zaplatenia.
56. Súd vzhľadom na žiadosť žalovaného v 2. rade zohľadnil jeho situáciu, v ktorej sa nachádza, teda že poberá starobný dôchodok v sume 531 Eur, spláca ďalší úver, a s prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaných spoločne a nerozdielne, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovaným splácanie dlhu v splátkach po 596 Eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaných uhradený žalobcovi v primeranom čase od právoplatnosti rozhodnutia, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaných s plnením čo i len jednej splátky.
57. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov uvedených vyššie vo výroku III. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny ako aj príslušenstva.
58. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 21.439,39 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval sumu 30.781,05 Eur, pričom žalovaní sumu 60 Eur zaplatili až dodatočne, v čase po podaní žaloby, ktorú skutočnosť nemožno pričítať za zavinenie žalobcovi. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 69,85 % ((21.439,39 Eur + 60 Eur) x 100 / 30.781,05 Eur) a hrubý úspech žalovaných 30,15 % (100 % - 69,85 %), teda čistý úspech žalobcu vo veci predstavuje 39,70 % (69,85 % - 30,15 %). Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku IV. rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,70 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.