Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-69-2020.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Subarea
12CoE/69/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlata Simková v exekučnej veci oprávneného P. - R., so sídlom J. XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, proti povinnej R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX R., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14Er/408/2009-14 zo dňa 22. augusta 2016, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi D.. S. G. rovy exekúcie vo výške 66,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 1, 2, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vychádzal zo zistenia, že súd poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 258,35 Eur s prísl. a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu H., č.k. 6Ro/77/2008-20 zo dňa 27.10.2008. Dňa 18.04.2016 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora, že majetok povinnej nestačí ani na náhradu trov exekúcie a exekúciu nie je možné vykonať žiadnym spôsobom, keďže povinná nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nemá aktívne bankové účty, nemá žiaden postihnuteľný príjem, súd v súlade s citovanou zákonnou úpravou exekúciu zastavil.
5. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uplatnených
trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 Eur. Z titulu hotových výdavkov priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 21,20 Eur a poplatky vo výške 0,90 Eur, spolu náhrada hotových výdavkov vo výške 22,10 Eur. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 55,29 Eur + 20 % DPH, t. j. 66,35 Eur.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že aktuálna nemajetnosť a aktuálny nedostatok finančných prostriedkov povinnej ešte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože povinná je fyzickou osobou, a preto existuje reálny predpoklad, že kedykoľvek počas svojho života môže nadobudnúť majetok, a to či už dedením alebo darovaním. Navyše ide o osobu v produktívnom veku, ktorá sa v budúcnosti môže zamestnať. Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinnej a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo navyše právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
7. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce na predmetný prípad použil správny právny predpis, avšak tento nesprávne aplikoval.
13. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať náležité zistenia, z ktorých je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
14. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.
15. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že podaním návrhu oprávneného u súdneho exekútora dňa 01.10.2009 sa začalo exekučné konanie voči povinnej. Súdny exekútor podaním doručeným dňa 18.04.2016 dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zistil nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinnej.
16. Postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.
17. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie tak konal a rozhodoval o zastavení exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora.
18. Aj keď súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že povinná je nemajetná, aj prípadná súčasná nemajetnosť povinnej neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jej majetkových pomerov. U povinnej nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii. Povinná je totiž v produktívnom veku a vzhľadom na to je tiež dôvodné predpokladať majetkovú zmenu na jej strane.
19. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zistenia súdneho exekútora, ani súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinnej, avšak ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo aj napriek tomu, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na jeho vôľu. Oprávnený si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinnej, bude to práve oprávnený, ktorý bude povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.
21. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 C.s.p..
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii, resp. zvoliť taký procesný postup, ktorý sa nebude priečiť vyššie uvedenému.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).