Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-152-2006.pdf
PDF · 185.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/152/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: KlimaSystem Slovakia, s.r.o., IČO: 35 867 876, Račianska 4, Bratislava, proti žalovanému: KlimaSystem, spol. s r.o., IČO: 31 365 311, Kočovská 178, Jablonica, o zaplatenie náhrady mzdy takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu X.. I. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodný žalobca“, resp. právny predchodca žalobcu“) sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2006, rozšírenou dňa 06.05.2008 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie mzdy vo výške 45.000,- Sk brutto (1.493,72 eur) za mesiac jún 2006, náhrady mzdy vo výške 44.966,- Sk (1492,59 eur) za každý jednotlivý mesiac júl, august, september 2006 a február, marec, apríl 2008.; zároveň sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi prideľovať navrhovateľovi prácu v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 v znení jej dodatkov, uzavretej medzi sporovými stranami. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 v znení jej neskorších Dodatkov pracoval právny predchodca žalobcu X.. I. W. ako zamestnanec pre žalovaného ako zamestnávateľa, pričom jeho pracovnou náplňou bola „propagácia a predaj výrobkov spoločnosti žalovaného, vypracovanie cenových ponúk zákazníkom, projekcia vzduchotechniky a klimatizácie, tvorba programov na PC pre potreby spoločnosti a na objednávku pre zákazníkov“. Napriek tomu, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) bez výhrad zo strany žalovaného plnil povinnosti vyplývajúce mu z Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 a platných pracovnoprávnych predpisov, žalovaný dňom 30.06.2006 zamedzil žalobcovi vstup do miesta výkonu práce v zmysle predmetnej Pracovnej zmluvy, ktorým sú priestory prevádzky žalovaného na V. XX C. D., v dôsledku čoho X.. W. bez akýchkoľvek prekážok na jeho strane nemohol plniť základnú povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) odo dňa, keď vznikol pracovný pomer podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pracovný pomer žalobcu so žalovaným nebol nikdy ukončený, žalovaný nedal nikdy X.. W. na vedomie, žeby si X.. W. neplnil svoje povinnosti. Žalovaný odopretím vstupu pôvodnému žalobcovi do miesta výkonu jeho práce a z toho vyplývajúce neprideľovanie mu práce v zmysle čl. II predmetnej Pracovnej zmluvy porušoval povinnosti zamestnávateľa. Napriek tomu, že žalobca X.. W. v júni 2006 riadne vykonával pre žalovaného prácu podľa predmetnej Pracovnej zmluvy, žalobca mu nevyplatil mzdu 45.000 Sk brutto. Nakoľko v mesiacoch júl, august, september 2006 nemohol žalobca vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa, v zmysle § 142 os. 3 ZP si uplatňuje žalobca od
žalovaného náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku 44.966 Sk za každý tento mesiac.
2. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť z dôvodu neplatnosti a fiktívnosti Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996, od ktorej odvodzuje svoj nárok žalobca, žalobca vo vzťahu k žalovanému vykonával výlučne funkciu konateľa žalovaného .
3. Rozsudkom (v poradí prvým) č.k. 21C/152/2006-274 zo dňa 03.10.2008 súd žalobu žalobcu zamietol a z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby dňa 14.04.2008 v časti zaplatenia sumy 156.471,40 Sk (5.193,89 eur) predstavujúcej nárok na zaplatenie mzdy 45.000,- Sk za mesiac jún 2006, časť nároku na náhradu mzdy za mesiace júl, august, september 2006 z dôvodu započítania tejto časti pohľadávky v inom konaní, súd konanie v tejto časti zastavil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Z dôvodu odvolania podaného žalovaným v zamietajúcej časti Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 12Co 32/2009-314 zo dňa 26.01.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom (v poradí druhým) tunajší súd č.k. 21C/125/2006-380 zo dňa 17.06.2011 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.255,39 eur titulom náhrady mzdy vo výške 45.000 Sk brutto (1.493,72 eur), konkrétne titulom časti náhrady mzdy za august 2006, september 2006 vo výške 777,60 eur, za mesiac február 2008 vo výške 1.492,60 eur, za marec 2008 vo výške 1.492,60 eur, za apríl 2008 vo výške 1.492,60 eur. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby ms 26.05.2011 v časti uloženia povinnosti žalovanému prideľovať žalobcovi prácu, súd v tejto časti konanie zastavil. Vo vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 5.255,39 eur podal odvolanie žalovaný, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co 406/2011-413 zo dňa 30.04.2015 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.06.2011 v napadnutej časti a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. 4. Predmetom prejednávanej veci teda zostal nárok na zaplatenie sumy 5.255,39 eur predstavujúcej náhradu mzdy za mesiace august a september 2006 vo výške 777,60 eur, za február 2008 vo výške 1.492,60 eur, za marec 2008 vo výške 1.492,60 eur, za apríl 2008 vo výške 1.492,60 eur. 5. Z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky vo výške 5.255,39 eur pôvodným žalobcom X.. I. W. na žalobcu KlimaSystem Slovakia, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2019, tunajší súd uznesením č.k. 21C/252/2011-578 zo dňa 18.04.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/152/2006-601 zo dňa 03.06.2019, právopl. 23.06.2019 v súlade s § 80 ods. 1, 2 CSP pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu X.. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. X vstúpila obchodná spoločnosť KlimaSystem Slovakia, s.r.o., IČO: 35 867 876, Račianska 4, Bratislava. 6. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle uznesenia č.k. 2Co 406/2011-413 zo dňa 30.04.2015 súd opätovne (v porovnaní s prvým a druhým prvostupňovým rozsudkom v tomto konaní) sa prejudiciálne zaoberal platnosťou, príp. neplatnosťou Pracovnej zmluvy uzavretej medzi X.. I. W. - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 01.10.1996, od ktorej odvíja svoj nárok žalobca (resp. jeho právny predchodca). 7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu X.. I. W., vypočutím právneho zástupcu žalobcu, konateľa žalovaného, výsluchom svedka X. P., oboznámil sa s listinnými dokladmi: Pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1996 s Dodatkom zo dňa 28.03.2003, výpismi z obchodného registra žalovaného a spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s r.o., výplatnými lístkami právneho predchodcu žalobcu za mesiace apríl, máj, jún 2006, Notárskou zápisnicou č. N 178/2006, Nz 29829/2006 zo dňa 31.7.2006, oznámením Sociálnej poisťovne - ústredia o evidencii právneho predchodcu žalobcu X.. I. W. a zamestnancov žalovaného o platení poistného, oznámením Daňového úradu Bratislava III zo dňa 19.2.2008, vyjadrením žalobcu v konaní pred tunajším súdom č.k. 23Cb 173/2006, Započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 07.12.2006, Platovými výmermi a Pracovnými náplňami zo dňa 28.11.2003 pracovníkov S. D., O. Š. (JB.), Platovými výmermi právneho predchodcu žalobcu X.. W. zo dňa 28.09.1996, 30.12.1998, 25.01.2000, 20.12.2001, 24.8.2002, Poznámkami žalovaného k Ročnej účtovnej uzávierke za rok 2004 zo dňa 24.03.2005, Účtovnou uzávierkou ku dňu 31.12.2006 zo dňa 28.7.2006, daňovým priznaním žalovaného za rok 2006, súvahou žalovaného za rok 2006, výkazom ziskov a strát žalovaného za rok 2006, špecifikáciou záväzkov a pohľadávok žalovaného za rok 2006, Notárskou zápisnicou č. N 154/2006, Nz 26027/2006 zo dňa 29.06.2006, výpisom zo Živnostenského registra právneho predchodcu žalobcu X.. I. W. č. 103-6880, Autorizačným osvedčením X.. I. W. Slovenskej komory stavebných inžinierov zo dňa 27.10.2003, Zoznamom pracovníkov žalovaného od roku 1994, Zápisnicou o prevzatí a odovzdaní účtovných dokladov v spoločnosti žalovaného dňa 11.7.2006, Výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na plnenie povinnosti zamestnávateľa zo dňa 22.8.2006, podacím lístkom pod podacím číslom 10059004 zo dňa 23.8.2006, Odberateľskou
zmluvou uzavretou medzi Gebhardt Ventilatoren gmBH&Co.OHG, Nemecko a KlimaSystem Slovakia s.r.o. zo dňa 09.02.2001, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.03.2010, Manažérsky list audítora X.. V. D.Í., N.. so Správou o výsledkoch audítorských služieb žalovaného za roky 1994-2003 zo dňa 15.04.2004, zoznamom pracovníkov v spoločnosti žalovaného od 01.05.1994 do 31.01.2004 a výnosmi žalovaného za roky 1994 - 2005 predloženými súdu zo strany pôvodného žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: 8. Z výpisu z obchodného registra žalovaného KlimaSystem, spol. s r.o. (žalovaný) súd zistil, že spoločnosť so sídlom Račianska 4, Bratislava, IČO: 31 365 311 vznikla 4.1.1994. Predmetom jej činnosti bolo: - poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autormi a vyhotovovanie programov na zákazku, projektová činnosť v investičnej výstavbe v oblasti vzduchotechniky, konzultačná činnosť v oblasti vzduchotechniky, automatizované spracovanie údajov, obchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Do 6.9.1999 bolo predmetom činnosti i projektovanie elektrických zariadení, výroba, údržba a opravy elektrických strojov, prístrojov, chladiacich zariadení, výroba, inštalácia a opravy ústredného vykurovania a vetrania, údržba a opravy meracej a regulačnej techniky. Spoločníkmi žalovaného boli: od 04.01.1994 do 18.08.1994 spoločnosť FIVING, s.r.o., od 04.01.1994 do 07.03.1995 X.. D. K., pôvodný žalobca X.. W. od 04.01.1994 do 11.9.2007, X.. X. P. od 02.07.1996 do 18.08.1998 a S.. Q. U. je spoločníkom od 19.8.1998 spolu s CAVERA d.s. od 14.05.2008 do dnešného dňa. Za spoločnosť boli oprávnení konať konatelia každý samostatne, ktorými boli od 04.01.1994 do 07.03.1995 X.. D. K., od 4.1.1994 do 10.8.2006 konateľom pôvodný žalobca, od 29.7.2006 boli konateľmi S.. Q. U. a X.. K. K., ktorý 10.10.2007 sa síce vzdal funkcie konateľa, avšak do dnešného dňa je zapísaný v obchodnom registri žalovaného ako jeden z konateľov. 9. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1996 uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, podpísanej za obe zmluvné strany pôvodným žalobcom, súd zistil, že dňom 01.10.1996 vznikol pracovný pomer medzi účastníkmi zmluvy s miestom výkonu práce sídla spoločnosti na Ambrovej 28 v Bratislave. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Zamestnanec -pôvodný žalobca X.. I. W. mal vykonávať prácu: projekcia vzduchotechniky a klimatizácie, tvorbu programov na PC pre potreby zamestnávateľa a na objednávku pre zákazníkov, vypracovávanie cenových ponúk zákazníkom, propagáciu a predaj výrobkov zamestnávateľa, ako aj všetky súvisiace práce a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa. V zmysle čl. VI pracovná doba bola stanovená na 40 hodín týždenne v súlade s § 83 ZP. „Rozvrh pracovnej doby nie je pravidelný, začiatok a koniec pracovnej doby stanoví zamestnávateľ po dohode so zamestnancom.“ S ohľadom na potreby efektívneho obchodu a kolektívu spolupracovníkov mohla byť zavedená pružná pracovná doba pri dodržaní stanovenej týždennej pracovnej doby. Za prácu nadčas, ktorú pracovník konal v rámci obchodnej činnosti, akou je napr. účasť firmy na výstavách, nebola poskytovaná mzda, ale pracovník mal právo na čerpanie náhradného voľna. V zmysle čl. VIII pracovný pomer mohol byť rozviazaný oboma stranami za podmienok § 42 a nasl. ZP. Platovým výmerom zo dňa 28.09.1996 s účinnosťou od 01.10.1996 bola pôvodnému žalobcovi stanovená základná mesačná mzda vo výške 15.000 Sk. Ostatné mzdové odmeňovanie malo byť podľa hospodárskeho výsledku žalovaného. Platovým výmerom zo dňa 30.12.1998 s účinnosťou od 01.01.1999 bola pôvodnému žalobcovi stanovená základná mesačná mzda vo výške 25.000 Sk, Platovým výmerom zo dňa 25.01.2000 bola pôvodnému žalobcovi stanovená základná mesačná mzda vo výške 28.000 Sk, Platovým výmerom zo dňa 20.12.2001 bola pôvodnému žalobcovi stanovená základná mesačná mzda vo výške 30.000 Sk, Platovým výmerom zo dňa 24.08.2002 bola od 01.09.2002 zvýšená mzda pôvodného žalobcu ako zamestnanca žalovaného na sumu 38.000 Sk (1.261,36 eur) brutto. 10. Dodatkom zo dňa 28.3.2003 k predmetnej pracovnej zmluve zo dňa 01.10.1996 bolo zmenené miesto výkonu práce, ktorým bola prevádzka zamestnávateľa na Odeskej 27 v Bratislave, pracovný pomer sa mal riadiť zák. č. 311/2001 Z.z. a súčasne Dodatkom došlo k zvýšeniu hrubej mzdy žalobcu ako zamestnanca na 45 000,- Sk (1.493,72 eur brutto), pričom Dodatok za zamestnávateľa i zamestnanca podpisoval X.. I. W.. XX. Z výpisu z obchodného registra KlimaSystem Slovakia, s.r.o. (t.č. žalobca, na ktorého pôvodný žalobca X.. I. W. postúpil uplatňovanú pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2019) so sídlom Račianska 4 v Bratislave, IČO: 35 867 876 súd zistil, že spoločnosť vznikla 15.10.2003. Jej predmetom činnosti je: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi / maloobchod/ veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby, reklamná a propagačná činnosť, vydávanie periodických a neperiodických publikácií, prieskum trhu , usporiadavanie a organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, organizovanie kurzov, školení a seminárov, poradenská činnosť v predmetoch podnikania, poradenská činnosť v oblasti spracovania dáta a poskytovania softwaru, nakladanie s výsledkami duševnej a tvorivej činnosti so
súhlasom autora, automatické spracovanie dát, poskytovanie software, predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, vedenie účtovníctva, faktoring a forfaiting, prenájom hnuteľných vecí - leasing, prenájom priemyselného tovaru strojov a zariadení, prenájom motorových vozidiel a športových potrieb, poradenská činnosť v oblasti vzduchotechniky, inžinierska činnosť v stavebníctve okrem vybraných činností, technické, technologické a energetické vybavenie stavieb s rozsahom oprávnenia vykurovacie a klimatizačné zariadenia. Jediným spoločníkom spoločnosti je pôvodný žalobca X.. I. W. od 15.11.2003 do dnešného dňa, od 15.11.2003 do 31.7.2006 bola konateľkou S. D.Č., od 1.8.2006 je výlučným konateľom pôvodný žalobca. 12. Zo Živnostenského registra č. 103-2600 Obvodného úradu v Bratislave súd zistil, že pôvodný žalobca X.. I. W. s IČO: 433 23 171 s miestom podnikania Bratislava, Račianska 4 získal živnostenské oprávnenie od 13.07.1992 v predmete podnikania : poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, konzultačnú činnosť v oblasti vzduchotechniky, projektovú činnosť v oblasti vzduchotechniky, ktoré oprávnenia pôvodnému žalobcovi zanikli 22.02.1995. Od 4.9.2006 získal pôvodný žalobca živnostenské oprávnenia na predmet činnosti: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi /maloobchod/, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, reklamná a propagačná činnosť, prieskum trhu, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, poradenská činnosť v oblasti hardware a software v rozsahu voľnej živnosti, automatické spracovanie dát, poskytovanie software- predaj hotových programov so súhlasom autora, vypracovanie dokumentácie a projektov technického, technologického, energetického vybavenia týchto stavieb, inžinierska činnosť - obstarávateľská činnosť v stavebníctve, poradenská činnosť v oblasti vzduchotechniky a klimatizácie. Živnostenské oprávnenie pôvodnému žalobcovi zaniklo 31.03.2010. 13. Z Autorizačného osvedčenia Slovenskej komory stavebných inžinierov vydaného dňa 27.10.2003 súd zistil, že pôvodný žalobca zložil dňa 22.10.2003 sľub a je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov pod č. 4296 ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Technické, technologické a energetické vybavenie stavieb s rozsahom oprávnenia Vykurovacie a klimatizačné zariadenia. 14. Z výpisu zo Živnostenského registra č. 103 - 6880 Obvodného úradu v Bratislave spoločnosti KlimaSystem, s r.o., IČO: 31 365 531 so štatutárnym zástupcom - pôvodným žalobcom X.. W. súd zistil, že predmetom podnikania žalovaného okrem iného bolo projektovanie stavieb, technické vybavenie stavieb v oblasti vzduchotechniky od 4.1.1999 do 1.4.2002, pričom zodpovedným zástupcom bola X.. H. D. v prevádzkarni Bratislava, Odeská 27. 15. Z výpovede pôvodného žalobcu X.. I. W. súd zistil, že spoločnosť žalovaného vznikla v roku 1994, odkedy bol výlučne pôvodný žalobca X.. I. W.Č. určitú dobu v nej jediným konateľom a súčasne zamestnancom. Asi po roku prijal pôvodný žalobca prvého zamestnanca - administratívnu pracovníčku, pričom na základe Dohody o vykonaní práce bola od začiatku v spoločnosti žalovaného zamestnaná aj účtovníčka E. I.Á. do roku 2006. Ďalším zamestnancom bol X.. H., ktorého náplňou práce bola pomoc pôvodnému žalobcovi pri spracovávaní cenových ponúk, roznášanie materiálov potencionálnym zákazníkom, príprava výstav. V roku 1996, po začatí spolupráce s X.. P., mala spoločnosť dvoch zamestnancov, a to pôvodného žalobcu a H., pričom I. tu bola zamestnaná na základe Dohody o vykonaní práce. Po ukončení pracovného pomeru s H., na jeho miesto bola prijatá jeho manželka K.Á. H., ktorej náplňou práce bola spolupráca pri vytváraní cenových ponúk, príprava podkladov pre účtovníčku, administratívne práce, vybavovanie korešpondencie, telefonátov. V roku 1997 bola na miesto administratívnej pracovníčky prijatá ďalšia zamestnankyňa, ktorej pracovný pomer trval po dobu 18 mesiacov. V roku 1999 bola na 3 mesiace do pracovného pomeru u žalovaného prijatá na miesto skladníčky J., ktorej náplňou práce bol príjem a výdaj tovaru, vyhotovovanie cenových ponúk, vystavovanie objednávok, ktorú prácu do tejto doby vykonávala H.. V rokoch 1996 - 2000 bola taktiež na základe Dohody o vykonaní práce zamestnaná u žalovaného aj manželka pôvodného žalobcu V. W. na prácu pomoci pôvodnému žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného pri kreslení projektov. V roku 2000 bol ukončený pracovný pomer s H. a J. a na ich pracovné miesta boli prijaté S. D. a O. Š. (JB.Á.), navyše bola prijatá S. K. (J.) ako administratívna pracovníčka za účelom tlmočenia dokumentácie z nemeckého jazyka, keďže pôvodný žalobca okrem iných spolupracoval i s nemeckou firmou, a zároveň ako pomocníčka pri vytváraní cenových ponúk. V roku 2002, 2003 bo do pracovného pomeru u žalovaného prijatý N. K. a Q. S. ako obchodní cestujúci. Riadnymi zamestnankyňami žalovaného boli teda v tejto dobe Š. (S.), D., K. (J.), I.. Podľa pôvodného žalobcu, jeho náplňou práce ako konateľa žalovaného bolo v čase vzniku firmy zabezpečovanie celého chodu firmy t.j. účtovníctva, personálna agenda, mzdy, rokovania s nemeckou firmou, organizácie výstav, propagácia výrobkov, zabezpečovanie pracovnej náplne pre zamestnancov žalovaného. Ako konateľ žalovaného najčastejšie poveroval úlohami D. a Š., keďže často navštevoval zákazníkov po celom Slovensku. Predmetom
činnosti spoločnosti žalovaného boli projekty vzduchotechniky a klimatizácie, pričom ako zamestnanec žalovaného vytváral pôvodný žalobca cenové ponuky spolu s inými zamestnancami žalovaného, odborné práce vo vzťahu k nemeckej firme, absolvoval služobné cesty, ktoré boli kumulované s funkciou konateľa. Pracovný čas pôvodného žalobcu ako zamestnanca, podľa jeho výpovede, bol od 8,00 hod do večera, podľa potreby, pričom nedokázal špecifikovať čas strávený počas pracovnej doby v sídle žalovaného ako konateľa s prihliadnutím i na skutočnosť, že popri práci konateľa vykonával i prácu zamestnanca. Ako ďalej pôvodný žalobca uviedol, v roku 1996 do 30.9.1996 bol súčasne zamestnancom ABC Klima, s.r.o., u ktorého zamestnávateľa bol zamestnaný zo strategických dôvodov. Funkciu konateľa vykonával pôvodný žalobca počas trvania vyššie uvedeného pracovného pomeru, ako i v čase, keď bol v Sociálnej poisťovni vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba /ďalej len SZČO/. V dobe vylúčenia pôvodného žalobcu z funkcie konateľa žalovaného dňa 30.06.2006 bol jej jediným zamestnancom, pričom v sídle prevádzkarne žalovaného sídlila i firma OK- LAMA, ktorá pre pôvodného žalobcu vykonávala servis, montáž ventilátorov, za čo jej bezodplatne pôvodný žalobca prenajal priestory firmy. V kancelárii v tom čase sedela s pôvodným žalobcom D. a Š. ako zamestnankyne KlimaSystem Slovakia, s.r.o., ktorej výlučným spoločníkom a konateľom do dnešného dňa od 15.10.2003 je pôvodný žalobca X.. I. W.. Dňa 28.3.2003 došlo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným k uzavretiu Dodatku k predmetnej pracovnej zmluve týkajúci sa zvýšenia mzdy pôvodného žalobcu ako zamestnanca žalovaného na 45.000,- Sk brutto, ktorý Dodatok opätovne podpisoval za obe zmluvné strany pôvodný žalobca. Pôvodný žalobca za funkciu konateľa žalovaného nepoberal žiaden príjem. Na valnom zhromaždení dňa 29.6.2006 bola pôvodnému žalobcovi pozastavená funkcia konateľa a znemožnený mu prístup do priestorov žalovaného. 2006 začal navrhovateľ podnikať ako SZČO. Uviedol, že spoločnosť odporcu bola do roku 1999 v zisku, od roku 1999 v strate. Dňom 2.7.1996 vstúpil do spoločnosti žalovaného ako konateľ X.. X. P. sídliaci v N., s ktorým sa pôvodný žalobca dohodol, že pôvodný žalobca bude vykonávať funkciu konateľa žalovaného bez nároku na odmenu a že bude u žalovaného súčasne zamestnaný v pracovnom pomere, z ktorého mu bude plynúť mzda. Náplňou práce pôvodného žalobcu bolo spracovávanie projektov vzduchotechniky, propagačná činnosť, bol obchodným cestujúcim. Dňa 1.10.1996 uzavrel so žalovaným Pracovnú zmluvu, ktorej znenie pripravoval pôvodný žalobca ako jediný konateľ žalovaného, pričom s druhým spoločníkom žalovaného X.. P. sa ústne dohodli na výške mzdy pre žalobcu ako zamestnanca. Predmetnú pracovnú zmluvu podpisoval za zamestnávateľa i zamestnanca pôvodný žalobca, s čím X.. P. ústne súhlasil. V čase uzatvárania pracovnej zmluvy neexistoval žiaden vnútroorganizačný predpis vymedzujúci kompetencie v pracovnoprávnych vzťahoch. Ako uvádzal pôvodný žalobca, vždy sa na takýchto otázkach vopred s X.. P. ako spoločníkom dohodli ústne. Dňa 19.8.1998 pristúpil do spoločnosti žalovaného S.. Q. U., ktorý sa nezúčastňoval na chode firmy a pôvodný žalobca i napriek tejto zmene naďalej všetky záležitosti firmy konzultoval s X.. P.. S.. U. sa s chodom firmy žalovaného oboznámil až v júli 2003 na valnom zhromaždení žalovaného . Dňom 30.6.2006 po odvolaní pôvodného žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, tento žiadal o možnosť prevzatia si osobných vecí a dokladov firmy KlimaSystem Slovakia, s.r.o. z priestorov sídla žalovaného, čo mu bolo umožnené po 3 roku, avšak z počítača boli vymazané údaje o projektoch, ktoré pôvodný žalobca vykonával, podľa jeho tvrdenia ako zamestnanec žalovaného, pre iné subjekty, čím pôvodnému žalobcovi vznikla škoda. Písomný súhlas na výkon funkcie konateľa v spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s.r.o. od žalovaného nežiadal. Aj napriek tomu, že pôvodný žalobca riadne a bez výhrad žalovaného si plnil povinnosti zamestnanca v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1996 v znení Dodatkov, žalovaný dňom 30.6.2006 zamedzil pôvodnému žalobcovi vstup do miesta výkonu práce, v dôsledku čoho tento nemohol bez prekážok na jeho strane vykonávať práce osobne podľa pokynov zamestnávateľa v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 písm./ b ZP. V dôsledku tohto pracovný pomer medzi účastníkmi konania nebol nikdy ukončený. Preto pôvodný žalobca listom zo dňa 22.8.2006 vyzval žalovaného na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a utvorenie vhodných pracovných podmienok, na ktorý list žalovaný nereagoval. Pôvodný žalobca po vrátení veci v dôsledku zrušenia napadnutého rozsudku zo dňa 17.06.2011 ( v poradí druhom) odvolacím súdom uviedol, že uzavretie predmetnej pracovnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a X.. X. P. bolo dohodnuté v N. na jednom stretnutí s tým, že zisk navrhol X.. P. rozdeľovať tak, že on si nebude robiť nároky na zisk ako spoločník a mal záujem len na tom, aby pôvodný žalobca predával jeho výrobky na I.. Vtedy mu pôvodný žalobca navrhol v záujme stability príjmu uzavretie Pracovnej zmluvy, s čím X.. P. súhlasil s tým, že pôvodný žalobca zruší svoju živnosť a bude sa plne venovať firme žalovaného. Predmetnú pracovnú zmluvu uzatváral pôvodný žalobca z dôvodu, že okrem prác konateľa boli potrebné vykonávať aj návrhy riešení vzduchotechniky pre klientov, ešte v čase, keď
bol jediným konateľom spolupracoval s nemeckou firmou Alco luft technik, boli potrebné vykonávať projekty. Ako zamestnanec robil pôvodný žalobca projekty v Košiciach, Liptovskom Mikuláši. Pôvodný žalobca poukázal na to, že predmetná pracovná zmluva zo dňa 01.10.1996 spĺňa zákonné náležitosti platnej zmluvy, obsahuje vymedzenie druhu práce, miesta výkonu práce, deň nástupu do práce. Druhom práce pôvodného žalobcu ako zamestnanca bol výkon projekcie vzduchotechniky a klimatizácie, predmetom činnosti pôvodného žalobcu ako konateľa bolo uzatváranie zmlúv vrátane pracovnoprávnych zmlúv a iných zmlúv s klientmi žalovaného. Čo sa týka potencionálneho konfliktu záujmov, žalobca konflikt záujmov ako zamestnanec so žalovaným nemal, o čom svedčí totožnosť jeho pracovnej zmluvy s inými pracovnými zmluvami zamestnancov žalovaného. Dodatok k Pracovnej zmluve je platný, nevzťahoval sa na neho § 7 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého by pôvodný žalobca musel konzultovať alebo mať schválené uzavretie Zmluvy Valným zhromaždením žalovaného. Keďže predmetná Pracovná zmluva s Dodatkom sú platné, žalobcovi vznikol nárok na náhradu požadovanej mzdy.
16. Z výpovede zástupcu žalovaného súd zistil, že tento popiera existenciu akejkoľvek platnej Pracovnej zmluvy či pracovného pomeru medzi sporovými stranami. Pôvodný žalobca X.. W. vo vzťahu k žalovanému nikdy nevystupoval ako jeho zamestnanec, žiadnu prácu pre neho nevykonával, preto mu ani nevznikol žiaden nárok za jej vykonávanie. O prideľovanie práce pôvodný žalobca žalovaného nikdy nepožiadal. Vo vzťahu k žalovanému vykonával pôvodný žalobca výhradne funkciu konateľa, z ktorej bol odvolaný rozhodnutím Valného zhromaždenia žalovaného. Skutočnosť neexistencie pracovného pomeru preukazoval žalovaný tým, že od 1.8.2006 vykonával pôvodný žalobca funkciu konateľa spoločnosti KlimaSystem Slovakia s.r.o. so sídlom Račianska 4 v Bratislave, pričom pôvodný žalobca nepožiadal žalovaného o udelenie písomného súhlasu v zmysle § 83 ods. 1 ZP a žalovaný mu nikdy ani takýto súhlas nedal. KlimaSystem Slovakia s.r.o. je spoločnosť, ktorej rozhodujúca činnosť je totožná s predmetom činnosti žalovaného, na čo bol súhlas žalovaného potrebný. Toto potvrdzuje dodatočné vyhotovenie predmetnej pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva zo dňa 1.10.1996 je neplatná pre nedostatok vážnosti, pretože pôvodný žalobca ňou nahrádzal svoj príjem za výkon konateľstva u žalovaného. Pôvodný žalobca nedôvodne spája svoje právne postavenie ako zamestnanca s postavením konateľa žalovaného, jeho odmena v zmysle § 125 ods. 1 písm. f/ Obch. zák. nebola schválená valným zhromaždením, preto v pracovnej zmluve absentuje i platne dojednaná výška mzdy. V prípade posúdenia súdom predmetného pracovného pomeru ako platného, zástupca žalovaného poukázal na to, že pôvodný žalobca sa bezdôvodne nedostavoval do práce, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na náhradu mzdy. V rozpore s § 81 písm. b/ ZP pôvodný žalobca z vlastného zavinenia sa na začiatku pracovnej doby nezdržiaval na pracovisku, nevykonával pre žalovaného žiadne zverené práce, neoznamoval nekalú činnosť iných zamestnancov, hlavne však nevyužíval pracovnú dobu na plnenie úloh žalovaného, ale v rozpore s § 83 ZP bez súhlasu žalovaného ako zamestnávateľa vykonával zárobkovú činnosť zhodnú so zamestnávateľom. Zástupca žalovaného poprel, žeby pôvodný žalobca vyzýval žalovaného na prideľovanie práce, list zo dňa 22.8.2006 sa týkal výlučne obmedzenia prístupu pôvodného žalobcu ako konateľa žalovaného do priestorov žalovaného. Uznesením VZ č. 6 zo dňa 29.6.2006 bol ukončený pomer s pôvodným žalobcom len ako s konateľom žalovaného, pričom aj prístup mu bol zamedzený ako konateľovi žalovaného, a nie ako zamestnancovi. Konanie pôvodného žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s čl. 2 ZP, § 13 ods. 2 ZP, za konanie v rozpore s dobrými mravmi tým, že vykonával zárobkovú činnosť zhodnú so žalovaným prostredníctvom obchodnej spoločnosti so zameniteľným obchodným menom s menom žalovaného a zároveň paralelné vykonávanie živnosti zhodnej s činnosťou žalovaného, pôvodný žalobca zároveň vedome zavádzal žalovaného o počte zamestnancov. Taktiež peňažné nároky navrhovateľa sú v rozpore s § 131 ZP. U žalovaného vykonával pôvodný žalobca v predmetnom období funkciu štatutárneho zástupcu ako jediný konateľ a ten vo vzťahu k sebe samému ako zamestnancovi si nemohol založiť platný pracovný pomer, keďže z hľadiska obsahu je v takomto právnom vzťahu nevyhnutná existencia podriadenosti a závislosti. Ustanovenia § 135a Obch. zák. a § 22 ods.2 Obč. zák. vylučujú objektívnu existenciu nadriadenosti a podriadenosti vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, čo od konateľa vyžaduje odbornú starostlivosť a povinnosť hájiť predovšetkým záujmy spoločnosti a jej spoločníkov, čo vo vzťahu, ktorý chcel pôvodný žalobca pracovnou zmluvou založiť, objektívne nie je možné s prihliadnutím i na ďalšie aktivity pôvodného žalobcu. Podľa žalovaného, pôvodný žalobca nerozlišuje svoju funkciu konateľa a zamestnanca. Evidencia pôvodného žalobcu ako zamestnanca v Sociálnej poisťovni má len evidenčný charakter. Pre prípad posúdenia platnosti pracovného pomeru, zástupca žalovaného uvádzal, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.10.1996 zanikol dohodou podľa § 60 ZP, čo nevyžaduje písomnú formu a uzavretie Dohody o skončení pracovného pomeru preukazoval žalovaný
nedoručením výzvy pôvodným žalobcom na prideľovanie práce. Zo snahy pôvodného žalobcu vziať si osobné veci z budovy žalovaného po zákaze vstupu valným zhromaždením, pôvodný žalobca odvíja údajné bránenie mu vo výkone práce žalovaným, avšak nechodenie do práce pôvodným žalobcom nepredstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa, a ktorým by zákon spájal nárok na náhradu mzdy. Žalovaný o pracovnom pomere pôvodného žalobcu nevedel, preto ho ani nemohol vyzývať na nástup do práce. Pôvodný žalobca ohľadne prideľovania mu práce žalovaným reagoval so značným odstupom uplatnenia si svojho údajného nároku z údajného pracovného pomeru. Ako ďalej uviedol konateľ žalovaného, pôvodný žalobca žiadnymi dôkazmi, ktoré by mohli byť konfrontované v účtovníctve žalovaného, nepreukázal konkrétne činnosti vykonávané ako konateľ žalovaného a ktoré ako zamestnanec. Žalovaný mal zamestnancov, ktorých pracovnou náplňou bolo vyhotovovanie cenových ponúk a ostatnej operatívnej agendy, o ktorej pôvodný žalobca tvrdí, že ju vykonával on, príp. s ich súčinnosťou. Pôvodný žalobca obišiel dohodu s pôvodným vlastníkom väčšinového podielu žalovaného X.. P., že nebude vyplácaná žiadna odmena z titulu konateľstva, ale len na základe dosiahnutého hospodárskeho výsledku, ktorý mal byť podľa veľkosti obchodného podielu rozdelený medzi spoločníkov žalovaného. Tým, že pôvodný žalobca uzavrel sám so sebou Pracovnú zmluvu, spôsobil žalovanému škodu, ktorú rovnako zmenšoval zamestnávaním svojej manželky, ktorá u žalovaného vôbec nepracovala.
17. Z výpovede svedka X.. X. P. súd zistil, že od pôvodného žalobcu X.. I. W. sa v roku 1996 dozvedel o úmysle dať do likvidácie spoločnosť žalovaného - KlimaSystem, spol. s r. o., ktorá mu v tom čase patrila. Svedok bol majiteľom spoločnosti Elektrodizajn ventilátory, spol. s r.o. so sídlom v Prahe. V tom čase spoločnosť žalovaného nemala žiaden majetok, avšak svedok 51% podiel spoločnosti prevzal z dôvodu rozšírenia predaja výrobkov jeho firmy Elektrodizajn ventilátory, spol. s r.o. na Slovensku. Úlohou pôvodného žalobcu bolo vykonávanie funkcie konateľa žalovaného ako zodpovednej osoby na Slovensku, kde mal byť zabezpečený chod firmy v súlade s legislatívou štátu. V roku 1996 sa osobne s pôvodným žalobcom stretol pár krát, pričom až v roku 1997 sa stretli viackrát, kedy bol podľa oznámenia konateľa žalovaného X.. W. do spoločnosti žalovaného pribratý prvý zamestnanec, ktorý začal realizovať obchodnú stratégiu Elektrodizajn ventilátory spol. s r.o. na Slovensku. Náplňou práce pôvodného žalobcu ako konateľa žalovaného v roku 1996 bolo organizovanie účtovníctva, platby daní. V tomto čase sa začalo obchodovať s tovarom zasielaným firmou Elektrodizajn ventilátory spol. s r.o., jednalo sa však o malé množstvo. O prvom zamestnancovi žalovaného informoval svedka pôvodný žalobca, pričom sa jednalo o K. H. na pracovné miesto technik predaja. S časovým odstupom, podľa svedka, bola do pracovného pomeru u žalovaného prijatá ďalšie zamestnankyňa na miesto technik predaja. O existencii pracovného pomeru pôvodného žalobcu u žalovaného svedok vedomosť nemá. Vykonávateľom zamestnávateľských práv a povinností bol konateľ spoločnosti. Čo sa týka odmeny pôvodného žalobcu ako konateľa žalovaného, dohoda bola taká, že o výnosy spoločnosti sa budú deliť spoločne, o uzatvorení pracovného pomeru pôvodného žalobcu u žalovaného nehovorili, navyše spoločnosť žalovaného nemala dostatok finančných prostriedkov. Ako svedok ďalej uviedol, pri preberaní spoločnosti žalovaného pre tzv. krízové riadenie bolo zistené, že pôvodný žalobca evidoval svoju manželku ako zamestnankyňu žalovaného, hoci tá tam nikdy nepracovala. Svedok však prístup k prehľadu zamestnancov žalovaného nemal. Prístup k prehľadu zamestnancov žalovaného svedok nemal. 18. Z účtovnej uzávierky žalovaného ku dňu 31.12.2006 vypracovanej pôvodným žalobcom súd okrem iného zistil, že firma v roku 2005 neúčtovala zákazky, nevykonávala žiadnu zákazkovú činnosť, v priebehu roku 2005 mala priemerný počet zamestnancov 1. 19. Z Poznámok k ročnej účtovnej uzávierke za rok 2004 vyhotovenej pôvodným žalobcom súd zistil, že priemerný počet pracovníkov firmy za rok 2004 bol 1. V roku 2004 firma neúčtovala o zákazkách a nevykonávala žiadnu zákazkovú činnosť. 20. Z daňového priznania žalovaného za rok 2006, zo súvahy za rok 2006, z výkazov ziskov a strát za rok 2006, z poznámok k účtovnej závierke za rok 2006 súd zistil, že k 31.12.2006 mal žalovaný celkové pohľadávky zo výške 519.571,40 eur (17.246,61 eur) a záväzky vo výške 12.552.730,12 Sk (416.674,30 eur). 21. Z Notárskej zápisnice č. N 154/2006, Nz 26027/2006, NCR1s 26008/2006 zo dňa 29.6.2006 spísanej notárom S.. I. D. súd zistil, že uznesením č. 6 valného zhromaždenia žalovaného bol pôvodnému žalobcovi X.. W. ako konateľovi žalovaného uložený zákaz vstupu do obchodných priestorov na Odeskej 27 v Bratislave od 30.6.2006 do 31.7.2006 a zároveň bol pozastavený pôvodnému žalobcovi výkon funkcie konateľa žalovaného. Z Notárskej zápisnice č. N 178/2006, Nz 29829/2006, NCR1s 29769/2006 zo dňa 31.7.2006 spísanej notárom S.. I. D. súd zistil, že na mimoriadnom valnom zhromaždení
spoločnosti žalovaného okrem iného uznesením č. 7 bol odvolaný pôvodný žalobca X.. I. W. z funkcie konateľa žalovaného z dôvodu úmyselného poškodzovania záujmov spoločnosti a druhého spoločníka. Pôvodný žalobca si založil spoločnosť s rovnakým predmetom podnikania, so zameniteľným názvom spoločnosti. V priestoroch spoločnosti sa so súhlasom pôvodného žalobcu zdržiavali dve pracovníčky konkurenčnej spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s r.o. /vrátane konateľky tejto spoločnosti/, ktoré na náklady spoločnosti žalovaného zabezpečovali výnosy menovanej spoločnosti. Konateľ žalovaného - pôvodný žalobca X.. W. a súčasne jediný spoločník konkurenčnej spoločnosti neoprávnene realizoval odvody z účtu spoločnosti do Sociálnej a Zdravotnej poisťovne z titulu ním proklamovaného pracovného pomeru so žalovaným. Spoločnosť žalovaného nikdy neprejednávala ani neschválila pracovný pomer pôvodného žalobcu, tento žalovaného výrazne zadlžil. Konateľku konkurenčnej spoločnosti S. D. umiestnil priamo do obchodných priestorov žalovaného a nepravdivo uviedol do zápisu predchádzajúceho valného zhromaždenia, že je zamestnankyňou žalovaného spolu s ďalšou zamestnankyňou O. S. (Š.). 22. Z oznámenia Sociálnej poisťovne súd zistil, že pôvodný žalobca bol vedený v Sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného: - od 1.1.1994 do 30.4.1994 ako SZČO, od 1.5.1996 do 30.9.1996 ako zamestnanec ABC KLIMA s.r.o., od 1.10.1996 ako zamestnanec žalovaného. 23. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.8.2008 súd zistil, že zamestnancami žalovaného boli: S. I. od 1.5.1994 do 31.7.1994, T. H. od 1.4.1995 do 31.5.1996, X.. I. W. od 01.10.1996, K. H. od 1.3.1997 do 30.4.2000, E. U. od 1.7.1997 do 30.4.1999, V. W. od 1.7.1998 do 31.8.2000, K. H. od 1.9.1998 do 30.9.1999, O. S. od 18.10.1999 do 30.11.2003, S. S. od 1.1.2003 do 31.12.2003, A. J. od 1.2.1999 do 30.6.1999, S. J. od 1.3.2000 do 30.11..2003, S. D. od 1.5.2000 do 30.11.2003, O. R. od 1.10.2000 do 31.12.2000, K. T. od 1.1.2001 do 31.12.2001, I. I. od 1.2.2002 do 31.8. 2003, N. K. od 1.9.2002 do 31.1.2004, A. D. od 1.7.2006 do 31.7.2006, O. S. od 15.7.2006 do 31.12.2006, Ľ. D. od 1.10.2006 do 31.12.2006, W.v R. od 1.11.2000 do 31.12.2006. Súčasne na dohodu boli u žalovaného zamestnaní J. Q. od 17.10.2006, W. Š. od 24.7.2006 na fiktívnu dohodu, O. Q. od 01.04.2005 na fiktívnu dohodu. (čl. spisu 251). 24. Zo zoznamu pracovníkov žalovaného za obdobie od 01.05.1995 do 31.01.2004 predloženým súdu pôvodným žalobcom dňa 28.07.2008 súd zistil, že okrem iných bol X.. I. W. evidovaný ako zamestnanec žalovaného s hlavným pracovným pomerom od 01.05.1994 a zároveň ako pracovník na základe Dohody o vykonaní práce od 01.05.1996 do 31.12.1997 so základným platom 3.000 Sk. Manželka pôvodného žalobcu X.. V. W. bola vedená u žalovaného ako zamestnanec na základe Dohody o vykonaní práce od 01.10.1995 do 30.04.1996 a ako riadny zamestnanec od 01.07.1998 do 31.08.2000. T. H. bol u žalovaného evidovaný ako zamestnanec od 01.04.1995 do 31.05.1996 so základným platom 9.000 Sk, jeho manželka K. H. bola evidovaná ako zamestnanec od 01.03.1997 do 30.04.2000 so základným platom 22.500 Sk. A. J. bola u žalovaného evidovaná ako zamestnanec v období od 01.02.1999 do 30.06.1999 so základným platom 12.000 Sk. O. Š. (S.) bola ako zamestnanec evidovaná od 18.10.1999 do 30.11.2003 so základným platom 21.000 Sk, S. D. od 01.05.2000 do 30.11.2003 so základným platom 28.000 Sk, S. K. od 01.03.2000 do 30.11.2003 so základným platom 20.000 Sk ( čl. spisu 226). 25. Z Pracovných náplní S. D. a O. Š. (S.j) zo dňa 28.11.2003 súd zistil, že ich pracovná náplň bola totožná: príjem a výdaj tovaru na sklade firmy, vystavovanie faktúr zákazníkom, korešpondencia firmy, konzultačná a poradenská činnosť zákazníkom, vypracovanie cenových ponúk, propagácia firmy, napr. výstavy, firemné dni a pod.).Z Platových výmerov oboch zamestnankýň zo dňa 28.11.2003 súd zistil, že od 01.12.2003 bola stanovená u nich základná mesačná mzda vo výške 15.000 Sk. Pracovné náplne a Platový výmery boli podpísané za žalovaného konateľom X.. I. W.. 26. Zo špecifikácie výnosov žalovaného za obdobie rokov 1994 až 2005 predloženej pôvodným žalobcom dňa 28.07.2008 súd zistil, že výnosy žalovaného boli v tis. Sk: v roku 1994 vo výške 3.226 ; v roku 1995 vo výške 4.864, v roku 1996 vo výške 10.553, v roku 1997 vo výške 20.734, v roku 1998 vo výške 17.041, v roku 1999 vo výške 16.582, v roku 2000 vo výške 19.799, v roku 2001 vo výške 20.738, v roku 2002 vo výške 20.096, v roku 2003 vo výške 25.938, v roku 2004 vo výške 10.468, v roku 2005 vo výške 5.840 ( čl.. 227 spisu). 27. Z manažérskeho listu X.. V. D., N.. audítora zo dňa 15.04.2004 a Správy o výsledkoch audítorských služieb v spoločnosti žalovaného súd zistil, že menovaná audítor upozornil manažment žalovaného v rámci overovania účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za roky 1994 - 2003 okrem iného n nedostatky v systéme riadenia obchodnej politiky a nedostatky v nehospodárnom vynakladaní niektorých položiek nákladov (rôzne služby, prepravné, nájomné, mzdové a sociálne náklady, leasingy a pod.). Rast mzdových a sociálnych nákladov najmä v období rokov 2000-2003 absolútne a relatívne medziročne podstatne prevyšuje priemernú mieru rastu inflácie i mieru rastu priemerných miezd.
Mzdové a sociálne náklady žalovaného v tis. Sk boli: v roku 2000 vo výške 1.912, v roku 2001 vo výške 1.945, v roku 2002 vo výške 2.427, v roku 2003 vo výške 3.048. Medziročný nárast v tis. Sk za zvýšil v roku 2001 o 33 tis. Sk (o 1,7%) v roku 2002 o 482 tis. Sk (o 24,7%), v roku 2003 o 13,4 tis. Sk (o 25,6%). Priemerná mzda pracovníka žalovaného oproti priemernej mzde v SR predstavovala : v roku 2001 :24.960 Sk/12.365 Sk, v roku 2002 : 26.270 Sk/13.501 Sk, v roku 2003 : 27.101 Sk/14.365 Sk.
28. Z Odberateľskej zmluvy zo dňa 9.2.2001 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi Gebhardt Ventilatorem GmBH Co.OHG, Nemecko a KlimaSystem Slovakia s.r.o., Odeská 27, Bratislava so sídlom na Račianskej 4 v Bratislave, ktorej predmetom bol výhradný odber odberateľom - spoločnosťou KlimaSystem Slovakia s.r.o. produktov pre región Slovenska a Čiech zmluvne dohodnutých produktov, a to ventilátorov s príslušenstvom. 29. Podľa § 33 Zákonníka práce, zák. č. 65/1965 Z.z. účinného ku dňu 1.10.1996 /ďalej len ZP/, pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Podľa § 35 ods. 1 ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer a/ zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b/ zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluva v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 73 ods. 1 ZP, zamestnanci sú povinní najmä a/ pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami, b/ plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy, c/ dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú; dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, pokiaľ boli s nimi riadne oboznámení, d/ riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im zamestnávateľom a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa § 74 písm. a/ ZP, vedúci pracovníci sú ďalej povinní najmä riadiť a kontrolovať prácu a pravidelne hodnotiť pomer zamestnancov k práci a pracovnému kolektívu a ich pracovné výsledky. Podľa § 88 ods. 1 ZP, zamestnanec je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Podľa § 111 ods.1 ZP, zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Podľa čl. 2 vety druhej Základných zásad ZP účinného od 1.4.2002, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti / § 13 ods. 3 / zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 11 ods. 1 ZP, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Podľa § 88 ods. 2 ZP, pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec volí sám začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom / voliteľný pracovný čas/. Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku / základný pracovný čas/.Pružný pracovný čas možno uplatňovať pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne a aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí. Podľa § 88 ods. 3 ZP, začiatok a koniec základného pracovného času určí zamestnávateľ tak, aby pri určenom týždennom pracovnom čase 40 hodín bol základný pracovný čas v jednotlivých pracovných dňoch najmenej päť hodín. Podľa § 88 ods. 4 ZP, voliteľný pracovný čas rozvrhne zamestnávateľ na začiatok a koniec pracovnej doby tak, aby úsek voliteľného pracovného času na začiatku pracovnej zmeny bol pri určenom týždennom pracovnom čase najmenej jednu hodinu. Podľa § 242 ods. 1 písm. a/ ZP, neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti.
Podľa § 14 ods. 2 ZP účinného do 31.03.2002, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 7 ods. 3 ZP účinného od 01.04.2002, so zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho na štatutárny orgán ustanovila. Podľa § 54 ZP, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Podľa § 251 ods. 1 ZP účinného od 01.04.2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 01. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. 30. Činnosť štatutárneho orgánu /poprípade jeho člena, ak ide o kolektívny orgán obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným /, nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom, právne predpisy ani povahy spoločnosti s.r.o. nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru / alebo iného pracovnoprávneho vzťahu/ je výkon činnosti štatutárneho orgánu / R 13/1995/. Podľa rozsudku NS ČR č. 21Cdo 11/98 zo dňa 17.11.1998, rozdielnosť záujmov zmluvných strán pri zjednávaní pracovnej zmluvy spravidla vylučuje, aby za organizáciu (zamestnávateľa) zjednala a podpísala pracovnú zmluvu totožná osoba - budúci pracovník (zamestnanec), ktorá je druhým účastníkom takejto pracovnej zmluvy. Či tak tomu bolo, je potrebné vždy dôvodiť z konkrétnych okolností, za ktorých k uzavretiu pracovnej zmluvy došlo. V zmysle rozhodnutí NS ČR č. 21Cdo 313/2007 zo dňa 13.12.2007, č. 21Cdo 353/2007 zo dňa 6.12.2007, nie je vylúčené / § 132 ods. 3 Obch. zák./, aby konateľ uzavrel v mene s. r. o. zmluvu, pri ktorej druhou zmluvnou stranou je sám tento konateľ ako fyzická osoba. V každom jednotlivom prípade je však potrebné skúmať, či pri takomto právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi s. r. o. ako zamestnávateľom a jej štatutárnym zástupcom ako zamestnancom. Aj keď Zákonník práce nemá výslovnú úpravu v tomto smere, z § 14 ods. 2 ZP, ktoré ustanovenie vylučuje, aby iného zastupoval ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného vyplýva, že štatutárny orgán s. r. o. nemôže platne konať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ, ak jeho záujmy sú v rozpore so záujmami spoločnosti / R 63/1999/. Práve rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzatváraní pracovnej zmluvy vylučuje, aby v mene zamestnávateľa vykonala takýto právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhou stranou zmluvy ako zamestnanec, pretože nemôže zodpovedne „súčasne“ hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy s. r. o. ako zamestnávateľa. Za zamestnávateľa nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore s jeho záujmami. Z vyššie uvedených dôvodov je potom predmetný právny úkon - uzatvorenie pracovnej zmluvy neplatným právnym úkonom. Podľa rozhodnutia NS SR č.k. 4M Cdo 6/2009 zo dňa16.12.2010, rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca je daná už tým, že - objektívne vzaté - chcú uzavrieť zmluvu (dohodu) pre seba čo najvýhodnejšiu; nič na tom nemení ani to, že prípadne dôjde k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretože aj v tomto prípade základné východiská účastníkov pre uzavretie zmluvy sú odlišné. Je možné preto uzavrieť, že k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy (dohody) ako zamestnanec, pretože nemôže zodpovedajúcim spôsobom „súčasne“ hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa. Právne úkony smerujúce k vzniku a zániku pracovného pomeru, ktoré žalobca učinil v mene žalovanej ako zamestnávateľa a ich druhým účastníkom bol žalobca ako zamestnanec, by boli neplatné podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Vyššie uvedené ustálené právne názory v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku podporujú aj rozhodnutia NS ČR č. k. 21Cdo 538/2012 zo dňa 14.03.2013, č. k. 21Cdo 1634/2004 zo dňa 14.11.2004, č. k. 21Cdo 3601/2016 zo dňa 01.09.2018, č. k. 21Cdo 3014/2007 zo dňa 19.08.2008, č. k. 21Cdo 2831/2009 zo dňa 04.11.2009, č. k. 21Cdo 3061/2010 zo dňa 22.11.2011, č. k. 21 Cdo 4028/2009 zo dňa 16.12.2010, č.k. 21Cdo 427/2015 zo dňa 11.12.20105, č.k. 21Cdo 2064/2015 zo dňa 25.02.2016, č.k. 30 Cdo 2322/2016 zo dňa 28.06.2016. 31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť žalovaného bola založená dňa 04.01.1994 s predmetom činnosti: projektová činnosť v investičnej výstavbe a konzultačná činnosť v oblasti vzduchotechniky, automatizované spracovanie údajov, obchodná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autormi a
vyhotovovanie programov na zákazku. Od 19.08.1994 do 11.09.2007 bol jej spoločníkom pôvodný žalobca X.. I. W., ktorý bol zároveň aj jej konateľom od jej založenia do jeho odvolania z funkcie konateľa 31.07.2006 s tým, že od 01.07.1996 do 18.08.1998 bol jej druhým väčšinovým spoločníkom okrem pôvodného žalobcu svedok X.. X. P.. Od 19.08.1998 sa stal druhým spoločníkom S.. Q. U., ktorý od 29.07.2006 bol a je do dnešného dňa spolu s X.. K. K. konateľom žalovaného, aj napriek tomu, že v júli 2010 sa X.. K. vzdal funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného, avšak do dnešného dňa nebol z obchodného registra vymazaný. Dôvodom vstupu a odkúpenia 51% obchodného podielu žalovaného svedkom X.. X. P. bola skutočnosť, že od pôvodného žalobcu sa dozvedel, že spoločnosť žalovaného ako nemajetnú hodlal dať do likvidácie, pričom svedok so svojou spoločnosťou sídliacou v Prahe Elektrodizajn ventilátory, s.r.o. mal v úmysle rozšíriť predaj výrobkov na Slovensku, s čím sa začalo v roku 1997 v malom množstve. Z oznámenia Sociálnej poisťovne mal súd potvrdené, že pôvodný žalobca bol v Sociálnej poisťovni vedený ako platiteľ poistného od 01.01.1994 do 30.04.1994 ako SZČO, od 01.01.2005 ako zamestnanec žalovaného (fiktívny), od 01.05.0996 do 31.07.1996 ako zamestnanec ABC KLIMA s.r.o., od 01.10.1996 ako zamestnanec žalovaného. Ako uviedol sám pôvodný žalobca (postupca) X.. I. W., do októbra 1996 ako jediný konateľ žalovaného vykonával všetky činnosti spojené s chodom spoločnosti žalovaného sám a bezplatne ako konateľ, a to aj napriek tomu, že pred dňom 01.10.1996 bol zamestnancom inej spoločnosti, kde bol povinný si plniť povinnosti zamestnanca v tejto spoločnosti. Dňa 01.10.1996 uzavrel žalovaný ako zamestnávateľ v zastúpení pôvodným žalobcom X.. I. W. ako v tom čase jediným konateľom a súčasne sám so sebou ako zamestnancom Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal pôvodný žalobca vykonávať prácu projekcie vzduchotechniky a klimatizácie, tvorbu programov na PC pre potreby zamestnávateľa a na objednávku pre zákazníkov, vypracovávanie cenových ponúk zákazníkom, propagáciu a predaj výrobkov zamestnávateľa, ako aj všetky súvisiace práce a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v mieste sídla spoločnosti žalovaného. Rozvrh pracovnej doby pre pôvodného žalobcu ako zamestnanca bol dohodnutý nepravidelný, začiatok a koniec pracovnej doby mal stanoviť zamestnávateľ po dohode so zamestnancom. Pracovná doba bola stanovená na 40 hodín týždenne. S ohľadom na potreby efektívneho obchodu a kolektívu spolupracovníkov mohla byť zavedená pružná pracovná doba pri dodržaní stanovenej týždennej pracovnej doby a za prácu nadčas, ktorú mal pôvodný žalobca ako pracovník konať v rámci obchodnej činnosti, akou bola napr. účasť firmy na výstavách, nebola poskytovaná mzda, ale pracovník mal právo na čerpanie náhradného voľna.
32. Pracovná zmluva sa spája s výkonom závislej práce. Na to, aby pracovný pomer po jeho založení aj vznikol, musí nastať okamih, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý charakterizuje konsenzus obidvoch jej účastníkov, smerujúcim k založeniu pracovného pomeru a dohode o jeho podstatných obsahových náležitostiach. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach špecifikuje podstatné náležitosti, ktoré by mala pracovná zmluva obsahovať. Druhové určenie práce by malo obsahovať základnú charakteristiku druhu práce alebo jeho konkretizáciu. Miesto výkonu práce by malo byť dohodnuté tak, aby nevznikali pochybnosti o určitosti tejto podstatnej náležitosti. Nároky, ktorých sa žalobca domáha sú nárokmi, ktoré sa viažu výlučne na osobu zamestnanca a vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Takýmto pracovnoprávnym vzťahom je predovšetkým pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnávateľom, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba a zamestnancom - fyzickou osobou, pričom základnou charakteristikou pracovného pomeru je výkon závislej práce zamestnanca a jeho podriadenosť zamestnávateľovi. Pre obe strany pracovnoprávneho vzťahu pritom vyplývajú odo dňa vzniku pracovného pomeru určité práva a povinnosti, kogentným spôsobom upravené v Zákonníku práce. Je nepochybné a podporené aj judikatúrou NS ČR i NS SR v spojení s § 132 ods. 3 Obch. zák., že nie je vylúčené, aby konateľ v mene obchodnej spoločnosti uzavrel zmluvu, pri ktorej je sám druhou stranou ako zamestnanec, avšak pri takomto právnom úkone je potrebné skúmať, či nedošlo k stretu záujmov medzi s.r.o. ako zamestnávateľom a jej štatutárnym zástupcom ako zamestnancom. Aj keď ZP nemá v tomto smere výslovnú úpravu, z § 14 ods. 2 ZP vyplýva, že toto ustanovenie vylučuje, aby iného zastupoval ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami spoločnosti (R 63/1999). Z tohto hľadiska, aby bolo možné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, musí byť preukázané, že došlo ku vzniku pracovného pomeru, a teda, že medzi žalobcom, resp. pôvodným žalobcom X.. W. a žalovaným existuje, resp. existoval pracovnoprávny vzťah. Súd preto ako otázku prejudiciálnu riešil platnosť predmetnej Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996.
33. V prvom rade je potrebné poukázať odhliadnuc od toho, že predmetná Pracovná zmluva síce obsahuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy vyžadujúce ustanoveniami Zákonníka práce zák. č. 65/1965 Z.z. v znení ku dňu uzavretia tejto Pracovnej zmluvy, ktoré by v tomto smere zakladali jej platnosť, ale dôležitou otázkou pri posudzovaní platnosti predmetnej zmluvy je okrem formálnej stránky i potreba skúmania materiálnej stránky pri jej uzatváraní. Ako mal však súd z vykonaného dokazovania preukázané, medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou žalovaného takýto právny vzťah na základe písomne uzatvorenej Pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.1996 nevznikol.
34. Ako teda vyplynulo z vykonaného dokazovania, pôvodný žalobca X.. I. W. ako menšinový spoločník a výlučný konateľ žalovaného pred uzavretím predmetnej Pracovnej zmluvy dňa 01.10.1996 vykonával všetky úkony súvisiace s chodom spoločnosti žalovaného sám v rámci jeho konateľskej funkcie bezodplatne, stíhal ich, pričom T. H. bol u žalovaného zamestnaný od 01.04.1995 do 31.05.1995, t.j. počas trvania pracovného pomeru pôvodného žalobcu v spoločnosti ABC Klima, s.r.o.. Ako vyplynulo z listinných dokladov, spoločnosť žalovaného v období roku 1995-1996 dosahovala veľmi nízky obrat, ktorý určite nevyžadoval okrem vykonávania doterajších úkonov spojených s chodom spoločnosti žalovaného prácou pôvodného žalobcu ako konateľa (keďže u žalovaného realizovala účtovnícke práce na dohodu iná osoba od začiatku založenia žalovaného) aj iné potrebné činnosti a práce, ktoré by si vyžadovali bezprostredné prijatie nejakého zamestnanca, o čom svedčí skutočnosť, že po údajnom uzavretí predmetnej Pracovnej zmluvy pôvodný žalobca ako konateľ žalovaného prijal do pracovného pomeru zamestnankyňu K. H. až od marca 2007, kedy, ako potvrdil svedok X.. P., sa v malom množstve začala realizovať činnosť žalovaného v spolupráci s firmou Elektrodizajn ventilárory, s.r.o., ktorej majiteľom bol práve X.. P.. Ako potvrdil vo svojej výpovedi svedok X.. X. P., druhý väčšinový spoločník žalovaného okrem pôvodného žalobcu, v čase uzatvárania predmetnej Pracovnej zmluvy svedok nemal vedomosť a poprel, žeby pôvodný žalobca chcel uzavrieť sám so sebou pracovnú zmluvu, ani žeby bol niekedy so žalovaným v pracovnom pomere. Pôvodný žalobca ako jediný konateľ žalovaného informoval svedka výlučne o existencii pracovného pomeru s K. H. (zamestnaná u žalovaného od 01.03.1997 do 30.04.2000). Sám pôvodný žalobca X.. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho úlohou ako konateľa žalovaného bolo v čase vzniku spoločnosti žalovaného zabezpečovať celý chod spoločnosti bezodplatne, t.j. účtovníctvo, personálna agenda, mzdová agenda, organizácia výstav, propagácia výrobkov, zabezpečovanie pracovnej náplne pre pracovníkov žalovaného, neskôr najčastejšie poveroval úlohami zamestnankyne D. a Š., keďže on ako konateľ cestoval za zákazníkmi po celom Slovensku, tieto služobné cesty boli kumulované s jeho povinnosťami zamestnanca žalovaného, navyše ako zamestnanec žalovaného vytváral cenové ponuky spoločne s ostatnými zamestnancami žalovaného, vykonával odborné práce vo vzťahu k nemeckej firme, absolvoval služobné cesty, ktoré boli kumulované s jeho povinnosťami konateľa žalovaného. Pôvodný žalobca ani po doplnení dokazovania jeho výsluchom po vrátení veci odvolacím súdom (v dôsledku odvolania voči druhému rozsudku) nedokázal špecifikovať svoj pracovný čas v zmysle Pracovnej zmluvy z dôvodu, ako sám uviedol, popri práci zamestnanca žalovaného vykonával i prácu konateľa žalovaného, teda nedokázal ani špecifikovať konkrétne činnosti, ktoré vykonával ako konateľ žalovaného a ktoré činnosti vykonával ako zamestnanec žalovaného. Od 15.11.2003 je zároveň pôvodný žalobca konateľom spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s.r.o. (postupník) a od 4.9.2006 získal živnostenské oprávnenie. Súhlas na výkon konateľstva v spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s.r.o. od žalovaného, resp. spoločníkov nežiadal. Žalobca v priebehu súdneho konania a ani súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané žiadne zmeny v dôsledku uzavretej Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 nastali v spoločnosti žalovaného , či pracovné aktivity, ktoré do tejto doby vykonával pôvodný žalobca ako konateľ žalovaného bezodplatne sa presunuli v záujme spoločnosti žalovaného do odplatného režimu vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi ako zamestnancovi a či bolo uzavretie takejto zmluvy vôbec v záujme žalovaného. Tu je potrebné poukázať i na skutočnosť, že napriek vykazovaným stratám u žalovaného Pred údajným uzavretím Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 bol pôvodný žalobca v zmysle § 66 ods. 2 , § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný hájiť s odbornou starostlivosťou iba záujmy žalovaného a všetkých jeho spoločníkov, a teda svoje záujmy pred záujmami žalovaného ako obchodnej spoločnosti neupredňostňovať, pričom ako zamestnanec bol povinný rešpektovať pokyny svojho zamestnávateľa t.j. sám seba (keďže neexistoval vnútroorganizačný predpis). Z týchto skutočností súd dospel k záveru, že uzavretie Pracovnej zmluvy zo dna 01.10.1996 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a pôvodným žalobcom X.. W. ako zamestnancom, na základe ktorej by mal v podstate vykonávať zamestnanec činnosti za mzdu napriek tomu, že tieto činnosti do tejto doby uzavretia zmluvy vykonával pôvodný žalobca sám ako konateľ žalovaného bezodplatne, bolo v záujme pôvodného žalobcu ako konateľa
žalovaného, ktorý vo svoj prospech ako fyzickej osoby a nie v prospech žalovaného ako spoločnosti, resp. spoločníkov žalovaného, uzatvoril údajnú pracovnú zmluvu v snahe získať finančné prostriedky subsumované pod mzdu zamestnanca.
35. Je nepochybné, že znenie pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 vypracovával, podpisoval za zamestnávateľa i zamestnanca výlučne pôvodný žalobca X.. I. W. ako jedna osoba. V zmysle základnej charakteristiky pracovného pomeru takýto pracovnoprávny vzťah uzavretý medzi jedinou osobou za obe zmluvné vzťahy vylučuje naplnenie predpokladu existencie podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi a plnenie a zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce, čo podporuje ustálená súdna prax a judikáty špecifikované v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku. Pôvodný žalobca aj napriek tomu, že tvrdil, že druhý spoločník žalovaného svedok X.. P. /okrem žalobcu/ mal vedomosť o existencii predmetnej pracovnej zmluvy, túto skutočnosť však svedok vyvrátil. Pôvodný žalobca taktiež nepreukázal, žeby si počas údajného trvania pracovného pomeru riadne plnil povinnosti zamestnanca, riadne sa v pracovnom čase zdržiaval na pracovisku, ba dokonca žeby mal vôbec pracovný čas konkrétne stanovený, ani žeby vykonával prácu v zmysle pracovnej zmluvy a ako sám potvrdil, nedokázal rozlíšiť činnosť vykonávanú u žalovaného ako konateľ a ako zamestnanec žalovaného. Ani skutočnosť, že pôvodný žalobca bol v Sociálnej poisťovni vedený ako zamestnanec odporcu nesvedčí o existencii jeho skutočného pracovného pomeru u žalovaného, ktorá skutočnosť má výlučne evidenčný charakter. V neposlednom rade s prihliadnutím i na skutočnosť, že pôvodný žalobca bez vedomia ďalších spoločníkov žalovaného uzatváral pracovné pomery s viacerými zamestnancami aj napriek tomu, že v Účtovných uzávierkach žalovaného uvádzal vždy iba 1 zamestnanca, taktiež s prihliadnutím k tomu, že počet zamestnancov vykazovaných pôvodným žalobcom ako konateľom žalovaného bol neúmerný chodu spoločnosti žalovaného, toto vôbec nenasvedčuje tomu, žeby pôvodný žalobca bol skutočne zamestnancom žalovaného a ako zamestnanec si aj plnil svoje úlohy v zmysle pracovnej zmluvy, keď navyše od roku 2006 bol konateľom ďalšej spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s.r.o. (postupník), v ktorej bol jediným spoločníkom, a následne i konateľom a ktorá spoločnosť i s jej zamestnancami sídlila súčasne v mieste sídla žalovaného, v dôsledku čoho nie je možné odlíšiť, ktorú prácu vykonával i navrhovateľ ako konateľ žalovaného a ako konateľ spoločnosti KlimaSystem Slovakia, s.r.o., (postupníka) a zároveň navyše ako zamestnanec žalovaného, keďže predmet činnosti oboch spoločností bol podobný. Navyše pôvodný žalobca X.. W. ako zamestnanec ani nežiadal o udelenie súhlasu zamestnávateľa -žalovaného s výkonom konateľstva v inej spoločnosti.
36. Keďže súd nemal na základe vykonaného dokazovanie preukázané platné uzavretie a existenciu pracovného pomeru medzi pôvodným žalobcom X.. I. W. a spoločnosťou žalovaného vzniknutého na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996, v dôsledku čoho je predmetná Pracovná zmluva absolútne neplatná, pričom neplatné sú aj jej všetky Dodatky neskôr uzavreté, z tohto dôvodu pôvodnému žalobcovi - postupcovi ani nemohli vzniknúť požadované mzdové nároky. Nároky, ktorých sa žalobca domáha sú nárokmi, ktoré sa viažu výlučne na osobu zamestnanca a vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Takýmto pracovnoprávnym vzťahom je predovšetkým pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnávateľom, ktorým môže byť právnická alebo fyzická osoba a zamestnancom - fyzickou osobou, pričom základnou charakteristikou pracovného pomeru je výkon závislej práce zamestnanca a jeho podriadenosť zamestnávateľovi. Pre obe strany pracovnoprávneho vzťahu pritom vyplývajú odo dňa vzniku pracovného pomeru určité práva a povinnosti, kogentným spôsobom upravené v Zákonníku práce. Keďže súd vyriešením si prejudiciálnej otázky platnosti, príp. neplatnosti predmetnej Pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1996 a zo strany žalobcu neunesenia dôkazného bremena v tomto smere, že takýto pracovný pomer vôbec medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol, predovšetkým z dôvodu, že v zmysle základnej charakteristiky pracovného pomeru takýto pracovnoprávny vzťah uzavretý medzi jedinou osobou za obe zmluvné vzťahy vylučuje naplnenie predpokladu existencie podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi a plnenie a zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce; druhý spoločník žalovaného X.. P. o vzniku akéhokoľvek pracovného pomeru medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vedomosť nemal a zároveň súd nemal preukázané, žeby si pôvodný žalobca počas údajného trvania pracovného pomeru riadne plnil povinnosti zamestnanca, riadne sa v pracovnom čase zdržiaval na pracovisku, ba dokonca žeby mal vôbec pracovný čas navrhovateľ stanovený, ani ktoré konkrétne činnosti vykonával pre žalovaného v zmysle pracovnej zmluvy, keď pôvodný žalobca sám nedokázal preukázateľne rozlíšiť činnosť vykonávanú u žalovaného ako konateľ a ako zamestnanec žalovaného; rovnako okolnosti uzatvorenia tohto údajného pracovného pomeru svedčia o tom, že pracovná zmluva bola uzatváraná a podpisovaná jedinou osobou za zamestnávateľa i za zamestnanca X.. W., avšak nie v záujme
žalovaného, ale žalobcu, preto záujmy pôvodného žalobcu, ktorý Pracovnú zmluvu uzatváral ako konateľ v mene spoločnosti žalovaného a rovnako ju uzatváral ako zamestnanec boli v rozpore so záujmami žalovaného. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru v tomto smere špecifikovanú v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku, v súlade so zákonnými ustanoveniami špecifikovanými v bode 29 odôvodnenia tohto rozsudku .súd na základe vykonaného dokazovania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, pričom tieto trovy predstavujú trovy vzniknuté pred súdom prvej i druhej inštancie. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo Exekučný poriadok neustanovuje inak.