Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-211-2019.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/211/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pochádzajúceho z rodičov W.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.X. M. XX, práv. zást. JUDr. Martinou Řeřichovou PhD. advokátkou s.r.o., Námestie slobody 13/25, Humenné a B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, práv. zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné, v konaní o zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 8P/212/2017 -49 zo dňa 22.02.2018 vo výrokoch III. a IV. tak, že otec je oprávnený sa so synom stretávať každý utorok od 16.15 hod. do 19.15 hod. a každý štvrtok od 16.15 hod. do 19.15 hod. a každý párny týždeň od 15.15 hod. od piatka do nedele do 17.30 hod. tak, že si otec maloletého od matky prevezme a po skončení styku ho matke aj odovzdá. V prípade, ak sa stretnutie neuskutoční, vtedy aj otec aj matka majú obaja povinnosť sa o tomto vzájomne informovať vopred aspoň 4 hodiny pred stretnutím formou sms správ. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého sumou po 130,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 15.09.2019.
II. Dlžné výživné za obdobie od 05.09.2019 do 15.01.2020 vo výške 150,-- eur otec matke zaplatí do 31.01.2021.
odôvodnenie:
1. Súdu bol doručený návrh otca podaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ktorým navrhol zmenu rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 8P/212/2017 -49 zo dňa 22.02.2018 v časti týkajúcej sa úpravy stretávania otca so synom tak, .... „že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend od soboty v čase od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a po skončení styku maloletého odovzdá matke v mieste bydliska maloletého s výnimkou vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 09.00 hod. do 31.12. do 09.00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 31.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., jeden kalendárny týždeň v mesiaci júl a jeden kalendárny týždeň v mesiaci august podľa dohody rodičov s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a po skončení styku maloletého odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná písomne informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa v rozsahu absolvovaných lekárskych vyšetrení a kontrol, ďalej o aktivitách dieťaťa, o problémoch maloletého, aby sa otec mohol na tieto okolnosti zamerať pri
výchove a vzdelávaní a o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého formou SMS správ vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca.“
2. Návrh bol odôvodnený tým, že naposledy bolo upravované stretávanie otca so synom v rozhodnutí o rozvode manželstva a keďže deti pre svoj zdravý vývin a rast potrebujú láskyplný vzťah k obom svojim rodičom, majú právo na obidvoch rodičov a pokiaľ má byť zachované základné právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je nevyhnutné, aby dieťa malo zabezpečený pravidelný a rovnocenný styk s oboma rodičmi, v danom prípade aj s otcom. Návrh bol odôvodnený aj tak, že milujúci rodičia nekalkulujú s výmenou alebo súperením vo svojich rolách a usilujú sa kooperovať a dopĺňať vo svojich rodičovských funkciách, konajú v záujme dieťaťa, nespôsobujú sklamanie, prispôsobujú a menia svoje plány a potreby, aby rodičovsky saturovali potrebu istoty a bezpečia svojho dieťaťa všade tam, kde by mohlo byť ohrozené alebo neošetrené. Styk otca s maloletým synom je realizovaný každý utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 11.00 hod. a každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. výlučne za prítomnosti matky. Stretnutia za prítomnosti matky ukracujú otca o chvíle strávené so synom, nakoľko počas tejto úpravy styku otca so synom je neustále prítomná matka a vo všetkých aktivitách a činnostiach supluje otca, čím je otcovi bránené plnohodnotne využívať čas trávený s maloletým synom. Otec je toho názoru, že do budúcna je vhodné a najmä je v záujme maloletého syna, aby k stretnutiam už prítomnosť matky nebola potrebná. Keďže dieťa má vybudovaný vzťah k obom rodičom, pre potrebu zachovania jeho zdravého vývinu otec navrhol rozšíriť rozsah stretávania s otcom, zachovať a upevniť citové väzby tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri jeho ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Ďalej otec žiadal, aby mu boli poskytované základné informácie o dieťati a to o zdravotnom stave maloletého, o rozsahu absolvovaných lekárskych vyšetrení a kontrol, o jeho aktivitách, o jeho problémoch tak, aby sa otec na tieto okolnosti mohol zamerať pri jeho výchove a vzdelávaní, lebo sa s maloletým stretáva aj počas týždňa a matka mu tieto informácie odmieta poskytovať, preto žiadal, aby bola matka zaviazaná otca informovať vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca SMS správou.
3. K návrhu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 05.09.2019, v ktorom uviedla, že matka sama vníma okolnosti od posledného rozhodovania súdu tak, že maloletý je starší, začína pomaličky sám komunikovať a nie je až taký naviazaný na matku, preto v zásade súhlasí s tým, aby stretávania prebiehali bez jej prítomnosti, avšak matka nemôže súhlasiť s tým, aby otcovi bránila v samostatnej starostlivosti o maloletého. Matka v tomto podaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý u otca aj cez noc, lebo ho čaká významná zmena v živote a to nástup do materskej školy, preto aj z tohto dôvodu považuje pobyt u otca bez matky za vhodnejší a navrhla inú úpravu stretávania bez prespatia o otca. Navrhla, aby oproti určenej vyživovacej povinnosti v rozsahu 100,- eur mesačne, otec prispieval sumou po 180,- eur mesačne z dôvodu, že má začať navštevovať materskú škôlku, má zvýšené výdavky na stravu a oblečenie, na nákup pyžám, nohavíc aj tričiek.
4. Súd doplnil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019, na ktorom otec uviedol, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej T., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2020 otec predložil svoje výdavky a to náklady spojené s bývaním 218,44 eur, z čoho uhrádza polovicu, úver na bývanie vo výške 40 000,- eur, pri mesačnej splátke 265,94 eur a kvantifikoval náklady na cestovanie autom vo výške 150,- eur mesačne.
5. Počas konania s rodičmi za pomoci kolízneho opatrovníka aj súdu boli uzatvárané tri dohody, v ktorých si rodičia postupne nastavovali režim úpravy iného než doteraz súdom určeného styku tak, aby maloletý a aj rodičia si zvykali na iný režim úpravy stretávania.
6. Podľa § 25 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, v ktorom je upravené stretávanie s maloletým dieťaťom, podľa ktorého 1) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, 2 ) ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť, 3) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
4) a jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, 5) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
7. Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené: v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v čl. 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v čl. 9 bod 3 (cit.): „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“, a v súvisiacom čl. 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
9. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Preto súd musí pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a pri úprave styku pri rozhodovaní osobitne zvažovať budúcu perspektívnosť dodržiavania svojich rozsudkov. Európsky súd pre ľudské práva to opakovane zdôraznil vo viacerých svojich rozhodnutiach, a to jednak pri rozhodovaní o porušení čl. 8 Dohovoru (ktorý chráni právo na súkromie a rodinný život), ale tiež v súvislosti s porušovaním čl. 6, ktorý chráni právo na spravodlivé, verejné a rýchle súdne prejednanie veci. Najmä rýchlosť konania a aktívna účasť súdu pri zabezpečení výkonu práva styku sú dôležitými faktormi, ktorými štát môže predísť zásahom do Dohovorom chránených práv. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu v. Nemecko
- Sťažnosť č. 74969/01), resp. „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová v. Turecko - Sťažnosť č. 36141/97).
10. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného.
11. Otec sa v konaní domáhal rozšírenej úpravy stretávania s maloletým synom a v danom prípade pre zložitosť vzťahov medzi rodičmi, títo sa podrobili aj poradensko-psychologickému procesu. Pri určovaní rozsahu a spôsobu stretávania otca so synom súd vychádzal z doby, ktorá uplynula od posledného
rozhodovania o úprave stretávania s maloletým a aj zo skutočností, že rodičia sa v priebehu konania boli spôsobilí dohodnúť a počas konania uzatvorili tri dohody rodičov pre postupnú zmenu rozsahu aj spôsobu stretávania a rodičia sa dohodli aj na určení sumy, ktorou otec bude participovať vo väčšom rozsahu a to sumou po 130,- eur mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Keďže predstavy rodičov aj napriek opakovaný pokusom o zosúladenie nastavenia stretávania neboli totožné, preto súd autoritatívnym rozhodnutím určil rozsah a spôsob stretávania otca so synom tak, aby nastavil pravidelnosť stretávania a to dvakrát v týždni s prespávaním u otca počas každého druhého víkendu.
12. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. V danom prípade bolo naposledy rozhodované o výživnom v rozhodnutí o rozvode manželstva 22.02.2018, v ktorom bol určený rozsah 100,- eur mesačne a pri posudzovaní rozsahu určenia vyživovacej povinnosti súd vychádzal z potrieb maloletého a možností povinného otca. Na strane maloletého došlo k zmene v tom, že bol prijatý do predškolského zariadenia, s čím stúpajú aj výdavky minimálne na iný druh oblečenia ako keď je dieťa iba v domácom prostredí. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal aj z pomerov otca v čase posledného rozhodovania, kedy z vymeriavacieho základu v sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec mal v roku 2017 priemerný vymeriavací mesačný základ 798,- eur a v roku 2019 mal otec priemerný vymeriavací základ 1 045,- eur, teda jeho príjem stúpol o viac ako 200,- eur a pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má od roku 2019.
19. Keďže súd nie je v konaní o úpravu styku a ani o určenie výživného viazaný návrhom účastníkov konania (§ 40 Civilného mimosporového poriadku ), teda neplatí zásada ultra petitum, preto rozhodol svojím autoritatívnym rozhodnutím a upravil stretávanie otca s maloletým aj určil rozsah vyživovacej povinnosti povinného otca, pri zachovaní princípu oficiality aj princípu materiálnej pravdy.
20. Rovnako tak súd nie je viazaný ani v konaní, ktorý otec navrhoval, aby súd matku zaviazal informačnou povinnosťou o dieťati, súd týmto matku nezaťažil, lebo je toho názoru, že otec je v osobnom kontakte so synom dvakrát v každom týždni a informácie, ktoré požaduje od matky, si môže ako rodič, ktorý nie je nijak na svojich rodičovských právach obmedzený, a aj má zadovážiť sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku .