Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoCsp-13-2020.pdf
PDF · 101.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti žalovanému: P. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marián Macko, advokát, so sídlom Koceľova 2, Nitra, o zaplatenie 10.692,00 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2019 č.k. 16Csp/175/2018-90 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 7.465,40 eura, vo výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.226,60 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 39,64 %.
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.692,00 eur titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s p. L. K., nar. XX.XX.XXXX, právnou predchodkyňou žalovaného zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol poručiteľke úver v sume 1350 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 81,99 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Toho istého dňa uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného aj zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol poručiteľke úver v sume 1350 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 81,99 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol poručiteľke úver v sume 810 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 49,20 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára a tiež uzatvorila toho istého dňa zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol poručiteľke úver v sume 810 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42. mesačných splátkach po 49,20 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaný je dedičom po poručiteľke p. L. K. , nar. XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve Y./XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX. Vyššie uvedené pohľadávky boli riadne uplatnené do dedičského konania, no žalovaný ich počas neho neuznal a poprel, a uviedol, že nemá o nich vedomosť. K zmluve č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX neeviduje žalobca žiadnu splátku a k zmluvám č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX eviduje u každej splatenú sumu 163,98 eura. Posledná splátka k zmluve č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX mala byť pripísaná k dátumu 01.02.2015, pričom
nebola uhradená. Posledná splátka k zmluve č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX mala byť pripísaná k dátumu 01.01.2015, pričom bola uhradená 15.12.2014. Od tohto dátumu neboli pripísané žiadne finančné prostriedky.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 16Csp/175/2018-44 zo dňa 28.01.2019, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Predmetný platobný rozkaz bol uznesením č.k. 16Csp/175/2018-51 zo dňa 08.03.2019 zrušený v dôsledku odporu podaného žalovaným v zákonom stanovenej lehote. V odpore žalovaný uviedol, že uznáva svoj dlh zdedený po F. L. K.. V zmysle osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD/XX/XXXX je čistá hodnota dedičstva 6.906,77 eura. Výška dlhu činí 41.957,08 eura. Suma 6.906,77 eura oproti dlhu je 16,46%. Dlh pre PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je 10.692,00 eur a suma vypočítaná z tejto sumy podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka je 1.759,90 eura, ktorú je ochotný zaplatiť po splátkach 100 eur mesačne.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.05.2019 vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že pohľadávka na neho prešla na základe dedičského rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca si tak mohol nárok uplatniť dňa XX.XX.XXXX. Ak by bral do úvahy výzvu žalobcu zo dňa 30.06.2015, mohol uplatniť svoj nárok na súde dňa 01.07.2017. Žaloba bola podaná až 26.10.2018, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Opätovne poukázal, že podiel pripadajúci na jeho osobu prevzatím dedičstva predstavuje 16,46% a nárok žalobcu, ak by súd neuznal premlčanie, by bol oprávnený len v tomto rozsahu.
5. Podaniami zo dňa 15.04.2019, 04.06.2019 a 13.09.2019 žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej sumy 7.465,40 eura. Suma 3.226,60 eura predstavuje nesplatenú sumu splátok všetkých úverov v súhrnnej výške (poskytnutých bolo 4.320 eur, z ktorej sumy bolo uhradených 327,96 eura) K úveru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX boli poskytnuté sumy 810 eur na každý, z ktorých nebola uhradená žiadna čiastka. Úvery mali byť splatené v 42 mesačných splátkach po 19,28 eura. Splatnosť prvej splátky bola 01.02.2015, splatnosť poslednej 01.07.2018 u oboch úveroch. Nakoľko nenastalo zosplatnenie úveru, žalobca zotrval na úhrade splátky č. 10 až 42, t.j. v sume 616,96 eura u každého úveru. K úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (každej) bola poskytnutá suma 1.350 eur, z ktorých u každej bola uhradená suma 168,98 eura. Úvery mali byť splatené v 42 mesačných splátkach po 32,14 eura. Splatnosť prvej splátky bola 01.12.2014, splatnosť poslednej 01.05.2015 u oboch úveroch. Nakoľko nenastalo zosplatnenie úveru, žalobca zotrval na úhrade splátky č. 12 až 42, t.j. v sume 996,34 eura u každého úveru.
6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného 4 zmluvy o revolvingovom úvere, a to č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX pre úver vo výške 1500 eur, dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX pre úver vo výške 1500 eur, dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX pre úver vo výške 900 eur, dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 90 eur, č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX pre úver vo výške 900 eur, dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 90 eur.
7. Osvedčením o dedičstve č.k. XXD/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX..2015 právoplatným dňa XX.XX.XXXX bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke p. L. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že majetok poručiteľky prevzal žalovaný. Všeobecná hodnota majetku poručiteľky je stanovená vo výške 7.500 eur, výška dlhov je vo výške 593,23 eura a čistá hodnota dedičstva je 6.906,77 eura. Z dedičského spisu je zrejmé, že do dedičského konania boli prihlásené pohľadávky viacerých veriteľov, ktoré žalovaný v dedičskom konaní neuznal. Medzi týmito boli aj pohľadávky žalobcu uplatnené podaniami doručenými notárovi dňa 28.04.2015.
8. Z prehľadu splácania je zrejmé, že k zmluve č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX u každej nebola uhradená žiadna splátka a u zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX u každej bola uhradená suma 163,98 eura. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval právneho nástupcu poručiteľky na úhradu dlhu poručiteľky, ktorý ku dňu smrti vyčíslil v sume 3.279,60 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval právneho nástupcu poručiteľky na úhradu dlhu poručiteľky, ktorý ku dňu smrti vyčíslil v sume 3.279,60 eura zo zmluvy č. XXXXXXXXXX.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti sumy 7.465,40 eura späť, pričom k späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania a súhlas žalovaného tak nebol potrebný, navyše tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 vyjadril s čiastočným späťvzatím súhlas, preto konanie v tejto časti zastavil a predmetom konania zostala suma 3.226,60 eura. Podanie žalobcu zo dňa 04.06.2019 v spojení s opravným podaním zo dňa 13.09.2019 neposúdil súd ako zmenu žaloby, pretože uvedeným podaním nedošlo k rozšíreniu žaloby ani k zmene skutkového stavu, ale k späťvzatiu žaloby v sume 7.465,40 eura. Žalobca si čiastočným späťvzatím uplatňoval len rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou sumou, bez úrokov z úveru, či iných poplatkov a zmluvných pokút a zohľadnil obranu žalovaného ohľadne premlčania jednotlivých splátok.
10. S poukazom na § 470 ods. 1 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľkine dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľkinou smrťou, t.j. vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve žalovaný zodpovedá za dlhy do výšky 6.906,77 eura. Žalovaný v písomnom vyjadrení tvrdil, že zodpovedá len do sumy 1.759,90 eura, pretože celková výška dlhov poručiteľky je 41.957,08 eura. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenú výšku dlhov a ani skutočnosť, že by si voči nemu ako nadobúdateľovi dedičstva uplatnili dlh poručiteľky, za ktorý zodpovedá, aj iní veritelia a v akej výške.
11. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že nárok žalobcu tak ako si ho uplatnil po čiastočnom späťvzatí (v rozsahu splátok č. 12 až 42 pri úveroch č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX splatných od 01.11.2015 do 01.05.2018 v mesačných splátkach vo výške 32,14 eura očistenej od úrokov a poplatkov a splátkach č. 10 až 45 pri úveroch č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vo výške každej po 19,28 eura očistenej od úrokov a poplatkov, splatných 01.11.2015 do 01.07.2018 v mesačných splátkach premlčaný nie je. Smrťou dlžníka sa nezastavuje ani neprerušuje plynutie premlčacej doby, v rámci ktorej si má veriteľ uplatniť svoje práva. Premlčacia doba je rovnaká ako pri iných majetkových právach, teda tri roky odkedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát už voči poručiteľovi, nie až voči dedičovi. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. V zmysle platnej právnej úpravy smrť pôvodného dlžníka nespôsobuje pretrhnutie plynutia premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka. V posudzovanom prípade, keďže v konaní nebolo preukázané, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky, sa premlčuje každá splátka jednotlivo v zmluvne dohodnutých lehotách. Nemožno sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že tým, že si žalobca uplatnil uvedené pohľadávky v rôznych sumách, ktoré boli v dedičskom konaní riadne vyčíslené došlo k ich splatnosti.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že právnej predchodkyni žalovaného úverovými zmluvami bola celkovo poskytnutá suma 4.320 eur, z ktorej celkovo uhradila sumu 327,96 eura. Právny vzťah založený uzavretými zmluvami je spotrebiteľským vzťahom. Keďže žalobca si žalobou uplatnil len rozdiel medzi poskytnutou sumou 4.320 eur a sumou uhradenou právnou predchodkyňou žalovaného vo výške 327,96 eura, zohľadňujúc premlčané splátky pred dátumom podania žaloby, t.j. 6.10.2015, teda sumu 3.226,60 eura (4320 - 327,96 = 3992,04 eura - premlčané splátky 765,44 eura [splátky očistené od úrokov, poplatkov] t.j. sumu 3.226,60 eur), nezaoberal sa preskúmavaním zmluvy z pohľadu, či obsahuje všetky náležitosti alebo je pre ich absenciu bezúročná a bez poplatkov, keďže aj pri zistení absencie zákonom požadovanej náležitosti by následkom bolo priznanie nároku v rozsahu, ako si ho uplatnil žalobca, keďže žalobca by mal v prípade konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti nárok len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany právneho predchodcu žalovaného.
13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,64%, pretože žalobca nemá nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti (7 465,40 eur), keďže k späťvzatiu v tejto časti došlo bez udania dôvodu a nie pre správanie žalovaného a tak žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo súd v konečnom výpočte trov konania považoval za „ neúspech“ žalobcu. Žalobcovi bola zo sumy 10.692,00 eura priznaná suma 3.226,60 eur z čoho vyplýva úspech žalobcu 30,18 % a „úspech“ žalovaného 69,82% a teda miera úspechu žalovaného predstavuje 39,64% (69,82 - 30,18), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
14. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou pohľadávky, ktorá pozostávala zo súčtu jednotlivých neuhradených pohľadávok z úverových zmlúv, zostatkov úverov. V priebehu konania žalobca zmenil dôvod - skutkovú podstatu žaloby v tom smere, že sa už nedomáhal zaplatenia zostatku jednotlivých úverov, ale sa domáhal zaplatenia jednotlivých splátok podľa splátkového kalendára. Poukázal na ust. § 294 CSP, ktorý stanovuje, že zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. On nebol účastníkom spotrebiteľského vzťahu, ktorý bol založený úverovými zmluvami. Na neho na základe dedenia prešli len samotné pohľadávky s právami a povinnosťami, ale nie zmluva ako taká, teda ani splátkové kalendáre, ale pohľadávka ako celok. Žalobca zmenil dôvody podanej žaloby, súd mal vychádzať z pôvodnej žaloby. Ďalej uviedol, že dedičské konanie bolo právoplatne ukončené dňa XX.X.XXXX, dňom XX.X.XXXX začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 22.05.2018. Žaloba bola podaná na súde až dňa 26.10.2018. Podľa jeho názoru prihlásením pohľadávky v zostatkovej výške v dedičskom konaní sa pohľadávka stala splatnou. Žiadal rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
15. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný sa nesprávne domnieva, že počas konania došlo k zmene žaloby. Žalobca sa domáhal v konaní zaplatenia sumy titulom úverov poskytnutých právnej predchodkyni žalovaného, pričom v priebehu konania zobral žalobu v časti späť tak, že sa domáhal zaplatenia len časti z pôvodného nároku zodpovedajúceho konkrétnemu počtu splátok (čo riadne vymedzil). Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania len nárok zodpovedajúci nepremlčaným splátkam. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalovaného o zmene žaloby. V priebehu konania nedošlo k zmene skutkového stavu, od ktorého sa požadoval žalovaný nárok. Súčasne nie je dôvod na stotožňovanie procesných inštitútov „zmena žaloby" a „čiastočné späťvzatie", pretože majú odlišný význam, odlišný účel a odlišné procesnoprávne aspekty (vyplývajúce z Civilného sporového poriadku). Tvrdenie žalovaného o tom, že pohľadávky museli byt' splatné, ak boli prihlásené v dedičskom konaní v celej výške, je nedôvodné. Žiadna právna úprava nezakazuje (a nezodpovedá ani bežnej právnej praxi) prihlásenie pohľadávky v dedičskom konaní aj vtedy, ak by išlo o pohľadávky nesplatné, nepremlčané, premlčané, sporné atd'. Uplatnenie pohľadávky a jej výšky v dedičskom konaní je v tomto smere bez právneho významu voči povinnosti žalovaného.
16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch II. a III. vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. 20. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalovaným v jeho odvolaní (pasívna legitimácia žalovaného, premlčanie, úhrada poistného). 21. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
22. Odvolací súd dodáva, že v civilnom procese majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok stratu sporu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. V spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, nie však v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak žalobca na preukázanie svojich tvrdení produkuje dôkazy, musí žalovaný uplatniť také prostriedky procesnej obrany, ktorými dôkazy žalobcu vyvráti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neúspech v spore, pretože strana sporu musí určité skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj navrhnúť relevantné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
23. Odvolací súd dodáva, že v danej veci nedošlo k zmene žaloby. Žalobca si uplatnil pohľadávku vyplývajúcu z úverových zmlúv, t.j. dlh na úveroch, ktoré neboli riadne splácané právnou predchodkyňou žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol v akých výškach boli úvery poskytnuté, aké sumy mala právna predchodkyňa žalovaného L. K. žalobcovi vrátiť a aké sumy reálne vrátila. Na základe toho vyčíslil dlh podľa úverových zmlúv vrátane zmluvných úrokov, poplatkov, odplaty. Takýmto spôsobom vyčíslený dlh si uplatnil žalobca aj v dedičskom konaní po L. K., teda v rámci premlčacej doby a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.
24. V priebehu konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť, keďže zohľadnil časť dlhu ako premlčanú a upustil od požadovania zmluvných úrokov, poplatkov a odplaty. Z toho vyplýva, že žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaný dlh zdedil, domáhal sa iba vrátenia toho čo skutočne reálne poskytol právnej predchodkyni žalovaného po odpočítaní súm, ktoré uhradila. Teda nepožadoval zostatok úveru v zmysle úverovej zmluvy podľa dohodnutých splátok, v ktorých sú zahrnuté aj úroky a poplatky. Dva úvery boli poskytnuté vo výške 2 x 1500 eur = 3000 eur, avšak reálne vyplatená bola suma 2 x 1350 eur = 2700 eur (po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru), podľa zmlúv mala L. K. vrátiť 2 x 2142,06 eura = 4284,12 eura. Menovaná vrátila 2 x 163,98 eura = 327,96 eura. Ďalšie dva úvery boli poskytnuté vo výške 2 x 900 eur = 1800 eur, avšak reálne vyplatená bola suma 2 x 810 eur = 1620 eur (po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru), podľa zmlúv mala L. K. vrátiť 2 x 1285,32 eura = 2570,64 eura. Z týchto úverov menovaná neuhradila žiadnu sumu. Celkovo žalobca reálne poskytol právnej predchodkyni žalovaného sumu 4320 eur a táto vrátila žalobcovi celkovo sumu 327,96 eura, dlh činí 3992,04 eura, pričom suma 765,44 eura je premlčaná (týka sa splátok splatných pred podaním žaloby). Z toho vyplýva, že žalovaný nárok vo výške 3.226,60 eura je dôvodný.
25. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na náhradu týchto trov priznáva voči žalovanému v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).