Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-91-2018.pdf
PDF · 117.43 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcov: 1/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, S. W., 2/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, H., adresa na doručovanie F.X. X, S. W., obaja právne zast. JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka so sídlom Hrobákova 1, Bratislava, proti žalovanej: J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXXX/X, H., právne zast. Mgr. Marcel Péli, advokát so sídlom Centrum 5/9, Považská Bystrica, IČO: 41 014 247, o zaplatenie 25.568 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 8.987 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 15.609 eur spolu s 5%- ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 473 eur od 27.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.04.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.05.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.06.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.11.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.02.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.09.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 473 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne zostávajúcu sumu 972 eur v splátkach
- v sume 473 eur do 27.12.2020,
- v sume 473 eur do 27.01.2021,
- v sume 26 eur do 27.02.2021.
IV. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
V. Žalobcovia 1/ a 2/ majú spoločný a nerozdielny n á r o k na náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu 29,70 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19.07.2018, doplnenou následnými podaniami, domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 25.568 eur s prísl. a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili s odkazom na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 24C/21/2017- 89 zo dňa 06.03.2018, ktorým im súd priznal sumu vo výške 8.987 eur s prísl. zo žalovanej sumy 33.884,69 eur, ktorá pohľadávka predstavuje požičanú sumu 46.900 eur, po zohľadnení uhradenej sumy 21.332 eur.
3. V priebehu konania doplnili žalobcovia, že celková suma, ktorú žalobcovia požadujú zaplatiť je vo výške 16.581 eur. Správna suma poskytnutej pôžičky je 46.900 eur, ktorú žalovaná čerpala z účtu žalobkyne (na záchranu spoločnosti ABRAD s.r.o.), na ktorý účet žalobkyne banka pripísala sumu 70.350 eur ako „americkú hypotéku“ dňa 19.03.2013, a to splátkami v prospech účtu manžela žalovanej, okrem výberu z bankomatu nasledovne:
- dňa 19.03.2013 - suma 20.000 eur,
- dňa 20.03.2013 - suma 20.000 eur,
- dňa 21.03.2013 - výber z bankomatu 500 eur,
- dňa 27.03.2013 - suma 6.400 eur. Žalovaná uhrádzala z účtu manžela pôžičku v splátkach po 540 eur do 27.03.2016 na účet žalobkyne, tieto obratom žalobkyňa poukázala banke na splácanie úveru, po zmene úrokovej sadzby bola výška splátky uhrádzaná žalobkyňou 473 eur mesačne od 28.03.2016. Žalovaná uhradila celkovo 21.332 eur do konca 08/2016, posledná splátka bola uhradená dňa 26.07.2016. Pri úhradách žalovanej nešlo o finančnú výpomoc zo strany žalovanej, čomu nasvedčujú časové súvislosti, keď po pripísaní sumy vo výške 540 eur na účet žalobcov, bola táto suma použitá na splátku úveru v prospech banky. V 08/2016 žalobcovia predali byt a splatili Tatrabanke zostatok pôžičky vo výške 59.997,70 eur. Na základe rozsudku č.k. 24C/21/2017-89 súd žalobcom priznal sumu vo výške 8.987 eur, ktorú žalovaná dobrovoľne neuhradila, suma bola vymožená exekútorom, ako vyplýva z potvrdenia exekútora zo dňa 14.08.2018. Žalobcovia poskytli žalovanej sumu 46.900 eur, žalovaná dobrovoľne uhradila 21.322 eur, cez súdneho exekútora uhradila 8.987 eur, preto zostáva uhradiť 16.581 eur. Žalovaná do úhrad započítava aj splátku 11.000 eur dňa 04.07.2016, pričom táto suma bola poskytnutá žalovanej dňa 24.03.2016 v sume 1.000 eur a dňa 11.04.2016 v sume 10.000 eur, táto pôžička nie je predmetom tohto sporu, ide o samostatnú pôžičku. Výber 500 eur z bankomatu nemohla zrealizovať žalobkyňa, ktorá podľa odpracovaných zmien z 03/2013 u zamestnávateľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s. bola na svojom pracovisku a žalovanej poskytla bankomatovú kartu.
4. Žalobcovia označili a predložili listinné dôkazy - rozsudok tunajšieho súdu č.k. 24C/21/2017-89 zo dňa 06.03.2018, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.06.2018, potvrdenia exekútora zo dňa 14.08.2018, potvrdenie Tatra banky o detailoch úhrad vykonaných v dňoch 19.03.2013, 20.03.2013 a
27.03.2013 cez internet banking a grafický výkaz zamestnávateľa žalobkyne o odpracovanom čase za marec 2013, výpis z účtu od 19.03.2013 do 27.07.2016, vkladový lístok zo dňa 24.03.2016 a 11.04.2016.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila a najprv v podaní zo dňa 20.05.2019 uviedla, že si na uvedené zoberie pôžičku a bude sa dlžnú sumu snažiť do mesiaca uhradiť, výška žalovanej sumy je ale nezrozumiteľná a žiadala, aby súd po doručení dokladu o zaplatení na pojednávaní konanie zastavil. Neskôr v podaniach uviedla, že so žalobou nesúhlasí a celú ju považuje za snahu žalobkyne vysporiadať si s ňou a jej manželom osobné vzťahy. Uviedla, že žiadnu finančnú pôžičku jej žalobcovia neposkytli, zo strany žalobkyne, matky žalovanej, išlo o dar s cieľom preklenúť zlú finančnú a sociálnu situáciu, do ktorej sa žalovaná dostala (splatnosť skôr poskytnutej pôžičky 31.01.2013). Žalobcovia uzavretie pôžičky nepreukázali, ich tvrdenia si protirečia, žalovaná nikdy nemala vôľu požičať si od matky, naopak matka je navrhla pomoc finančným darom. Splátky úveru, ktoré žalobkyni posielala, boli jej osobná iniciatíva, s ktorou bola žalobkyňa uzrozumená, nesplácala žiadnu pôžičku. Potom, čo jej žalobkyňa dala finančný dar jej povedala, že sa pokúsi ju nesklamať a v rámci možností jej pomôcť so splácaním úveru, cítila to ako morálny záväzok a preto sa snažila bez akýchkoľvek predchádzajúcich dohôd ako dlho a v akej výške pomôcť so splácaním úveru voči banke. Žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania a namietala, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. 24C/21/2017-89 je predčasný, nedôvodný a nezákonný.
6. V priebehu konania doplnila žalovaná, že i napriek doplneniu žaloby je žaloba zmätočná, uplatnený nárok je nejasný, žalobcovia netušia koľko zostáva v skutočnosti zaplatiť a suma 16.581 eur má byť za účelom úplného vyrovnania ich záväzkov. Poskytnuté prostriedky považuje žalovaná za dar, žalobcovia nepredložili žiadnu dohodu, z ktorej by vyplývala dohoda v akých výškach splátok a celkovej sume by sa suma mala vrátiť, jediným dôkazom majú byť SMS správy, nie je zrejmé na základe čoho žalobcovia žiadajú uplatnený nárok. Žalovaná ako dcéra žalobkyne mala finančné ťažkosti, táto jej chcela pomôcť (finančné problémy mala spoločnosť žalovanej), poskytla jej dar, medzi stranami však nikdy nebola dohoda, že by tieto prostriedky mala žalovaná vrátiť. Žalovaná nemala vedomosť, že si žalobcovia na poskytnutie prostriedkov vzali úver, ak by to vedela, tento úver si mohla vziať aj sama. Žalobcovia si vzali úver vo vyššej sume (70.350 eur) ako boli prostriedky poskytnuté žalovanej, z čoho je zrejmé, že časť prostriedkov mala byť použitá na úhradu ich iných záväzkov, a teda je zrejmé, že išlo o dar a úver žalobcovia nečerpali z dôvodu, že ich o to požiadala žalovaná. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo 31.331 eur, čo spolu s vymoženou sumou 8.987 eur predstavuje sumu 40.318 eur, preto ak by mal súd za to, že v danom prípade ide o pôžičku, dlžná suma by bola vo výške 6.082 eur. V prípade výberu z bankomatu 500 eur nepovažovala žalovaná za preukázané, že výber mala uskutočniť žalovaná. Poukázala na to, že žalobcovia nepredložili akúkoľvek dohodu o pôžičke, nepredložili dohodu, ktorá by preukazovala výšku požičanej sumy, akým spôsobom sa mali strany dohodnúť na vrátení pôžičky, dni splatnosti, výšky splátky údajnej pôžičky. Žalovaná dobrovoľne prispievala na účet žalobkyne ako matka dcére.
7. Žalobcovia označili a predložili listinné dôkazy - časť uznesenia ČVS: ORP/716/3-VYS-B3-2016, potvrdenie Tatra banka a.s. zo dňa 19.01.2018, výkaz odpracovaných zmien.
8. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa ust. § 145 ods. 1, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej8.
11. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Keďže žalobcovia využili svoje dispozičné oprávnenie a podaním zo dňa 28.01.2020 vzali žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 8.987 eur s prísl. (ako sumy uhradenej cez exekútora na základe rozsudku č.k. 24C/21/2017-89, vykonateľným dňa 22.05.2018 pred podaním žaloby) a žalovaná neuviedla vážne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím nesúhlasila, súd konanie v tejto časti zastavil (výrok č. I).
13. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
15. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
16. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov a žalovanej, výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu a spisu sp. zn. 24C//21/2017 a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci:
17. Z výpisu z účtu Tatra banky a.s., vedeného na meno žalobkyne za obdobie od 19.03.2013 do 27.07.2013 boli zrealizované nasledované úhrady
- dňa 19.03.2013 - suma 20.000 eur v prospech bankového účtu N. R. (manžela žalovanej),
- dňa 20.03.2013 - suma 20.000 eur v prospech bankového účtu N. R. (manžela žalovanej),
- dňa 19.03.2013 o 14.58 hod. - výber z bankomatu 500 eur
- dňa 27.03.2013 - suma 6.400 eur v prospech bankového účtu N. R. (manžela žalovanej).
Žalovaná uhradila na účet žalobkyne za obdobie od 27.05.2013 do 26.07.2016 sumu spolu sumu 20.804 eur, splátky od 25.06.2013 boli pravidelné vo výške 540 eur (predtým dve splátky dňa 27.05.2013 v sume 532 eur a dňa 29.05.2013 v sume 20 eur), následne od 27.04.2016 do 26.07.2016 v sume 473 eur. Dňa 04.07.2016 bola na účet žalobkyne prijatá od žalovanej platba vo výške 11.000 eur.
18. Podľa vkladových lístkov Tatra banka, a.s. žalobkyňa ako vkladateľ vložila na účet žalovanej dňa 24.03.2016 sumu 1.000 eur a dňa 11.04.2016 sumu 10.000 eur.
19. V rámci výsluchu žalovaná poukázala na rozpory, že najprv bola na polícii vypovedať, že bankomatovú kartu ukradla, následne od nej žalobcovia žiadajú vrátiť pôžičku. Trvala na tom, že žalobkyňou jej bol poskytnutý dar a nie pôžička vo výške 46.900. Po obdržaní daru uvažovala, či je to spravodlivé voči mladšej sestre, a preto sa dobrovoľne s manželom rozhodli prispievať na obživu matke, sumu určila matka. Žalobkyni pomáhala vybavovať v Tatra banka a.s. americkú hypotéku aj na záchranu spoločnosti ABRAD, s.r.o., hovorila jej, čo treba, žalobkyňa mala viacero spotrebiteľských úverov, radila jej v tejto veci. Prostriedky získané od matky jej pomohli na záchranu spoločnosti ABRAD, s.r.o.. Matku ale podporovali aj predtým, v zásade od detstva, určite pred rokom 2006, kedy ich vzťahy ochladli, hlavne keď bola u nich zamestnaná, žalovaná nevie ale povedať, kedy bola u nich zamestnaná. V piatok, keď odchádzali na chatu, požadovala žalobkyňa od žalovanej 1.000 - 3.000 eur, tieto jej poskytla, nerobila si záznamy, podporovala aj sestru. Sumu 11.000 eur, ktorá bola poskytnutá vkladom na účet žalovanej a vrátila ju žalobkyni v 07/2016 bolo vrátenie peňazí zo strany matky, ktorá ju následne opakovane požiadala o ich poskytnutie. Prostriedky dňa 19.03.2013 a 20.03.2013 boli prevedené na bankový účet manžela, pretože účet bol vedený na meno manžela, ale obaja boli jeho disponentmi. Existuje komunikácia preukazujúca tvrdenia ohľadne daru žalovanej sumy.
20. Rozsudkom č.k. 24C/21/2017-89 zo dňa 06.03.2018, právoplatným dňa 16.05.2018 a vykonateľným dňa 22.05.2018 súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy 8.987,87 eur s prísl., ktorá suma bola vymožená exekútorom (spolu vo výške 11.928,64 eur vrátane trov exekúcie). Z odôvodnenia rozsudku č.k. 24C/21/2017-89 vyplýva, že súd mal v konaní za preukázané že žalobkyňa sa so žalovanou ústne dohodli na pôžičke v celkovej sume 49.900 eur (pozn. súdu: správne má byť 46.900 eur), uvedenú sumu si previedla žalovaná na účet jej manžela a mala ju vrátiť v splátkach, ktoré zodpovedali podmienkam splácania úveru od Tatra banky, pričom iné ústne dohody týkajúce sa pôžičky nemal súd za preukázané. Podľa súdu nebola dostatočne preukázaná dohoda medzi žalovanou a žalobkyňou, že žalovaná vráti pôžičku do troch rokov, t. j. do 27.03.2016, a ani dohoda, že po troch rokoch žalovaná úver z Tatra banky prevezme na seba, prípadne ho zabezpečí vlastnou nehnuteľnosťou. Z predloženej SMS komunikácie medzi žalobkyňou, žalovanou a jej manželom dohoda o vrátení pôžičky do tohto termínu tiež nevyplynula. Za významné považoval, že podľa výpisu z účtu žalobkyne bolo zrejmé, že žalovaná pravidelne mesačne platila žalobkyni sumu 540 eur, ktorá zodpovedala splátke, ktorú boli povinní žalobcovia splácať Tatra banke, čo svedčí o dohode, že žalovaná vráti požičanú sumu, od 04/2016 žalovaná pravidelne splácala žalobkyni sumu 473 eur, ktorá zodpovedala zníženej výške splátky úveru po trojročnej fixácii úrokovej sadzby až do 26.07.2016, t. j. dovtedy, kým žalobcovia nepredali svoj byt. Súd vyhodnotil, že ak by išlo o dar, žalovaná by peniaze pravidelne nesplácala. Strany sa nedohodli na tom, že ak nebude včas zaplatená niektorá splátka, môžu žalobcovia žiadať od žalovanej zaplatenie celej pôžičky.
21. Medzi stranami nebolo sporné a vyplynulo aj zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24C/21/2017, že žalobcovia si vzali úver vo výške 70.350 eur, ktorý sa zaviazali splácať mesačne 27. dňa v mesiaci vo výške splátky 534,89 eur mesačne, následne po zmene fixácie od 19.03.2016 vo výške splátky 473,45 eur mesačne. Úver bol predčasne splatený v 08/2016 (ostatok pohľadávky banky 59.977,70 eur).
22. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
23. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa ust. § 217 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z."), účinného v čase vzniku
omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a poskytnutiu pôžičky vo výške 46.900 eur.
32. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
33. Vo vzťahu ku spornej skutočnosti - a to, že zo strany žalobcov išlo o dar na preklenutie finančnej situácie a splátky zasielané na účet žalobcov boli dobrovoľným plnením žalovanej, teda dôvodu prevodu žalovanej sumy, súd ustálil, že žalobkyňa sa so žalovanou ústne dohodli na pôžičke v celkovej sume 46.900 eur, ktorej časť vo výške 46.400 eur bola prevedená na účet jej manžela a časť vo výške 500 eur predstavuje výber z bankomatu. Žalovaná mala požičanú sumu vrátiť v splátkach, ktoré zodpovedali podmienkam splácania úveru od Tatra banky, t.j. vo výške pôvodne 540 eur, následne 473 eur mesačne (po zmene úrokovej sadzby).
34. V konaní bolo zrejmé, že záujmy strán na výsledku sporu boli protichodné, čomu zodpovedali aj sporné a odlišné tvrdenia strán (žalobcov a žalovanej), súd tak pri hodnotení dôkazov považoval za relevantný dôkaz výpis z účtu žalobkyne, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaná pravidelne mesačne platila žalobkyni sumu 540 eur do apríla 2016, následne sumu 473 eur až do 26.07.2016 (t. j. dovtedy, kým žalobcovia nepredali svoj byt, pričom predaj bytu a splatenie americkej hypotéky neboli medzi stranami sporné), ktorá suma zodpovedala v zásade splátke, ktorú boli povinní žalobcovia splácať Tatra banke na základe zmluvy o úvere. Táto skutočnosť podľa názoru súdu svedčí o dohode, že žalovaná vráti požičanú sumu a tomuto zodpovedá aj prvotné vyjadrenie žalovanej o tom, že si vezme pôžičku a dlžnú sumu sa bude snažiť do mesiaca vrátiť. Skutočnosť, že žalovaná týmto ale obdobným spôsobom poskytovania peňazí pomáhala žalobkyni (matke) žalovaná nepreukázala.
35. Podľa predložených výpisov žalovaná uhradila sumu 20.804 eur, žalobcovia započítali na vrátanie pôžičky úhrady v sume 21.322 eur a suma vo výške 8.987 eur bola uhradená na základe rozsudku č.k. 24C/21/2017-89 v rámci vykonanej exekúcie. Súd viazaný žalobným návrhom tak ustálil, že zostatok sumy 16.581 eur je žalovaná povinná zaplatiť v splátkach vo výške 473 eur mesačne.
36. Suma vo výške 11.000 uhradená žalovanou dňa 04.07.2016 nebola podľa súdu úhradou zostatku pôžičky, keď predtým žalobkyňa poskytla dňa 23.04.2016 žalovanej sumu 1.000 eur a dňa 11.04.2016 sumu 10.000 eur titulom samostatnej pôžičky (vkladové lístky).
37. Zo žalovanej sumy bola ku dňu vyhlásenia splatná suma celkovo 15.609 eur.
38. S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 2 CSP (ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti), v ktorom je zakotvená výnimka zo zásady uvedenej v ust. § 217 ods. 1 prvej vete CSP, vychádzal súd ohľadom posúdenia základu nároku ako aj výšky splátok zo skutkového stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku, a majúc za to, že povinnosť žalovanej nie je závislá od toho, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je predpokladom vzniku priznávaného nároku (t.j. ďalšej skutočnosti vyžadovanej hmotným právom), uložil žalovanej povinnosť plniť aj splátky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti a uložil žalovanej zaplatiť zostatok 972 eur v 2 splátkach po 473 eur a jednej vo výške 26 eur vždy k 27. dňu v mesiaci.
39. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne, aby súd určil v rozhodnutí, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky) podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka, a to s ohľadom na to, že nesplatná je len nepatrná výška zostatku pôžičky v sume 972 eur (spolu 3 splátky), naviac medzi stranami od počiatku bola sporná (a žalovanou bola namietaná) dohoda o splácaní pôžičky v splátkach a výška dohodnutej splátky. Súd poukazuje aj na rozhodnutie, podľa ktorého: „Nemožno pripustiť, aby lehota na plnenie povinnosti podľa súdneho rozhodnutia uplynula skôr, než bolo rozhodnutie doručené povinnému, pretože potom by sa povinnému znemožnilo plniť dobrovoľne. Ak sa stalo, že rozhodnutie ukladajúce plnenie v splátkach bolo doručené neskôr, ako sa stala zročnou prvá splátka a mala nastať strata výhody splátok, takýto podklad pre súdny výkon rozhodnutia nemožno vykladať inak, než že strata výhody splátok nastáva až pri zročnosti najbližšej splátky zročnej po právoplatnosti rozsudku.“ (rozhodnutie 9 Co 494/1970, Zborník IV., 1970, s. 772).
40. Námietku premlčania uplatnenú žalovanou súd neuznal ako dôvodnú. Ako je uvedené vyššie, súd mal za zistený ten skutkový stav, že žalovaná sa so žalobkyňou dohodli na postupnom splácaní pôžičky v splátkach. Z toho dôvodu trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky. Žaloba bola podaná dňa 19.07.2018, prvá splátka bola splatná dňa 27.03.2018, teda žaloba bola podaná včas.
41. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonané dôkazy, ktoré považoval za potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
42. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia istiny vo výške 25.568 eur, súd im priznal sumu istiny vo výške 16.581 eur a konanie v časti o zaplatenie 8.987 eur zastavil (ktoré zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, keďže išlo o pohľadávku uhradenú na základe rozsudku č.k. 24C/21/2017-89, vykonateľným dňa 22.05.2018 pred podaním žaloby), žalobcovia mali teda úspech v konaní vo výške 64,85 % a žalovaná vo výške 35,15 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou boli v tomto prípade žalobcovia, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bola v tomto prípade žalovaná a zistil, že čistý úspech žalobcov predstavuje 29,70 %. S ohľadom na to, priznal žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v tejto výške, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.