Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/126/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Apartment Slovakia, s. r. o, so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 820 229, práv. zast. JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom W. W. X, XXX XX G. O., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 418707/2019 zo dňa 17.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím Číslo: 147958/2019 zo dňa 15.03.2019 podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 21.316,27 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2014. Daň podaná daňovým priznaním 3.169,68 €, daň zistená správcom dane 24.485,95 €, rozdiel dane 21.316,27 €.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 418707/2019 zo dňa 17.07.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil poukazujúc na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorých výsledky boli obsiahnuté v Protokole č. 102064354/2017 zo dňa 28.09.2017 doručenom žalobcovi dňa 23.10.2017. Žalovaný konštatuje, že argumentácia, o ktorú žalobca opiera správnosť svojho postupu v súvislosti s čiastkou 494.223,87 €, a to tak správnosť jej zaradenia do výsledku hospodárenia, ako aj správnosť jej vyradenia z vplyvu na základ dane, je obsahovo totožná s argumentáciou žalobcu v procese vyrubovacieho konania. Ťažisko argumentácie žalobcu spočíva v tvrdení, že obsahom spornej faktúry č. 14/00001 nie je fakturácia zmluvnej pokuty za omeškanie odovzdania diela, ale fakturácia nedodania autorského dozoru. Žalovaný dôvodí, že takáto interpretácia predmetu fakturácie žalobcom nemá oporu v samotnej faktúre, ani jej prílohe. V predmetnej faktúre je odvolávka na Čl. 9.3. Zmluvy o dielo Č. 0105/2008/LKMT zo dňa 30.05.2008 (ďalej len zmluva o dielo), ktorý pojednáva o práve objednávateľa (Apartment Slovakia, s. r. o.) požadovať pokutu, ak dôjde k omeškaniu zhotoviteľa (VRATKO, s.r.o.). Ide o ustanovenie, na ktoré sa žalobca odvoláva v predmetnej faktúre, pričom z prílohy tejto faktúry (žalovaný poznamenáva, že existencia prílohy a jej

spojitosť s predmetnou faktúrou je evidentná z obsahu textu na samotnej faktúre), je evidentné, že ide o zmluvnú pokutu za omeškanie odovzdania diela v termíne podľa Čl. 7.1.2 uvedenej zmluvy - Dokumentácie na stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia, t.j. diela špecifikovaného v Článku 4. 4.2 B. Tvrdenie žalobcu, že ide o fakturácie autorského dozoru, nemá oporu v predmetnej faktúre č. 14/00001 a v jej prílohe. Skutočný, preukázateľný predmet fakturácie - zmluvnej pokuty za omeškanie odovzdania diela bol a je zásadný vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti dôkazov, ktoré predložil žalobca (stavebné denníky, odborný posudok), alebo ktoré navrhoval vykonať (svedecké výpovede). Tieto predložené dôkazy, ako i návrhy na vykonanie dokazovania boli opodstatnene vyhodnotené ako irelevantné, a to z dôvodu, že nepreukazovali (stavebné denníky, odborný posudok) a ani nemohli preukázať po ich vykonaní (navrhované svedecké výpovede), že predmetom fakturácie

- faktúry č. 14/00001 bola zmluvná pokuta za nedodaný autorský dozor a nie zmluvná pokuta za omeškanie odovzdania diela. Stavebné denníky, odborný posudok, ako i svedecké výpovede mohli preukázať len existenciu pochybení zhotoviteľa (Vratko, s.r.o.), nie uplatnenie nárokov z týchto pochybení vyplývajúcich zo strany žalobcu, t.j. námietky žalobcu, že správca dane porušil jednak neakceptovaním ním predložených dôkazov (stavebné denníky, navrhované svedecké výpovede a odborné vyjadrenie), nedostatočne zistil skutkový stav, čím porušil zákona č. 563/209 Z. z. sú neopodstatnené. Tvrdenie žalobcu o neúplnom dokazovaní správcom dane je neopodstatnené a neodzrkadľuje preukázanú skutočnosť vyplývajúcu z predmetnej faktúry, ktorá bola žalobcom zaradená medzi účtovné doklady a spolu s ňou aj jej príloha, keď táto dopĺňala obsah faktúry z hľadiska jej zrozumiteľnosti (vrátane výpočtu za dni omeškania plnenia - Dokumentácia na stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia. Išlo však o účtovné doklady, ktoré nie sú nositeľom informácie o skutočnosti, keďže odporujú právne záväzným rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. -273 a Krajského súdu v Nitre č. k. -348, ktoré znemožňovali fakturáciu zmluvnej pokuty za omeškanie odovzdania diela, ktorú požadoval žalobca od obchodného partnera (Vratko, s.r.o.), a to napriek konštatovaniu v predmetných rozsudkoch, že dielo bolo odovzdané minimálne dňa 10.01.2009. Žalovaný uvádza, že súdy vo svojich rozsudkoch nárok na plnenie voči žalobcovi zo strany spoločnosti Vratko, s.r.o. riešili a priznali nárok za obdobie od 16.08.2008 do 10.01.2009, t.j. tento nárok bol v roku 2014 právoplatný (stále je) a teda žalobca nemal zákonný nárok na fakturáciu sumy uvedenej v predmetnej faktúre č. 14/00001 (táto fakturácia odporovala právne záväzným rozsudkom). Žalovaný je toho názoru, že správca dane vyhodnotil správne a spôsobom reflektujúcim skutočnosť obsah faktúry č. 14/00001 vrátane jej prílohy, a to v súvislosti s rozsudkami súdov č. k. -273 a č. k. -348, ako i obsah a opodstatnenosť vyjadrení a dôkazov poskytnutých a predložených žalobcom. Žalovaný mal preukázané, že zmluvná pokuta za nedodaný autorský dozor nebola v kontrolovanom zdaňovacom období uložená, t.j. nebolo potrebné v tejto veci vykonať šetrenie. Ak takýto nárok podľa žalobcu vznikol, bolo na ňom, či a akým spôsobom si tento nárok uplatní a tento bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať. Z obsahu Zmluvy o dielo č. 0105/2008/LKMT Čl. 9 vyplývajú ustanovenia o zmluvných pokutách, ktoré majú zúčastnené strany právo uplatňovať. Keďže žalobca v kontrolovanom období nevzniesol nárok na zmluvnú pokutu za nedodaný autorský dozor, nevznikol mu v tomto smere ani podklad k účtovnému prípadu, a teda nedošlo k nepravdivému a nevernému obrazu o majetkovej a finančnej situácií spoločnosti v účtovnej závierke v spojení s nárokom na zmluvnú pokutu za nedodaný autorský dozor. Uvedené je v súlade s poňatím vzniku účtovného prípadu pri zmluvnej pokute, tak ako tento vyplýva z metodických dní SKDP, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní. Na základe vyššie uvedeného nie je dôvod na zmenu záverov v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s faktúrou č. 14/00001, ktorá aj naďalej predstavuje nepreukázateľný účtovný záznam, ktorý nemá oporu v skutočnosti. Žalovaný ďalej cituje ust. , , o účtovníctve (ďalej len zákon o účtovníctve). Konštatuje, že z ust. zákona o účtovníctve plynie, že predmetom účtovníctva je účtovanie o skutočnosti, čo je v danom prípade účtovanie o majetku (vzniknutej pohľadávke na základe faktúry č. 14/00001) a účtovanie o vzniknutom výnose. Ide o predmet účtovníctva vyplývajúci z - majetok a - výnos zákona o účtovníctve. Z definície vyplýva, že účtovným záznamom sú aj účtovné doklady a účtovné zápisy. Na základe uvedeného vystavenie a zaúčtovanie predmetnej výnosovej faktúry č. 14/00001 v roku 2014, teda nemožno považovať za preukázateľný účtovný záznam. Jeho zaradenie do účtovníctva je porušením v prepojení na (nepreukázateľnosť účtovníctva). Účtovanie predmetnej faktúry do výnosov spoločnosti (účet 644) malo za dôsledok zvýšenie výsledku hospodárenia spoločnosti za účtovné obdobie roku 2014 o sumu 494.223,87 €. Táto skutočnosť vyplýva zo spôsobu zisťovania výsledku hospodárenia, ktorý sa v súlade s Opatrenia MF SR č. -92, ktorý sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnovy

pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“) zisťuje z rozdielu výnosov a účtov nákladov, okrem vybraných účtov nákladov. Postupy účtovania sú právne záväzné v nadväznosti na . Záver, že nedošlo k existencii žiadnej preukázateľnej skutočnosti zakladajúcej dôvod na zaradenie čiastky 494.223,87 € do výnosov spoločnosti teda neznamená, že uvedená čiastka účtovaná na výnosový účet, nemôže byť ani súčasťou výsledku hospodárenia spoločnosti. Keďže z ust. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia, je nevyhnutné pri jeho zistení vychádzať z výsledku hospodárenia spoločnosti neobsahujúceho uvedenú čiastku výnosu. Z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 vyplýva výsledok hospodárenia v sume 513.950,97 € (výsledok hospodárenia obsahujúci uvedenú sumu výnosu v čiastke 494.223,87 €). Znížený výsledok hospodárenia o čiastku uvedenej sumy výnosu 494.223,87 €, ktorá nemala byť v súlade s uvedeným súčasťou výnosov spoločnosti, teda predstavuje čiastku 19.727,10 € (513.950,97

- 494.223,87). Z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 ďalej vyplýva, že čiastka vo výške 494.223,87 € bola zo strany spoločnosti vylúčená z vplyvu na základ dane. Išlo o vylúčenie v súlade s . Tým, že uvedená čiastka výnosu v sume 494.223,87 € nemala byť súčasťou výsledku hospodárenia, nemala byť ani vylučovaná z vplyvu na základ dane v súlade s . Z faktúry a jej prílohy mal žalovaný preukázané, že predmetom faktúry je fakturácia zmluvnej pokuty kvantifikovaná výpočtom odvíjajúcim sa od porušenia Zmluvy o dielo číslo 0105/2008/LKMT za omeškanie odovzdania diela v termíne podľa čl. 7.1.2 uvedenej zmluvy - Dokumentácia na stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia, t.j. diela špecifikovaného v Článku 4 4.2 B, o ktorom predmetné rozsudky jednoznačne a preukázane pojednávajú (s platnosťou od roku 2013, v roku 2014 a doposiaľ), že dielo bolo odovzdané minimálne dňa 10.01.2009. Je preukázané, že odvolávajúci vystavil zmluvnú pokutu za omeškanie a odovzdanie diela podľa čl. 7.1.2 uvedenej zmluvy, a to za obdobie od 16.08.2008 do 20.10.2014, na čo v súlade s právoplatnými rozsudkami nemal právo. Správca dane teda vyhodnotil správne a spôsobom reflektujúcim skutočnosť obsah faktúry č. 14/00001 a rozsudkov č. -273 a č. -348 a vec posúdil podľa stavu platného v kontrolovanom zdaňovacom období (platnom aj v súčasnosti). Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že medzi pôvodným veriteľom - Ing. Ivanom Labudom (spoločníkom spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o.) a žalobcom neboli dohodnuté úroky. Je faktom, ako uvádza žalobca, že dohoda o úrokoch z pôžičky (pôžičiek) nie je súčasťou predmetnej Rámcovej zmluvy zo dňa 11.02.2009, avšak rovnako je faktom, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 ustanovenie o úrokoch z pôžičky (pôžičiek) obsahuje. Táto zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého boli pôžičky a dohodnuté úroky v zmysle Rámcovej zmluvy splatné dňom 31.12.2011. Táto skutočnosť nasvedčuje záveru, že minimálne od tohto dátumu (od 31.12.2011) je nepochybne preukázané, že úroky z pôžičky (pôžičiek) boli súčasťou zmluvného vzťahu Ing. Ivan Labuda - žalobca. Takýto pohľad na formu zmluvných vzťahov je jednoznačne obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany Ing. Labudu, ktorý postupoval svoje pohľadávky Mgr. Ing. X.. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že dochádza k postúpeniu pohľadávky z titulu pôžičiek poskytnutých v rokoch 2009 a 2010 zo strany Ing. Ivana Labudu ako veriteľa dlžníkovi - spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. (žalobcovi) na základe Rámcovej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.02.2009. Zo špecifikácie pohľadávok je evidentné, že ide o pôžičky s dohodnutým úrokom, ako i úrokom z omeškania. K úrokom z omeškania správca dane zaujal svoje stanovisko už v procese vyrubovacieho konania - tieto sú z pohľadu úpravy výšky dane z príjmov neopodstatnené, pretože do úpravy základu dane (jeho zvýšenia) podľa zahrnuté neboli (uvedené aj v napadnutom rozhodnutí). Tvrdenie žalobcu, že úroky neboli predmetom Rámcovej zmluvy zo dňa 11.02.2009 a teda pôžička (pôžičky) sú bezúročné, je teda tvrdením, ktoré nemá oporu v predmetnej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013. Rámcová zmluva ustanovenie o úrokoch z pôžičky (pôžičiek) neobsahuje, tieto však dohodnuté byť museli, keďže o nich pojednáva zmluva o postúpení pohľadávky. Toto je jednoznačne preukázané znením zmluvy o postúpení pohľadávky ktorá bola uzatvorená medzi Ing. Ivanom Labudom a Mgr. Ing. Z. X.. Akceptovanie tohto spôsobu zjednania zmluvného vzťahu medzi Ing. Ivanom Labudom a žalobcom, t.j. poskytnutie pôžičiek s úrokom, ako i s nárokom na úroky z omeškania, bolo potvrdené aj žalobcom v obsahu Notárskej zápisnice č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 v znení jej opravy uskutočnenej Doložkou o oprave zo dňa 06.02.2014 (touto sa opravoval čas plnenia záväzku, kde bol mylný text, tak ako je uvedené v Zmluve o postúpení pohľadávky“, nahradený textom 31.12.2013), ktorou došlo k uznaniu dlhu - záväzku spoločnosti Apartment Slovakia, s.r.o. (žalobcu)

voči veriteľovi, ktorým sa stala na základe predmetného postúpenia pohľadávky Mgr. Ing. Z. X.. Je teda nepochybné, že minimálne od 30.12.2013 akceptoval úroky z pôžičky (pôžičiek) aj žalobca. Z ČL. II. predmetnej notárskej zápisnice vyplýva jednoznačné vyhlásenie, že spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o. (žalobca) si je vedomá svojho dlhu (záväzku), ktorý je špecifikovaný v Čl. I. predmetnej notárskej zápisnice, teda dlhu (záväzku) obsahujúceho aj úroky z omeškania, ako i úroky z pôžičiek. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť fakt konzistencie zistení, kde na jednej strane veriteľ Ing. Ivan Labuda postupuje svoje pohľadávky voči spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. tretej osobe a na druhej strane zistenie, kde dlžník (Apartment Slovakia, s. r. o.) toto postúpenie, tak ako sa udialo, t.j. vrátane úrokov z pôžičiek uzná a nijakým spôsobom proti zneniu zmluvy o postúpení pohľadávok neprotestuje, teda ju nespochybňuje. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu, že je povinnosťou správcu dane preukázať tvrdenie, že úroky boli súčasťou zmluvného vzťahu medzi Ing. Ivanom Labudom a žalobcom, je podľa názoru odvolacieho orgánu zrejmé a nepochybné z pohľadu veriteľa, t.j. Ing. Labudu obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013. Táto zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého poli pôžičky a dohodnuté úroky v zmysle rámcovej zmluvy splatné dňom 31.12.2011, t.j. minimálne od tohto dátumu (od 31.12.2011) je nepochybne preukázané, že úroky z pôžičky (pôžičiek) boli súčasťou zmluvného vzťahu Ing. Ivan Labuda - spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o.. Takýto pohľad na formu zmluvných vzťahov je jednoznačne obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 zo strany Ing. Labudu, ktorý postupoval svoje pohľadávky Mgr. Ing. X.. Pokiaľ ide o pohľad zo strany žalobcu, podľa názoru žalovaného je zrejmé, že úroky boli súčasťou zmluvného vzťahu medzi Ing. Ivanom Labudom a spoločnosťou Apartment Slovakia, s. r. o. na základe obsahu Notárskej zápisnice č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 v znení jej opravy uskutočnenej Doložkou o oprave zo dňa 06.02.2014), ktorou došlo k uznaniu dlhu - záväzku aj vrátane úrokov spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. voči veriteľovi, ktorým sa stala na základe predmetného postúpenia pohľadávky Mgr. Ing. Z. X.. Je teda nepochybné, že minimálne od 30.12.2013 akceptoval úroky z pôžičky (pôžičiek) aj žalobca. Je skutočnosťou, že viackrát uvedená rámcová zmluva obsahuje ustanovenie o zmenách len v písomnej forme a z predloženého spisu je zrejmé, že správca dane nedisponoval žiadnym dodatkom rámcovej zmluvy, t.j. túto skutočnosť je možné vyhodnotiť, že rámcová zmluva nemá písomný dodatok, keďže tento nie je súčasťou predmetnej notárskej zápisnice. V tomto smere teda nie je potrebné pojednávať s Ing. Labudom, ako to navrhuje žalobca. Je nespochybniteľné, že Ing. Labuda postúpil pohľadávky vrátane úrokov (zmluva o postúpení pohľadávky) a žalobca takéto postúpenie akceptoval (notárska zápisnica), t.j. nedošlo k žiadnemu rozporu medzi Ing. Labudom a žalobcom. Skutočnosť, že pritom nebolo postupované podľa rámcovej zmluvy, je irelevantné. Dôvodom tohto záveru správcu dane je neexistencia rozporu medzi tým, čo má uhradiť spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o. Mgr. Ing. X. podľa Ing. Labudu (zmluva o postúpení pohľadávky), ako konateľa spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o., ktorý zastupoval spoločnosť pri uvedenej notárskej zápisnici. Uvedené nie je možné zmeniť ani na základe čestného vyhlásenia Ing. Labudu o tom, že pôžičky na základe predmetnej rámcovej zmluvy boli bezúročné, keďže podľa zmluvy o postúpení pohľadávok a notárskej zápisnice bezúročné neboli. Námietka žalobcu, že nie je možné postúpiť úroky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013, ak neboli dohodnuté v rámcovej zmluve, je bezpredmetná, na základe už uvedeného vyššie, keď veriteľ Ing. Labuda úroky postúpil (zmluvou o postúpení pohľadávky) a dlžník Apartment Slovakia, s. r. o. v zastúpení Ing. Labudom sa s tým v plnom rozsahu stotožnil a nijakým spôsobom to nenapadol (notárska zápisnica). Toto je skutočnosť, ktorá síce nereflektovala rámcovú zmluvu, avšak odzrkadľovala rovnaký stav vôle zúčastnených strán. S ďalšou námietkou - s premlčaním nárokov charakteru úrokov z pôžičky (pôžičiek), ale i úrokov z omeškania, ktoré mali byť podľa žalobcu premlčané z dôvodu, že v čase ich uznania - 30.12.2013 uplynuli viac ako 3 roky od splatnosti - 14.12.2010. Dôvodom záveru správcu dane, že nedošlo k premlčaniu nárokov, je skutočnosť, že žalobca v tejto súvislosti argumentuje výzvou zo dňa 14.12.2010, doručenou Ing. Ivanom Labudom žalobcovi, ktorou Ing. Labuda vyzýva na zaplatenie svojich pohľadávok dňom splatnosti 14.12.2010. Pritom na druhej strane z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 je evidentná definícia splatnosti pohľadávok (pôžičiek a úrokov z pôžičiek) dňom 31.12.2011. Opodstatnenosť tohto dátumu splatnosti vyplýva aj zo zadefinovania počítania úrokov z omeškania, ktoré je stanovené v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 od 01.01.2012. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 uzatvorená medzi Ing. Ivanom Labudom - postupca a Mgr. Ing. Z. X. - postupník, bola uzatvorená po dátume pôvodnej splatnosti nárokov Ing. Labudu, tak ako tento vyplýva z predloženej výzvy, ktorá bola súčasťou vyjadrenia žalobcu k predmetnému protokolu, t.j. splatnosť 14.12.2010, je nepochybné, že v čase medzi dátumom splatnosti uvedeným v predmetnej výzve na zaplatenie a uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, muselo dôjsť k zmene splatnosti nárokov Ing. Labudu zo dňa 14.12.2010 na deň 31.12.2011.

Z uvedeného vyplýva, že námietka týkajúca sa neplatného postúpenia úrokov a premlčania nárokov, ktorá má viesť k nemožnosti aplikácie nemá opodstatnenie a v rámci odvolacieho konania na túto nie je možné prihliadnuť. Uvedený záver nie je možné zmeniť ani na základe podaného čestného vyhlásenia Ing. Labudu, ako konateľa spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. a posudku vypracovaného advokátskou kanceláriou. V čestnom vyhlásení Ing. Labuda uviedol, že nevedel o premlčaní záväzkov voči Mgr. Ing. X.. V čase uznania dlhu (záväzku) spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. voči Mgr. Ing. X., t.j. spísania notárskej zápisnice dňa 30.12.2013 záväzky premlčané neboli. V prípade posudku vypracovaného advokátskou kanceláriou nemožno meniť uvedený záver správcu dane z dôvodu, že tento vychádza z rovnakých východísk, ako bola argumentácia žalobcu a síce, že v Rámcovej zmluve zo dňa 11.02.2009 neboli dohodnuté úroky a rovnako má za to, že došlo k premlčaniu nárokov v čase spísania notárskej zápisnice 30.12.2013, či už z dôvodu počítania premlčacej doby od 14.12.2010 (splatnosť záväzkov na základe výzvy Ing. Labudu), alebo jej počítania od dátumu nasledujúceho po dni poskytnutia pôžičky (téza v predmetnom posudku). Medzi dátumom 31.12.2011 a dátumom 30.12.2013 je časové obdobie menej ako 3 roky, t.j. argumentácia premlčaním nemá opodstatnenie, ani na základe posudku advokátskej kancelárie. Pohľad (posudok) na počítanie premlčania odo dňa nasledujúceho po dni poskytnutia pôžičky je irelevantný, keďže dátum splatnosti pôžičky (pôžičiek) poskytovaných podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 11.02.2009 (poskytnuté pôžičky v roku 2009 a 2010) uvedený v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013, t.j. dátum 31.12.2011 nie je dátumom, ku ktorému by bol akýkoľvek nárok týmto pohľadom na premlčaciu dobu premlčaný (neuplynuli by viac ako 3 roky). K samotnej aplikácii od. 27 písm. a) nadväzujúcej na uvedené posúdenie sumy záväzkov (úrokov z pôžičiek) žalovaný uvádza, že aplikácia právoplatného rozhodnutia správcu dane č. 101829334/2018 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu na uvedený záväzok, ktorý nebol súčasťou účtovníctva odvolávajúceho v roku kontroly (2014), znamenala vznik povinnosti účtovať o záväzku - úroku z pôžičiek s odvolaním sa na , a to v účtovnom období roku 2019 (rok právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov). Zaúčtovanie sumy záväzku v roku 2019 znamenalo naplnenie dikcie , z ktorej vyplýva, že jej súčasťou je aj podmienka zaúčtovania výdavku (nákladu) v účtovníctve daňovníka. Úroky z pôžičiek sú daňovým výdavkom podľa . Ich neuhradenie je spojené so vznikom záväzku, a to záväzku, na ktorého neuhradenie sa vzťahuje povinnosť úpravy základu dane z príjmov právnickej osoby v súlade s . Na základe uvedeného správca dane aplikoval ust. , a to spôsobom zvýšenia základu dane žalobcu o sumu 39.507,35 €, ktorá predstavuje 20 % z menovitej hodnoty záväzku úroku z pôžičiek v sume 197.536,76 €, ktorý bol po splatnosti viac ako 360 dní do základu dane v roku 2014. Na túto povinnosť nemá vplyv postup spoločnosti podľa a „rozhodnutie“ daňového subjektu, že predmetná čiastka nebude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019, t.j. nebude daňovým výdavkom podľa . Rovnako uvedené nevyplýva ani z metodických riešení na webe Finančnej správy SR, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, namietajúci existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa , , , , (ďalej len ). V prvom rade žalobca namieta porušenie ústavných práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí ťažiskovo odvoláva na právoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100219803/2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. 101829334/2018 zo dňa 18.09.2018, ktorým žalobcovi správca dane v zmysle prvého bodu zákona o účtovníctve uložil pokutu vo výške 10.000,00 €. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu žalobu vo veciach správneho trestania ako aj žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo financií SR rozhodnutím číslo: MF/016176/2019-74 zo dňa 16.09.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100219803/2019, na ktoré sa žalovaný ťažiskovo odvoláva. Ďalej žalobca namieta účelové hodnotenie dôkazov správcom dane, a tým aj porušenie ust. Daňového poriadku. Žalobca namieta, že správny orgán nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nevysporiadal sa s navzájom si odporujúcimi dôkazmi a nevysvetlil, prečo dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu odmieta a prikláňa sa k dôkazom svedčiacich v jeho neprospech, pričom skutočnosť, že tieto si navzájom zásadne odporujú, ignoruje tak, že z nich účelovo vybral tie časti, ktoré mu vyhovujú. Žalobca namieta aj nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci. Dôvodí, že zmluva o dielo v

čase vystavenia zmluvnej pokuty bola platná a účinná a plne zaväzovala obe zmluvné strany. Súčasne zmluva o dielo nebola po jej uzavretí zrušená, nakoľko žiaden z účastníkov od nej platne neodstúpil a nebola ani zrušená dohodou zmluvných strán. Podľa čl. 4.2. písm. A), D) zmluvy o dielo zhotoviteľ Vratko mal spoločnosti Apartment povinnosť dodať zmluvné plnenie: vypracovanie štúdie - koncepcie architektonického riešenia a spoluprácu pri realizácii stavby - autorský dozor. Predmetné dielo však zhotoviteľom nebolo riadne vykonané, dokončené a odovzdané v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Tak ako správca dane uvádza v prvostupňovom rozhodnutí: „Z právoplatne ukončeného súdneho sporu je ďalej zrejmé, že súd v poslednom stupni - Krajský súd v Nitre v Rozsudku č. -348 konštatoval odovzdanie diela podľa predmetnej Zmluvy o dielo v časti v časti 4.4.2 B“ Z čoho vyplýva, že súd sa vôbec nezaoberal čl. 4.2. písm. A), D) zmluvy o dielo. Podľa čl. 9.2. a 9.3. zmluvy o dielo Apartment mal právo (nie však povinnosť) požadovať od zhotoviteľa Vratko zmluvnú pokutu za príslušnú časť diela vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Zo zoznamu porušení zo strany zhotoviteľa Vratko, ktoré boli uvedené v prílohe vyjadrenia k Zápisnici č. 100657788/2018 doručenom dňa 20.8.2018 a 20.7.2018 mal Apartment právo na zmluvnú pokutu za nedodanie autorského dozoru.Z uvedených dôvodov objednávateľ Apartment zhotoviteľovi Vratko zaslal faktúru na úhradu vyššie uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 494.223,87 EUR. Daňový subjekt preukázal oprávnenosť vystavenia faktúry č. 14/00001 t.j. zmluvnú pokutu za autorský dozor ako aj ostatné pochybenia dodávateľom Vratko, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k Zápisnici č. 100657788/2018 doručenom správcovi dane dňa 20.8.2018 a 20.7.2018, nasledovnými dôkazmi: - stavebné denníky - Z každého stavebného denníka za príslušný rok bol nami predložený vzor týždenného zápisu, ktorý preukazuje neprítomnosť zástupcu dodávateľa Vratko ako autorského dozoru. Jediný autorský dozor (projektant), ktorý je uvedený v stavebnom denníku, je Ing. L. T. (autorizovaný projektant statiky), ktorého zabezpečil žalobca.

- odborné vyjadrenie č. 101/2014 zo dňa 11.12.2014 súdneho znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu - prvostupňový orgán sa týmto znaleckým úkonom, jeho obsahom a dôkazným významom, napriek jeho významu a obsahu, vôbec nezaoberal“. Ďalej žalobca namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to výsluchu svedkov V., X., W., W. a U., ktorí vedeli napríklad potvrdiť, že zo strany zhotoviteľa Vratko nebol dodaný daňovému subjektu autorský dozor, ako aj ostatné porušenia zo strany zhotoviteľa. Správny orgán nevykonal tieto dôkazy napriek tomu, že vykonane všetkých dôkazov bolo relevantné, čím porušil základné právo žalobcu v daňovom konaní a odňal možnosť žalobcovi preukázať a potvrdiť jeho tvrdenia. Pokiaľ ide o poukaz správneho orgánu na rozhodnutia súdov (Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. -273 zo dňa 10.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -348 zo dňa 11.12.2013), žalobca zdôrazňuje, že rozhodnutím súdu bola spoločnosť Apartment ako žalovaný zaviazaná zaplatiť žalobcovi - spoločnosti Vratko cenu diela a zmluvnú pokutu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. Správca dane a žalovaný však plne opomenuli, že civilný súd nemohol rozhodovať aj o nárokoch, ktoré boli založené po vyhlásení tohto rozsudku, t.j. súd nemohol rozhodovať pro futuro a mohol sa navyše zaoberať iba vymedzeným predmetom konania (vrátane procesnej obrany a obsahom kompenzačnej námietky). Pre súd je rozhodujúci iba (skutkový a právny) stav v čase vyhlásenia, nie neskôr. Predmetom súdneho konania tak rozhodne neboli a ani nemohli byť nároky a skutkový stav po 10.04.2013 (na základe ktorých bola uplatnená zmluvná pokuta zo strany spoločnosti Apartment). Ďalej žalobca namieta postup správnych orgánov, ktorí za rozhodujúcu skutočnosť vzali formálnu stránku dokladu, t.j. prílohu k faktúre č. 14/00001, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku, t.j. povinnosti zistiť skutočnosti čo najúplnejšie a k porušeniu zásady, podľa ktorej obsah právneho úkonu má prednosť pred formou. Žalobca zdôrazňuje, že príloha k faktúre, na ktorú sa správca dane odvoláva, nie je účtovným dokladom podľa § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve, ale účtovným dokladom je faktúra č. 14/00001. Zo záverov pracovníkov ministerstva financií, odbor účtovníctvo na metodických dňoch SKDP 3. a 4.12.2015 vyplýva, že ak zo zmluvy o dielo vyplýva možnosť zmluvnej pokuty a daňový subjekt sa ju rozhodol uplatniť, tak podkladom k účtovnému prípadu je: 1) Účtovný záznam - príslušné ustanovenia zmluvy o dielo 2) Informácia o uplatnení sankčnej pokuty 3) Účtovný zápis. Žalobca zdôrazňuje, že splnil všetky povinnosti pre uplatnenie zmluvnej pokuty na základe uvedeného usmernenia. Žalobca pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014 uplatnil zákonný postup. Keďže z ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vyplýva, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia, je nevyhnutné pre účely kontroly dane z príjmov vychádzať z výsledku hospodárenia spoločnosti neobsahujúceho uvedenú čiastku výnosu. Z podaného daňového priznania k dani z príjmov žalobcu za rok 2014 vyplýva výsledok hospodárenia v sume 513.950,97 €. Z podaného daňového

priznania spoločnosti Apartment na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 ďalej vyplýva, že čiastka vo výške 494.223,87 € bola zo strany žalobcu správne vylúčená z vplyvu na základ dane. Išlo o vylúčenie v súlade s ust. § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov. Žalobca ďalej namieta závery správnych orgánov o tom, že medzi Ing. Ivanom Labudom ako fyzickou osobou a dlžníkom spoločnosťou Apartment bola dojednaná odplatná zmluva o pôžičke. Žalobca zdôrazňuje, že medzi Ing. Ivanom Labudom ako fyzickou osobou a žalobcom bola uzatvorená rámcová zmluva, predmetom ktorej boli zo strany veriteľa Ing. Ivana Labudu poskytnuté pôžičky dlžníkovi - žalobcovi v priebehu roka 2009 a 2010 v celkovej výške 1.382.864,00 €. V rámcovej zmluve nebol dohodnutý žiadny úrok, ani úrok z omeškania, uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný správca dane. Veriteľ Ing. Ivan Labuda dňa 14.12.2010 vyzval listom dlžníka Apartment o vrátenie pôžičiek na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy na základe bodu II. (splatnosť pôžičiek) ku dňu 14.12.2010. Nakoľko rámcová zmluva bola uzatvorená podľa (ďalej len „“), tak vychádzajúc z je možné pri zmluve o pôžičke dohodnúť úroky, čo znamená, že ak úroky nie sú dohodnuté, je pôžička bezúročná. Nakoľko uvedené úroky neboli v rámcovej zmluve dohodnuté, je pôžička bezúročná a nemôže uvedenú dohodu o úrokoch (vrátane ich splatnosti) nahradiť ani Notárska zápisnica č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 vrátane jej doložky o oprave zo dňa 06.02.2014, ktorej súčasťou je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013, keďže v tom čase už bol nárok na vrátenie pôžičky premlčaný, čím sa premlčalo aj jeho príslušenstvo - zmluvné úroky. Ak správca dane tvrdí (v prvost. rozhodnutí na str. 11), že úroky z pôžičky (pôžičiek) boli súčasťou zmluvného vzťahu medzi Ing. Ivanom Labudom a spoločnosťou Apartment Slovakia, s. r. o., je povinný svoje tvrdenia dokázať, pretože z rámcovej zmluvy z bodu III. Záverečné ustanovenia jednoznačne vyplýva, že rámcovú zmluvu je možné meniť a dopĺňať iba v písomnej forme na základe dohody oboch zmluvných strán. Ak by dodatok (dohoda) k úrokom existoval, musel by byť súčasťou Notárskej zápisnice č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 vrátane jej doložky o oprave zo dňa 06.02.2014. Súčasťou rámcovej zmluvy nie je žiadny dodatok (dohoda), ktorý by upravoval výšku dohodnutých úrokov. Žalobca zdôrazňuje, že nie je možné postúpiť úroky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013, ktorá je prílohou k Notárskej zápisnici č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 vrátane jej doložky o oprave zo dňa 06.02.2014, ak neboli úroky dohodnuté v rámcovej zmluve. Platí základná zásada „nemo plus iuris“. Žalobca doručil správcovi dane, v Prílohe č. 2 odvolania proti prvost. rozhodnutiu č. 101829334/2018, čestné vyhlásenie od Ivana Labudu o tom, že pôžička na základe rámcovej zmluvy bola bezúročná. Opakovane žalobca navrhol predvolať Ing. Ivana Labudu ako veriteľa a súčasne ako konateľa dlžníka uvedeného v rámcovej zmluve, ktorý vie potvrdiť, že neexistuje žiadny dodatok (dohoda), ktorá upravuje úroky v rámcovej zmluve, správca dane však odmietol uvedený dôkaz bezdôvodne vykonať. Od (zmluvných) úrokov dohodnutých podľa treba odlišovať (zákonné) úroky z omeškania v zmysle , ktoré môže veriteľ požadovať, aj vtedy, keď neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté podľa . To však platí len za podmienky, že dlžník uzná svoj dlh podľa : „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“ Ďalej žalobca zdôrazňuje, že úroky z omeškania, tak ako aj úroky uvedené v Notárskej zápisnici č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 boli v čase uznania premlčané, t.j. uplynulo viac ako 3 roky od splatnosti ...uvedenú skutočnosť o premlčaní preukazuje časový sled medzi: výzvou na splatenie pôžičiek 14.12.2010 (15.12.2010 začiatok lehoty) a Notárskou zápisnicou č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 (koniec lehoty). Súčasne dlžník Apartment z rámcovej zmluvy v čase uznania nevedel o ich premlčaní rovnako ako Ivan Labuda (príloha č. 3 k odvolaniu proti prvost. rozhodnutiu č. 101829334/2018) a tiež Notárska zápisnica č. N 502/2013 neobsahuje informáciu a údaj, že ide o uznanie premlčaného dlhu. Skutočnosť uvedená ako dátum výpočtu úrokov k 31.12.2011 v Notárskej zápisnici č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2011 nemá žiadny vplyv na to, že úroky z omeškania boli premlčané. na základe týchto skutočností nejde o uznanie dlhu, tak ako to uvádza správca dane v rozhodnutí. Z uvedeného nepochybne vyplýva: a) pri zmluve o pôžičke uzatváranej podľa ustanovení je možné dohodnúť aj úroky, b) ak úroky pri zmluve o pôžičke nie sú dohodnuté, platí, že ide o bezúročnú pôžičku. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ust. , c) v prípade, ak je zmluva o pôžičke, resp. iná nepomenovaná zmluva uzatvorená písomne, akákoľvek jej zmena, doplnenie sa môže realizovať len písomne. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ust. . Správca dane sa s uvedenými argumentmi vysporiadal výlučne strohým konštatovaním, že sa s nimi nestotožňuje. Správca dane argumentuje listinou Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 (ďalej len „Zmluva o postúpení“), ktorá je však výlučne listinou/právnym úkonom medzi postupníkom (Ivan Labuda) ako pôvodným veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a postupcom (Z. X.) ako novým veriteľom

bez toho, aby do tohto vzťahu vstúpil dlžník (Apartment), teda účastník právneho úkonu, ktorý je pre existenciu postupovanej pohľadávky najpodstatnejší. Len spoločným súhlasom dlžníka (Apartment) a veriteľa je možné meniť akúkoľvek ich vzájomnú dohodu. Riešený prípad však nie je takouto situáciou. Kogentné znenie právnych predpisov má jednoznačne prednosť pred zmluvnými dojednaniami a správca dane je povinný v prvom rade rešpektovať zákon, a to aj v prípade, ak sa to správcovi dane nezdá logické. Rovnako aj názor správcu dane na to, že úroky boli dlžníkom (Apartment) akceptované spísaním Notárskej zápisnice č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013, je názorom nerešpektujúcim platné právne predpisy o premlčaní a uznávaní záväzkov. Keďže v riešenom prípade sa na vzťah dlžník (Apartment) a veriteľ použijú ustanovenia , uznanie záväzku zo strany (Apartment) vyvolá zamýšľané účinky len v prípade, ak dlžník (Apartment) realizujúci uznanie v čase uznania vedel, že uznáva premlčaný dlh. Tento fakt správca dane nepreukázal a čo je oveľa horšie, ani ho neskúmal a napriek tomu konštatuje, že došlo k platnému uznaniu a čo viac, došlo zo strany dlžníka (Apartment) k akceptovaniu dohody o úrokoch - žalobca podotýka, že táto Notárska zápisnica č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 vrátane jej doložky o oprave zo dňa 06.02.2014 je jednostranným úkonom dlžníka, tzn. nie je splnené ust. , podľa ktorého je možné písomnú zmluvu o pôžičke meniť len písomnou zmluvou podpísanou ako veriteľom, tak aj dlžníkom (Apartment). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že správne orgány vyvodzujú z dohôd medzi postupcom (Ivan Labuda) a postupníkom (Z. X.) závery pre dlžníka (Apartment), ktorý sa k takýmto dohodám nevyjadril, a teda s nimi ani nemusel súhlasiť, ako aj vyvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky splatnosť pohľadávky 31.12.2011, nemá však k dispozícii vyjadrenie dlžníka (Apartment), ktorým by tento dátum splatnosti akceptoval. Žalobca ďalej namieta závery správcu dane týkajúce sa aplikácie zákona o dani z príjmov dôvodiac, že suma 197.536,76 € bola zaúčtovaná daňovým subjektom v súlade s zákona o dani z príjmov dňa 28.01.2019 na stranu MD účtu nerozdeleného zisku z minulých rokov súvzťažne na stranu DAL účtu záväzkov. Dôvodom uvedeného postupu účtovania je, že sa jedná o významnú chybu (5,5% brutto majetok uvedený v účtovnej závierke za rok 2018) a žalobca postupoval podľa usmernenia FR SR: <https://podpora.financnasprava.sk/.- žalobca sa rozhodol, že čiastka 197.536,76 € zaúčtovaná na účet nerozdeleného zisku z minulých rokov nebude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019, t.j. (nebude daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov). Nakoľko uvedená čiastka 197.536,76 € zaúčtovaná na účte nerozdeleného zisku z minulých rokov dňa 28.01.2019, nebude položkou znižujúcou výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019, t.j. (nebude daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov), tak z uvedeného dôvodu, nevzniká povinnosť upravovať (zvyšovať) základ dane v roku 2014 podľa zákona o dani z príjmov. Naostatok žalobca namieta porušenie zásad správy daní v zmysle Daňového poriadku a zásad dokazovania a základných povinností správcu dane v dokazovaní podľa Daňového poriadku, ktoré v žalobe cituje ako aj porušenie judikatúry citujúc R 46/2001, v zmysle ktorého daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na totožné skutkové a právne dôvody, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného.

5. Žalobca v replike zo dňa 20.03.2020 v podstatnom rozsahu opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe (obdobne ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku). Nadôvažok zdôrazňuje, že rozhodnutie Ministerstva financií SR má na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia zásadný dopad, nakoľko plne neguje zákonnosť rozhodnutia žalovaného a argumentačné odkazy žalovaného na zrušené rozhodnutie žalovaného č. 100219803/2019. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na základe rozhodnutia ministerstva financií bolo (až po podaní správnej žaloby) správcom dane následne vydané nové rozhodnutie č. 1026145894/2019 zo dňa 14.11.2019, z ktorého žalobca cituje: „Konkrétne v ďalšom konaní a rozhodnutí, Daňový úrad Žilina rešpektoval záver MF SR, že konaním nebolo jednoznačne potvrdené, že spoločnosť - účtovná jednotka Apartment Slovakia, s. r. o. na základe ku konaniu

predložených podkladov (účtovných záznamov) mala povinnosť účtovať okrem záväzku v čiastke 1 382864,00 eur voči Mgr. Ing. X. aj o záväzku charakteru úrokov z pôžičiek v čiastke 197 536,76 eur a úrokov z omeškania v sume 426 708,21 eur. Keďže k ďalšiemu konaniu nie sú k dispozícií žiadne nové podklady (účtovné záznamy), pričom tieto nie je možné podľa vyhodnotenia dôkaznej situácie Daňovým úradom Žilina získať ani v ďalšom konaní toto Rozhodnutie správcu dane v plnom rozsahu reflektuje záver MF SR.“

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k repliku žalobcu nepodal.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08. decembra 2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol vychádzajúc z nasledovných úvah.

9. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa o účtovníctve v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len zákon o účtovníctve) predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o

a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len "účtovné prípady").

Podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky8) a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať. 8) o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o účtovníctve účtovnými záznamami sú najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len "súhrnné účtovné záznamy"). Účtovná jednotka je povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Podľa § 32 zákona o účtovníctve na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba účtovný záznam, a) ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, b) ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov, c) prenesený spôsobom podľa § 33, ak spĺňa požiadavky podľa písmena a) alebo písmena b). Ak účtovná jednotka prenáša účtovný záznam mimo účtovnej jednotky prostredníctvom informačného systému, považuje sa účtovný záznam za preukázateľný, ak sa prenášal spôsobom podľa § 33. Účtovný záznam určený na prenášanie musí byť zabezpečený podpisovým záznamom, ktorým môže byť účtovnými jednotkami vzájomne uznávaný obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme. Účtovný záznam musí byť zabezpečený najneskôr v okamihu jeho odovzdania na prenos. Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa

vyžaduje vlastnoručný podpis. K jednému účtovnému záznamu môže byť pripojených viac podpisových záznamov.

Podľa o dani z príjmov v zneneí relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len zákon o dani z príjmov) pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného ) z výsledku hospodárenia, 1) o účtovníctve.

Podľa § 17 ods. 27 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

80a) v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,78a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) a úroky z omeškania79) okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.

78a) 37ad) o regulácii v sieťových odvetviach. 79) Napríklad .

Podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)

1) o účtovníctve. 34) o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

10. V prvom rade správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa so zákonnosťou záverov správcu dane ohľadne fakturácie zmluvnej pokuty (faktúra č. 14/00001), pri ktorej správca dane dospel k záveru o nesprávnej kvantifikácii výsledku hospodárenia, teda hodnoty, ktorá je v zmysle citovaného ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov východiskom pre stanovenie základu dane a s tým súvisiacim záverom správcu dane o nedôvodnosti aplikácie citovaného ust. § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov.

11. Podstata argumentácie žalobcu je daná tvrdením, že obsahom faktúry č. 14/00001 nie je fakturácia zmluvnej pokuty za omeškanie odovzdania diela, ale fakturácia za nedodanie autorského dozoru. Správny súd sa s takouto interpretáciou obsahu faktúry žalobcom nestotožnil vychádzajúc z nasledovných úvah.

12. Z obsahu administratívneho spisu, a to z faktúry č. 14/00001 zo dňa 20.10.2014 plynie, že dodávateľ (žalobca) odberateľovi (spoločnosti VRATKO, s.r.o.) fakturoval „...zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.3. Zmluvy o dielo č. 0105/2008/LKMT za čas omeškania zhotoviteľa od 16.08.2008 do 20.10.2014 (vrátane) so zohľadnením kompenzačnej námietky v konaní vedenom Okresným súdom v N. Zámkoch pod sp. zn. .“ Prílohu faktúry tvoril „výpočet zmluvnej pokuty a uplatnenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty, zaslanie faktúry na úhradu zmluvnej pokuty“ zo dňa 21.10.2014, z ktorej obsahu je zrejmé, že s poukazom na omeškanie zhotoviteľa s dodaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie konštatuje žalobca ako objednávateľ vznik nároku žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške podľa čl. 9 zmluvy o dielo. Záver prílohy tvorí výpočet výšky zmluvnej pokuty k 20.10.2014 uvádzaný slovami: „možno konštatovať, že termín odovzdania diela podľa čl. 7.1.2. zmluvy bol dohodnutý na 15.08.2008.“ Výška zmluvnej pokuty ku dňu 20.10.2014: „05 % x 16 + 30 + 31 + 30 + 31 + 365 + 365 + 365 + 366 + 365 + 31 + 28 + 31 +30 + 31 + 30 +31 +31 +30 +20 (počet dní v omeškaní) x 1.400.000,- Sk (príslušná časť PD pre SP podľa článku 5.3.2.) = 15.925.000,- Sk /528.613,15 EUR/ V súdnom konaní vedenom Okresným súdom v N. Zámkoch pod sp. zn. bola započítaná v náš prospech zmluvná pokuta vo výške 34.389,28 EUR. Neuspokojený zvyšok zmluvnej pokuty tak predstavuje sumu 494.223,87 EUR. Týmto Vám z uvedených dôvodov v prílohe zasielame faktúru na úhradu vyššie uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 494.223,87 EUR v dohodnutej 30-dňovej lehote a vyzývame Vás na jej úhradu. V prípade, ak zmluvnú pokutu neuhradíte v lehote 30 dní, po uplynutí dohodnutej lehoty vykonáme započítanie časti našej pohľadávky proti Vašej pohľadávke s príslušenstvom právoplatne priznanej v konaní Okresným súdom v N. Zámkoch pod sp. zn. , ktorú aktuálne exekučne vymáhate v exekučnom konaní Ex 31/2014.“ Správny súd podotýka, že hoci v predmetnom výpočte je obsiahnutá aj konštatácia objednávateľa, podľa ktorej mal objednávateľ podľa čl. 4.2. písm. A, D zmluvy o dielo povinnosť dodať zhotoviteľovi plnenie: vypracovanie štúdie - koncepcia architektonického riešenia a spoluprácu pri realizácii stavby - autorský dozor, s tým, že predmetné dielo nebolo žalobcom ako zhotoviteľom vykonané, dokončené a odovzdané v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, je správny súd toho názoru, že zmluvná pokuta s ohľadom na text obsiahnutý v samotnej faktúre ako aj s ohľadom na výpočet výšky uvedenej zmluvnej pokuty obsiahnutý v závere prílohy faktúry zo dňa 21.10.2014 sa vzťahuje k omeškaniu s odovzdaním diela (jeho časti), a to dokumentácie pre stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia, ohľadne ktorej termín dodania diela bol určený na deň 15.08.2008, a to vzhľadom na samotný počiatok omeškania (ktorý je zrejmý z výpočtu výšky zmluvnej pokuty), ktorým je deň 16.08.2008 (keďže termín dodanie odovzdania diela podľa článku 7.1.2. zmluvy bol dojednaný na deň 15.08.2008). Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to zo Zmluvy o dielo č. 0105/2008 LKMT zo dňa 30.05.2008 uzatvorenej medzi objednávateľom (žalobcom) a zhotoviteľom (spoločnosťou VRATKO, s.r.o.) zistil, že objednávateľ je investorom výstavby apartmánových domov označených ako „REZIDENCIA SOBIESKI - ŠTÚROVO“ (ďalej len „OBJEKT“). V rámci OBJEKTU vybuduje objednávateľ apartmány a priestory pre služby, a to na základe projektovej dokumentácie, súvisiacich podkladov, zabezpečených zhotoviteľom na základe tejto zmluvy (čl. 2.1. zmluvy). Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo v rozsahu určenom v bode 4.2. zmluvy a odovzdať ho objednávateľovi, a to za podmienok, v rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve a záväzok objednávateľa, že poskytne zhotoviteľovi podklady potrebné pre vykonanie diela a oznámi svoje požiadavky na obsah a formu diela, zhotovené dielo prevezme v dohodnutom mieste plnenia záväzku najneskôr v posledný deň lehoty na vykonanie a odovzdanie diela a zaplatí zaň zhotoviteľovi cenu za dielo podľa čl. 5 tejto zmluvy, a to všetko spôsobom, v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve (čl. 3.2. zmluvy). V čl. 4. zmluvy bolo dielo špecifikované ako komplexná architektonická a projekčná činnosť pre účely realizácie výstavby objektu, a to čl. 4.2. A. Vypracovanie štúdie - koncepcie architektonického riešenia, čl. 4.2. B. Dokumentácia pre stavebné konanie - vypracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia (projekt pre stavebné povolenie), čl. 4.2. C. Dokumentácia pre realizáciu stavby - vypracovanie projektovej dokumentácie iba časti architektonicko-stavebné riešenie a statika, čl. 4.2. D. Spolupráca pri realizácii stavby - Autorský dozor. V čl. 7 zmluvy boli dojednané lehoty na vykonanie diela. Podľa čl. 7.1. zmluvy zhotoviteľ splní svoje záväzky vykonať dielo v nasledovných termínoch: 7.1.1. Vypracovanie štúdie - koncepcie architektonického riešenia v lehote do 10.07.2008 7.1.2. Dokumentácia pre stavebné konanie v rozsahu, potrebnom pre vydanie stavebného povolenia v lehote do 15.08.2008. 7.1.3. Dokumentácia pre realizáciu stavby v rozsahu potrebnom pre realizáciu stavby v lehote do - bude upresnené dodatkom k tejto zmluve.

13. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane, že z predložených účtovných dokladov plynie, že jediným preukázateľným predmetom fakturácie bola fakturácia zmluvnej pokuty za omeškanie odovzdania diela - dokumentácie pre stavebné konanie - vypracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia - (projekt pre stavebné povolenie) podľa čl. 4.2. B zmluvy. Uvedenému záveru korešponduje jednak obsah samotnej faktúry, v ktorej sa konštatuje omeškanie zhotoviteľa od 16.08.2008 (poznámka súdu deň 15.08.2008 bol v zmysle. čl. 7.1.2. zmluvy dojednaný ako termín, do ktorého má byť splnený záväzok zhotoviteľa vykonať dielo, a to vypracovať dokumentáciu pre stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia) do 20.10.2014 a výslovne odkazuje na čl. 9.3. zmluvy o dielo pojednávajúcom o zmluvnej pokute pre prípad omeškania zhotoviteľa s splnením záväzkov zo zmluvy o dielo. Textu faktúry plne korešponduje jej príloha (existencia prílohy je zrejmá aj z textu samotnej faktúry), ktorá detailne, matematicky vyčísľuje zmluvnú pokutu poukazom na výšku dohodnutej percentuálnej sadzby (0,5 % - článok 9.2. zmluvy) a počet dní omeškania a poukazom na čl. 7.1.2. zmluvy a konštatáciou, že termín odovzdania diela bol dohodnutý na deň 15.08.2008. Záveru správcu dane o skutočnom obsahu fakturácie ďalej korešponduje aj odvolávka (v prílohe faktúry) na rozhodnutie Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. s tým, že hoci celková výška zmluvnej pokuty predstavuje podľa výpočtu sumu 528.613,15 €, zhotoviteľ faktúry je objednávateľovi povinný zaplatiť pokutu vo výške 494.223,87 € s poukazom na skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom v Nových Zámkoch bola v prospech objednávateľa započítaná zmluvná pokuta vo výške 34.389,28 €. Neuspokojený zvyšok zmluvnej pokuty tak predstavuje sumu 494.223,87 €.

14. Správca dane nepochybil, ak na podporu svojich záverov ohľadne skutočného obsahu fakturácie podporne poukázal na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. -273 zo dňa 10.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -348 zo dňa 11.12.2013. Z obsahu uvedených súdnych rozhodnutí (tvoriacich prílohu administratívneho spisu) plynie, že v danom konaní si žalobca - spoločnosť VRATKO, s.r.o. (zhotoviteľ diela) voči žalovanému - spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o. (objednávateľovi) uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu úhrady ceny diela podľa zmluvy o dielo zo dňa 30.05.2008 ako aj úhrady ceny diela - projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie - ktoré zhotoviteľ realizoval pre objednávateľa nad rámec písomne uzatvorenej zmluvy o dielo. V predmetnom súdnom konaní vzniesol objednávateľ (spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o.) voči uplatnenému nároku zhotoviteľa (spoločnosti VRATKO, s.r.o.) kompenzačnú námietku. K uvedenej kompenzačnej námietke okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nasledovné: „pokiaľ ide o žalovaným (poznámka súdu spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o.) uplatnenú zmluvnú pokutu, súd dospel k záveru, že podľa zmluvy o dielo mal žalobca (poznámka súdu spoločnosť VRATKO, s.r.o.) odovzdať žalovanému dielo presne špecifikované v bode 4 4.2 B (poznámka súdu dokumentácia pre stavebné konanie - vypracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného povolenia) do 15.08.2008. Aj keď vykonaným dokazovaním nebol presne zistený dátum odovzdania diela, súd má za to, že minimálne v čase vystavenia faktúry 01/09 žalobcom, teda dňa 10.01.2009, bolo toto dielo žalovanému odovzdané. Z uvedeného je zrejmé, že od 16.8.2008 do 10.01.2009 bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela celkom 148 dní, v dôsledku ktorej skutočnosti potom žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 34.389,28 EUR. Túto sumu súd v rámci procesnej obrany žalovaného potom započítal so zmluvnou pokutou, ktorú si uplatnil žalobca vo výške 0,5 % za každý deň omeškania zo sumy 22.120,45 EUR od 13.02.2009 do 07.12.2009 v celkovej výške 32.959,47 EUR a rovnako ju započítal aj proti žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 22.120,45 EUR od 25.01.2009 do 17.09.2009 vo výške 1.430,25 EUR.“ Správny súd poznamenáva, že z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je teda zrejmé, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané odovzdanie diela špecifikovaného v bode 4. 4.2. B zmluvy o dielo najneskôr dňa 10.01.2009 spoločnosti Apartment s. r. o., ktorý deň ustálil okresný súd ako posledný deň omeškania plnenia spoločnosti VRATKO, s.r.o. s odovzdaním diela podľa bodu 4. 4.2. B zmluvy o dielo.

15. Žalobca namieta, že predmetom konania pred súdom nebolo obdobie po vyhlásení rozsudku súdu (nároky a skutkový stav po 10.04.2013, a preto nie sú závery súdu relevantné pre žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo faktúre č. 14/00001 z 20.10.2014). Správny súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. K uvedenej námietke správny súd podotýka, že z faktúry č. 14/00001 zo dňa 20.10.2014 v spojení s jej prílohou je zrejmé, že žalobcom bola fakturovaná zmluvná pokuta za omeškanie zhotoviteľa s dodaním diela podľa 4. 4.2. B zmluvy o dielo - projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v období od 16.08.2008 do 20.10.2014 (t.j. do dňa vystavenia faktúry). Vzhľadom na skutočnosť,

že vykonaným dokazovaním bolo v civilnom konaní preukázané dodanie tejto časti diela žalobcovi najneskôr dňa 10.01.2009 a omeškanie zhotoviteľa s dodaním tejto časti diela v období od 16.08.2008 do 10.01.2009, je logickým záver, že od 11.01.2009 už nemohol byť zhotoviteľ v omeškaní s plnením tejto časti diela, keďže k splneniu došlo najneskôr dňa 10.01.2009. Plnením záväzok dodania tejto časti diela zanikol, a preto nárok spoločnosti Apartment s. r. o. na zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním tejto časti diela ako záväzok akcesorickej povahy nemohol existovať po 10.01.2009. Správca dane teda vyhodnotil správne obsah faktúry č. 14/00001 vo svetle rozsudkov civilných súdov.

16. Námietke žalobcu o porušení práv na spravodlivý proces pre odmietnutie vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov (stavebné denníky, odborné vyjadrenie zo dňa 11.12.2014 a výsluch svedkov V., X., W., W. a U.) vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Na úvod je potrebné poznamenať, že predmetom preverovania správcu dane sú náležitosti obsiahnuté v žalobcom predloženej faktúre č. 14/00001. Žiadna iná faktúra správcovi dane v súvislosti s preverovaným nárokom nebola žalobcom predložená. Nakoľko preukázateľným predmetom fakturácie bola zmluvná pokuta za omeškanie odovzdania diela podľa čl. 4. 4.2. B zmluvy o dielo (a nie nedodania diela - autorského dozoru a architektonickej štúdie podľa čl. 4.2. písm. A, D zmluvy o dielo) neboli žalobcom označené dôkazy (na preukázanie nedodania diela podľa čl. 4.2. písm. A, D zmluvy o dielo) v danom konaní relevantné. Tieto dôkazy, ako správne uviedol správca dane, mohli preukázať len existenciu pochybení zhotoviteľa (spoločnosti VRATKO, s.r.o.), a nie uplatnenie nárokov z týchto pochybení plynúcich. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku neakceptovaním predmetných dôkazov a porušenie ust. § 3 Daňového poriadku neopodstatnená.

17. Žalobca v ďalšej časti žaloby ďalej poukazuje na „závery pre pracovníkov MF odbor účtovníctvo na metodických dňoch SKDP 3. a 4.12.2015, z ktorých plynie, že pokiaľ zo zmluvy o dielo vyplýva možnosť zmluvnej pokuty a D.S. sa ju rozhodol uplatniť, tak podkladom k účtovnému prípadu je: AD 1) účtovný záznam , AD 2) informácia o uplatnení sankčnej pokuty, AD 3) účtovný zápis. Žalobca udáva, že si splnil všetky vyššie uvedené povinnosti pre uplatnenie zmluvnej pokuty. Správny súd považuje námietku žalobcu za nedôvodnú. Na úvod považuje správny súd za potrebné poznamenať, že rovnako ako správca dane, aj správny súd považuje faktúru č. 14/00001 za nepreukázateľný účtovný záznam nemajúci oporu v skutočnosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetná faktúra, ktorá bola žalobcom zaradená medzi účtovné doklady a spolu s ňou aj jej príloha dopĺňajúca obsah faktúry z hľadiska jej zrozumiteľnosti (vrátane výpočtu za dni omeškania plnenia - dokumentácia na stavebné konanie v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia) je účtovným dokladom, ktorý nie je nositeľom informácie o skutočnosti, keďže je v priamom rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -273 zo dňa 10.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -348 zo dňa 11.12.2013, z ktorých obsahuje plynie, že dielo podľa 4. 4.2. B zmluvy o dielo bolo odovzdané minimálne dňa 10.01.2009. V civilnom súdnom konaní bol žalobcovi (spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o.) priznaný nárok na peňažné plnenie (zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním časti diela) za obdobie od 16.08.2008 do 10.01.2009, t.j. tento nárok bol v roku 2014 právoplatne priznaný, teda fakturácia žalobcu vo faktúre č. 14/00001 odporovala právne záväzným rozsudkom civilných súdov. Žalovaný vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že zmluvná pokuta za nedodanie autorského dozoru nebola v kontrolovanom zdaňovacom období uložená, t.j. nebolo potrebné v tejto veci vykonať ďalšie dokazovanie. Ak takýto nárok podľa žalobcu vznikol, bolo na ňom či a akým spôsobom si tento nárok uplatní. Správny je záver žalovaného, v zmysle ktorého, pokiaľ si žalobca v kontrolovanom období nevzniesol nárok na zmluvnú pokutu za nedodaný autorský dozor, nevznikol mu v tomto smere ani podklad k účtovnému prípadu, a teda nedošlo k nepravdivému a nevernému obrazu o majetkovej a finančnej situácii spoločnosti v účtovnej závierke v spojení s nárokom na zmluvnú pokutu za nedodanie autorský dozor. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že nedošlo k existencii žiadnej preukázateľnej skutočnosti zakladajúcej dôvod pre zaradenie čiastky 494.223,87 € do výnosov spoločnosti. Preto je správny záver žalovaného, že daná čiastka účtovaná na výnosový účet nemôže byť ani súčasťou výsledku hospodárenia žalobcu. Z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 vyplýva výsledok hospodárenia v sume 513.950,97 € (výsledok hospodárenia obsahujúci uvedenú sumu výnosu v čiastke 494.223,87 €). Znížený výsledok hospodárenia o čiastku uvedenej sumy výnosu, ktorá nemala byť v súlade s uvedeným súčasťou výnosov žalobcu, potom predstavuje sumu 19.727,10 €. Z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 ďalej vyplýva, že čiastka vo výške 494.223,87 € bola žalobcom vylúčená z vplyvu na základ dane. Išlo o vylúčenie v zmysle § 17 ods. 19

zákona o dani z príjmov. Tým, že táto čiastka nemala byť súčasťou výsledku hospodárenia, nemala byť ani vylučovaná z vplyvu na základ dane v súlade s § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov.

18. V ďalšej časti žaloby žalobca namieta voči neupraveniu (nezvýšeniu) základu dane podľa § 17 ods. 27 písm. a) zákona o dani z príjmov vo výške 20 % pri záväzkoch z úrokoch z pôžičiek vo výške 197.536,76 € na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 voči postupníkovi Mgr. Ing. Z. X.. Medzi účastníkmi ohľadne tohto účtovného prípadu bolo sporné, či medzi pôvodným veriteľom Ing. Ivanom Labudom (ktorý mal v relevantnom čase rovnaký status spoločníka a konateľa spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o.) a žalobcom boli dohodnuté úroky z pôžičky.

19. Správca dane z vykonaného dokazovania podľa názoru správneho súdu dospel k správnemu záveru, že pôžičky medzi Ing. Ivanom Labudom a žalobcom boli úročené. Na úvod je potrebné podotknúť, že z obsahu „rámcovej zmluvy“ zo dňa 11.02.2009 uzatvorenej medzi Ing. Ivanom Labudom (ako veriteľom) a spoločnosťou Apartment Slovakia, s. r. o., v mene ktorej konal konateľ Ing. Ivan Labuda (ako dlžníkom) plynie záväzok veriteľa poskytovať dlžníkovi podľa potrieb dlžníka peňažné pôžičky v mene EUR (čl. I zmluvy). Dlžník sa zaviazal pôžičku veriteľovi vrátiť na základe požiadania veriteľa, pokiaľ zmluvnými stranami nebude presne dohodnutý termín splatnosti tej ktorej pôžičky (čl. II rámcovej zmluvy). Správny súd konštatuje, že faktom ostáva, že z rámcovej zmluvy zo dňa 11.02.2009, ako udáva zhodne žalobca aj žalovaný, dohoda účastníkov o úrokoch z budúcich pôžičiek neplynie. Podľa názoru správneho súdu však táto okolnosť nevylučuje správny záver správcu dane o úročení pôžičiek. V prvom rade je v danej veci podstatné, že „rámcová zmluva“, v ktorej žalobca vyvodzuje svoje tvrdenie o bezúročnosti pôžičiek medzi Ing. Labudom a žalobcom, nie je Zmluvou o pôžičke podľa a nasl. , ako sa domnieva žalobca, ale tzv. inominátnou zmluvou. V danom prípade nemožno rámcovú zmluvu posúdiť ani ako budúcu zmluvu o pôžičke ( ), nakoľko v nej absentuje vymedzenie množstva druhovo určených vecí, ktoré sa veriteľ zaväzuje dlžníkovi poskytnúť a dlžník zaväzuje veriteľovi vrátiť. Zmluva o pôžičke je totiž zmluvou, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke) alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Správny súd ďalej udáva, že nakoľko žalobca netvrdil a ani správcovi dane nepredložil žiadnu písomnú zmluvu o pôžičke podľa a nasl. , hoc sám nepopiera, že veriteľ Ing. Labuda žalobcovi peňažné prostriedky poskytol (poskytoval), možno mať za to, že zmluvy o pôžičke (konkrétneho množstva druhovo určených vecí) boli (museli byť) medzi účastníkmi uzavreté ústne. Pokiaľ ústne uzavreté boli, potom nie je vylúčené, že ich obsahom bola aj dohoda o úrokoch z pôžičky. Tomuto záveru plne korešpondujú ďalšie listinné dôkazy, ako to správne označil žalovaný, a to Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 03.01.2013 a Notárska zápisnica N 502/2013, , NCRIs 58357/2013 zo dňa 30.12.2013 v znení doložky o oprave uvedenej notárskej zápisnice zo dňa 06.02.2014 (ďalej len notárska zápisnica).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že rámcová zmluva zo dňa 11.02.2009 nemala charakter zmluvy o pôžičke, nie je relevantná ani obrana žalobcu, v rámci ktorej poukazuje na absenciu dohody o úroční pôžičiek v obsahu rámcovej zmluvy. Pokiaľ rámcová zmluva nebola svojím charakterom zmluvou o pôžičke, resp. budúcou zmluvou o pôžičke, nemožno trvať ani na tom, že prípadné dodatočné dojednanie úrokov z pôžičky (pôžičiek) by muselo byť medzi veriteľom Ing. Labudom a žalobcom dojednané písomnou formou. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 uzatvorenej medzi Ing. Labudom (ako postupcom) a Mgr. Ing. Z. X. (so statusom postupníka) podľa ust. plynie, že postupca eviduje voči žalobcovi pohľadávky z titulu pôžičiek poskytnutých v roku 2009 a 2010 zo strany postupcu ako veriteľa dlžníkovi na základe rámcovej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.02.2009, kde v rámci špecifikácie predmetu postúpenia je uvedené nasledovné: „a) Postupca ako veriteľ požičal dlžníkovi v priebehu roku 2009 celkovo sumu 700.403 EUR (dňa 11.02.2009 sumu 300.403,- Eur, dňa 23.09.2009 sumu 300.000,- Eur a dňa 30.09.2009 sumu 100.000,- Eur), s dohodnutým úrokom vo výške 7 % p.a.; b) Postupca ako veriteľ požičal dlžníkovi v priebehu roku 2010 celkovo sumu 682.461 Eur (dňa 03.02.2010 sumu 50.000,- Eur, dňa 27.05.2010 sumu 250.000,- Eur, dňa 21.06.2010 sumu 200.000,- Eur, dňa 26.07.2010 sumu 50.000,- Eur, dňa 27.07.2010 sumu 92.000,- Eur, dňa 20.10.2010 sumu 10.000,- Eur, dňa 23.10.2010 sumu 7.700,- Eur, dňa 02.11.2010 sumu 150,- Eur, dňa 22.11.2010 sumu

1.311,- Eur, dňa 07.12.2010 sumu 300,- Eur a dňa 13.12.2010 sumu 21.000,- Eur), s dohodnutým úrokom vo výške 7 % p.a.; Pôžičky a dohodnuté úroky boli v zmysle rámcovej zmluvy o pôžičke splatné dňom 31.12.2011.“ V zmluve o postúpení pohľadávky je ďalej uvedené, že pôžičky a dohodnuté úroky boli v zmysle rámcovej zmluvy o pôžičke splatné dňom 31.12.2011. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 preto správca dane vyvodil náležitý záver o tom, že predmetom postúpenia medzi postupcom a postupníkom boli popri pohľadávkach z pôžičiek aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z pôžičiek. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávok rovnako plynie logický záver správcu dane, že minimálne odo dňa 31.12.2011 (ktorý je nie uvedený ako deň splatnosti pôžičiek), boli úroky z pôžičiek súčasťou zmluvného vzťahu Ing. Ivana Labudu a žalobcu. Záveru správcu dane o úročení pôžičiek medzi Ing. Labudom a žalobcom plne korešponduje aj Notárska zápisnica č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 v znení jej opravy uskutočnenej doložkou o oprave zo dňa 06.02.2014 (ktorou sa opravoval čas plnenia záväzku, kde bol označený nesprávny text, tak ako je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky nahradený textom 31.12.2013), ktorou došlo k uznaniu dlhu - záväzku žalobcu voči veriteľovi, ktorým sa stala v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok Mgr. Ing. Z. X.. Je teda správny a logický záver správcu dane, že minimálne od 30.12.2013, kedy došlo k spísaniu notárskej zápisnice, akceptoval aj žalobca úroky z pôžičky. Z článku II. notárskej zápisnice plynie vyhlásenie žalobcu, že si je vedomý svojho záväzku špecifikovaného v článku I. predmetnej notárskej zápisnice, teda záväzku obsahujúceho aj sporné úroky z pôžičiek. Správca dane náležite poukazuje na neexistenciu rozporu medzi tým, čo má uhradiť spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o. Mgr. Ing. X. podľa Ing. Labudu (zmluva o postúpení pohľadávky) a tým, čo má spoločnosť Apartment Slovakia, s. r. o. uhradiť Mgr. Ing. X. podľa Ing. Labudu ako konateľa žalobcu (Notárska zápisnica č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013).

21. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú rovnako námietku žalobcu o premlčaní úrokov obsiahnutých v Notárskej zápisnici č. N 502/2013 zo dňa 30.12.2013 v čase uznania. Podľa mienky žalobcu mali byť úroky premlčané z dôvodu, že v čase ich uznania - 30.12.2013 uplynuli viac ako tri roky od splatnosti 14.12.2010. Správca dane podľa názoru správneho súdu došiel k správnemu záveru o tom, že nedošlo k premlčaniu nárokov na úroky z pôžičiek. Je pravdou, že výzvou zo dňa 14.12.2010 doručenou veriteľom (Ing. Labudom) dlžníkovi (žalobcovi) vyzýva Ing. Labuda na zaplatenie svojich pohľadávok s označeným dňom splatnosti 14.12.2010. Rovnako je nesporné, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2013 je zrejmý dátum splatnosti pôžičiek a úrokov z pôžičiek dňom 31.12.2011. Dôvodnosť takéhoto dátumu splatnosti pôžičiek plynie aj zo zadefinovania počítania úrokov z omeškania, ktoré je stanovené v zmluve o postúpení pohľadávky z 03.01.2013 od 01.01.2012. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky z 03.01.2013 uzatvorená medzi Ing. Ivanom Labudom - postupcom a Mgr. Ing. Z. X. - postupníkom bola uzatvorená práve po dátume pôvodnej splatnosti nárokov Ing. Labudu, tak ako to nepochybne plynie z predloženej výzvy tvoriacej súčasť vyjadrenia žalobcu k protokolu, t.j. splatnosť dňom 14.12.2010, dospel správca dane k odôvodnenému záveru, že v čase medzi dátumom splatnosti uvedeným v predmetnej výzve na zaplatenie a uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky muselo dôjsť k zmene splatnosti pohľadávok Ing. Labudu zo dňa 14.12.2010 na deň 31.12.2011. Uvedený záver správcu dane nie je možné zmeniť ani na základe podaného čestného vyhlásenia Ing. Labudu (konateľa spoločnosti Apartment Slovakia, s. r. o.) a posudku vypracovaného advokátskou kanceláriou. V čase uznania dlhu žalobcu voči Mgr. Ing. X., t.j. dňa 30.12.2013, kedy došlo k spísaniu notárskej zápisnice, záväzky premlčané neboli. V prípade posudku vypracovaného advokátskou kanceláriou je potrebné dodať, že tento posudok vychádza z obdobných východísk, aké sú uvedené v rámci žalobnej argumentácie, a teda, že v rámcovej zmluve z 11.02.2009 neboli dojednané úroky a rovnako má za to, že došlo k premlčaniu nárokov v čase spísania notárskej zápisnice 30.12.2013, či už z dôvodu počítania premlčacej doby od 14.12.2010 alebo počítania od dátumu nasledujúceho po dni poskytnutia pôžičky.

22. Pokiaľ ide o spornú aplikáciu týkajúcu sa ust. § 17 ods. 27 písm. a) zákona o dani z príjmov, správny súd udáva, že žalovaný v dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia (podrobne tak, ako je obsiahnuté v bode 2 tohto rozsudku) uviedol všetky relevantné skutočnosti, z ktorých dospel k záveru, že je preukázaná odôvodnená aplikácia ust. § 17 ods. 27 písm. a) zákona o dani z príjmov správcom dane, a to spôsobom zvýšenia základu dane žalobcu o sumu 39.507,35 € predstavujúcej 20 % z menovitej hodnoty záväzku úroku z pôžičiek v sume 197.536,76 €, ktorý bol po splatnosti viac ako 360 dní, do základu dane v roku 2014. Na takúto povinnosť nemá vplyv postup žalobcu podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a vlastné rozhodnutie žalobcu, že daná čiastka nebude tvoriť položku znižujúcu výsledok hospodárenia v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2019,

teda že nebude daňovým výdavkom podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Z citovaného ust. § 17 ods. 29 a ods. 27 písm. a) zákona o dani z príjmov nevyplýva dôvodnosť postupu uvádzaného žalobcom.

23. Žalobca v bodoch 12. a 13. žaloby len všeobecne namieta porušenie základných zásad správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, zásad dokazovania podľa § 24 Daňového poriadku a povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd podotýka, že námietka, s ktorou sa má správny súd povinnosť vysporiadať, musí mať charakter námietky nielen relevantnej, ale aj námietky konkrétnej. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR plynie, že súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať s argumentom, ktorý je: a) „relevantný“, „podstatný“, „významný“ (relevant, important) a ktorý je zároveň b) konkrétny („specific“). Teda formulovaný dostatočnej jasným a presným spôsobom. Súčasne je potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj opodstatnený (vecne správny). Správny súd zdôrazňuje, že uvedeným námietkam žalobcu chýba práve kritérium konkrétnosti. Nestačí, aby žalobca len označil, resp. citoval ustanovenie právneho predpisu a všeobecne konštatoval porušenie zásad správy daní a zásad dokazovania a uviesť, že z tohto dôvodu by mal súd rozhodnúť v jeho prospech, ale je potrebné uviesť aj ako možno dané ustanovenie aplikovať na konkrétny prípad žalobcu a čo z neho možno v okolnostiach konkrétneho prípadu vyvodiť. Námietka žalobcu atribút konkrétnosti nespĺňa, preto nebolo povinnosťou správneho súdu dať žalobcovi na vznesené námietky konkrétnu odpoveď. Správny súd len vo všeobecnosti konštatuje, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správcu a dane žalovaného nezistil, že sa správne orgány dopustili porušenia zásad správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, porušenia zásad dokazovania v zmysle § 24 Daňového poriadku a povinnosti v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

24. Rovnako správny súd vyhodnotil aj žalobnú námietku obsiahnutú v bode 15 žaloby, v rámci ktorej žalobca cituje a poukazuje na judikát NS SR R 46/2001, z ktorého poukazuje na záver, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadriadený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržiavania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú podľa zverejnené v Zbierke zákonov. Správny súd konštatuje, že takto formulovanej žalobnej námietke rovnako absentuje atribút špecifickosti. Povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa s takto všeobecne formulovanou námietkou je rovnako len vo všeobecnej rovine (tak ako správny súd uviedol už v bode 21 tohto rozsudku). Správny súd konštatuje, že v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nezistil porušenie princípov právneho štátu a v ich rámci ani namietané porušenie princípu právnej istoty.

25. Žalobca naostatok namieta, že právnu argumentáciu žalobcu podporuje rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/016176/2019-74 zo dňa 16.09.2019. Správny súd podotýka, že označeným rozhodnutím ministerstva s poukazom na ust. § 77 ods. 3 Daňového poriadku zrušilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100219803/2019 zo dňa 16.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101829334/2018 zo dňa 18.09.2018, ktorým bola podľa § 38 ods. 2 písm. b) prvého bodu zákona o účtovníctve uložená žalobcovi pokuta vo výške 10.000,00 € za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 - porušenie ust. § 8 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 3 a 4 zákona o účtovníctve tým, že neviedla účtovníctvo úplne a preukázateľne a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo financií poukázalo na ust. § 8 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve dôvodiac, že pri posudzovaní, či existuje preukázateľná povinnosť účtovať o záväzkoch, ktorými sú úroky z jednotlivých pôžičiek a úroky z omeškania v účtovnom období od 01.01.2014 do 31.12.2014, prihliadlo ministerstvo financií na argumentáciu žalobcu. Správca dane nevie dostatočne preukázať, že úroky z jednotlivých pôžičiek sú súčasťou zmluvného vzťahu. Ministerstvo financií poukazuje na ust. 158 a uvádza, že je možné pri zmluve o pôžičke dohodnúť úroky, z čoho vyplýva, že ak úroky nie sú dohodnuté, je pôžička bezúročná. Ďalej ministerstvo financií poukazuje na dôvodiac, že akákoľvek zmluva o pôžičke, resp. iná nepomenovaná zmluva uzatvorená písomne a akákoľvek jej zmena alebo doplnenie sa môže realizovať len písomne. Ministerstvo financií konštatuje, že je faktom, že notárska zápisnica

nesie prvky uznania dlhu - záväzku Apartment Slovakia, s. r. o. voči veriteľovi, ktorým sa stala na základe postúpenia pohľadávky Mgr. Ing. Z. X.. Z článku II predmetnej notárskej zápisnice je evidentné jednoznačné vyhlásenie žalobcu, že si je vedomý svojho dlhu, ktorý je špecifikovaný v článku I notárskej zápisnice, t.j. dlhu, vrátane úrokov z jednotlivých pôžičiek a úrokov z omeškania. Správny súd k uvedenej úvahe podotýka, že sa s takouto úvahou Ministerstva financií SR nestotožnil, ohľadne svojich vlastných úvah ohľadne úročenia pôžičky poukazuje na bod 17- 19 tohto rozsudku. Predovšetkým správny súd je toho názoru, že je nesprávny záver Ministerstva financií SR o existencii písomnej dohody o pôžičke, z ktorého záveru ministerstvo financií nesprávne vyvodzuje aj povinnosť písomného dojednania úrokov z pôžičky. Rámcová zmluva podľa názoru správneho súdu nenapĺňa atribút zmluvy o pôžičke v zmysle . Keďže nebolo v konaní preukázané, že bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, nebolo teda vylúčené, že dohoda o úrokoch z pôžičky (pôžičiek) môže mať ústny charakter.

26. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako plne nedôvodné, žalobu podľa zamietol.

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.