Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/115/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Bc. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom K. XXX, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom J., S. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o zaplatenie 17.600 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -155 zo dňa 7. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zostáva n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H. E. zapísanej na LV č. XXXX - rozostavaného rodinného domu postaveného na KN-C parcele č. 372/6, na základe späťvzatia žaloby zastavil (výrok I.). Žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.600 € s príslušným úrokom z omeškania titulom vrátenia poskytnutej pôžičky podľa a nasl. (výrok II.). Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vrátenie poskytnutej pôžičky - v rozpore so zákonom uplatneného úroku z omeškania, žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok III.). Stranám sporu v zmysle nárok na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na odlišný charakter prejednávanej veci (výrok IV.). Po poslednej zmene návrhu žalobcu z 27.5.2019, o ktorej rozhodol uznesením v rozsahu, ako ju pripustil uznesením z 29.5.2019, rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 17.600 € s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky uzavretej dňa 24.9.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom uzatvorila písomnú zmluvu o pôžičke, avšak tvrdila, že žalobca jej v skutočnosti poskytol pôžičku len vo výške 11.000 € a nie vo výške 17.600 €, ako je v zmluve uvedené. Vychádzal z obsahu písomne uzatvorenej zmluvy, v ktorej žalovaná ako dlžníčka opakovane potvrdila prevzatie sumy 17.600 € v hotovosti pri podpise zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že zmluva o pôžičke je platná. Žalovaná žiadnym spôsobom nevysvetlila, z akého dôvodu žalobcovi v zmluve potvrdila, že jej požičiava sumu 17.600 €, pričom v skutočnosti mal jej poskytnúť len 11.000 €. Žalovaná v priebehu konania sa rôznym spôsobom vyjadrovala ohľadom splatenia pôžičky, na základe čoho jej obranu nepovažoval za hodnovernú pri preukazovaní tvrdenia o vrátení pôžičky. Na základe uvedeného nepovažoval za dôvodný návrh žalovanej na vypočutie svedkyne Q. Y., matky žalovanej, za účelom preukazovania tvrdenia o vrátení pôžičky s prihliadnutím na skutočnosť, že tento návrh bol zo strany žalovanej podaný procesne oneskorene.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že podania žalobcu z 18.1.2018, 15.11.2018 a z 27.5.2019 sú zmätočné, keď žalobca na preukázanie svojich návrhov nepredložil žiadne dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie tvrdení, že nároky, ktorých sa voči nej domáha, sú dôvodné. Všetky podania žalobcu neobsahujú náležitosti podľa . Zo strany súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, keďže všetky uvedené procesné podania žalobcu jej súd doručil až na pojednávaní konanom dňa 29.5.2019, čo je v rozpore s podmienkami uvedenými v a . Žalobca zmenený návrh na základe podania z 27.5.2019, ktorý jej bol doručený na pojednávaní dňa 29.5.2019, žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a nepripojil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom bezprostredne po doručení zmeny žaloby na pojednávaní sa nemohla k tejto zmene pripraviť. Naviac, žalobca sa osobne nezúčastnil ani jedného pojednávania nariadeného vo veci. Vychádzajúc z podmienok uvedených v , žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že by ním tvrdenú sumu, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke, skutočne jej reálne aj odovzdal. Naviac, v zmysle bodu 4 zmluvy o pôžičke si dohodli splácanie pôžičky formou splátok, na ktoré podmienky súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadal. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumu 17.600 € až dňa 27.5.2019, ktorý návrh bol pripustený uznesením súdu z 29.5.2019, na základe čoho došlo k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie pôžičky v zmysle , z dôvodu čoho vznáša proti uvedenému nároku námietku premlčania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pôvodne sa domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré však zmenil a predmetom ďalšieho konania bola žaloba o zaplatenie sumy 17.600 € s príslušenstvom, z ktorého výsledku mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovanej, pričom k spoplatneniu dlhu došlo výzvou žalovanej zo dňa 13.9.2017. Namietal, že žalovaná vzniesla námietku premlčania až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu (vo výroku o trovách konania) považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas ( ) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( , v spojení ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku IV. podľa zrušil a podľa vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., odvolaním nenapadnuté stranou sporu, zostáva nedotknutý.

7. Podľa 132 ods. 1 , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

8. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

9. Podľa , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

11. Podľa , zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

12. Podľa , o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca (pôvodnou) žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.9.2017 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu postavenej na KN-C parcele č. 672/6, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. E.. V priebehu ďalšieho trvania sporu, žalobca podaniami z 16.1.2018, 12.11.2018 a 27.5.2019 tak, ako je to uvedené aj v bodoch 2 až 7 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, niekoľkokrát menil podanú žalobu, keď na základe posledného podania z 27.5.2019 sa už nedomáhal určenia vlastníckeho práva v zmysle pôvodne podanej žaloby, domáhal sa uplatnenia splnenia povinnosti žalovanou na peňažné plnenie s tým, že súd prvej inštancie v časti návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol (bod 6 odôvodnenia), pričom na pojednávaní dňa 29.5.2019 pripustil zmenu žaloby v rozsahu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 17.600 € s príslušenstvom z dôvodu vrátenia tejto sumy titulom uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2015.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené, je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami žalovanej, že po podaní pôvodnej žaloby na určenie vlastníckeho práva na základe ďalších podaní/podania z 27.5.2019 žalobcu, tieto podania/toto podanie neobsahuje náležitosti podľa , teda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Podľa teórie (Veľký komentár Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív, k ustanoveniu ) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samostatný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.

15. Zo zápisnice o pojednávaní z 29.5.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na pripustenie zmeny návrhu žalobcu na základe podania z 27.5.2019 (č.l. 116 spisu) tak, že zmenu návrhu o zaplatenie 22.578 € s príslušenstvom, a to titulom pôžičiek zo dňa 7.11.2014 vo výške 2500 €, zo dňa 19.1.2015 vo výške 15.000 € a zo dňa 24.6.2015 vo výške 5.078,55 € zamietol a pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu voči žalovanej ohľadom zaplatenia sumy 17.600 € s príslušenstvom, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Po podaní návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby na základe podania žalobcu z 27.5.2019, nie je zrejmý postup súdu prvej inštancie, ktorý by do dňa pojednávania uvedené podanie žalovanej doručoval a nie je to zrejmé ani zo zápisnice o pojednávaní, keď zároveň žalovaná bola súdom vyzvaná, aby sa k žalobe ohľadom uzatvorenia zmluvy o pôžičke z 24.9.2015 vyjadrila.

16. Teória k ustanoveniu (vyššie citovaný Veľký komentár k ) uvádza, že zákon ustanovuje, že súd by mal o zmene žaloby rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Uvedený postup má zrejme sledovať hospodárnosť konania. Je však potrebné prihliadať aj na práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámi len na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bezprostredne na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie k zmene žaloby, je potrebné, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a určil žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie. Možno preto odporučiť, že v prípade, ak má žalobca v úmysle realizovať komplikovanejšiu zmenu žaloby, je hospodárnejšie urobiť písomným podaním, aby sa mohol k nej vyjadriť žalovaný a súd jej (ne)pripustenie zvážiť. V týchto prípadoch je dôvodné a hospodárne, aby súd o (ne)pripustení zmeny žaloby rozhodoval pred pojednávaní a rozhodnutie o (ne)pripustení zmeny žaloby stranám doručoval spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. nie až na pojednávaní. Dôvodom tohto postupu je, aby sa strany mohli na pojednávanie riadne pripraviť, najmä, ak boli informované o tom (v závislosti od rozhodnutia o zmene žaloby), čo je predmetom sporu a čo sa bude na pojednávaní prejednávať.

17. Okolnosti uvádzané vyššie nastali aj v prejednávanej veci, keďže žalobca oproti pôvodnej žalobe (o určenie vlastníckeho práva) sa domáhal vo vzťahu k žalovanej splnenia povinnosti na základe uzavretej zmluvy o pôžičke, t.j. na základe diametrálne odlišných skutkových okolností, ako aj právneho posúdenia veci. Žalobca v podaní z 27.5.2019 vo vzťahu k zmenenému návrhu na zaplatenie sumy 17.600 € titulom zmluvy o pôžičke uviedol, že „žalovanej boli poskytnuté pôžičky na stavbu rodinného domu a to: že sa jednalo o pôžičky zo dňa 7.11.2014 vo výške 2.500 €, zo dňa 19.1.2015 vo výške 15.000 €, zo dňa 24.6.2015 vo výške 5.078,55 €“ (vo vzťahu k ktorým súd zmenu návrhu nepripustil) „a zo dňa 24.9.2015 v sume 17.600 €“ (zmluva o pôžičke, vo vzťahu k ktorej súd zmenu žaloby pripustil) a vo vzťahu ktorej žiadne ďalšie skutkové tvrdenia žalobca neposkytol. Z hľadiska uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie tým, že rozhodoval o žalobe - podaní, ktoré neobsahovalo náležitosti uvedené v a o zmene žaloby, o ktorej súd rozhodoval v rozpore s podmienkami uvedenými v , bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci späť na ďalšie konanie postupovať tak, aby podmienky vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach v súvislosti s riadnym podaním žaloby a následným procesným postupom boli vo vzťahu k strane sporu (žalovanej) v plnej miere naplnené.

18. Vo vzťahu k posudzovaniu zmluvy o pôžičke v zmysle , odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí), keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými právny vzťah z pôžičky nevznikne.

19. Pri posudzovaní otázky dôkazného bremena je zrejmé, že zmluva o pôžičke je v zmysle tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010 sp. zn. ), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle) boli dané. Preto v takýchto prejednávaných veciach je pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutie - odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. V prípade, ak veriteľ uvedenú skutočnosť preukáže, dochádza k presunu dôkazného bremena na dlžníka (žalovanú), že reálne poskytnutú sumu veriteľovi vrátil.

20. Za nesprávne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pokiaľ aplikoval pri rozhodovaní ustanovenie . Pokiaľ žalobca na základe podanej žaloby sa vo vzťahu k žalovanej domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vo vzťahu k ktorej bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, jedná sa o konanie so samostatným skutkovým a právnym základom, vo vzťahu ktorému je potrebné posúdiť pomer úspechu samostatne. Konanie o splnenie povinnosti ( ) je skutkovo a právne iným konaním, vo vzťahu ktorému bude súd posudzovať mieru úspechu strán sporu v konaní samostatne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 17.600 € titulom poskytnutej pôžičky došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, z ktorého dôvodu je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a nesprávne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch odvolaním žalovanej a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).