Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2C-37-2017.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: G.. S. K., J.. XX. X. XXXX, bytom P. XX/XX, Y., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, IČO: 37975749, proti žalovanej: F. Y., J.. XX. XX. XXXX, bytom Y. - S., N. XXX/XX, F.: XXXXXXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, IČO: 14223961, v konaní o zaplatenie 17600 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu o zaplatenie 17600 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 768,15 EUR od 20.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 3072,60 EUR od 20.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2816,55 EUR od 20.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 10942,70 EUR od 21.11.2017 do zaplatenia z a m i e t a .
II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % , ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/37/2017-155 zo dňa 7. 2. 2020 súd konanie v časti o určenie, že rozostavaná stavba rodinného domu na pozemku CKN parcela č. XXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre obec Y., k.ú. H. E., patrí v jednej polovici do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej zastavil ( výroková časť I/ ), žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 17600 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 768,15 EUR od 20. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3072,60 EUR od 20. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 2816,55 EUR od 20. 10. 2017 do zaplatenia a zo sumy 10942,70 EUR od 21. 11. 2017 do zaplatenia ( výroková časť II/ ), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ( výroková časť III/ ) a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania ( výroková časť IV/ ).
2. Na odvolanie žalobcu a žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7Co/115/2020-220 z dňa 9. 12. 2020 uvedený rozsudok vo výrokoch II/ a IV/ zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I/ a III/ zostal nedotknutý.
3. Po tom, čo sa vec vrátila z odvolacieho súdu na ďalšie konanie predmetom konania ostala žaloba o zaplatenie 17600 EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 768,15 EUR od 20.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 3072,60 EUR od 20.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2816,55 EUR od 20.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 10942,70 EUR od 21.11.2017 do zaplatenia. Súd v zmysle intencií krajského súdu v zrušujúcom uznesení vyzval žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia ohľadne žaloby o zaplatenie 17600 EUR s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 9. 2015. Podaním zo dňa 1. 4. 2021 žalobca uviedol, že pôžička zo dňa 24. 9. 2015 bola žalovanej poskytnutá v celej výške 17600 EUR. Táto suma bola v deň uzatvorenia zmluvy vybratá z bankového účtu a odovzdaná celá žalovanej. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná so žalobcom uzatvorila písomnú zmluvu o pôžičke a svoj podpis v
rovnaký deň aj overila na matrike. Tým podľa neho nespochybniteľne potvrdila prevzatie celej požičanej sumy tak, ako je to uvedené v čl. II ods. 2 zmluvy. Uviedol, že žalovaná sama vo svojej výpovedi na pojednávaní pripustila, že jej pôžička bola poskytnutá ; spochybňovala len výšku sumy. Poprel tvrdenie žalovanej, že mu mala časť pôžičky vo výške 11000 EUR vrátiť za prítomnosti svojej matky. Žalobca uviedol, že z tejto pôžičky mu doteraz nič nevrátila. Podľa neho ide zo strany žalovanej o účelové tvrdenia, kde poukázal na to, že táto bola dlhodobo nezamestnaná, nemala prostriedky na stavbu domu, sama na pojednávaní uviedla, že nemala peniaze ani v januári 2015 ( mala mu preto dať auto, ktoré jej kúpil ). Tvrdenie, že zaplatila v hotovosti sumu 11000 EUR, označil za účelové. Podľa žalobcu má žalovaná dostatočné právne vedomie, pričom vždy žiadala o potvrdenie, keď mu niečo sama vyplatila ( stalo sa to len raz a išlo o sumu 3330 EUR ). Uviedol, že žalovaná od neho prevzala desiatky tisíc eur, kde väčšina bola poskytnutá tak, že o tom mal písomný doklad; ako však uviedla sama žalovaná, poskytol jej aj peniaze bez dokladu. Všetky peniaze od neho žiadala na stavbu rodinného domu, kde mu sľúbila, že dom bude v jednej polovici po jeho skolaudovaní zapísaný do jeho vlastníctva. Keď ešte v roku 2017 od neho žiadala ďalšie peniaze a chcela, aby šli do banky vybaviť ďalší úver, už to odmietol. Následne si žalovaná našla nového priateľa a s ním sa rozišla. Až vtedy zistil, že rozostavanú stavbu zapísala do vlastníctva svojej matky, čo bol dôvod, kedy začal vo veci konať a žiadať od nej poskytnuté plnenia.
4. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe o zaplatenie 17600 EUR s príslušenstvom nemožno vyhovieť.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že po tom, čo bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. č.k. 7Co/115/2020-220 z dňa 9. 12. 2020 čiastočne zrušený rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/37/2017-155 zo dňa 7. 2. 2020, ostala predmetom konania žaloba žalobcu o zaplatenie 17600 EUR s úrokom z omeškania 10,9% ročne zo sumy 768,15 EUR od 20. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3072,62 EUR od 20. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 2816,55 EUR od 20. 10. 2017 do zaplatenia a zo sumy 10942,70 EUR od 20. 11. 2017 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 9. 2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, takže žalobca bol povinný preukázať, že jej sumu 17600 EUR aj skutočne odovzdal, no túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Pokiaľ žalobca poukazoval na obsah samotnej zmluvy o pôžičke, kde potvrdila, že túto sumu prevzala, tak podľa nej nepostačuje, že dlžník v zmluve o pôžičke písomne vyhlásil, že prevzal peňažné prostriedky. V tejto súvislosti poukázala na na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 238/2010. Potvrdila, že od žalobcu prevzala pôžičku v sume 11000 EUR, ktorú však žalobcovi do mesiaca od uzavretia zmluvy vrátila. Podľa nej žalobca podal žalobu po takmer štyroch rokoch od uzavretia zmluvy z účelových a špekulatívnych dôvodov, pretože sa mu nepodarilo presadiť, že je spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý postavila žalovaná. Namietla, že žalobca podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, pretože v zmluve
o pôžičke zmluvné strany dohodli, že dlžníčka bude pôžičku splácať v mesačných splátkach a že pri nesplnení ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh. Podľa žalovanej za predpokladu, že by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že nesplatila žiadnu dohodnutú splátku vyplýva, že premlčacia lehota na podanie žaloby uplynula dňa 20. 10. 2018. Žalobca podal návrh na zmenu žaloby až po tomto termíne.
7. Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 9. 2015, ktorú predložil žalobca zistil, že žalovaná ako dlžníčka uzatvorila so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť jej pôžičku 17600 EUR. Podľa čl. II. ods. 4 tejto zmluvy žalovaná sa zaviazala žalobcovi pôžičku splatiť v mesačných splátkach po 256,05 EUR / jednorazovo najneskôr do 19. dňa v mesiaci; každá splátka je splatná do 19. dňa príslušného mesiaca. Ďalej podľa čl. II ods. 4 zmluvy o pôžičke prvá splátka je splatná do 19. dňa mesiaca nasledujúceho po podpísaní tejto zmluvy. Zmluvné strany v zmluve o pôžičke dohodli, že v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník dostane do omeškania s platením čo len jednej splátky, stratí výhodu splátok. Podľa zmluvy o pôžičke splatnosť prvej splátky pôžičky nastala 19. dňa v mesiaci nasledujúcom po uzatvorení zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 19. 10. 2015. Keďže podľa žalobcu žalovaná nezaplatila ani jednu splátku pôžičky, tak v súlade s ust. čl. II ods. 4 zmluvy stratila výhodu splátok. Zosplatnenie celej sumy pôžičky pre nezaplatenie ktorejkoľvek splátky je v zmluve o pôžičke dohodnuté automaticky - bez toho, aby veriteľ musel dlžníkovi oznámiť, že pristúpil k zosplatneniu pôžičky a je tiež dohodnuté tak, že k zosplatneniu všetkých splátok dôjde vždy pri nezaplatení ktorejkoľvek splátky - zosplatnenie teda nie je ponechané na vôľu veriteľa, či pristúpi k rozhodnutiu o predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka alebo nie, ale v dôsledku samotného omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky sa stanú splatnými všetky splátky pôžičky. Dňa 20. 10. 2015, čo je deň nasledujúci po splatnosti prvej ( podľa žalobcu nezaplatenej splátky ) teda došlo k zosplatneniu všetkých splátok pôžičky. Posledným dňom premlčacej lehoty na podanie žaloby o vrátenie pôžičky bol deň 20. 10. 2018. Žalobca podal návrh na zmenu žaloby, ktorým si uplatnil právo na zaplatenie pôžičky 17600 EUR s príslušenstvom až dňa 29. 5. 2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Pokiaľ žalobca ( prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 24. 5. 2021 ) tvrdil, že námietka premlčania, ktorú uplatnila žalovaná, nie je dôvodná, pretože každá splátka pôžičky sa premlčuje samostatne, tak súd toto jeho tvrdenie neakceptuje a poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie, kde dospel k záveru, že nezaplatením prvej splátky pôžičky sa stali jednorazovo splatnými všetky splátky pôžičky. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v tejto veci išlo zo strany žalovanej o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde sa uplatní 10-ročná premlčacia lehota, pretože žalovaná od začiatku konala s úmyslom obohatiť sa na žalobcovi, tak súd poukazuje na to, že žalobca si žalobou o zaplatenie 17600 EUR výslovne uplatnil právo zo zmluvy - zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 9. 2015, kde sa uplatňuje 3-ročná premlčacia lehota, nie právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Jeho argument, že v tomto prípade sa uplatní 10-ročná premlčacia lehota ako pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, preto nemožno akceptovať. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla voči žalobe námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, súd žalobu o zaplatenie 17600 EUR s príslušenstvom zamietol.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju priznal žalovanej, ktorá mala v konaní úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.