Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-46-2019.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu VEGO M s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 072 902, v konaní práv. zast. JUDr. Natália Kubáňová, advokátka, pracovisko Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 819, v konaní práv. zast. HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, IČO: 51 284 871, o zaplatenie 3 780,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3 780,-- Eur ako náhrady škody vzniknutej v dôsledku odstránenia jeho troch reklamných stavieb. Tento návrh vzniesol vo forme vzájomnej žaloby v konaní 9C/15/2019 tunajšieho súdu, ktorú súd vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 07. 06. 2019.
2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie vzájomnou žalobou, spisom sp. zn. 9C/15/2019 tunajšieho súdu, vyjadreniami strán, faktúrou 31/16 zo dňa 24. 04. 2016, zápisnicou o prevzatí vykonaných prác zo dňa 24. 04. 2016, faktúrou č. 65/2016 vystavenou 04. 07. 2016 na meno žalobcu ako odberateľa reklamných zariadení a zápisnicou o prevzatí vykonaných prác, protokolom o prevzatí demontovaných reklamných stavieb zo dňa 007. 08. 2018, oznámením o oprávnenom umiestnení prenosného reklamného zariadenia Mestom Zlaté Moravce zo dňa 06. 07. 2017, fotodokumentáciou, súhlasom s odstránením nepovolenej reklamnej stavby Mestom Zlaté Moravce zo dňa 13. 11. 2017, svedeckými výpoveďami S. C., O. D., C. T., G. V., Š. Q. a zistil tento skutkový stav:
4. V konaní 9C/15/2019 sa žalobca - záujmové združenie Asociácia vonkajšej reklamy domáhal voči žalovanému VEGO M s. r. o. zaplatenia sumy 1 164,80 Eur s príslušenstvom ako náhrady nákladov za odstránenie nepovolených reklamných stavieb žalovaného.
5. Súd žalobe žalobcu vyhovel. Krajský súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
6. Žalobca v tomto konaní - VEGO M s. r. o. sa domáhal od žalovaného náhrady škody vzniknutej v dôsledku odstránenia reklamných stavieb v žalovanej výške. Uviedol, že mal vedomosť o tom, že Mesto
Zlaté Moravce dalo dňa 13. 11. 2017 súhlas s odstránením troch reklamných stavieb v ich vlastníctve, ako nepovolenej reklamnej stavby, ktorý im bol doručený niekedy koncom novembra 2017. Následne na základe ich odvolania voči tomuto rozhodnutiu im mesto na jar nasledujúceho roka odpísalo, že trvá na vydanom súhlase. Žalovaný ich však nevyzval na odstránenie stavieb a neurčil im ani lehotu na ich odstránenie.
7. Pri odstránení reklamných zariadení a prevoze došlo k ich značnému poškodeniu, v dôsledku ktorého sa tieto už nedajú použiť ani opraviť. Uvedenú skutočnosť zistil pri ich prevzatí od spoločnosti KALINA
- KOV s. r. o. dňa 07. 08. 2018. Pri podpísaní preberacieho protokolu bol prítomný konateľ jeho firmy a zástupca firmy, ktorá ich uskladnila, pán T.. Pri protokole bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Keďže sám ich nemohol odviezť, zavolal zamestnancov dcérskej spoločnosti, ktorých navrhol vypočuť ako svedkov.
8. Žalovaný porušil prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 517 O. z., keď nezabezpečil náležitý dohľad nad činnosťou inej osoby, ktorú poveril rozobratím a odstránením ich reklamných zariadení, čím došlo na ich strane k vzniku škody.
9. Výšku škody vypočítal tak, že výrobu jedného reklamného zariadenia v rozmere 3 x 2 m2 ohodnotil sumou 1 040,-- Eur a v rozmere 5,1 x 2,4 m2 vo výške 1 370,-- Eur v zmysle pripojených faktúr za vyhotovenie obdobných zariadení. Žalovaný mu zničil tri reklamné zariadenia, z toho jedno v rozmere 3 x 2 m2 a dva v rozmere 5,1 x 2,4 m2.
10. Konateľ žalobcu na pojednávaní nevedel uviesť kto a kedy vyrobil predmetné reklamné zariadenia. Asi ich vyrobila externá firma, niekedy ich vyrábali aj ich zamestnanci alebo ich druhá firma. Nevedel sa vyjadriť, či mal súhlas vlastníka k pozemku s postavením týchto zariadení na predmetnom pozemku. Osadené boli tak, že neboli pevne spojené so zemou a dali sa demontovať bez poškodenia.
11. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a to ani generálnej prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 OZ ako základného predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody.
12. Odstránenie reklamných stavieb žalobcu realizoval v zmysle vykonateľných súhlasov stavebného úradu - Mesta Zlaté Moravce vydaných v súlade s ustanovením § 88 ods. 7, 8 stavebného zákona. Objednal ho za odplatu u podnikateľa D., ktorý ako subdodávateľa objednal firmu , ktorá sa ich odstránením profesionálne zaoberá a následne ich aj uskladnila na jej stráženom pozemku. O tom sa dozvedel až neskôr.
13. Nárok žalobcu porovnal s prípadom odstránenia čiernej stavby na základe vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu, kedy tiež nie je možné požadovať po odstránení stavby odovzdať vlastníkovi všetky tehly, dvere, okná, trámy v nepoškodenom stave umožňujúcom postavenie nového domu na inom mieste.
14. Poprel, že by sa jednalo len o zariadenie a nie stavbu pevne spojenú so zemou. Ako dôkaz pripojil fotodokumentáciu, podľa ktorej bolo upevnenie stavieb vyrobené z roxorových tyčí ukotvených v hĺbke cca pol metra pod zemou.
15. Jeho oprávnenie odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu stavebným úradom predstavuje dôsledok protiprávneho správania sa jej vlastníka, ktorý ju postavil bez stavebného povolenia.
16. Ak žalobca nesúhlasil s rozhodnutím správneho orgánu, mal možnosť podať správnu žalobu, čo sa nestalo. Zároveň však nerešpektoval vydaný súhlas stavebného úradu s odstránením stavieb. K ich odstráneniu pristúpil až v júni 2018, t. j. sedem mesiacov po doručení súhlasu stavebným úradom na ich odstránenie. Žalobca mal dosť času, aby ich odstránil sám na vlastné náklady a mohol tým zabrániť škode na svojom majetku.
17. Poukázal na znenie článku 20 ods. 5 Ústavy SR, podľa ktorého je prípustný zásah do vlastníckeho práva v prípadoch ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre ochranu verejného poriadku alebo práva slobôd iných.
18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že výkon práv a povinností nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Žalobca na pojednávaní uviedol, že postup pri odstránení reklamných stavieb bol zakotvený novelou stavebného zákona účinnou od 02. 01. 2015. Dva roky sa konalo o ústavnosti tohto ustanovenia. Prvýkrát v ich praxi došlo k takejto situácii a on nevedel, ako má postupovať. Postup v danej situácii nebol nikde upravený, preto čakal, že ho žalovaný vyzve, aby odstránil tieto zariadenia, čo sa nestalo.
20. Na návrh strán súd vypočul svedkov.
21. Svedok S. C., zamestnanec žalobcu, uviedol, že vykonáva montáž a demontáž reklamných zariadení. Bol sám osobne vyzdvihnúť poškodené reklamné zariadenia s tým, že kovové časti boli ohnuté, výplňové časti poškodené a polámané. Podľa jeho názoru, pri rozoberaní konštrukcií reklamného zariadenia sa toto dá rozobrať na jednotlivé tyče, pričom nie je potrebné nič píliť. Po dovezení do firmy sa niektoré časti museli vyhodiť a niektoré sa možno aj použili.
22. O. D., zamestnanec žalobcu, uviedol, že bol vyzdvihnúť poškodené časti. Reklamné zariadenia neboli osadné v betóne, dajú sa demontovať aj bez poškodenia. Tieto boli poohýbané a rozpílené. Niektoré sa dali použiť, iné nie.
23. C. T., vypočutý dožiadaným súdom uviedol, že je majiteľom firmy KALINA - KOV s. r. o. Vyrábajú, montujú a demontujú reklamné zariadenia. Osobne odovzdával zástupcovi žalobcu rozobraté reklamné zariadenia, ktoré nemali žiadne poškodenia. Tieto boli rozoberané jeho zamestnancami. Bolo to na základe dohody D. Ľ. D., s ktorým dlhodobo spolupracuje. Preberací protokol spísal žalovaný bez toho, že by videl predmet odovzdania. Do neho sa dopísal počet odovzdaných kusov a dátum. Boli vyhotovené dva preberacie protokoly. Preberací protokol sa neopravoval. Poprel, že by fotodokumentácia na č. l. 13 pripojená žalobcom k žalobe sa týkala týchto reklamných zariadení. On sám vyrába reklamné zariadenia o rozmere 5,1 x 2,4 m2 za 700,-- Eur.
24. G. V., zamestnanec spoločnosti KALINO - KOV s. r. o. uviedol, že odstraňoval reklamné zariadenia žalobcu. Tieto boli v dezolátnom stave. Železo bolo hrdzavé, šrauby a drevo odpadávalo. Ak šrauby nešli povoliť, tak sa odrezali. Pílil len šrauby, ktoré nešli povoliť kvôli korózii. Poprel, že by ohýbal materiál z reklamného zariadenia. Túto činnosť vykonáva 6 - 7 rokov.
25. Š. Q., zamestnanec spoločnosti KALINO - KOV s. r. o. uviedol, že pri odstraňovaní reklamných zariadení preglejky boli staršie, napučané, šrauby zhrdzavené, niektoré museli rezať. Iné časti nepílili. Z materiálu odstráneného zariadenia bolo možno postaviť nové funkčné.
26. Predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody.
27. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
28. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
29. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, prípadne zavinenie.
30. Ako už bolo konštatované, v konaní 9C/15/2019 zo strany žalovaného nedošlo odstránením reklamných stavieb k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, naopak došlo tým z jeho strany k výkonu oprávnenia, ktoré mu bolo dané súhlasom Mesta Zlaté Moravce ako príslušného stavebného úradu v zmysle § 117 ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku č. 50/1976 a jeho ust. § 88 ods. 7 písm. b) a ods. 8.
31. Žalobca ani neodvodzoval svoj nárok na náhradu škody zo skutočnosti, že žalovaný tieto jeho zariadenia odstránil. Mal za to, že porušil ustanovenie § 415 OZ tým, že ho nevyzval na odstránenie zariadení a nezabezpečil náležitý dohľad nad treťou osobou, prostredníctvom ktorej realizoval odstránenie zariadení, pričom pri tejto činnosti došlo k ich poškodeniu.
32. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo žiadnej zákonnej úpravy ani rozhodnutia správneho orgánu mu nevyplýva povinnosť vyzvať povinnú osobu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia v správnom konaní , realizovať povinnosť uloženú žalobcovi a stanoviť mu na to lehotu. Rovnako sa stotožnil s názorom, že žalobca mal dostatočný priestor od vydania rozhodnutia do jeho realizácie, odstrániť zariadenia postavené bez súhlasu vlastníkov pozemku na vlastné náklady.
33. Je tiež zrejmé, že v prípade výkonu rozhodnutia, ktoré nariaďuje odstrániť stavbu alebo zariadenie, nemožno vždy spravodlivo požadovať, aby pri odstránení a rozobraní súčastí stavby nedošlo ku škode, ktorej nie je možné ani pri dodržaní bežnej opatrnosti zabrániť. V opačnom prípade (t. j. úmyselného poškodenia, prípadne bezdôvodnej úplnej likvidácie veci), by mohol súd takéto konanie zo strany osoby, ktorá realizuje výkon rozhodnutia považovať aj za konanie v rozpore s ust. § 517 OZ, prípadne s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ.
34. Dôkazné bremeno na preukázanie takéhoto konania však bolo na žalobcovi. Tento ho v tomto smere neuniesol.
35. Nebolo preukázané, že by pokyny žalovaného vo vzťahu k tretej osobe - firme zabezpečujúcej demontáž zariadení, smerovali ku akémukoľvek odstráneniu tohto zariadenia bez ohľadu na jeho poškodenie ba až zničenie. V tomto smere nevypovedali ani svedkovia- zástupca a zamestnanci tejto firmy.
36. Naopak, z ich výpovedí vyplynulo, že mali dlhoročnú prax nielen v montáži a demontáži takých zariadení, ale aj v ich výrobe. Pokiaľ boli nútení odrezať pri demontáži skrutky, bolo to z dôvodu zhrdzavenia materiálu.
37. Nebolo preukázané, že by prevzatý materiál bol ohnutý a poškodený, keď nebolo vyvrátené tvrdenie, že tento údaj bol dodatočne vpísaný do protokolu zástupcom žalobcu, ako aj že fotodokumentácia na č. l. 13 spisu nepredstavuje časť rozobratého predmetného zariadenia.
38. Žalobca nepreukázal ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď zo strany žalovaného bola popretá nielen jej existencia, ale aj výška . Neuniesol potom dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie a rozsahu poškodenia zariadení, ani ich hodnotu v čase poškodenia, výrobnú cenu a vek z hľadiska posúdenia amortizácie, ani rozsah a hodnotu použiteľných zvyškov.
39. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
41. Súd vzhľadom k zneniu ust. § 153 CSP nenariadil ďalší výsluch svedka T.. Žalobca mal možnosť byť pri jeho výsluchu pred dožiadaným súdom, túto nevyužil. Rovnako neuložil povinnosť žalovanému doložiť protokol o prevzatí veci, ktorý dôkaz mohol navrhnúť skôr. Návrh výsluchu svedka D. v podaní zo dňa 30. 11. 2020 nebol riadne zdôvodnený. Mal súvisieť s výpoveďou svedkov pred dožiadaným súdom, na ktorý sa žalobca nedostavil a s obsahom ktorých sa oboznámil už dňa 05. 10. 2020. Návrh na vykonanie dôkazu došiel súdu až po vytýčení termínu pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).