Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v právnej veci navrhovateľky: H. N. K., narodená XX. X. XXXX, trvale pobytom O. XX, XXX XX G., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998 a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otec: S. K., narodený XX. X. XXXX, trvale pobytom Č. XX, XXX XX G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Vyživovacia povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné voči navrhovateľke sa z v y š u j e zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 19. 10. 2018.

II. Zročné výživné za obdobie od 19. 10. 2018 do 30. 11. 2020 vo výške 2.455,69 eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 3. 2004, č. k. - 38, v časti určenia výšky bežného výživného osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku a v časti určenia platobného miesta.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 19. 10. 2018, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od podania návrhu zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživným (ďalej len „otec“) k navrhovateľke - plnoletému dieťaťu, zo sumy 49,79 eur (1.500 Sk) mesačne na sumu 250 eur mesačne. Zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku navrhla povoliť osobe povinnej výživným splácať v splátkach po 50 eur mesačne splatných s bežným výživným a nahradiť jej trovy konania.

2. Návrh na zvýšenie výživného navrhovateľka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov nárastom mesačných výdavkov a osoba povinná výživným jej nechce dobrovoľne prispievať na výživu vyššou sumou, ako bola určená posledným rozhodnutím. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. -38 zo dňa 22. 3. 2004, právoplatným 8. 5. 2004, bola osoba povinná výživným zaviazaná prispievať na výživu každej dcéry po 1.500 Sk k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. V roku 2018 nastúpila do prvého ročníka na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Matka navrhovateľky si voči nej plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, a to najmä zabezpečovaním stravy, ubytovania a vreckového. Výdavky po nástupe na vysokú školu vzrástli nasledovne: ubytovanie na priváte 90 eur mesačne, stravné 120 eur mesačne, električenky v BA a NR 25 eur mesačne (12 eur v NR a 13 eur v BA mesačne), cestovné z NR do BA 3 eurá (8 x 3, t.j. 24 eur mesačne), študijné materiály a pomôcky 20 eur mesačne. Ďalej sú to výdavky na hygienické potreby, ošatenie, voľnočasové aktivity, ktoré predstavujú cca 40 eur mesačne. V návrhu tiež uviedla, že popri škole nemá možnosť si brigádnicky zarábať, nakoľko má prednášky, cvičenie a semináre rozložené do celého týždňa, pričom voľný čas venuje štúdiu a príprave seminárnych prác.

3. Otec sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v podaní, doručenom súdu 6. 5. 2019, v ktorom uviedol, že návrh považuje za finančne neakceptovateľný a za prijateľné považuje zvýšenie výživného na sumu 75 eur mesačne. Uviedol, že nie je stotožnený s vyčíslením nákladov a s popisom jej prístupu, keďže bol s dcérou na obhliadke bytu, ktorý si chcela prenajať, venoval jej mobilné zariadenie, prenosný počítač, podporoval ju finančne a bol s ňou v kontakte prostredníctvom správ a telefonátov. Uviedol, že jej poskytol finančné prostriedky na úhradu prenájmu počas prvých 6 mesiacov.

4. Súd výzvou zo dňa 19. 8. 2020 vyzval otca navrhovateľky na preukázanie jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Výzva nebola otcovi doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi: fotokópia rodného listu navrhovateľky, potvrdenie o štúdiu, potvrdenie o úhrade poplatku za ubytovanie, fotokópia zmluvy o prenájme, potvrdenie o úhrade električeniek, prepúšťacia správa Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., oddelenie arytmií, Banská Bystrica, zo dňa 3. 8. 2019, správa z kardiologického vyšetrenia zo dňa 17. 6. 2020, potvrdenia o príjme matky za obdobie 8/2019 - 7/2020, ako aj dôkazmi, ktoré súd zaobstaral sám v súlade s (ďalej len „“), a síce výsledkami elektronickej lustrácie otca v Sociálnej poisťovni, Daňovými priznaniami otca navrhovateľa za roky 2017, 2018 a 2019, účtovnými závierkami otca za roky 2017, 2018 a 2019, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , ako aj výsluchom navrhovateľky, výsluchom otca, prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky, ako aj celým obsahom spisu, pričom súd zistil nasledovný skutočný stav:

6. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , vyplýva, že rozsudkom, č. k. - 38 zo dňa 22. 3. 2004, bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej v tom čase maloleté deti X. K., nar. X. X. XXXX a H. N. K., nar. XX. X. XXXX, zveril do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každej z dcér po 1.500 Sk k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že priemerný čistý príjem otca zo zamestnania bol v tom čase cca 8.600 Sk (285,48 eur), predtým pracoval v spoločnosti Tabakoland, kde dosahoval mesačný príjem 20.000 Sk. Príjem matky predstavoval cca 9.000 Sk. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a druhej dcére, ktorá je už plnoletá. Osobnú starostlivosť o navrhovateľku po rozvode manželstva zabezpečovala nepretržite a výlučne iba matka, otec sa s dcérou pravidelne nestretával. Otec výživné na navrhovateľku platí, avšak nepravidelne.

7. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 7. 9. 2018 vyplýva, že navrhovateľka v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola študentkou 1. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako vyplynulo z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 3. 9. 2020, v súčasnosti je navrhovateľka študentkou 3. ročníka štúdia študijného programu marketingová komunikácia a reklama - denná forma. Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú: ubytovanie v Nitre 90 eur, resp. od 9/2019 v sume 95 eur, stravné 120 eur, električenka v Bratislave 13 eur a v Nitre 12 eur, cestovné z Nitry do Bratislavy 24 eur, študijné materiály a pomôcky 20 eur, výdavky na hygienické potreby, ošatenie, voľnočasové aktivity 40 eur, spolu 319, resp. 324 eur. Navrhovateľka má zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom, pričom jej bolo odporučené pitie slaných vôd, čo predstavuje mesačné náklady vo výške 30 eur. Navrhovateľke bola diagnostikovaná vyzovagálna synkopa, vazodepresorický typ.

8. Podľa Daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby - otca navrhovateľky za rok 2017 mal otec príjem zo živnosti 199.079,85 eur a výdavky 191.076,31 eur, základ dane, výsledok hospodárenia (zisk) 8.003,54 eur; za rok 2018 mal otec príjem zo živnosti 198.155,30 eur a výdavky 192.366,01 eur, základ dane, výsledok hospodárenia (zisk) 5.789,29 eur; za rok 2019 mal otec príjem zo živnosti

160.703,77 eur a výdavky 162.915,74 eur, výsledok hospodárenia (strata) - 2.211,97 eur. Z účtovnej závierky otca navrhovateľky za rok 2017 súd zistil, že príjmy otca (199.080 eur) pozostávali z predaja tovaru 161.083 eur, predaja výrobkov a služieb 36.651 eur a ostatných príjmov 1.346 eur a výdavky (191.076 eur) pozostávali zo zásob 148.499 eur, služieb 29.919 eur, poistného a príspevkov 2.435 eur a ostatných výdavkov 10.223 eur. Z účtovnej závierky otca navrhovateľky za rok 2018 súd zistil, že príjmy otca (198.155 eur) pozostávali z predaja tovaru 165.097 eur, predaja výrobkov a služieb 32.328 eur a ostatných príjmov 730 eur a výdavky (192.366 eur) pozostávali zo zásob 162.727 eur, služieb 18.107 eur, poistného a príspevkov 2.428 eur a ostatných výdavkov 9.104 eur. Z účtovnej závierky otca navrhovateľky za rok 2019 súd zistil, že príjmy otca (160.704 eur) pozostávali z predaja tovaru 126.323 eur, predaja výrobkov a služieb 34.086 eur a ostatných príjmov 295 eur a výdavky (162.916 eur) pozostávali zo zásob 137.581 eur, služieb 13.638 eur, poistného a príspevkov 2.856 eur a ostatných výdavkov 8.841 eur.

9. Z nájomnej zmluvy na krátkodobý nájom bytu uzavretej medzi N. V. ako prenajímateľom a H. N. K. ako nájomcom dňa 5. 9. 2018 súd zistil, že predmetom nájmu je 3-izbový byt v bytovom doma na adrese G. XX I. J., a to na obdobie školského roka od 9/2018 do 6/2019, pričom nájomné za užívanie bytu bolo medzi stranami dohodnuté vo výške 90 eur mesačne.

10. Z nájomnej zmluvy na krátkodobý nájom bytu uzavretej medzi N. V. ako prenajímateľom a H. N. K. ako nájomcom dňa 20. 9. 2019 súd zistil, že predmetom nájmu je opätovne 3-izbový byt v bytovom doma na adrese G. XX I. J., na obdobie od 9/2019 do 6/2020, pričom nájomné za užívanie bytu bolo medzi stranami dohodnuté vo výške 95 eur mesačne.

11. Z potvrdení o úhrade poplatkov za ubytovanie súd zistil, že navrhovateľka uhradila za obdobie september až december 2018 a január až máj 2019 nájomné spolu vo výške 900 eur vrátane zábezpeky vo výške 90 eur uhradenej v mesiaci september 2018. Od októbra 2019 do februára 2020 navrhovateľka zaplatila na nájomnom po 95 eur.

12. Z potvrdenia o úhrade predplatného cestovného lístka (električenka - Bratislava) súd zistil, že za obdobie troch mesiacov zaplatila navrhovateľka 36,15 eur, z toho 12,05 eur mesačne a v prípade kúpy predplatného cestovného lístka na obdobie jedného mesiaca 13,45 eur.

13. Z potvrdenia o úhrade cestovného u dopravcu ARRIVA NITRA a.s., súd zistil, že výška mesačného cestovného predstavuje 12 eur.

14. Z prepúšťacej správy Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., oddelenie arytmií, Banská Bystrica, zo dňa 3. 8. 2019, súd zistil, že navrhovateľka bola v období od 1. 8. 2019 do 3. 8. 2019 hospitalizovaná na oddelení arytmií, diagnostický záver: vazovagálna synkopa, vazodepresorický typ.

15. Zo správy z kardiologického vyšetrenia zo dňa 17. 6. 2020 súd zistil, že navrhovateľke bolo odporučené pokračovať v cvičení a ako prevencia recidívy synkopy dostatočný pitný režim (slané minerálky) a zvýšenie obsahu soli v potrave.

16. Z potvrdenia o príjme matky za obdobie 8/2019 - 7/2020 súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky predstavuje 1.065 eur.

17. Navrhovateľka tiež súdu predložila pokladničné doklady o úhrade za lieky, oblečenie, obuv, školské pomôcky a ďalšie (č. l. 41-44) a ďalšie pokladničné doklady za nákup ošatenia (č. l. 222-225).

18. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že sa pridržiava písomného návrhu na zvýšenie výživného s tým, že oproti podanému návrhu sa zmenilo to, že navrhovateľka trpí vazovagálnou synkopou, ide o krátkodobú stratu vedomia, odpadáva, nemôže stáť a z toho dôvodu vyplýva nemožnosť brigád. Uviedla, že navrhovateľka podala návrh z dôvodu, že otec si plní vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, čo nestačí na jej výdavky. V súvislosti s diagnózou navrhovateľky nie sú zvýšené výdavky na lieky, ale lekár odporúča piť slané vody, čo predstavuje náklady 30,- eur mesačne. Zároveň uviedla, že v dôsledku choroby a obmedzenia pohybu navrhovateľka pribrala, bolo jej preto potrebné vymeniť šatník a zakúpiť oblečenie. Pokiaľ ide o nájom, k tomu uviedla, že otec navrhovateľky neuhradil

nájom za 6 mesiacov, ale uhradil spolu 450 eur, čo predstavuje nájom za obdobie 4 mesiacov a jednu zálohu. Otec platí výživné nepravidelne. Vzhľadom na neistotu platenia výživného zo strany otca, navrhovateľka podala návrh aj z toho dôvodu, že študuje grafiku v Nitre a pri tomto štúdiu potrebuje osobitné technické prostriedky, najmä dobrý počítač. Otec uviedol, že zabezpečil navrhovateľke počítač, tento ale musí byť pripojený na elektriku, a preto ho navrhovateľka môže využiť len doma. Otec okrem úhrady nájomného zaplatil navrhovateľke 150 eur ako kredit na mobil za obdobie 11/2018 - 10/2019.

19. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že odkedy sa jej rodičia rozviedli, neslávili spolu narodeniny, nedostávala darčeky. Otec jej kúpil mobil v roku 2018, keď bola na strednej škole kúpil jej fotoaparát a pred tromi alebo štyrmi rokmi jej daroval televízor. Prispieval jej na kredit v rôznej výške, a to nepravidelne. Uviedla, že kontakt s otcom je veľmi zložitý, často navrhovateľku kritizoval za študijné výsledky, pričom jej priemer bol 1,0 a argumentoval tým, že by mohla mať aspoň jednu zlú známku. Žiadala, aby súd jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovel.

20. Z výsluchu otca súd zistil, že podniká v stavebníctve v širšom zábere (výplne stavebných otvorov, požiarna ochrana) od roku 1992, najprv ako zamestnanec, potom ako živnostník. Pracuje 90 hodín týždenne. Vlastní motorové vozidlo a zdedený nehnuteľný majetok. Ukončené má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Iný zdroj príjmu nemá. Jeho mesačné nevyhnutné náklady predstavujú: 600 eur strava a celkové náklady vrátane bývania 1.100 eur s tým, že býva v prenájme, kde platí 500 eur a žije sám. Iné vyživovacie povinnosti nemá. V prípade vynaložených výdavkov v zmysle daňových priznaní ide o materiálové, tovarové a prevádzkové náklady. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, na čo boli vynaložené iné náklady v sume 8.000 - 10.000 eur, otec uviedol, že presne nevie, je platcom DPH, preto tam môže byť zahrnutá táto suma. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, odkiaľ čerpá finančné prostriedky, ktoré predstavujú rozdiel medzi mesačnými výdavkami a príjmami podľa daňových priznaní, otec uviedol, že treba zohľadniť aj predošlé daňové priznania, resp. účtovné závierky, kde bola daňová strata. Taktiež je potrebné podľa vyjadrenia otca zohľadniť aj nákup motorových vozidiel, mobilných telefónov, prostriedkov na prácu. Na otázku súdu, či má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, otec neodpovedal.

21. Právna zástupkyňa navrhovateľky na záver uviedla, že zotrváva v plnom rozsahu na podanom návrhu. Mala za to, že 50 eurové výživné, ktoré otec uhrádza nepravidelne, nie je dostatočné na oprávnené záujmy navrhovateľky. Ďalej uviedla, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy a nie je schopná sa sama živiť. Hoci z daňových priznaní otca vyplývajú buď straty alebo len veľmi malé príjmy, otec na dnešnom pojednávaní potvrdil, že tieto neodrážajú realitu vzhľadom na jeho výdavky a nekorešpondujú s daňovým priznaním. Žiadala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že otec má vzdelanie s maturitou a má možnosť sa zamestnať a zvýšiť príjmy. Podľa jeho vyjadrenia pracuje 90 hodín týždenne od roku 1992, pričom sa dá predpokladať, že jeho príjmy sú vyššie. Vzhľadom na príjmy matky, náklady otca a potreby navrhovateľky právna zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že obaja rodičia sú schopní sa podieľať na výžive navrhovateľky. Doteraz tak robila prevažne matka. Žiadala, aby súd priznal zvýšené výživné v sume 250 eur a zmeškané výživné povolil otcovi splácať po 50 eur mesačne. Záverom dodala, že podľa vyjadrenia otca tento disponuje hnuteľným aj nehnuteľným majetkom.

22. Otec právo záverečnej reči nevyužil.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

33. Podľa (ďalej len „“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa a (ďalej len „“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrhu navrhovateľky možno čiastočne vyhovieť. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. - 38 zo dňa 22. 3. 2004, právoplatným 8. 5. 2004, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca na čas po rozvode určená na sumu 49,79, eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je základným predpokladom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. V čase pôvodného rozhodnutia súdu bola v tom čase maloletá navrhovateľka v predškolskom veku, mala 5 rokov. V školskom roku 2018/2019 navrhovateľka začala štúdium na vysokej škole, v súčasnosti je v 3. ročníku a pripravuje sa na budúce povolanie. Už len na základe tejto skutočnosti mal súd za nepochybne preukázané, že od času posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko s pribúdajúcim vekom navrhovateľky sa zmenili jej odôvodnené potreby, ktoré sa v jej súčasnom veku diametrálne líšia od potrieb dieťaťa v predškolskom veku, v dôsledku čoho došlo na strane navrhovateľky k rastu životných nákladov. Je zrejmé, že navrhovateľka vzhľadom na dennú formu štúdia nie je schopná uspokojovať svoje potreby a je stále výživou odkázaná na svojich rodičov s ohľadom na zdravotné komplikácie navrhovateľky, ktoré jej znemožňujú nájsť si brigádu. Matka zabezpečuje navrhovateľke predovšetkým ubytovanie v Bratislave, stravu, vreckové, svoju vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne, jej príjem je v priemere 1.065 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol v čase pôvodného rozhodnutia vo výške 285 eur, rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej X. K..

36. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osobe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Súd tak pri ustálení otázky týkajúcej sa zmeny pomerov prihliadol tiež v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj na vývoj životných nákladov, ktoré od času posledného rozhodnutia vydaného v roku 2004 výrazne vzrástli, na zreteľ vzal tiež skutočnosť, že navrhovateľka žije v hlavnom meste, v Bratislave, kde sú náklady na zabezpečenie životných potrieb, tak ako vyplýva z dostupných štatistických údajov najvyššie v celej republike a zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka za štúdiom dochádza do Nitry, pričom má výdavky aj v súvislosti s cestovaním.

37. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie, resp. zvyšovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na sumu 170 eur mesačne je primerané ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť už nemá.

38. Súd mal z listinných dôkazov preukazujúcich príjem otca v konaní preukázané, že otec je živnostníkom, ktorý podľa daňového priznania mal za rok 2017 základ dane 8.003,54 eur, za rok 2018 mal základ dane 5.789,29 eur a za rok 2019 daňovú stratu -2.211,97 eur. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou. V konaní netvrdil ani nepreukázal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa jeho zdravotného stavu, ktorá by jeho pracovné schopnosti a možnosť uplatnenia znižovala. Ďalej otec v konaní tvrdil, že mu mesačne vznikajú náklady spolu v sume 1.100 eur.

39. Súd prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča. I napriek vykazovaným vyšším výdavkom otca v daňovom priznaní v porovnaní s príjmami v roku 2019 , ktorý podľa názoru súdu nezodpovedá realite a javí sa, že príjem otca je v skutočnosti oveľa vyšší, má súd za to, že v odbore, v ktorom dosahoval zisk v roku 2017 alebo 2018, resp. v ktorom podnikal od roku 1992, ako uviedol otec, a vykonáva činnosť aj dnes, má potrebné vzdelanie aj bez potreby jeho zvýšenia a má možnosti a schopnosti dosiahnuť vyšší príjem, aj s ohľadom na región, mieru nezamestnanosti v regióne a priemernú dosahovanú mzdu v danom regióne. Súd v rámci rozhodovania zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec je v produktívnom veku, žije vo veľkom meste, kde je dostatok pracovných príležitostí a možností uplatnenia. Otec je tak povinný zariadiť si svoje pracovné a iné záležitosti tak, aby bolo v jeho možnostiach hradiť výživné v primeranej a potrebnej výške navrhovateľke a v primeranej miere sa tak podieľať na odôvodnených potrebách navrhovateľky. Zo samotnej definície podnikania ( ) vyplýva, že jeho cieľom je produkcia zisku. Začatie podnikateľskej činnosti, keďže ide o činnosť na vlastné náklady a riziko, predpokladá zváženie podnikateľského rizika budúcim podnikateľom.

40. Otec zvýšené výdavky navrhovateľke žiadnym spôsobom nekompenzuje, a to napriek tomu, že mu odpadla druhá vyživovacia povinnosť voči X. K.. Vzhľadom na trvanie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke je povinný v primeranej miere sa na výžive navrhovateľky podieľať aj na úkor svojich vlastných potrieb. Skutočnosť, že otec má výdavky 1.100 eur mesačne nemohol súd opomenúť s ohľadom na tvrdenie otca, že by vedel platiť zvýšené výživné len v sume 75 eur mesačne. Ak si teda otec uvedomuje, aké sú jeho náklady, musí sa zamyslieť i nad tým, aké náklady má jeho dcéra, ktorá doposiaľ dostáva od otca výživné v sume 50 eur. Ďalej otec tvrdil, že vlastní zdedený nehnuteľný majetok, avšak neuviedol, o akú nehnuteľnosť ide, či má z nej nejaký príjem, resp. na aké účely ju využíva.

41. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd potom za primerané zvýšené výživné považuje s ohľadom na potreby navrhovateľky už uvádzanú sumu 170 eur mesačne, ktorá zodpovedá po zohľadnení výživy od matky jej nevyhnutným potrebám, ktoré spolu predstavujú cca 324 eur s tým, že ďalšie výdavky vo výške 30 eur navrhovateľke vznikajú v súvislosti s odporúčaným pitím slaných vôd. Otec by si mal tiež uvedomiť, že sám k zvýšeniu výživného za 16 rokov nepristúpil, okrem úhrady nájomného 450 eur a 150 eur za kredit, finančne neprispel na žiadne mimoriadne výdavky svojej dcéry, resp. netvrdil, že by prispel vyššou sumou. Navrhovateľka potvrdila, že jej otec kúpil vecné dary, ale to skôr výnimočne. Bolo len na dobrej vôli matky navrhovateľky a následne navrhovateľky samotnej, že k podaniu návrhu na zvýšenie výživného nepristúpili skôr. Súd je tiež toho názoru, že i navrhovateľka by sa sama mala pričiniť o zabezpečenie si výdavkov aspoň v minimálnej miere, avšak navrhovateľkine zdravotné problémy jej obmedzujú možnosti nájsť si vhodnú brigádu a rozvrhnúť si pracovný čas v súlade s dennou formou štúdia, čo tiež nemožno ponechať bez povšimnutia.

42. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 49,79 eur na 170 eur mesačne od 19. 10. 2018 t.j. od podania návrhu. Súd ustálil, že v čase podania návrhu je možné konštatovať zmenu pomerov na strane navrhovateľky za posledných 16 rokov, jej nástupom na vysokú školu, vekom, rastom životných

nákladov a potrieb navrhovateľky a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami na jej vzdelávanie. Pri zvýšení výživného súd prihliadol na plnenie vyživovacej povinnosti matky o navrhovateľku, ktorá jej zabezpečuje stravu, ubytovanie či vreckové, ako i schopnosti a možnosti otca podieľať sa na vyživovacej povinnosti k navrhovateľke.

43. Z uvedených dôvodov súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a zvýšil výživné zo sumy 49,79, eur na 170 eur mesačne od 19. 10. 2018 (170 eur - 49,79 eur = 120,21 eur). Zročné výživné za obdobie od 19. 10. 2018 do 30. 11. 2020 predstavuje sumu vo výške 3.055,69 eur (za obdobie od 19. 10. 2018 do 30.10. 2018 - 120,21 eur/31 dní =3,88 eur x 13 dní = 50,44 eur + 34mesiacov x 120,21 = 3.005,25 eur, t.j. spolu 3.055,69 eur). Z tejto sumy 3.055,69 eur súd odrátal sumu 450 eur, ktorú otec uhradil navrhovateľke za nájomné v Nitre a sumu 150 eur za kredit na telefón a ktoré sumy súd zarátal na úhrady výživného, keďže tieto skutočnosti potvrdila aj navrhovateľka. Zročné výživné po odrátaní úhrad otcom (450 eur + 150 eur) predstavuje sumu 2.455,69 eur (3.055,69 eur - 600 eur), ktorú súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, ktorá je už plnoletá, preto zmenil aj platobné miesto, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol ako nedôvodný, keďže vykonaným dokazovaním mal za to, že primerané je zvýšenie výživného na sumu 170 eur mesačne.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, ktorým konajúci súd súčasne zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. -38 zo dňa 22. 3. 2004, v časti určenia výšky bežného výživného osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, na v tom čase maloletú navrhovateľku a v časti určenia platobného miesta, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výške výživného pre navrhovateľku.

45. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 Zákona o rodine, je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

46. Splatnosť výživného súd ponechal rovnakú ako v predchádzajúcom rozhodnutí, t.j. do 15-teho dňa každého mesiaca vopred. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, je však na rozdiel od predchádzajúceho rozsudku povinná platiť zvýšené výživné k rukám navrhovateľky, pretože navrhovateľka je oproti skoršiemu rozsudku už plnoletá. Nič mu však nebráni uhrádzať výživné aj na účet oznámený otcovi navrhovateľkou, ktorý však nie je možné uviesť do výroku rozsudku, pretože v prípade zmeny účtu by bol rozsudok nevykonateľný.

47. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.11.2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol účastníkmi konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

48. Podľa (ďalej len „“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( , ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / a /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).