Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/37/2020

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v spore navrhovateľky: B. F., nar. XX. 6. XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, proti odporkyniam: 1/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. P. 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zriadení práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom ku stavbe cez priľahlý pozemok podľa v nadväznosti na ustanovenie písm. a v zmysle ustanovenia a v nadväznosti na ustanovenie takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Odporkyniam 1/a 2/ sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2020 sa navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala, aby súd a/ zakázal odporkyni 1/ a odporkyni 2/ akékoľvek zásahy do pokojného stavu spočívajúce v kladení prekážok pešieho prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a umiestňovaním zábran na pozemku p. C-KN č. XXX/X, záhrada s výmerou 536 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. J., obec J., okres Ružomberok, evidovaného na LV č. XX (ďalej aj „Pozemok“), a to v priestore vyznačenom geometrickým plánom vypracovaným Ing. Levom Švárnym č. 32271093-112/2017 a vyznačeným ako prístupová cesta o dĺžke 47,46 m a šírke 3 m, b/ prikázal odporkyniam 1/ a 2/, odstrániť prekážky prechodu - zábrany v podobe oplotenia nachádzajúceho sa na Pozemku, c/ povolil navrhovateľke peší prechod a prejazd motorovým vozidlom cez Pozemok, a to v priestore vyznačenom geometrickým plánom vypracovaným Ing. Levom Švárnym č. 32271093-112/2017 ako prístupová cesta o dĺžke 47,46 m a šírke 3 m titulom práva prístupu k rodinnému domu súp. č. 360 postaveného na pozemku p. C-KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 708 m2, nachádzajúceho sa v k.ú. J. obec J., okres Ružomberok, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, a súčasne aby d/ súd povolil vykonať na prístupovej ceste vyznačenej geometrickým plánom vypracovaným Ing. Levom Švárnym č. 32271093-112/2017 o dĺžke 47,46 m a šírke 3 m povrchovú úpravu spočívajúcu v zasypaní vyhĺbenej brázdy a zasypaním povrchu súvislou vrstvou hliny a štrku za účelom spevnenia povrchu pre účely prejazdu motorovým vozidlom. Navrhovateľka sa súčasne domáhala náhrady trov konania.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci J., k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemok parcela C-KN č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 708 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela C -KN č. XXX (ďalej iba „rodinný dom“). Ďalej uviedla, že predmetný rodinný dom je zároveň trvalým bydliskom žalobkyne a súčasne v tomto dome žije jej matka Q. W., ktorá je osobou vyššieho veku a je odkázaná na pomoc a osobnú starostlivosť druhých ľudí. Navrhovateľka nadobudla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou a zmluvou o

zriadení vecného bremena evidovanou v katastri nehnuteľností pod sp.zn. V XXX/XXXX od svojej matky Q. W. rod. V., nar. XX.XX.XXXX. Odporkyne 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami Pozemku, ktorý bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou vo vlastníctve navrhovateľky a predstavuje jedinú prístupovú cestu k pozemku a rodinnému domu navrhovateľky. Podľa jej tvrdenia má jedinú možnosť prístupu ku svojím nehnuteľnostiam vrátane svojho rodinného domu - svojmu bydlisku výlučne cez vyššie uvedený pozemok vo vlastníctve odporkýň 1/ a 2/. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ nastal spor z dôvodu, že odporkyne neumožňujú dlhodobo navrhovateľke žiaden prístup ku svojmu rodinnému domu, a to aj napriek skutočnosti, že majú vedomosť, že v rodinnom dome žije matka navrhovateľky, ktorá je odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov. Navrhovateľka a jej právni predchodcovia od nadobudnutia vlastníctva k rodinnému domu resp. svojim nehnuteľnostiam využívali nehnuteľnosti odporkýň ako jedinú prístupovú cestu a tento nerušený stav trval do doby, kým sa navrhovateľka pokúsila riešiť situáciu s odporcami zriadením vecného bremena. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáhala zriadenia vecného bremena cez pozemok vo vlastníctve odporkýň spočívajúceho v práve pešieho prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, a to po vyznačenej trase o šírke 3 m, tak ako je vyznačené v priloženom geometrickom pláne vypracovanom Ing. Levom Švárnym č. , keďže sa prakticky jedná o jedinú reálnu možnosť riešenia prístupu k rodinnému domu, nakoľko z ostatných strán je jej dom obkolesený oploteniami susediacich stavieb. Zároveň navrhovateľka uviedla, že pri navrhovaní prístupovej cesty rešpektovala spôsob využívania pozemku ako záhrady a nemá v záujme odporkyne nijako obmedzovať pri jeho obhospodarovaní. Preto navrhuje zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve pešieho prechodu a prejazdu motorovým vozidlom len cez minimálnu zatrávnenú časť Pozemku odporkýň v šírke cca 3 m2 tak, ako je táto cesta vyznačená v geometrickom pláne. Takto vymedzený priestor má charakter trávnatej plochy, ktorú odporkyne ani nevyužívajú. Zároveň navrhovateľka žiada o umožnenie povrchovej úpravy terénu vysypaním hliny príp. štrku na časť vyznačenú v geometrickom pláne ako prístupová cesta, aby bolo možné cez Pozemok odporkýň prejsť prípadne i motorovým vozidlom, keďže tento sa v súčasnej dobe vôbec nevyužíva. Navrhovateľka žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko zatarasením jedinej prístupovej cesty k jej rodinnému domu zo strany odporkýň došlo k hrubému narušeniu stavu pokojného užívania, ktorý trval celé desaťročia a došlo k znemožneniu jej prístupu k rodinnému domu, pričom odporkyne svojim konaním v rozpore s dobrými mravmi znemožňujú navrhovateľke užívať rodinný dom a znemožňujú jej peší prechod alebo prechod mot. vozidlom cez Pozemok, čím hrubo narušujú pokojný stav a zároveň konajú v rozpore so zásadou "naeminem laedere" teda nikomu neškodiť. Ďalej navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že nakoľko konanie odporkýň odporuje zákonu a dobrým mravom, nemalo by požívať žiadnu právnu ochranu, naopak súd by mal poskytnúť ochranu navrhovateľke ako vlastníčke nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorá v dôsledku počínania odporkýň stratila možnosť reálneho užívania svojho rodinného domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka žiada, aby súd aspoň dočasne upravil pomery účastníkov takým spôsobom, aby nariadil odporcom, aby umožnili navrhovateľke nerušený prechod a prejazd cez ich pozemok, nakoľko takáto úprava pomerov účastníkov na základe neodkladného opatrenia je potrebná a akútna, nakoľko navrhovateľka úplne stratila prístup k svojmu rodinnému domu, čím vzniká ťažko napraviteľná ujma na jej majetkových právach a oprávnených záujmoch a môže dôjsť aj ku vzniku väčšej škody, keďže navrhovateľka nemá možnosť riadneho obhospodarovania a opravy svojho rodinného domu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že neodkladné opatrenie by svojou povahou umožnilo zachovanie pomyselného "status quo" v priebehu súdneho konania, zabránilo by pretrvávajúcim zásahom do pokojného stavu zo strany odporkýň, zachoval by sa jej prístup k rodinnému domu a nevznikla by jej prípadná škoda na majetku, a taktiež by nedochádzalo k porušovaniu jej majetkových práv. Nariadením neodkladného opatrenia podľa tvrdenia navrhovateľky nevznikne odporkyniam neprimeraná ujma a nebudú dotknuté na svojich právach a oprávnených záujmoch, keďže je zrejmé, že práve odporkyne svojim konaním porušujú dobré mravy a dlhodobý stav pokojného užívania predmetného Pozemku za účelom prístupovej cesty, teda ako jedinej spojnice medzi stavbou

- rodinným domom navrhovateľky a verejnou komunikáciou.

3. Podľa až 3 (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa až 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa prvej vety návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

4. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Jeho funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení konania vo veci. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie ale jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických či právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva.

5. Súd vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v predloženom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na charakter neodkladného opatrenia, primárne dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade neosvedčila skutočnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Súd konštatuje, že osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zriadení práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom ku stavbe rodinného domu súp. č. XXX postavenej sa na pozemku p. C- KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 708 m2, nachádzajúcemu sa v obci J., k. ú. J., zapísanému na LV č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky cez priľahlý Pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporkýň, a to v priestore vyznačenom geometrickým plánom vypracovaným Ing. Levom Švárnym č. 32271093-112/2017 a vyznačeným ako prístupová cesta o dĺžke 47,46 m a šírke 3 m. Z lustrácie v registri „C“ vyplynulo, že na tunajšom súde v minulosti prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. , v ktorom sa navrhovateľka žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2015 v spojení so zmenou žalobného návrhu doručeného súdu dňa 09.11.2015 domáhala, aby súd určil, že na pozemku parcela č. C- KN č. XXX/X (t.j. identickému Pozemku) v podielovom spoluvlastníctve odporkýň sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela C- KN č. XXX/X, k.ú. J. na pozemok parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 708 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú J., a na ktorom sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX, v prospech navrhovateľky a jej rodinných príslušníkov za náhradu vo výške 35,- eur ročne a taktiež sa uvedenou žalobou domáhala, aby súd určil, že sa na pozemku parcela č. C- KN č. XXX/X záhrady o výmere 127 m2 zapísanom na LV č. XXXX k. ú. J., zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela č. C- KN č. XXX/X k. ú. J. na pozemok parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 708 m2, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. J., na ktorom sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX, rovnako za finančnú náhradu vo výške 35,- eur ročne alebo aby súd určil, že na pozemku parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2 zapísanom na LV XXXX, k.ú. J., sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela C- KN č. XXX, k.ú. J. na pozemok parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 708 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú J., a na ktorom sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX, v prospech navrhovateľky a jej rodinných príslušníkov za náhradu vo výške 35,- eur ročne, pričom výlučným vlastníkom parcely C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2 podľa aktuálneho stavu na LV XXXX k.ú. J. je Q. K., nar. XX.XX.XXXX. Tunajší súd žalobu navrhovateľky rozsudkom č.k. 2C/192/2015-XX3 zo dňa 08.06.2016 zamietol, keď predmetné rozhodnutie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2016. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka nepreukázala súdu splnenie všetkých predpokladov tak, aby mohlo byť zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok odporkýň v zmysle podaného návrhu, keď navrhovateľka nepreukázala, že mala užívacie alebo iné právo k pozemku, na ktorý nie je založený list vlastníctva, a to pozemku parcela C- KN č. XXX/X, k.ú. J., pričom sa k tomuto pozemku ani nedomáhala zriadenia vecného bremena. Táto skutočnosť mala teda za následok, že prístup navrhovateľky k svojim nehnuteľnostiam by nebol definitívne a s konečnou platnosťou vyriešený. Zároveň súd zdôrazňuje fakt, že to bola právne navrhovateľka, ktorá v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou zobrala žalobný návrh späť voči žalovaným v 4. a 5. rade ako vtedajším podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2 zapísanom na LV XXXX, k.ú. J., pričom dotknutým späťvzatím žalobného návrhu došlo ku stavu, kedy súd nemohol v dotknutom konaní bližšie skúmať možnosti prechodu navrhovateľky ku svojej nehnuteľnosti cez pozemok parcela č. C- KN č. XXX za stavu, kedy v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok odporkýň. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní sp.zn. na pojednávaní dňa 1.2.2016 vtedajší spoluvlastník pozemku parcela C- KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2 zapísanom na LV XXXX, k.ú. J. uviedol, že je ochotný navrhovateľke umožniť peší prechod cez svoj pozemok. V neposlednom rade súd poukazuje, na to, že žalobkyňa po vyhlásení rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 2C/192/2015-XX3 zo dňa 08.06.2016 zobrala žalobu späť, keď Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením sp.zn. zo dňa 30.09.2016 nepripustil späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaní (okrem iných aj odporkyne 1/ a 2/) preukázali, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené a dochádza k opakovaným konfliktom, podľa tvrdenia žalovaných zásahom do ich vlastníckeho práva. Za tohto stavu mal odvolací súd za to, že je v záujme oboch strán sporu, aby sporná otázka (právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných) bola vyriešená súdnym rozhodnutím, a to rozhodnutím v merite veci. Nemožno opomenúť, že žalovaná 1/ (t.j. odporkyňa 2/) požiadala stavebný úrad o udelenie stavebného povolenia na oplotenie svojich nehnuteľností, pričom stavebné konanie bolo prerušené až do rozhodnutia súdu vo veci zriadenia vecného bremena. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby a zastavenie konania by do značnej miery komplikovalo prebiehajúce stavebné konanie a zároveň znamenalo právnu neistotu žalovaných v rade 1/ až 3/. V nadväznosti na závery vyslovené v konaní sp.zn. má súd za to, že

nariadením neodkladného opatrenia by došlo k obchádzaniu právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C/192/2015-XX3 zo dňa 08.06.2016, keď navyše prípadným nariadením neodkladného opatrenia by bol (rovnako ako v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku) vyriešený prístup k nehnuteľnosti - rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej iba cez jeden pozemok, a to p. C- KN č. XXX/X, pričom navrhovateľka v návrhu ani len neuviedla, ako jej zabezpečený jej prístup cez ostatné pozemky, a to pozemok parcela C- KN č. XXX/X, záhrada o výmere 127 m2 a pozemok parcela C- KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 (t.j. pozemky, cez ktoré, okrem samotného Pozemku, sa má realizovať prístup v zmysle predloženého geometrického plánu). V intenciách konštatovaného súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že konanie vo veci vedenej pod sp.zn. právoplatne skončilo dňom 07.11.2016, pričom už uplynula dostatočne dlhá doba na to, aby si navrhovateľka usporiadala vzťahy, čo však neučinila, a ako to vyplýva so samotného návrhu „využívala“ existujúci stav, na ktorý nemala právny základ.

6. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd ako ďalší dôvod zamietnutia návrhu vzhliadol v tom, že hoci navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že nemá zabezpečenú prístupovú cestu k predmetným nehnuteľnostiam, túto skutočnosť nepreukázala, keď pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby mal súd okrem iného aspoň osvedčenú naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd prioritne poukazuje na nedostatok takéhoto osvedčenia zo strany navrhovateľky, a to s poukazom na to, že zo skutočností zistených v konaní sp.zn. (v konaní bola realizovaná aj obhliadka) možno vyvodiť, že navrhovateľka by si prístup k svojmu rodinnému domu mohla zabezpečiť aj inak, a to cez pozemok p. C- KN č. XXX, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opak.

7. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že prístupovú cestu užívali generácie ich právnych predchodcov, pričom vecné bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností, súd v tomto smere uvádza, že uvedenú skutočnosť z hľadiska rozhodovania o neodkladnom opatrení nepovažuje za relevantnú, keď navrhovateľkou tvrdené skutočnosti sa v tejto fáze dokazovania nejavia na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ako dostatočné s dôrazom na fakt, že konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , ktorého predmetom bolo (okrem iného) zriadenie vecného bremena na dotknutom pozemku za primeranú náhradu.

8. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd v danej veci poukazuje, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, keďže sa jedná o dočasnú úpravu pomerov, by súd mal v zmysle ustanovenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak s poukazom na závery rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C/192/2015-XX3 zo dňa 08.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu č.k. -215 zo dňa 30.09.2016 pri absencii relevantných skutkových tvrdení navrhovateľky, nie je zrejmé, akú žalobu, prípadne voči komu by mala navrhovateľka podať.

9. Pokiaľ ide o trovy konania súd odporkyniam, napriek tomu, že boli v konaní v celom rozsahu úspešné právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.