Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-196-2016.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/196/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/X, V., zastúpená JUDr. Milanom Hodanom, advokátom so sídlom A. G. XX, V., proti žalovaným: v rade 1/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, v rade 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XX, v rade 3/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, v konaní o späťvzatí návrhu na začatie konania po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/192/2015-183, zo dňa 8. júna 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.
Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd zamietol žalobu žalobkyne v znení neskorších zmien (posledná zmena žaloby pripustená uznesením okresného súdu zo dňa 30.03.2016), ktorou sa domáhala, aby súd zriadil na pozemku parc. č. CKN 893/2 - záhrady o výmere 536 m2 zapísané na LV č. XX pre kat. územie X., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná v rade 1/ v podiele 3-iny, žalovaná v rade 2/ v podiele 1-iny a na pozemku parcela č. CKN 893/3 - záhrady o výmere 127 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie X., ktorého vlastníkom je žalovaný v rade 3/ v podiele 1/1, vecné bremeno, a to právo cesty v šírke 3 metre na parcele č. CKN 893/2 o výmere 142 m2 a na parcele č. CKN 893/3 o výmere 34 m2 vyznačené v geometrickom pláne č. 32271093-100/2015 zo dňa 19.10.2015 vyhotovenom Ing. X. I. v prospech nehnuteľností, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena, a to pozemku parc. č. CKN 672 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 708 m2 kat. územie X. a stavby rodinného domu č. XXX v obci X. zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie X. s tým, že žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena je povinná zaplatiť žalovaným v rade 1/ až 3/ ako povinná z vecného bremena finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena každému vo výške 300,00 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z ust. § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala súdu splnenie všetkých predpokladov tak, aby mohlo byť zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok žalovaných v rade 1/ až 3/. Žalobkyňa nepreukázala, že mala užívacie alebo iné právo k pozemku, na ktorý nie je založený list vlastníctva, a to pozemku č. 659/1, pričom sa k tomuto pozemku ani nedomáhala zriadenia vecného bremena. Táto skutočnosť mala teda za následok, že prístup žalobkyne k svojím nehnuteľnostiam by nebol definitívne a s konečnou platnosťou vyriešený. Ak teda musí prechádzať i cez túto parcelu, ku ktorej sa nedomáhala zriadenia vecného bremena, súd jej žalobe nevyhovel, vecné bremeno cez žiadne pozemky nezriadil, žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by zriadením vecného bremena bolo jej postavenie vyriešené definitívne. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej v rade 1/ priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 661,11 Eur, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v rade 2/ a 3/ súd náhradu trov konania nepriznal, pretože aj keď mali úspech v spore, trovy konania si neuplatnili.
2. Po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia.
3. Žalovaná v rade 1/ so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako meritórne rozhodnutie, má pre ňu zásadný právny význam, nakoľko vnáša do jej postavenia ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností, cez ktoré malo byť zriadené vecné bremeno, právnu istotu. Do doby, kým súd v tejto veci meritórne nerozhodol, žalobkyňa spolu so svojou rodinou nerešpektovala vlastnícke právo žalovanej a napriek jej nesúhlasu vstupovala a prechádzala cez jej nehnuteľnosti, a to pešo aj motorovými vozidlami. Svedčia o tom záznamy z Obvodného oddelenia PZ Liptovská Teplá zo dňa 21.04.2016, zo dňa 19.05.2016 a zo dňa 27.05.2016, ako aj potvrdenia o podaní oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 19. mája 2016 a zo dňa 27. mája 2016. Poukázala taktiež na skutočnosť, že podala na stavebný úrad žiadosť o udelenie stavebného povolenia na oplotenie svojich nehnuteľností. Stavebný úrad oplotenie povolil, následne však žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a Okresný úrad Žilina rozhodnutie stavebného úradu zrušil s odôvodnením, že stavebný úrad môže oplotenie nehnuteľností žalovanej povoliť až po rozhodnutí súdu vo veci zriadenia vecného bremena. V prípade, ak by odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v tejto veci, dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím žalovaná utrpí značnú ujmu v tom, že jej vlastnícke právo bude aj naďalej popierané a vyvolá ďalšie súdne spory, v ktorých sa žalovaná bude musieť domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom do jej vlastníctva. Mala za to, že žalobkyňa nemôže takýmto spôsobom (späťvzatím žaloby) konvalidovať svoj neúspech vo veci. Späťvzatie žaloby označila za účelový procesný úkon žalobkyne a zároveň za zneužitie jej práva disponovať s návrhom. Poukázala na článok 5 CSP, v zmysle ktorého takéto zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žalobkyňa bola aj pri podaní žaloby zastúpená advokátom a skutočnosť, že podala žalobu tak, že rozhodnutie v tejto veci by pre ňu nemalo reálny význam, nemôže byť na ťarchu žalovanej s tým, že bude musieť čeliť novému konaniu o zriadenie vecného bremena, znova sa proti takémuto konaniu brániť a vynakladať ďalšie finančné prostriedky na svoje právne zastúpenie. K vyjadreniu pripojila prílohy: záznam OO PZ Liptovská Teplá zo dňa 21.04.2016, zo dňa 19.05.2016 a zo dňa 27.05.2016, oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 19.05.2016 a zo dňa 27.05.2016, Rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 30.12.2015.
4. Žalovaná v rade 2/ so späťvzatím žaloby nesúhlasila, a to z dôvodov, na ktoré poukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 28.07.2016 žalovaná v rade 1/, s týmito dôvodmi sa stotožnila, a preto žiadala, aby odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil.
5. Žalovaný v rade 3/ so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodov, na ktoré poukázala vo svojom vyjadrení zo dňa 28.07.2016 žalovaná v rade 1/, s týmito dôvodmi sa stotožnil, a preto navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) nepripustil späťvzatie žaloby podľa ust. § 370 ods. 2 CSP.
7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie a strán sporu ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. 1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (ods. 3).
9. Ak žalobca vezme späť žalobu v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku, avšak v lehote na jeho podanie, alebo v priebehu odvolacieho konania, koná odvolací súd podľa ust. § 370 CSP. Späťvzatie
žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Odvolací súd pripustí späťvzatie žaloby, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne) procesne účinnému udeleniu súhlasu. Vôľa žalobcu je teda limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré protistrana so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto posudzovanie závažnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktorý berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a hodnotí dôsledky rozhodnutia z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu.
11. V danej veci bola žaloba vzatá späť v lehote na podanie odvolania. Žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala.
12. Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena na pozemku v spoluvlastníctve žalovanej v rade 1/ a 2/ a pozemku žalovaného v rade 3/ spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu za náhradu. Žalovaní v konaní namietali, že zriadením vecného bremena sa ich nehnuteľnosti znehodnotia, naviac nevyrieši sa tým definitívne problém prístupu na pozemky žalobkyne, čo bol zároveň aj dôvod zamietnutia žaloby.
13. Žalovaní zhodne so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Poukazovali na pretrvávajúce spory medzi stranami, ktoré vyplývajú z nerešpektovania a porušovania vlastníckeho práva žalovaných žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi, o čom svedčia záznamy z OO PZ SR Liptovská Teplá.
14. Žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý sa rozhodla netrvať na podanej žalobe, nepokračovať v konaní, i keď bola na súde prvej inštancie neúspešná. Žalovaní preukázali, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené a dochádza ku opakovaným konfliktom, podľa tvrdenia žalovaných zásahom do ich vlastníckeho práva. Za tohto stavu mal odvolací súd za to, že je v záujme oboch strán sporu, aby sporná otázka (právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných) bola vyriešená súdnym rozhodnutím, a to rozhodnutím v merite veci. Nemožno tiež opomenúť, že žalovaná v rade 1/ požiadala stavebný úrad o udelenie stavebného povolenia na oplotenie svojich nehnuteľností, pričom stavebné konanie bolo prerušené až do rozhodnutia súdu vo veci zriadenia vecného bremena. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby a zastavenie konania by do značnej miery komplikovalo prebiehajúce stavebné konanie a zároveň znamenalo by právnu neistotu žalovaných v rade 1/ až 3/.
15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel k záveru, že nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby je dôvodný. Žalovaní existenciu vážnych dôvodov v konaní preukázali, a preto odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)