Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Cb-14-2020.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/14/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: CEDIS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 607 383, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 26. 11. 2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa uviedla, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal uzatvorenia zmluvy o dielo s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili ako druhí v poradí alebo ako ďalší v poradí vo verejnom obstarávaní na realizáciu predmetu zákazky s názvom „zvýšenie bezpečnosti územia proti spätnému vzdutiu P. T. Y. O. H. N. Q., G.. etapa, X. časť Y. G.. etapa“ pre časť 2, ktoré bolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie č. XXXX/S XXX-XXXXXX z 30. 11. 2018 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2018 z 03. 12. 2018 pod značkou 17268 - MSP žalovaným ako verejným obstarávateľom a trov konania.
2. Návrh bol zdôvodnený tým, že oznámením žalovaného - informáciou o výsledku vyhodnotenia ponúk z 30. 07. 2020 bola žalobkyňa vyhodnotená ako úspešný uchádzač, pretože splnila podmienky verejného obstarávania a podmienky uvedené v súťažných podkladoch predmetného verejného obstarávania. Žalovaný následne po niekoľkých mesiacoch listom z 03. 11. 2020 žalobkyňu v zmysle § 56 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZoVO“) v spojitosti s bodom 31 súťažných podkladov vyzval na uzavretie zmluvy o dielo na zákazku uvedeného verejného obstarávania. Žalobkyňa si svoju povinnosť vyplývajúcu z výzvy na uzavretie zmluvy o dielo, teda aj zákonnú povinnosť riadne a včas splnila, keď zmluvu o dielo s príslušnými prílohami požadovanými okrem iného aj v zmysle výzvy na uzavretie zmluvy o dielo doručil žalovanému osobne do jeho sídla, a to k 13. 11. 2020, teda ešte pred uplynutím lehoty stanovenej vo výzve na uzavretie zmluvy o dielo. Predloženie zmluvy o dielo na podpis žalovaný potvrdil prezenčnou pečiatkou na podaní žalobkyne z 13. 11. 2020, čím jednoznačne potvrdil prevzatie tak samotnej zmluvy o dielo v požadovanom príslušnom počte vyhotovení spoločne s prílohami, ako aj ostatných príloh, ktoré boli spoločne so zmluvou o dielo žalovanému tiež predložené. Následne žalovaný oznámením o neposkytnutí súčinnosti potrebnej k uzavretiu zmluvy z 24. 11. 2020, ktoré bolo doručené splnomocnenému vedúcemu členovi združenia, spoločnosti žalobkyne dňa 25. 11. 2020, oznámil žalobkyni, že žalovaný na základe vyhodnotenia predložených dokladov konštatoval u žalobkyne neposkytnutie súčinnosti potrebnej pre uzatvorenie zmluvy o dielo, a zároveň oznámil žalobkyni, že pristúpi k uzatvoreniu zmluvy o dielo s uchádzačom, ktorý sa po vyhodnotení ponúk umiestni na druhom mieste v poradí. Svoje rozhodnutie žalovaný postavil na neexistencii ním požadovanej zmluvy v zmysle bodu 25.18.4 prílohy číslo 6 súťažných podkladov, a to aj napriek tomu, že takáto zmluva reálne existuje
a žalovaný ju ako súčasť zmluvy o dielo osobne prevzal ku dňu 13. 11. 2020. Žalovaný ako to vyplýva z článku II. oznámenia taktiež zhodnotil, že zmluva o združení, ktorú žalovaný tiež osobne prevzal ku dňu 13. 11. 2020 spoločne so zmluvou o dielo nespĺňa žalovaného predstavu, a to tým že ním požadované náležitosti nie sú uvedené priamo v texte zmluvy o združení. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobkyňa toho názoru, že postup žalovaného je v rozpore so skutočným stavom, v rozpore so súťažnými podmienkami a v neposlednom rade aj v rozpore so zákonom. Žalobkyňa je presvedčená, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade vzniká protiprávny stav, ktorý vyvolal žalovaný tým, že sám nepristúpil k uzatvoreniu zmluvy po žalobkyňou riadne poskytnutej súčinnosti a zároveň hrozí, že so strany žalovaného dôjde k zhoršeniu protiprávneho stavu tým, že v rozpore so zákonom pristúpi k uzatvoreniu zmluvy o dielo s iným subjektom, teda uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili ako druhí v poradí alebo ako ďalší v poradí. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
3. Žalobkyňa ako prílohy predložila súťažné podklady, oznámenie vo vestníku č. 237/2018 - 3. 12. 2018, oznámenie Generálnej prokuratúre SR z 25. 11. 2020 o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu, informácia o vyhodnotení ponúk, zmluva o dielo s prílohami a potvrdením o jej predložení žalovanému na podpis, zmluvy o dielo, ktoré uzavrel žalovaný s inými spoločnosťami, výzva žalovaného na uzavretie zmluvy, oznámenie žalovaného o neposkytnutí súčinnosti z 24. 11. 2020.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Neodkladné opatrenie má poskytnúť osobe, ktorá sa ho domáha bezodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Keďže rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. K úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia je potrebné, aby minimálne osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
11. Jediným podkladom pri rozhodnutí súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených listinách. Súd na ich základe bez toho, aby vôbec umožnil druhej strane sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy skúma, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je preto potrebné, aby skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli dostatočne preukázané predloženými listinami. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu. V každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia.
12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v ňom prevažuje požiadavka rýchlosti pri rozhodovaní pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení, je pre nariadenie neodkladného opatrenia potrebné dôsledne trvať na osvedčení splnenia podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP, pričom samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Potreba neodkladnej úpravy pomerov pritom musí byť objektívne vyvoditeľná z osvedčených skutočností, nepostačuje len presvedčenie navrhovateľa neodkladného opatrenia, že jeho právo potrebuje neodkladnú ochranu.
13. Po posúdení obsahu návrhu a k nemu priložených listín okresný dospel k záveru, účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu nie je uvedená žiadna skutočnosť, prečo by mala byť v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ohrozená exekúcia alebo skutočnosť, prečo by mali byť pomery strán sporu upravené bezodkladne. Podstatou tohto návrhu je nespokojnosť žalobkyne ako jedného z uchádzačov v rámci vyhláseného verejného obstarávania s vyhodnotením jej postupu žalovaným ako verejného obstarávateľa, ktorý jej listom z 24. 11. 2020, číslo I. XXXX/XXXX/XX, oznámil, že neposkytla potrebnú súčinnosť, pričom poukázal na nesplnenie bodu 25.18.4 prílohy č. 6 súťažných podkladov. Podľa týchto podkladov mala žalobkyňa predložiť zmluvu, na základe ktorej má druhá strana tejto zmluvy povinnosť skutočne vykonať dielo a na základe ktorej táto osoba zodpovedá za plnenie tejto zmluvy o dielo spoločne so zhotoviteľom. Žalobkyňou predložená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy z 13. 12. 2018 tieto podmienky nespĺňala, pretože podľa tejto zmluvy sa spoločnosť I. L. L. I. D. len zaviazala, že v budúcnosti uzatvorí zmluvu o dielo za predpokladu, že žalobkyňa toto právo uzavrieť zmluvu o dielo využije. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne ustanovenie zákona, ktoré bolo týmto postupom porušené.
14. Taktiež nie je zrejmé, akému nároku žalobkyne sa má vydaním neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana tým, že sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uzavretia zmluvy o dielo v poradí s ďalším uchádzačom verejného obstarávania. Ak žalovaný v zmysle súťažných podkladov vyhodnotil postup žalobkyne ako neposkytnutie potrebnej súčinnosti, žalobkyni nevznikol žiaden nárok, ktorý by vyžadoval bezodkladnú ochranu vo forme zdržania sa uzavretia zmluvy o dielo s iným úspešným uchádzačom za predpokladu, že poskytne žalovanému potrebnú súčinnosť.
15. Odôvodnenie protiprávneho stavu, ktorý mal spôsobiť žalovaný tým, že so žalobkyňou neuzavrel predmetnú zmluvu, spočíva iba v tvrdení žalobkyne, že poskytla potrebnú súčinnosť v zmysle súťažných podkladov a uvedenú situáciu porovnáva s inými verejnými obstarávaniami, ktoré s predmetným verejným obstarávaním nemajú žiaden relevantný súvis, pretože sa riadili podľa iných pravidiel a súťažných podkladov. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť presvedčivý záver, že žalovaný postupoval v rozpore s bližšie neuvedeným zákonom. Napokon žalobkyňa ani nepredložila kompletné znenie súťažných podkladov vrátane tej prílohy (č. 6), podľa ktorej žalovaný vyhodnotil neposkytnutie súčinnosti žalobkyňou. Z predložených súťažných podkladov pritom vyplýva, že prílohy súťažných podkladov č. 3 - 6 tvoria samostatnú prílohu (str. 48). Okresný súd len zdôrazňuje, že nie je povinný vyzvať žalobkyňu na odstraňovanie chýb návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. na doplnenie listín potrebných na osvedčenie skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia (§ 327 veta za bodkočiarkou CSP).
16. Žalobkyňa taktiež argumentovala tým, že žalovaný mal povinnosť postupovať tak, aby sa v porovnateľných situáciách nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako. Podľa názoru
súdu by o porovnateľnú situáciu išlo v prípade, ak by iný uchádzač predložil obdobnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy v rámci toho istého verejného obstarávania alebo verejného obstarávania vykonávaného na základe totožných súťažných podkladov a žalovaný by s ním uzavrel zmluvu o dielo ako s úspešným uchádzačom, pričom predtým by túto zmluvu uzavrieť odmietol so žalobkyňou na základe rovnako obsahovo koncipovanej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Nie je však možné porovnávať iné verejné obstarávaniam, pre ktoré platili iné kritéria, pričom aj z predložených príkladov zo strany žalobkyne je zrejmé, že nie je možné hovoriť o podobných prípadoch už len z toho dôvodu, ako je formulovaný záväzok uzavrieť zmluvu.
17. Žalobkyňa neosvedčila potrebu ani naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorých súd môže neodkladné opatrenie nariadiť. Preto súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
18. Záverom súd upozorňuje, že žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží obchádzať, resp. nahrádzať ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú osobitný postup na preskúmanie úkonov žalovaného v procese verejného obstarávania podľa § 169 tohto zákona. Okresný súd nemá právomoc posudzovať správnosť postupu žalovaného ako verejného obstarávateľa v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, pretože táto právomoc bola zákonom zverená Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 140).
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodnutím konečným, bol okresný súd povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, ale keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.