Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_17CoCsp-35-2020.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu C. F. s.r.o., so sídlom U. XX, XXX XX V. - mestská časť F. U., C.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému P.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX X. M., o zaplatenie 1.487,02 Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/129/2019-103 z 12.03.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a závislom treťom výroku, ktorým žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobu o zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty X., a.s. uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu X., a.s., V. a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zamietol z dôvodu premlčania nároku podľa § 101 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). 1.1 Skutkový stav vyplývajúci z dôkazov predložených žalobcom a výsluchu žalovaného ustálil tak, že celý poskytnutý úverový rámec vo výške 1.200,- Eur vyčerpal žalovaný už 15.11.2013 a poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácal žalovaný mesačnými splátkami po 40,- Eur až do 17.05.2016. Za toto obdobie zaplatil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu 1.200,- Eur. Splátku splatnú 20.06.2016 vo výške 40,- Eur žalovaný neuhradil. Žalobca (správne právny predchodca žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) zosplatnil pre neplnenie povinností dlžníka z úverovej zmluvy úver listom zo 06.10.2016 doručenom žalovanému 13.10.2016 pre omeškanie s platením splátky splatnej 20.06.2016. 1.2 Zmluvu o úvere zo 07.11.2013 považoval súd prvej inštancie za platne uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu podliehajúcu ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a skúmal, či právny predchodca žalobcu zosplatnil úver v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V odpore proti platobnému rozkazu vydanom v tomto konaní vzniesol žalovaný námietku premlčania a na jej základe posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania prvoinštančný súd podľa § 54a OZ. Uzavrel, že ak podľa § 103 OZ premlčacia doba v prípade, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, žalobca (jeho právny predchodca) podal žalobu na okresný súd po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 101 OZ. Trojročná premlčacia doba podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť podľa § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky 06/2016, t. j. 21.06.2016 a jej koniec pripadol na deň 21.06.2019. Žaloba bola na súd podaná až 26.09.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a za účinnosti § 54a OZ. Z tohto dôvodu nemohol súd žalobcovi premlčaný nárok priznať. Na podporu svojho názoru poukázal súd prvej
inštancie na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne obdobných veciach. 1.3 Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase a boli uplatnené žalobným návrhom, súd prvej inštancie uviedol, že počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky, keďže v dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovoprávneho vzťahu nový vzťah, iba dochádza k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba. Úroky z omeškania sa premlčali spolu s uplatňovanou istinou. 1.4 Pre premlčanie nároku z dôvodu hospodárnosti už súd prvej inštancie nevykonával súdnu kontrolu ohľadom žalovaným tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok a nezaoberal sa otázkou, či obsahuje zmluva o úvere podstatné náležitosti vyžadované zákonom ani súladom výšky dohodnutých úrokov z úveru s dobrými mravmi. 1.5 Nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) nepriznal iba z dôvodu, že mu v spore žiadne trovy konania nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, ktorým napádal druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a tretí výrok o trovách konania s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a žiadosťou o zmenu napadnutého rozsudku tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.266,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. z tejto sumy od 21.08.2019 do zaplatenia a uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. 2.1 Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok bol právnym predchodcom žalobcu uplatnený na súde po uplynutí premlčacej doby tým, že začiatok plynutia premlčacej doby určil odo dňa dátumu zročnosti tej splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pričom vôbec nevzal do úvahy text vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v ktorom vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku do 10 dní od prevzatia výzvy, teda do 23.10.2016. Až od 24.10.2016 je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, preto premlčacia doba na zaplatenie celej sumy dlžného zostatku predčasne ukončeného zmluvného vzťahu podľa § 101 OZ mohla začať plynúť až 24.10.2016 a nárok bol dňa 26.09.2019 uplatnený na súde včas. Žalobca tvrdil, že záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený aj výkladom ustanovenia § 565 OZ, z ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým, ako bude výzva na zosplatnenie dlžníkovi doručená. Tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/456/2006, v ktorom za správny označil NS ČR názor dovolateľa, že splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, než veriteľ požiada dlžníka o jeho zaplatenie z dôvodov omeškania so zaplatením splátky a že pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy mohol veriteľ dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami požiadať o zaplatenie celej pohľadávky, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či, poprípade kedy dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal, pretože v opačnom prípade by mal naďalej nárok len na dohodnuté splátky a k rovnakému názoru dospel NS ČR aj v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo/426/2005, podľa ktorého splatnosť celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nastáva až okamihom, keď veriteľ dlžníka o jej zaplatenie požiadal, nie okamihom, kedy tak v súlade so zmluvným dojednaním urobiť mohol. Argumentáciu žalobcu potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2019 sp. zn. 11Co/60/2019, v ktorom posunutie začiatku plynutia premlčacej doby celého dlhu na deň prvého omeškania splátky považoval odvolací súd za neprípustný. Žalobca namietal, že správnym právnym posúdením by súd prvej inštancie žalobe v uplatnenom rozsahu vyhovel.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., pretože pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k názoru, že napadnutý druhý výrok rozsudku a závislý výrok o trovách konania sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku v napadnutej časti odvolací súd uvádza:
5. Žalobu na Okresný súd Veľký Krtíš podala X. úverová banka, a.s., V. dňa 26.09.2016. Na preukázanie dôvodnosti uplatňovaného nároku doložil pôvodný žalobca listinné dôkazy, a to žiadosť o aktivácii bankomatky A. zo XX.XX.XXXX a výpis z kreditnej platobnej karty X., a.s. pod variabilným symbolom (číslo kartového účtu) XXXXXXXXXX k XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že sumu 1.200,- Eur vyčerpal žalovaný 13.11.2013, transakcia bola veriteľom zúčtovaná 15.11.2013 a od tohto dňa sa na kartovom účte žalovaného vykazovali pohyby len v súvislosti s úhradami splátok vo výške 40,- Eur mesačne počnúc dňom 16.12.2013 až do 16.05.2016 v počte 30 ako kreditné transakcie (spolu uhradených 1.200,- Eur) a pod debetnými transakciami iba pripisovanie štandardných úrokov, poplatkov za správu kartového účtu, od 25.06.2016 pribudli náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a sankčné úroky. Pôvodne uplatnená pohľadávka 1.487,02 Eur predstavovala rozdiel medzi kreditnými a debetnými transakciami.
6. Na návrh postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi X. úverovou bankou, a.s., V. a obchodnou spoločnosťou C. F., s.r.o., Bratislava rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Csp/129/2019-61 z 18.11.2019 o pripustení zmeny žalobcu, v dôsledku podaného odporu žalovaným proti platobnému rozkazu č. k. 12Csp/129/2019-27 tento uznesením č. k. 12Csp/129/2019-67 zrušil a rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí žaloby do výšky 220,19 Eur z titulu poplatkov a sankčných úrokov sa stalo súčasťou rozsudku vo veci samej. Podľa písomného podania žalobcu doručeného Okresnému súdu Veľký Krtíš 09.03.2020 predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 1.266,83 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 599,29 Eur a úrokov z úveru 667,54 Eur.
7. Výpisom z účtu žalovaného je preukázané tvrdenie žalobcu, že posledná splátka úveru vo výške 40,- Eur bola uhradená žalovaným 16.05.2016 a prvou omeškanou splátkou úveru tak ako ustálil súd prvej inštancie je splátka splatná 20.06.2016. K písomnému podaniu doručenému Okresnému súdu Veľký Krtíš 09.03.2020, ktorým upresnil žalobca žalobu bol doložený list spoločnosti N. I. B., a.s. (s ktorou podľa obsahu označeného podania žalobcu X. úverová banka, a.s., pri vydávaní kreditných platobných kariet spolupracovala) zo XX.XX.XXXX, v ktorom spoločnosť N. I. B., a.s., oznamuje žalovanému, že z dôvodu neuhrádzania dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX sa stal jeho dlh splatným v celom rozsahu naraz a žiada žalovaného uhradiť celkový dlh po doručení tohto oznámenia na konkrétny označený účet. Doručenie oznámenia o zosplatnení úveru preukázal žalobca kópiou doručenky, podľa ktorej túto výzvu žalovaný prevzal 13.10.2016.
8. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie korešpondujú s tvrdeniami žalobcu v žalobe a ním predloženými listinnými dôkazmi. Z odvolania nie je zistiteľné, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie nepovažuje žalobca za správne. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nezaplatil dlžné splátky od 20.06.2016 a že k zosplatneniu úveru pristúpil právny predchodca žalobcu práve pre splátku splatnú 20.06.2016 žalobca v odvolaní nerozporuje. Podľa obsahu odvolania možno konštatovať, že jediným odvolacím dôvodom je nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 103 a § 54a Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 100 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 OZ), začala plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ), ktorou bola splátka zo dňa 20.06.2016, nie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako tvrdí žalobca. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, samozrejme za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Nakoľko touto splátkou v tomto prípade bola splátka splatná dňa 20.06.2016 a do omeškania s ňou sa žalovaný dostal dňa 21.06.2016, najbližšou nasledujúcou splátkou splatnou po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením, t.j. po 21.06.2016 bola splátka splatná dňa 20.09.2016. Veriteľ uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky dňa 06.10.2016, t.j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. do 20.10.2016). Splátkou, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru bola teda splátka splatná dňa 20.06.2016. Pre začiatok plynutia premlčacej doby určenej podľa rokov (§ 122 ods. 2 OZ) je určujúca udalosť, od ktorej sa lehota začína a jej koniec pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Rozhodujúcou udalosťou, od ktorej začala plynúť premlčacia doba je deň splatnosti omeškanej splátky (20.06.2016) a podľa § 122 ods. 2 OZ posledný deň trojročnej premlčacej doby pripadol na 20.06.2019. Súd prvej inštancie nesprávne v bode 22. odôvodnenia za posledný deň premlčacej doby označil dátum 21.06.2019, čo však vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia nemalo. Ak žalobca doručil na okresný súd žalobu až dňa 26.09.2019, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva.
15. Zosplatnením dlhu sa premlčuje celý nárok v jednotnej premlčacej dobe. Argumentáciu žalobcu, že premlčacia doba plynie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru považuje odvolací súd za nesprávnu, pretože je v priamom rozpore s ustanovením § 103 OZ. Ustanovenie § 101 OZ je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 OZ vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Predmetné ustanovenie (§ 103 OZ) neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ale na dátum zročnosti (splatnosti) tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh.
16. Odkaz žalobcu v odvolaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré by mali potvrdzovať správnosť jeho názoru o počiatku plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka nie je priliehavý. Žalobcom uvádzaný text k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/456/2006 v znení: „dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku úvěru s příslušenstvím) využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže nastat dříve, dokud věřitel nepožádá dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníka z důvodu jeho prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok jen na sjednané splátky“ nie je súčasťou žalobcom označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/456/2006, ale uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/426/2005 z 23.11.2005 (uverejnený na kraken.slv.cz) a z toho istého rozhodnutia sp. zn. 21Cdo/426/2005 cituje žalobca v ďalšom odseku text v znení: “splatnost celé pohledávky pro nesplnění některé splátky nastáva
až okamžikem, kdy věřitel dlužníka o její zaplacení požádal, nikoli okamžikem, kdy tak v souladu se smluvním ujednaním učinit mohl“ a tento text je súčasťou článku s názvom Placení ve splátkách a ztráta výhody splátek a určení splatnosti dluhu konkrétním dnem v měsíci“, uverejnený na webstránke epravo.cz. Nejde teda o dve odlišné rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ale o jedno totožné, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky neriešil plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie zosplatnenej pohľadávky podľa § 103 Občianskeho zákonníka, predmetom tohto konania bolo vyriešenie otázky, či sa môže záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu a v akom režime, ak bolo záložné právo zriadené v dobe do 31.08.1998 a právo na uspokojenie pohľadávky veriteľovi vzniklo až po 01.09.1998. Označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/426/2005 nie je spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky v prejednávanej veci podľa § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť už dňom 21.06.2016.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalovaný bol v spore plne úspešný, z tohto dôvodu by mal žalobca žalovanému nahradiť trovy konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 100 %, avšak podľa obsahu spisu žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli. Na základe tohto bol potvrdený ako vecne správny aj závislý výrok o trovách konania.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanému odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevyplývajú (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).