Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Stanislav Bajo - BAJO, s miestom podnikania Západ 1058/21, 028 01 Trstená, IČO: 35 013 656, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom P. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému zástupcom PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, v konaní o zaplatenie 330 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -180 zo dňa 26. júna 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -180 zo dňa 26. júna 2019 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 330 000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.10.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., podľa ktorého sa žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 97 %, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 330.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 06.10.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 97%.

2. V odôvodnení rozhodnutia v odsekoch 1. až 18. okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 330.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.09.2016 do zaplatenia titulom vyplatenia poistného plnenia a v odseku 19. uviedol podstatné tvrdenia žalovaného v rámci prostriedkov procesnej obrany uvedených vo vyjadrení k žalobe. 3. V ďalšej časti odôvodnenia, a to v odsekoch 20. až 38. okresný súd popísal vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, podľa ktorého nespornými skutkovými tvrdeniami mal preukázané, že medzi žalobcom ako poistníkom (platiteľom poistného) a zároveň poisteným označeným ako fyzická osoba

- podnikateľ, podnikajúca pod obchodným názvom a IČO-m uvedeným v živnostenskom registri a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 20.10.2015 uzavretá poistná zmluva označená „Majetok & Efekt", pri ktorej uzatváraní sa žalobca oboznámil aj s VPP, o čom vydal prehlásenie a opatril ho svojim podpisom na poistnej zmluve. Z údajov poistnej zmluvy, jej časti označenej ,,Druhy poistenia" sa uzatvorené poistenie vzťahovalo na požiar, krádež a lúpež a zodpovednosť a aj to, že pre tento druh

poistenia platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie požiaru a následného prerušenia prevádzky

- 2009, doplnené a modifikované zmluvnými dojednaniami, klauzulami a inými prílohami uvedenými na návrhu (poistnej zmluve), teda VPP. Predmet poistenia bol objekt označený ako „rekreačná chata LUX, Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín, ktorej vlastníkom ako vyplývalo z LV č. XX pre k.ú. E. a Obec Tvrdošín je žalobca - X. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX., bytom N.. XXXX/XX-XX, S.. Poistná suma na všetky poistné rizika bola dohodnutá 330.000 Eur. Žalobca, ako to vyplývalo z LV č. XX pre k.ú. E., nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 1011/2012. 4. Okresný súd uviedol, že z obsahu poistnej zmluvy vyplývalo a potvrdil to aj svedok S. P., že pred uzavretím poistenia sa vykonala obhliadka miesta poistenia a jej výsledkom bolo vyplnenie časti poistnej zmluvy označenej ako „opis a zabezpečenie predmetu poistenia", v ktorej bolo napísané, pokiaľ išlo o druh stavby - suterén a prízemie sú murované, drevená časť - 3 poschodia a terasa, v kolónke označenej ako „opláštenie budovy" je uvedené - drevo, a v ďalších častiach slúžiacich na vyplnenie boli uvedené údaje charakterizujúce poistený objekt, a to: počet podlaží - 3 podlažia, druh strechy - sedlová, spôsob vykurovania - pevné palivo, protipožiarné zabezpečenie - hlásiče protipožiarné, hydrant

- 2ks, hasiace prístroje - 4 ks, a pokiaľ išlo o kolónku označenú vizuálne zhodnotenie poisťovaných nehnuteľností (udržiavané, prevádzkyschopné atď.) a poisťovaných hnuteľných vecí (či zodpovedá hodnota veci požadovanej poistnej sume), bolo vyplnené áno. 5. V Článku 3 ods. 1) VPP týkajúceho sa miesta poistenia bolo definované, že miestom poistenia sú budovy, priestory alebo pozemky označené v poistnej zmluve ako miesto poistenia s vylúčením poistenia vecí, ktoré zamestnanci potrebujú k výkonu povolania a sú umiestnené v ich obytných priestoroch. Teda poisteným objektom bol celý objekt Rekreačnej chaty LUX, Oravice súp. č. XX, 027 44 Tvrdošín. 6. Nespornými skutkovými tvrdeniami mal okresný súd preukázané, že dňa 14.02.2016 vznikla na poistenom objekte škodová udalosť - požiar, ktorá bola u žalovaného registrovaná pod č. 5000089416. 7. Zo Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v obci Oravice 14.2.2016" zo dňa 29.04.2016, vydanej MV SR, požiarnotechnickým a expertíznym , Bratislava, pod č. PEU1-27-005/2016, a to jej časti pod číslom 5., ktorá sa týkala príčin vzniku požiaru na troch úsekoch a) úmyselné zapálenie, b) porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni a c) technická porucha na zariadení v spoločenskej miestnosti okresný súd zistil, že pokiaľ išlo o úmyselné zapálenie výsledkami obhliadky požiariska a preskúmania požiariska služobným psom, kedy nebolo možné označiť miesto možnej aplikácie akcelerátora horenia prípadným páchateľom, dospel ústav k záveru, že úmyselné založenie požiaru je nepravdepodobné. Vo vzťahu k druhej možnej príčine pod b) porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni bolo zistené, že v nízkotlakovej kotolni bol nainštalovaný kotol ÚSPOR 50 automat a jeho inštaláciu potvrdil aj v konaní vypočutý svedok Ing. P. N., ktorý slúžil na vykurovanie chaty a v podstate toto zodpovedalo aj vykurovaniu na pevné palivo tak, ako to bolo konštatované v návrhu

- poistnej zmluve, a aj iné na vykurovanie potrebné zariadenia, ktorých podrobným skúmaním neboli nájdené stopy, naznačujúce technickú príčinu poruchy s následným vznikom požiaru. Nebolo zistené, že by nejaká porucha na zariadení nízkotlakovej kotolne bola príčinou vzniku požiaru, práve naopak vylúčila sa technická porucha na zariadeniach tejto kotolne s následným vznikom požiaru. Pokiaľ išlo o tretiu pod písm. c) uvedenú možnú príčinu, a to technickú poruchu na zariadení v spoločenskej miestnosti, okresný súd zistil, že po niekoľkonásobnom preskúmaní daného miesta neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo možné objektívne zhodnotiť, potvrdiť, resp. vylúčiť, či príčina vzniku požiaru bola následkom technickej poruchy na elektrickom zariadení. Záverom zisťovania všetkých troch možných príčin požiaru bolo konštatovanie, že príčina požiaru bola nezistená. 8. Pokiaľ išlo o možnú príčinu pod písm. b) - porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni, kde sa v popise konštatuje, že okrem špecifikovaných zariadení sa v kotolni nachádzal aj stôl na náradie a cca tri 25 kg vrecia pevného paliva (Ekohrášok) umiestnené na zemi vo vzdialenosti 60 cm od kotla, z ktorého následne bola odobratá vzorka a podrobená expertíznemu skúmaniu, práve pre to, že sa uhlie nachádzalo v kotolni, tak výsledkami bolo zistené, že tento materiál nevykazoval mechanické ani termické poškodenie, resp. nadmerné znečistenie. Z uvedeného vyplývalo, že aj jeho umiestnenie vo vzdialenosti menšej ako bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla, ktorá mala byť podľa vtedy účinnej vyhlášky č. (800 mm), uvedené nebolo príčinou vzniku požiaru. 9. Vzhľadom k tomu, že neboli zistené príčiny vzniku požiaru a hlavne úmyselné zavinenie v podobe úmyselného konania páchateľa spôsobiť požiar na poistenom objekte ako subjektívna stránka trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa , , pre podozrenie spáchania ktorého sa začalo trestné stíhanie pod ČVS: ORP-84/1-VYS-DK-2016 uznesením vyšetrovateľa OR PZ Dolný Kubín, odbor kriminálnej polície dňa 15.02.2016 s poukazom na , došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením zo dňa 04.05.2016 z dôvodu, že skutok nebol trestným činnom a nebol dôvod na postúpenie veci.

10. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný listom zo dňa 20.09.2016 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. 5000089416, ktorá sa stala dňa 14.02.2016 bez poskytnutia poistného plnenia s tým, že okrem iného sa odvolával na závery expertíznej správy na zistené nedostatky, a to porušenie , , , o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. 11. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav okresný súd právne posúdil za aplikácie ust. , , a , a v spojení s Článkom 7 ods. 1) písm. f), Článkom 8 ods. 1) písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie požiaru a následného prerušenia prevádzky - 2009 (ďalej len ,,VPP") a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 12. V prvoinštančnom konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá zabezpečovala poistenie objektu žalobcu - Rekreačnú chata LUX, Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín okrem iných aj pre poistenie požiaru, ktorý nastal na poistenom objekte dňa 14.02.2016 a ani to, že žalobca ako poistiteľ a poistený ju v súlade s Článkom 7 ods. 2) písm. b) VPP oznámil žalovanému ako poistiteľovi dňa 15.02.2016, ktorý po skončení šetrenia tejto poistnej udalosti žalobcovi listom zo dňa 20.09.2016 oznámil jej ukončenie bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu hrubej nedbanlivosti, ktorej sa dopustil žalobca. 13. Žalovaný hrubú nedbanlivosť žalobcu videl v porušení jeho povinnosti stanovenej v Článku 7 ods. 1), písm. f) VPP, a to riadne sa starať o poistené veci, predovšetkým udržiavať ich v dobrom technickom stave, používať ich podľa návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca určil, a tiež odkazom na o ochrane pred požiarmi, v zmysle ktorého žalobca porušil viacero ustanovení obsahujúcich povinnosti pri zabezpečovaní pravidelných preventívnych protipožiarnych prehliadok objektu a jeho zariadení, predovšetkým tie, na ktoré sa odvolá Správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy č. PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.04.2016. Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia mal za to, že tento dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže meniť. Išlo o nedostatky:

- porušenie nezabezpečovaním vykonávania preventívnych protipožiarnych prehliadok v objekte chaty od roku 2007 v nadväznosti na vyhlášky MV SR č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov - ďalej len „,

- porušenie nevypracovaním a nevedením dokumentácie ochrany pred požiarmi od roku 2007 v nadväznosti na , , , vyhlášky č. ,

- porušenie neriešením a nedodržiavaním požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti stavieb: stavba bola skolaudovaná s kapacitou 24 lôžok, prístavba kotolne nebola posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb,

- porušenie nedodržaním technických podmienok požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča: kotol ÚSPOR 50 nebol v kotolni inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F, určenej v prílohe č. 1 vyhlášky MV SR č. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol - ďalej len „" (800 mm), čo je v rozpore s uvedenej vyhlášky,

- v kotolni boli vo vzdialenosti, menšej ako je dovolená bezpečná vzdialenosť od spotrebiča (800 mm) od kotla ÚSPOR 50 uložené horľavé látky, čo je v rozpore s vyhlášky č. ,

- porušenie nezabezpečovaním plnenia ustanovených povinností a určených úloh na úseku ochrany pred požiarmi osobou, ktorá má požadovanú odbornú spôsobilosť (technikom požiarnej ochrany) - nadväznosť na , , a ) zákona,

- porušenie nezabezpečovaním kontrol požiarnych zariadení inštalovaných v chate: na prenosných hasiacich prístrojoch (resp. na PHP inštalovanom v suteréne chaty) neboli od roku 2008 vykonané kontroly prenosných hasiacich prístrojov, čo je v rozpore s vyhlášky MV SR č. , ktorou sa ustanovujú vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenie pravidelnej kontroly prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov

- ďalej len ", od r. 2008 neboli vykonané kontroly zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov nástenných hydrantov inštalovaných v priestoroch chaty, čo je v rozpore s vyhlášky MV SR č. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov - ďalej len „

- porušenie neoznačením únikových ciest a únikových východov - neoznačený smer úniku na únikových cestách, čo je v rozpore s vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov

- porušenie zákona - nevykonávaním cvičných požiarnych poplachov v objekte chaty (od nezisteného dátumu) - súvisí s vyhlášky MV SR č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov,

- porušenie nevybavením ohlasovne požiarov - v ohlasovni požiarov nebola uložená potrebná dokumentácia - požiarne poplachové smernice a požiarny evakuačný plán, čo je v rozpore s a vyhl. MV SR č. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.

14. Okresný súd zvýraznil, že výsledkom Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy bol záver o tom, že príčina požiaru bola nezistená, pričom boli preverované viaceré verzie vzniku požiaru, a to z hľadiska úmyselného zapálenia predmetu poistenia, ktoré sa pre absenciu označeného miesta možnej aplikácie akcelerátora horenia prípadným páchateľom a výsledkom obhliadky požiariska sa ukázalo ako nepravdepodobné. Bola vylúčená aj príčina vzniku požiaru z hľadiska možnej technickej poruchy na zariadení v spoločenskej miestnosti, kde po niekoľkonásobnom preskúmaní zúženého miesta požiariska neboli nájdené špecifické stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu, z ktorého dôvodu nebolo možné potvrdiť príčinu vzniku požiaru následkom technickej poruchy na elektrickom zariadení. Napokon sa skúmala príčina vzniku požiaru aj z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej kotolni, s ktorou súvisel aj rad zistených a konštatovaných porušení žalobcu predovšetkým pravidelných a preventívnych prehliadok jej zariadení na úseku bezpečnosti a ochrany pred požiarmi. Výsledkom bolo konštatovanie, že hoci jednotlivé zariadenia boli podrobené preskúmaniu, neboli na nich nájdené stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru.

15. Okresný súd zhodnotil, že aj keď sa v rámci zisťovania príčin vzniku požiaru v expertíznej správe (na jej strane 7) konštatovali viaceré nedostatky (zvlášť nevypracovaním a nevedením dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi), porušenie žiadnej z nich nebolo príčinou vzniku poruchy s následkom vzniku požiaru. Príčina vzniku požiaru nebola zistená. Preto okresný súd nemohol konštatovať, že žalobca porušil svoju povinnosť starať sa o poistenú nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave, čím sa mal dopustiť hrubej nedbanlivosti, v dôsledku čoho by boli dané podmienky výluky podľa Článkom 8 ods. 1) písm. a) VPP a neexistovala by povinnosť žalovaného plniť.

16. Pokiaľ išlo o skúmanie príčin vzniku požiaru z hľadiska poruchy na zariadení v nízkotlakovej kotolni a tam umiestneniu horľavých látok (čierneho uhlia ekohrášok) vo vzdialenosti menšej (60 cm) ako je dovolená bezpečná vzdialenosť od spotrebiča - kotla ÚSPOR 50 (800 mm), tak okresný súd poukázal na to, že termickými expertíznymi skúškami nebolo zistené jeho mechanické a ani termické poškodenie. Pokiaľ išlo o inštalovanie kotla ÚSPOR 50 v nedostatočnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií, tak ani jeho skúmaním a ani ostatných zariadení neboli nájdené stopy, ktoré by naznačovali technickú poruchu s následným vznikom požiaru o to viac, ak sa mal požiar podľa výsledku expertízy šíriť cez stropnú časť do samotnej kotolne a postupne do celej prístavby a následne do hlavnej chaty. Teda ani uvedené porušenia neznamenali vznik príčinu požiaru.

17. Okresný súd poukázal na to, že ak správa používala pojem prístavby, dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nerealizoval prístavbu k existujúcemu objektu, teda jej realizáciu nepreukázal žiaden v konaní získaný dôkaz o to viac, ak svedok Ing. P. N. potvrdil, že keď robil na objekte kúrenie, predtým namontovaný kotol (zrejme elektrický) bol demontovaný, ale išlo o miesto, ktoré nebolo novopostavené, ale existujúce, išlo o kotolňu a priestor, ktorý tam už stál. Tento svedok potvrdil, že inštalácia sa vyhotovila tak, aby vyhovovala bezpečnostným a protipožiarnym požiadavkám, ktoré odsúhlasil revízny technik, čoho dôkazom bola „Správa o odbornej prehliadke nízkotlakovej kotolne" vystavená pred jej uvedením do prevádzky dňa 9.1.2006, kedy došlo k inštalácii kotla ÚSPOR 50 Automat a bolo konštatované, že nízkotlaková teplovodná kotolňa je spôsobilá pre bezpečnú prevádzku. Okresný súd mal len preukázané, že v priebehu roku 1999 sa vykonalo na chate, t.j. v čase, keď žalobca nebol jej vlastníkom, len prestrešenie terasy, ku ktorému zámeru sa vyjadril aj Okresný úrad v Tvrdošíne, odbor životného prostredia č.j. 99/12989 a Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica kladne.

18. Vzhľadom k tomu, že dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže dodatočne meniť a žalovaný ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol hrubú nedbanlivosť, ktorá spočívala v porušení

povinnosti riadne sa starať o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave a používať ich podľa návodu na obsluhu, okresný súd ďalšiu argumentáciu žalovaného, na základe ktorej bola daná existencia výluky poistenia z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalobcu ako poisteného podľa Článku 7 ods. 1) písm. a) VPP, a to povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávania poistenia ako aj zmeny poistenia, vyhodnotil ako právne irelevantnú. Naviac, výpoveďou svedka S. P. bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho sprostredkovateľa pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy po obhliadke objektu (vykonaného týmto sprostredkovateľom) a aj po jeho zobrazení prostredníctvom získaných fotografií z obhliadky. Podľa okresného súdu nebola preukázaná ani nepravdivosť tvrdenia žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy v časti vypĺňania formulárovej predtlače týkajúcej sa „informácií o poistnom riziku" pod bodom 4/ a 5/, a to, či je v objekte samočinné hasiace zariadenie a elektrická požiarna signalizácia s vývodom na nepretržitú službu, a na ktoré žalobca odpovedal „áno", pretože tieto sa v objekte aj nachádzali. Svedčilo o tom zistenie o nevykonaní pravidelných prehliadok hasiacich prístrojov a nástenných hydrantov, ktoré ako bolo konštatované v obsahu správy, boli funkčné, keďže nimi sa do príchodu hliadky začalo s hasením a ani tvrdenie o elektrickej požiarnej signalizácii, keďže táto bola umiestnená v miestnostiach objektu poistenia, o čom svedčili žalobcom predložené fotografie. Okresný súd bol názoru, že ak pri uzavretí poistnej zmluvy malo ísť zo strany žalobcu o uvedenie nepravdivých informácií, formulárové tlačivo by muselo obsahovať podrobnejšiu a nie len všeobecnú špecifikáciu inštalovaných zariadení, ktoré by znamenali poistné riziko, čo sa ale v danom prípade nestalo. Ani ostatné argumenty ako kapacita lôžok, podľa názoru okresného súdu, nesúviseli s povinnosťou žalobcu starať sa o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave, v súvislosti s ktorou bolo možné konštatovať hrubú nedbanlivosť, ktorá by mala byť príčinou vzniku požiaru, a tým aj príčinou vzniku škody o to viac, ak aj v tomto prípade bola žalovanému prostredníctvom jeho sprostredkovateľa známa skutočnosť, že sa vytvára ponuka na poistenie Chaty LUX v Oraviciach, kde je ubytovanie pre 45 ľudí a kde sa nachádza reštaurácia a tenisové kurty, čoho dôkazom bola e-mailová správa zasielaná sprostredkovateľom žalovaného 02.10.2015, t.j. pred uzavretím poistnej zmluvy.

19. Na základe všetkých týchto dôvodov okresný súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na poistné plnenie do výšky poistnej sumy 330.000 Eur, keďže nastala skutočnosť, ktorá je poistnou udalosťou, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť titulom uzavretej poistnej zmluvy a jej VPP, plniť.

20. Okresný súd úrok z omeškania priznal podľa v spojení s Nariadenia vlády č. počítajúc uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti ( ) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (t.j. v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, kedy žalovaný nebol ešte v omeškaní). Zamietajúca časť prestavovala aj rozdiel oproti žiadanému 5,05 % úroku z omeškania a priznanému úroku z omeškania, ktorá prislúcha len vo výške 5 % ( citovaného nariadenia).

21. Vzhľadom na to, že okresný súd mal pre svoje rozhodnutie dostatočne preukázaný skutkový stav, ďalšie hoc navrhnuté dokazovanie spravujúc sa zásadou účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov a princípom právnej istoty, nevykonal.

22. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa a z dôvodov podľa a takmer plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 % (pomer priznaného a žiadaného nároku), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

23. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd nebol vo veci oprávnený rozhodnúť, keďže neboli splnené procesné podmienky, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v konaní nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Žalovaný namietal, že vo veci rozhodoval nepríslušný súd. Uviedol, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Námestovo, pričom miestnu príslušnosť odôvodnil s poukazom na .

Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom úkone a žiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava I. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. októbra 2018 však bol ako miestne príslušný súd určený Okresný súd Námestovo. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave nebolo možné podať žiaden riadny, resp. mimoriadny opravný prostriedok. Skutočnosť, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave neexistuje opravný prostriedok, neznamená, že jeho rozhodnutie je vecne správne. Žalovaný trval na tom, že Okresný súd Námestovo nebol súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v tejto veci, ale príslušným súdom bol Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa a . Mal za to, že žalobca sa domáhal nároku na vyplatenie poistného plnenia z uzavretej poistnej zmluvy, ktorá žaloba svojím charakterom nepredstavuje žalobu na náhradu škody, ale žalobu na poskytnutie poistného plnenia z titulu uzavretej poistnej zmluvy. V danom prípade predmetom konania nebolo preukazovanie základných podmienok na priznanie náhrady škody, ale išlo o poistný spor. Žalovaný poukázal na a bol presvedčený, že mu bola odňatá možnosť, aby predmetný spor bol prejednaný pred zákonným sudcom, keďže vo veci nerozhodoval príslušný súd určený zákonom. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu, ktorého zaviaže na postúpenie veci príslušnému súdu.

25. Vo vzťahu k predmetu poistenia žalovaný uviedol, že v oznámení poukázal tiež na ustanovenia oddielu II, Článku 1 ods. 2) VPP, v zmysle ktorého: ...„Veci podľa ods. 1 sú predmetom poistenia, len ak boli odovzdané do riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia alebo na základe úspešného absolvovania preberacích a výkonových testov a v čase uzavretia poistenia, ako aj v čase vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným a technickým normám, sú v prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavané a poistený ich riadne využíva na mieste poistenia na účely, na ktoré sú dané predmety určené." Zároveň vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal tiež na to, že konkrétna vec je v zmysle VPP predmetom poistenia iba v prípade, ak vo vzťahu k nej sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to že nehnuteľnosť bola odovzdaná do riadneho užívania na základe kolaudačného rozhodnutia, v čase uzatvorenia poistenia vyhovuje príslušným bezpečnostným a technickým normám, je v prevádzkyschopnom stave a riadne udržiavaná a žalobca ju využíva na účely, na ktoré bola určená. Okresný súd sa s otázkou, či nehnuteľnosť bola spôsobilým predmetom poistenia v rozsudku, nevysporiadal. Žalovaný rozumie, že pôvodná nehnuteľnosť bola skolaudovaná, avšak neskôr na nehnuteľnosti došlo k stavebným úpravám, ktoré podliehali stavebnému povoleniu, a teda tiež následnému kolaudačnému rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca k nehnuteľnosti pristaval komín, na ktorý napojil kotol USPOR 50 Automat (ďalej len „kotol"), ktorý stavebný zásah si v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje stavebné povolenie. Z expertízy vyplývalo, že ...„Jednalo sa o objekt obdĺžnikového tvaru pozostávajúci z hlavnej chaty a dodatočne postavenej drevenej prístavby." Ďalej sa v nej uvádza, že ...„v roku 1999 bola realizovaná výstavba na danej terase. Jednalo sa o prístavbu drevenej konštrukcie so sedlovou strechou a jedným vikierom. Zo severnej strany bola dodatočne dobudovaná nízkotlaková kotolňa, ktorú prekrývala pokračujúca sedlová strecha z prístavby." Žalovaný z uvedeného navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie, v akom rozsahu bola nehnuteľnosť skolaudovaná a z tohto dôvodu navrhol pripojiť spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu, čo okresný súd nevykonal. Okresný súd síce požiadal príslušný stavebný úrad na predloženie príslušnej stavebnej dokumentácie, avšak informácie poskytnuté dožiadaným úradom na dané otázky nepriniesli odpovede. Podľa žalovaného na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné úpravy, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie, v dôsledku čoho tieto stavby bolo možné užívať iba na základe kolaudačného rozhodnutia. Nehnuteľnosť preto nebola skolaudovaná v rozsahu, v akom sa nachádzala ku dňu škodovej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, že nie je možné preukazovať neexistujúce skutočnosti. Časť nehnuteľnosti podľa žalovaného tak nepredstavovala predmet poistenia. Navyše, nebola splnená ani druhá podmienka, keďže nehnuteľnosť v čase uzavretia poistenia a ani v čase vzniku škodovej udalosti nevyhovovala bezpečnostným a technickým normám, čo okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal. V expertíze sú konštatované viaceré nedostatky, okrem iného tiež, že kotol nebol v kotolni inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií. Podľa žalovaného pre vylúčenie pochybností toto porušenie právnych predpisov treba odlišovať od porušenia právnych predpisov žalobcom, ktoré spočívalo v tom, že v kotolni boli od kotla uložené horľavé látky vo vzdialenosti menšej ako je dovolená bezpečná vzdialenosť. Z výsluchu svedka Ing. P. N. vyplynulo, že jemu sa nové miesto kotolne nepozdávalo, keďže bolo malé. Rovnako vyplynulo, že kotol nebol nainštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií. Podľa jeho vyjadrení sa v kotolni nachádzal drevený strop, ktorý od kotla nebol v bezpečnej vzdialenosti. Podľa expertízy ako najpravdepodobnejšie miesto vzniku požiaru bolo lokalizované v

priestoroch stropnej časti kotolne. Žalobca v konaní predložil správu o odbornej prehliadke nízkotlakovej kotolne, pričom okresný súd vzhľadom na túto správu mal za preukázané, že inštalácia kotla a technické riešenie kotolne vyhovovalo bezpečnostným a technickým normám. Žalovaný mal za to, že okresný súd predmetnú správu nesprávne posúdil. Predmetná správa jednak v závere uvádza, že obsluha kotla nie je kvalifikovaná a tiež, že nie je zabezpečené vetranie kotolne a táto správa slúžila iba na posúdenie spôsobilosti a bezpečnosti prevádzky v zmysle SÚBP č. na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach, avšak netýkala sa posúdenia z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Žalovaný trval na správnosti záveru uvedeného v expertíze, že kotolňa nebola posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Žalovaný mal za to, že nehnuteľnosť (najmä vyhotovenie kotolne) nevyhovovala bezpečnostným a technickým normám, a preto ani nemohla byť predmetom poistenia.

26. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý mal síce za preukázané, že žalobca porušil viacero právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, avšak podľa jeho názoru, nakoľko nebola zistená presná príčina vzniku požiaru, nemohol konštatovať, že žalobca porušil povinnosť riadne sa starať o nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave, v dôsledku čoho by sa bol žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, a nebolo by mu vzniklo právo na poistné plnenie. Mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne posúdil. Žalovaný poukázal na Oddiel I, Článku 7 ods. 1) písm. f), Oddiel I, Článku 8 ods. 1) písm. a) VPP. Mal za zrejmé, že skutočnosť, že presná príčina vzniku požiaru nebola zistená, nevylúčilo uplatnenie výluky v zmysle Oddielu I, Článku 8 ods. 1) písm. a) VPP. V tejto súvislosti poukázal na expertízu, v ktorej bolo konštatované viacero porušení právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi zo strany žalobcu. Ak okresný súd na jednej strane konštatoval, že príčina vzniku požiaru nebola zistená a na druhej strane, že porušenia právnych predpisov konštatované v expertíze neboli príčinou vzniku požiaru nehnuteľnosti, tak išlo o arbitrárne závery, ktoré sa navzájom vylučujú a nie sú odôvodnené. Podľa žalovaného nie je možné vylúčiť, že porušenie právnej povinnosti konštatované v expertíze neviedlo k vzniku požiaru, ak nebola presne určená samotná príčina požiaru. Okresný súd neodôvodnil, prečo by konštatované porušenia právnych predpisov v expertíze priamo alebo nepriamo nemali viesť k škodovej udalosti. V zmysle expertízy ako najpravdepodobnejšie miesto vzniku požiaru bolo lokalizované v priestoroch stropnej časti kotolne, pričom bola vylúčená možnosť, že by k požiaru došlo úmyselným zapálením alebo v dôsledku technickej poruchy na zariadení v spoločenskej miestnosti. Z dokazovania vyplynulo, že medzi kotlom a stropom kotolne nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť, a preto je vysoko pravdepodobné, že porušenie povinnosti umiestniť kotol v bezpečnej vzdialenosti od horľavých stavebných konštrukcií viedlo k vzniku požiaru. Považoval za odôvodnený záver, že požiar vznikol práve dlhodobým termickým degradovaním materiálu drevenej časti stropu a jeho následným vznietením práve v nadväznosti na porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi. Navyše, žalobca nenechal posúdiť kotolňu z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Ak by kotolňa bola posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, príslušný orgán by uložil žalobcovi odstrániť uložené nedostatky, v dôsledku čoho by pravdepodobne nevznikol ani požiar. Podľa žalovaného sa vzhľadom na všetky okolnosti skutočnosť, že požiar vznikol práve v stropnej časti kotolne, v dôsledku nedodržania protipožiarnych bezpečnostných predpisov blíži k istote. Zároveň z expertízy vyplývala skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola zaradená v zozname objektov podliehajúcich štátnemu požiarnemu dozoru OR HaZZ v Dolnom Kubíne. Podľa žalovaného žalobca porušil povinnosti, ktoré mu boli uložené platnými právnymi predpismi a priamo sa vzťahovali na bezpečnostné protipožiarne opatrenia. V konaní nemohlo byť sporné, že žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti, keďže porušil viacero povinností, ktoré smerujú k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva vzniku škodovej udalosti a ktoré mu boli uložené právnymi predpismi, nestaral sa o poistené veci a neudržiaval ich v dobrom technickom stave. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, najmä pripojením spisu Požiarnotechnického a expertízneho ústavu a výsluch osoby, ktorá vypracovala expertízu, čo okresný súd zamietol. Podľa žalovaného porušenia právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi zo strany žalobcu mali vplyv na vznik požiaru, najmä, ak išlo o taký rozsah porušení právnych predpisov, ako bolo zdokumentované v expertíze. Nakoľko sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, boli naplnené podmienky na uplatnenie výluky, a preto žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný mal za to, že postupoval správne, ak škodovú udalosť zlikvidoval bez poskytnutia poistného plnenia.

27. Žalovaný postup okresného súdu, ktorý sa odmietol vysporiadať so všetkými jeho námietkami, čo odôvodnil s poukazom na ust. , považoval za nesprávny z dôvodu, že v čase podania žaloby a vyjadrenia žalovaného predmetné ustanovenie ešte nebolo účinné, ako aj, že žalovaný nemenil dôvod, pre ktorý odmietol plniť poistné plnenie,

ale iba rozšíril svoju argumentáciu, ako i skutočnosť, že súd je povinný skúmať, či žalobcovi nárok patrí alebo mu nárok nepatrí. Ak by aj žalovaný zmenil svoje dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie pred účinnosťou ust. , toto ustanovenie nie je možné aplikovať. Žalovaný trval na tom, že dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, nezmenil, iba v súdnom konaní navyše uviedol ďalšie argumenty, t.j. uplatnil ďalšie prostriedky procesnej obrany. Žalovaný poukázal na Čl. 2 ods. 1 , v zmysle ktorého môže v súdnom konaní poukázať tiež na ďalšie skutočností, na základe ktorých prišiel k záveru, že poistné plnenie žalobcovi nepatrí. Žalovaný mal za to, že okresný súd bol povinný zaoberať sa všetkými jeho námietkami, pričom takto nepostupoval, v dôsledku čoho trpí napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie.

28. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na to, že pred okresným súdom namietal, že žalobca nezodpovedal otázky o poistnom riziku pravdivo. Trval na tom, že žalobca nepreukázal, že by poistené budovy boli dané do užívania podľa platných právnych predpisov, naopak okolnosti svedčia tomu, že k nehnuteľnosti bola postavená prístavba, ktorá nebola skolaudovaná. V prípade vedomosti žalovaného o existencii nesprávne vyhotovenej kotolne, ktorá nezodpovedala platným právnym predpisom na úseku ochrany pred požiarmi, by k uzavretiu poistnej zmluvy pre prípad nebezpečenstva požiaru nikdy nebolo došlo. Žalovaný bol presvedčený, že boli naplnené všetky podmienky na uplatnenie ustanovenia Oddielu I, Článku 7 ods. 3) písm. c) VPP. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti považoval za nedostatočné. Žalovaný namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, a tým porušenie jeho procesných práv. Poukázal na to, že okresný súd na pojednávaní dňa 4. júna 2019 oboznámil nové dôkazy, vykonal výsluch svedkov, ktorých navrhol žalobca, avšak nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, ktoré malo slúžiť k objasneniu či nehnuteľnosť bola skolaudovaná v rozsahu, v akom sa nachádzala ku dňu škodovej udalosti, nepripojil spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu, nevykonal výsluch svedka Ing. P. F., ktorý mal vypracovať expertízu. Podľa žalovaného spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu by obsahoval ďalšie podrobnosti ohľadom vzniku škodovej udalosti, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Uviedol, že nie je ani vylúčené, že po pripojení daného spisu by žalovaný vzhľadom na nové skutočnosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný namietal, že okresný súd neodôvodnil zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný dostatočne presvedčivo. Podľa žalovaného vykonanie navrhnutých dôkazov bolo potrebné na zistenie rozhodných skutočností pre posúdenie veci, čím došlo k vade, ktorá odôvodňuje zrušenie rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca, avšak nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, čím poprel princíp rovnosti strán, vyplývajúci z Čl. 6 . Zároveň namietol postup okresného súdu, keď tento vôbec vo veci neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, uznesenie o skončení dokazovania vyhlásil po tom, ako zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov a neumožnil žalovanému riadne sa oboznámiť s dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a vyjadriť sa k nim. Ak okresný súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, výrok rozsudku bol pre žalovaného prekvapivý (najmä s ohľadom na skutočnosť, že nemal za sporné, že žalobca porušil povinnosti konštatované v expertíze). Žalovaný preto nemal možnosť bližšie rozvinúť svoju argumentáciu ohľadne výšky nároku žalobcu na poistné plnenie, keďže rozvíjanie tejto argumentácie nepovažoval v danom štádiu za potrebné. V konaní pred okresným súdom poukázal na to, že ak by sa aj súd nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nepatrí, je v danom prípade potrebné priznané poistné plnenie krátiť, keďže nehnuteľnosť bola podpoistená. Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý na pojednávaní zo dňa 23. apríla 2019 uviedol, že žalovaným navrhnuté dôkazy vykoná, avšak na pojednávaní zo dňa 4. júna 2019 návrhy na vykonanie dôkazov zamietol. Podľa žalovaného spis od Požiarnotechnického a expertízneho ústavu je kľúčovým dôkazom. Týmto postupom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

29. Podľa žalovaného žalobca v konaní pred okresným súdom žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť vyhorením nehnuteľnosti. V tomto videl zásadné pochybenie zo strany okresného súdu, keď žalobcovi priznal poistné plnenie bez toho, aby bola preukázaná výška škody na nehnuteľnosti, v dôsledku čoho nebolo možné určiť ani výšku poistného plnenia. Skutkový stav podľa jeho názoru bol nedostatočne zistený a neobstojí, pretože je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Trval na tom, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol a v prípade, ak sa s tým okresný súd nestotožnil, považoval za potrebné posudzovať otázku podpoistenia nehnuteľnosti. Žalovaný poukázal na Oddiel II, Článok 3 ods. 1), 2), 10), 11) VPP s tým, že v poistnej zmluve bolo výslovne dohodnuté, že poistná suma v tomto prípade musí zodpovedať novej hodnote všetkých vecí tvoriacich predmetný súbor na danom mieste poistenia. V Znaleckom posudku č. 46/2016 vypracovanom Ing. Miroslavom Ilavským, PhD., bola určená východisková hodnota nehnuteľnosti (nová hodnota) vo výške 545.000 Eur bez DPH.

Žalobca v poistnej zmluve uviedol poistnú sumu na položku „budovy na novú hodnotu" vo výške 330.000 Eur bez DPH. Z VPP vyplýva, že žalobca túto sumu stanovil na vlastnú zodpovednosť. Z uvedeného bola žalobcom stanovená poistná suma v nižšej výške ako bola poistná hodnota nehnuteľnosti. Týmto došlo k podpoisteniu nehnuteľnosti. Podpoistenie predstavuje stav, kedy je predmet poistený na nižšiu sumu, než je jeho vlastná hodnota. Z poistnej sumy sa určuje výška poistného. Preto v prípade podpoistenia poistník platí nižšie poistné, než aké by mal reálne platiť, pokiaľ by uviedol skutočnú poistnú hodnotu poistenia. Uplatnenie podpoistenia slúži na ochranu majetkových práv. Žalovaný poukázal na ustanovenia Oddielu II, Článku 4 ods. 11) VPP a mal za to, že pri výpočte plnenia je potrebné vypočítať „koeficient podpoistenia". Celková výška škody bola v znaleckom posudku na strane 37 určená vo výške 336.833,65 Eur, pričom konečná výška poistného plnenia by sa po zohľadnení podpoistenia vypočítala tak, že poistné plnenie by bolo možné priznať maximálne vo výške 205.468,53 Eur, pričom nad rozsah tejto sumy došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, naviac okresný súd nebol v danej veci oprávnený rozhodovať. Mal za to, že okresný súd sa dopustil viacero pochybení, ktoré odôvodňujú zrušenie rozsudku a vrátenie veci na nové konanie. Ďalej uviedol, že v prípade akýchkoľvek otázok je potrebné kontaktovať právneho zástupcu žalovaného, s uvedením adresy a e-mailovej adresy.

30. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 250-254 spisu). Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu I. inštancie, ktorý považuje za vecne správny a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Podľa žalobcu okresný vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre ustálenie skutkové stavu a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

31. Žalobca mal za to, že námietka nepríslušnosti súdu nie je dôvodná. Uviedol, že okresný súd na námietku žalovaného, ktorou namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Námestovo, vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I. S postúpením veci nesúhlasil ani Okresný súd Bratislava I, ktorý predložil vec Krajskému súdu v Bratislave, ktorý po preskúmaní veci rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 18.10.2018 tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Námestovo. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Podľa žalobcu súdy v tejto veci postupovali správne v súlade s príslušnými ustanoveniami a miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Námestovo. Žalobca sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že sa nejednalo o škodový spor. Sám žalovaný posudzoval poistnú udalosť, ktorej následkom bolo zničenie stavby žalobcu požiarom ako „škodovú udalosť" (list žalovaného Oznámenie škodovej udalosti zo dňa 15.2.2016, Oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 20.09.2016). Zdôraznil, že zničením stavby žalobcu požiarom - poistnou udalosťou - došlo k totálnemu zničeniu chaty, ku škode spočívajúcej v zničení budovy žalobcu a následne uplatnené poistné plnenie predstavuje pre žalobcu náhradu škody.

32. Odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tvrdení, že na nehnuteľnosti došlo k stavebným úpravám, ktoré podliehali stavebnému povoleniu, považoval žalobca za nedôvodnú, pre ktorú niet opory vo vykonanom dokazovaní. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom I. inštancie, žalobca kúpil objekt tak, ako bol stavebne ukončený ešte predchádzajúcim vlastníkom a žiadne stavby nerealizoval, a to ani žalovaným tvrdenú „drevenú prístavbu". Objekt chaty bol riadne skolaudovaný a žalobca žiadne stavebné úpravy chaty nevykonal. Z fotodokumentácie zabezpečenej pri ohliadke predmetu poistenia, ako aj výpovede svedka S. P., ktorý dojednával poistnú zmluvy a vykonal ohliadku a fotodokumentáciu chaty, vyplýval stav predmetu poistenia zodpovedajúci času poistnej udalosti.

33. S argumentáciou žalovaného pod bodom 35. až 49. odvolania, ktorá bola už predmetom jeho vyjadrenia k žalobe ako aj v jeho prednesoch v konaní na súde I. inštancie a bola opakovane uplatnená v odvolaní, sa súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležite vyporiadal a žalobca sa stotožnil s vyhodnotením procesnej obrany žalovaného.

34. K námietke žalovaného o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní dňa 23.4.2019 navrhol predložiť spis z vyšetrovania požiaru a predložiť akékoľvek výsledky protipožiarnej kontroly, avšak tento návrh žiadnym spôsobom podrobnejšie nešpecifikoval. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom listinných dôkazov pripojených k žalobe boli všetky žalovaným navrhované dôkazy, vrátane požiarnotechnickej expertízy MV SR. Žalovaný mal k dispozícii uvedené listinné dôkazy ako to vyplýva z Oznámenia o uzavretí škodovej udalosti zo dňa

20.9.2016, kde sa práve na tieto listinné dôkazy odvoláva. Nič mu nebránilo tieto okresnému súdu predložiť. Žalovaný žiadne iné dôkazy pred súdom I. inštancie vykonať nenavrhol.

35. K odvolaciemu dôvodu „výška škody" žalobca poukázal na to, že žalovaný počas celého konania na súde I. inštancie nespochybňoval výšku náhrady uplatnenú žalobcom. Nenavrhol vykonať žiadny dôkaz v tejto veci.

36. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tzv. podpoistení nehnuteľnosti. Z obsahu poistnej zmluvy jednoznačne vyplývala výška sumy, na ktorú bolo poistenie dojednané, na sumu 330.000 Eur. Poistná zmluva je vyhotovená z predtlače žalovaného, kde v časti tlače Druh poistenia: Poistenie požiaru, živelných nebezpečenstiev a škôd spôsobených vodou v rubrike „položky predmetu poistenia, 01, budovy na novú hodnotu, ani nie je iná kolónka, ktorá by umožňovala poistenie na žalovaným v odvolaní tvrdenú „časovú hodnotu". Žalovaný pred uzatvorením poistnej zmluvy neupozornil žalobcu na napr. potrebu dať vyhotoviť znalecký posudok na ocenenie poisťovanej stavby, ani neupozornil na možnosť dať stavbu poistiť v tzv. časovej cene. Z predtlače poistnej zmluvy však ani táto možnosť nevyplývala. Žalobca stanovil hodnotu poistnej sumy na budovu vo výške 333.000 Eur a ani neuplatnil od žalovaného vyššie plnenie. Považoval za potrebné uviesť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobca ani nemal k dispozícii VPP, s týmito žalovaný, resp. sprostredkovateľ, ktorý konal za žalovaného, žalobcu ani neoboznámil, čo vyplývalo z výpovede svedka S. P., ktorý vo výpovedi na súde I. inštancie uviedol, že VPP boli zaslané na e-mail jeho matky a žalobcu nepovažoval za potrebné s nimi oboznámiť. Žalovaný ako poistiteľ mal povinnosť žalobcu pri uzavretí poistnej zmluvy oboznámiť s VPP.

37. Žalobca navrhol, aby krajský súd na dôkaz - znalecký posudok č. 46/2016, predložený žalovaným k odvolaniu, neprihliadol, pretože žalovanému nič nebránilo túto procesnú obranu použiť v prvostupňovom konaní.

38. Žalobca nepovažoval argumentáciu žalovaného v bodoch 73. až 87. odvolania za dôvodnú. Uviedol, že poistné bolo vypočítané z poistnej sumy, na ktorú bola budova poistená, ktoré poistné žalobca aj žalovanému riadne platil, a žalobca ani nežiada vyššiu sumu, než ako bola dojednaná v poistnej zmluve. Žalovaný sa v poistnej zmluve zaviazal na poistné plnenie pre prípad požiaru budovy na poistnú sumu 330.000 Eur. Ak došlo k totálnemu zničeniu stavby, potom aj žalobcom uplatnené plnenie od žalovaného je oprávnené vo výške 330.000 Eur. Zdôraznil, že k poistnej udalosti došlo po štyroch mesiacoch od uzatvorenia poistnej zmluvy. Zopakoval, že žalovaný v konaní pred súdom I. inštancie žiadnym spôsobom žalobcom uplatnenú výšku náhrady nespochybňoval.

39. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca sa o predmet poistenia riadne staral, riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, opak nebol preukázaný a postup žalovaného a dôvod, pre ktorý žalovaný odmietol poistné plnenie, nebol preukázaný. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval prednesov na súde I. inštancie.

40. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10. októbra 2019 (č.l. 268-270 spisu). Uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, pričom vyjadrenie slúži na bližšie vysvetlenie argumentov uvedených v odvolaní. Žalovaný trval na tom, že Okresný súd Námestovo nebol oprávnený vo veci rozhodnúť. Zo žaloby je zrejmé, že predmetom konania je žaloba na plnenie z poistenej zmluvy a nie žaloba o náhradu škody. Uvedené podporuje fakt, že v konaní pred okresným súdom predmetom dokazovania bola skutočnosť, či právo na poistné plnenie vzniklo alebo nie a žalovaným subjektom bol žalovaný, poistiteľ, s ktorým žalobca uzavrel poistnú zmluvu. V danom prípade nebolo možné založiť miestnu príslušnosť podľa ust. . Rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu základného práva žalovaného na zákonného sudcu, vyplývajúceho z SR. Vydaním rozsudku bolo zasiahnuté do základného práva žalovaného na zákonného sudcu, v dôsledku čoho je rozsudok nezákonný.

41. Žalovaný ďalej trval na tom, že pôvodný majiteľ, a tiež žalobca vykonal na nehnuteľnosti stavebné úpravy, podliehajúce stavebnému povoleniu, a teda ich realizácia mala byť následne skolaudovaná. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Ing. P. N., ktorý uviedol, že ...„on kúrenie inštaloval na nové miesto, keďže p. W. určil, že kotolňa tam môže byť, hoci mne sa pozdávala malá, ale ..." inštaloval sa

nový kotol, nový komín a kúrenie sa pripojilo na existujúce kúrenie. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že on nerealizoval uvedenie drevenej prístavby a nehnuteľnosť bola riadne skolaudovaná, tak podľa žalovaného bolo irelevantné, kto vykonal stavebné úpravy podliehajúce stavebnému povoleniu, podstatným bolo, že takéto stavebné úpravy vykonané boli. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že keďže si žalobca (resp. pôvodný majiteľ) nesplnil svoje zákonné povinnosti v súvislosti s realizovaním stavebných úprav, nie je možné od žalovaného požadovať, aby tieto neexistujúce skutočnosti preukázal. V súdnom spise je dostatok dôkazov preukazujúcich, že nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala v čase škodovej udalosti, nebola skolaudovaná a nevyhovovala bezpečnostným a technickým normám, a preto sa nejedná o predmet poistenia. V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Žiline v obdobnom prípade, a to sp. zn. , v ktorom bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktoré zároveň pripojil. Žalovaný mal za to, že Okresný súd Námestovo napadnuté rozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom, keď sa s podstatnými námietkami žalovaného nevysporiadal.

42. Čo sa týka uplatnenia výluky z poistenia, žalobca sa k tejto námietke žalovaného, uvedenej v odvolaní nevyjadril. Z tohto dôvodu žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu trvá na argumentácii uvedenej v odvolaní. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj návrh na vykonanie dokazovania nedostatočne špecifikoval a že predmetné listiny boli prílohou žaloby, tak žalovaný sa s týmito tvrdeniami nestotožnil. Zo samotnej Zápisnice z pojednávania zo dňa 23. apríla 2019 je zrejmé, že navrhol predložiť celý spis vyšetrovania požiaru, ktorý by mal byť vedený požiarnym a technickým , prípadne HaZZ Dolný Kubín, zároveň predložiť akékoľvek výsledky protipožiarnej kontroly, ktoré mali byť pravidelne vykonávané nie p. P. N., ale riadnym štátnym protipožiarnym dozorom požiarnej ochrany, t.j. HaZZ Dolný Kubín, na vykonaní ktorých dôkazov zotrval aj na pojednávaní zo dňa 04. júna 2019. Rozsah navrhovaného dokazovania bol preto dostatočne špecifikovaný, aby okresný súd navrhované dokazovanie mohol vykonať. Žalovaný poukázal na to, že prílohou žaloby bola expertíza, nie však ďalšie dokumenty, ktoré sú obsahom spisu z vyšetrovania požiaru, a práve preto považoval za potrebné pripojiť k súdnemu spisu celý vyšetrovací spis, pričom okresný súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Žalovaný mal za to, že okresný súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a tým zasiahol do procesných práv žalovaného.

43. Čo sa týka výšky škody, žalovaný mal za to, že je to žalobca, na kom leží dôkazné bremeno, ktorú skutočnosť dostatočným spôsobom nepreukázal. Žalovaný v priebehu celého konania preukazoval, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, v ktorej súvislosti navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Okresný súd nemal za sporné, že žalobca porušil povinnosti konštatované v expertíze, a preto bol prekvapivý záver, že žalobcovi patrí nárok na poistné plnenie. Žalovaný vzhľadom na tieto okolnosti nemal možnosť bližšie rozvinúť svoju argumentáciu ohľadom výšky nároku žalobcu na poistné plnenie, keďže rozvíjanie tejto argumentácie nepovažoval v tomto danom štádiu za potrebné, keďže sa vykonávalo dokazovanie v otázke existencie nároku žalobcu na poistné plnenie, nie vo vzťahu k jeho výške. Zároveň uviedol, že už v konaní pred okresným súdom poukázal na to, že ak by sa okresný súd nestotožnil so záverom žalovaného, že žalobcovi poistné plnenie nepatrí, je potrebné priznané poistné plnenie krátiť, keďže nehnuteľnosť bola podpoistená. Rovnako, súčasťou vyjadrenia bola informácia o kontaktných údajoch právneho zástupcu žalovaného.

44. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 287-289 spisu). Tvrdenia žalovaného vo vyjadrení považoval za účelové, sčasti už uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku. Žalobca trval na svojom vyjadrení proti odvolaniu žalovaného proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného pod bodom 19. uviedol, že žalovaný skresľuje výpoveď svedka N.. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.6.2019 (str. 3 posledný odsek a str. 4 prvý odsek) jednoznačne vyplýva, že svedok N. neuvádzal, že kúrenie inštaloval na „nové miesto". Svedok N. spresnil svoju výpoveď, keď uviedol, že miesto, kde inštaloval kotol, bola pôvodne kotolňa, ale bol tam predtým elektrický kotol, ktorý bol už demontovaný. Teda nešlo o novopostavené miesto, ale existujúce. Interpretáciu výpovede svedka N.alovaným považoval za zavádzajúcu. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , tak žalobca uviedol, že z uvedeného uznesenia je nesporné, že v tomto konaní súd vychádzal z iných skutkových zistení, kde bola zistená príčina požiaru (str. 4 bod 5 odôvodnenia). V súdenom prípade však z požiarnotechnickej expertízy vyplýva, že príčina požiaru nebola zistená vôbec. Z tohto dôvodu teda nie je možné použiť závery tohto uznesenia Krajského súdu v Žiline. V tejto veci okresný súd vychádzal z iných skutkových zistení. Žalovaný neprodukoval

v prvostupňovom konaní žiadny dôkaz, ktorým by preukázal príčinu vzniku požiaru, resp. zavinenie žalobcu, ktoré by bolo v priamej a príčinnej súvislosti so vznikom požiaru. Žalovaný neprodukoval ani žiadny dôkaz o tzv. „hrubej nedbanlivosti" žalobcu. Žalobca žiadne stavebné úpravy na objekte chaty nevykonal a ako už viackrát uviedol, prevádzkoval objekt v stave ako ho kúpil v roku 2012, a pred uzatvorením poistnej zmluvy bol objekt žalovaným ohliadnutý, vyhotovená fotodokumentácia, ktorá preukazuje stav objektu v čase poistenia a ku dňu poistnej udalosti. Ani do uzatvorenia poistnej zmluvy, ani po jej uzatvorení neboli na objekte chaty vykonané žalobcom a ani treťou osobou, žiadne stavebné zásahy.

45. K návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov pod bodom 28. vyjadrenia žalobca poukázal na to, že uznesením súdu prvej inštancie bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať iné dôkazy, ako okrem spisu Protipožiarneho technického ústavu a pracovníka, ktorý vyhotovil správu o výsledku požiarno - technickej expertízy. Iné dôkazy vykonať nenavrhol, preto nemôže v odvolacom konaní navrhovať dôkazy, v ktorých navrhnutí mu nič nebránilo už v prvostupňovom konaní. K spisu Protipožiarneho technického ústavu, žalobca považoval za potrebné uviesť, že jeho súčasťou je Správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v obci Oravice 14.2.2016 zo dňa 29.04.2016 vydaná MV SR, požiarnotechnickým a expertíznym , Bratislava, pod č. PEU1-27-005/2016, ktorá je výsledkom šetrenia požiaru a jeho príčin, teda sumarizácia zistení pri zisťovaní príčin požiaru. Samotný spis teda žiadnu zmenu by čo do výsledku príčin požiaru podľa názoru žalobcu nepriniesol, a ani výpoveď Ing. F., ktorý túto správu vyhotovil, pretože pri jej vyhotovení vychádzal z materiálov obsiahnutých v spise. Podľa žalobcu okresný súd správne návrh žalovaného na vykonanie tohto dôkazu zamietol, pričom poukázal práve na tento dôvod nevykonania dôkazu, ktorý sa javí ako nadbytočný. Žalobca uviedol, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to aj s prihliadnutím na už zistený skutkový stav ako aj z dôvodov rýchlosti a hospodárnosti konania. Navrhol, aby krajský súd na žalovaným navrhnuté dôkazy neprihliadol.

46. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13. novembra 2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 295 rub spisu).

47. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 48. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -301 zo dňa 27.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 01.12.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. 49. Krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III, a to v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného v odvolaní zo dňa 11. júla 2019. Žalovaný v podanom odvolaní podľa ust. v spojení s ust. vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu. 50. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. . Teda mohol vychádzať len z tých tvrdení žalovaného, ktoré netvorili nový odvolací dôvod, t.j. ktoré nemali charakter „novôt" v odvolacom konaní v zmysle ust. . Znamená to, že krajský súd v odvolacom konaní nemohol prihliadať na prostriedky procesnej obrany žalovaného, t.j. ani na dôkazy, ktoré boli použité až v podanom odvolaní a ktoré neboli uplatnené a predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, keď nebol preukázaný žiaden z dôvodov pod písm. a) až d) ust. , aby k takýmto novotám v odvolacom konaní mal prihliadať krajský súd. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z okresným súdom splnenej poučovacej povinnosti podľa ust. , obsiahnutej v uznesení okresného súdu č.k. -65 zo dňa 7. marca 2018 (pôvodná spisová značka veci, pod ktorou sa viedlo konanie v súčasnosti vedené

pod sp. zn. ) doručenom žalovanému podľa doručenky na č.l. 68 spisu. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. júna 2019 (č.l. 175 a nasl. spisu) po vypočutí svedkov, oboznámení s obsahom predložených listinných dokladov (vrátené originály), vyjadrení zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, vyhlásením uznesenia, ktorým boli návrhy na doplnenie dokazovania zamietnuté, bolo uvedené, že ,,Návrhy na doplnenie dokazovania nie sú", po čom nasledovala výzva okresného súdu podľa ust. a vyjadrenie zástupcu žalobcu a žalovaného, po ktorom bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

51. Odvolacie dôvody žalovaného sa týkali tak procesnej ako i vecno-právnej roviny.

52. V procesnej rovine jedným z odvolacích dôvodov bola námietka, že vec bola prejednaná a rozhodnutá nepríslušným súdom, keďže v danom prípade sa žalobca žalobou domáhal nároku na vyplatenie poistného plnenia, t.j. išlo o poistný spor a príslušným súdom na prejednanie bol Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného podľa a . Žalovanému tak bola odňatá možnosť, aby predmetný spor bol prejednaný zákonným sudcom.

53. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalobca podal žalobu zo dňa 04.10.2017 na Okresný súd Námestovo a v žalobe uviedol, že miestna príslušnosť súdu je založená podľa . Predmetný spor bol na základe námietky žalovaného dňa 12. apríla 2018 postúpený Okresným súdom Námestovo Okresnému súdu Bratislava I, o čom boli sporové strany upovedomené podaním zo dňa 12. apríla 2018 (č.l. 97, 98 spisu). Okresný súd Bratislava I následne podaním zo dňa 31.7.2018 predložil vec na rozhodnutie podľa - nesúhlas s postúpením veci nadriadenému súdu, a to Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -105 zo dňa 18.10.2018 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je vecne a miestne príslušný Okresný súd Námestovo.

54. Podľa , ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

55. Uznesením nadriadeného súdu, a to Krajského súdu v Bratislave č.k. -105 zo dňa 18.10.2018, tak zákonným spôsobom došlo k určeniu miestne príslušného súdu na prejednanie a rozhodovanie sporu, a to Okresného súdu Námestovo. Týmto rozhodnutím boli podľa druhá veta súdy viazané, teda nielen Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Námestovo, ale v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací. Zákonným sudcom ( ) bol teda sudca tohto určeného miestne príslušného súdu v súlade s rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok. Námietku spočívajúcu v tvrdení, že uvedeným postupom vo veci bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

56. Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku prvoinštančného súdu, ako aj jeho tvrdenie o nesprávnom vyhodnotení, resp. nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie.

57. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako žalovaným namietané porušenie práv na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

58. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v . Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol nesporné zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, výpovede svedkov, listinné dôkazy a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, a ako na základe tohto vyhodnotenia právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalovaného. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

59. Žalovaný v rámci odvolacích dôvodov namietal aj postup okresného súdu, ktorý si nesplnil povinnosť v zmysle ust. . K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na znenie zákonného ust. , zmyslom ktorého je v sporovom konaní stanoviť okruh nesporných skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov na vykonanie, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania a do istej miery aj predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho nedodržaní nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného a nevykonávaného dokazovania. Ust. nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským súdom má oporu aj v ust. , podľa ktorého v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. je obdobou pôvodného ust. , vo vzťahu ku ktorému ustanoveniu pôvodného procesnoprávneho predpisu Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že ...„v prípade porušenia zákonného ust. sa žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastník, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne". Ďalej v tomto rozhodnutí ústavný súd uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Vzhľadom k priebehu súdneho konania a postupu okresného súdu žalovanému ako strane sporu bolo umožnené uplatňovať procesné práva, t.j. že žalovaný nebol vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti však krajský súd zvýrazňuje nedôvodnosť tejto námietky, pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 23. apríla 2019 vyplývalo, že za účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, po ich vyjadreniach k veci ( ), bol konkrétne na č.l. 128a rub spisu vykonaný

postup okresným súdom podľa s tým, že bolo konštatované, ktoré skutočnosti sú medzi stranami nesporné a ktoré sporné sa budú dokazovať. Vychádzajúc z uvedeného konanie pred okresným súdom nemalo žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. 60. Vo vecnoprávnej rovine v rámci vymedzenia odvolacích dôvodov žalovaného, k rozsahu posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu a z neho vyplývajúcich záverov, krajský súd vníma za podstatné to, že bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným súdom v rovine vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýval záver, že nastala skutočnosť, ktorá je poistnou udalosťou, na ktorej základe vznikla žalovanému povinnosť plniť titulom uzatvorenej zmluvy. 61. Odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , , keďže sa v podstatných častiach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nebolo žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania." V tejto súvislosti krajský súd poukazuje primerane i na rozsudok NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu." 62. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného, krajský súd uvádza nasledovné. 63. Bolo zrejmé, že žalobca žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie v zmysle Poistnej zmluvy ,,Majetok & Efekt" uzatvorenej so žalovaným dňa 15.10.2015, so začiatkom poistenia dňa 20.10.2015. Žalobca svoj nárok odvodzoval od škodovej udalosti zo dňa 14.02.2016, pri ktorej mu na nehnuteľnosti, ktorú nadobudol do vlastníctva v roku 2013, vznikla v dôsledku požiaru škoda (totálna) na poistenej veci - penzióne, pričom žalovaný uzavrel škodovú udalosť bez poskytnutia plnenia s odvolaním sa na závery Správy Ministerstva Vnútra SR Č.p.: PEU1-27-005/2016 zo dňa 29.4.2016 o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru chaty v Obci Oravice dňa 14.02.2016 a VPP k poistnej zmluve. 64. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku v prvoinštančnom i v odvolacom konaní bránil tvrdením, že nebolo preukázané, že nehnuteľnosť, resp. jej časť bola spôsobilým predmetom poistenia, že podľa expertízy predmet poistenia nezodpovedal príslušným bezpečnostným a technickým normám, a preto právo na poistné plnenie v súlade s Článkom 8 bod 1) písm. a) VPP žalobcovi nevzniklo. Zároveň namietal, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nezodpovedal otázky pravdivo. Ďalší odvolací dôvod spočíval v tvrdení, že žalobca nepreukázal požadovanú výšku poistného plnenia. 65. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že pri zisťovaní skutkového stavu v sporovom konaní, kde sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami strán. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o nich následne poskytnúť dôkaz, pričom to isté platí aj pre žalovaného ohľadne skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnené námietky. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 66. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v ust. je definovaný pojem poistnej zmluvy, na základe ktorej sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v zmluve a druhá zmluvná strana (poistník) sa zaväzuje platiť poistné. Obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy sú: a) označenie zmluvných strán, b) náhodná udalosť, ktorou je spojený vznik poisťovateľa, c) označenie poistného plnenia, d)

poistné. Nevyhnutnou náležitosťou poistnej zmluvy je možnosť, že nastane náhodná udalosť, ktorú stotožňuje s poistnou udalosťou. Pojem náhodnej udalosti nie je vymedzený právnymi predpismi, ustálená súdna judikatúra aj právna prax považuje podľa za náhodnú udalosť určenú poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať. Pre posúdenie, či nastala náhodná udalosť, je rozhodujúca otázka, či a kedy nastal škodlivý následok a ďalej okolnosť, ktorou bol vyvolaný tento následok, prípadne spôsob, ako k nemu došlo. Existencia oboch týchto skutočností má za následok vznik povinnosti poisťovateľa plniť z poistenia majetku a robí tak z náhodnej udalosti poistnú udalosť. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. Podľa odseku 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je splnený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa odseku 3 plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, kedy je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Pojem poistnej udalosti nevymedzuje a ani vymedzovať nemôže, pretože má pri jednotlivých druhoch poistenia rôzne prejavy, je to však právna skutočnosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V každej poistnej zmluve je poistná udalosť popísaná ako jav, ktorý je vymedzený a) príčinou uvedenou v poistnej zmluve (napr. požiar, úraz, povodeň, škodová udalosť) b) následkom (smrť človeka, vznik škody), c) výlukovými okolnosťami, ktorých splnenie vylučuje, aby právo na poistné plnenie mohlo byť úspešne uplatniteľné u poisťovateľa. Poistnú udalosť pre jednotlivé druhy poistenia vymedzujú poistné podmienky. Podľa ustanovenia z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Predmetné ustanovenie je všeobecnou úpravou, ktoré definuje právo poisteného na plnenie poisťovateľa v prípade, že následkom poistnej udalosti vznikne škoda na poistenej veci s tým, že sa jedná o všeobecnú úpravu a podrobné vymedzenie obsahu poistenia je obsiahnuté v poistných podmienkach. 67. Odvolací súd primárne poukazuje na medzi stranami nespornú skutočnosť, a to, že medzi žalobcom ako poistníkom a zároveň poisteným a žalovaným ako poisťovateľom bola dňa 20.10.2015 uzavretá Poistná zmluva, zo znenia ktorej vyplývalo, že uzatvorené poistenie sa vzťahovalo na požiar, krádež, lúpež a zodpovednosť. Predmet poistenia podľa poistnej zmluvy (návrh poistnej zmluvy - č.l. 14 - 18 spisu) bol opísaný ako rekreačná chata LUX, Oravice č. XX, 027 44 Tvrdošín, pričom boli vymenované jednotlivé položky predmetu poistenia, opis a zabezpečenie predmetu poistenia, s dohodnutou poistnou sumou na všetky poistné riziká vo výške 330.000 Eur. Žalovaný nevyvolal spornosť v tom, že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy. 68. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že nehnuteľnosť, resp. jej časť nebola spôsobilým predmetom poistenia (kotolňa, drevená prístavba), považuje odvolací súd za potrebné poukázať na vykonané dokazovanie, ktoré preukázalo, že poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená prostredníctvom poistného agenta S.U.. P. P. ako svedok do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04. júna 2019 k okolnostiam jej uzatvárania uviedol, že žalobca mal záujem o poistenie chaty, že mu predložil návrh poistnej zmluvy, tento sa odsúhlasil, podpísal, predložil žalovanému, ktorý vydal certifikát o uzavretí zmluvy. Zároveň uviedol, že v rámci procesu uzavretia poistnej zmluvy bol objekt, ktorý mal byť predmetom poistenia, nafotiť a fotografie zaslal žalovanému, ktorý následne pristúpil k uzavretiu zmluvy a vydaniu certifikátu. Zvýraznil, že ,,osobne bol fotiť objekt poistenia a po zaslaní príslušných dokladov, teda splnenia podmienok intervencie sa pristúpilo k uzavretiu poistnej zmluvy". Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade, čo sa týka vymedzenia predmetu poistenia, bolo rozhodujúce preukázanie toho, čo bolo predložené žalovanému ako strane, ktorá uzatvára poistnú zmluvu v čase jej uzatvárania, teda bolo potrebné vychádzať z tejto svedeckej výpovede v tom smere, že sprostredkovateľ poistenia nafotil objekt poistenia, zaslal príslušné doklady, ktoré sám označil ako ,,splnenie podmienok intervencie" a na základe týchto dokladov žalovaný pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Medzi stranami nebola vyvolaná spornosť v tom, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2013 a k momentu, resp. od momentu uzatvorenia poistnej zmluvy v roku 2015, nebol preukázaný iný stav tejto nehnuteľnosti, teda vykonávané úpravy, prípadne stavebné úpravy tohto objektu. Krajský súd poukazuje na žalobcom predložený Znalecký posudok č. 6/2012, nachádzajúci sa v prílohovej obálke na č.l. 128b spisu, k stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetnej chaty dátumovo z 27.12.2011, Kolaudačné rozhodnutie na č.l. 138 spisu dňa 03.07.1987, Stanovisko k prestrešeniu terasy je datované 11.06.1999, Potvrdenie o preskúšaní komína bolo datované 12.01.2006, Správa o odbornej

prehliadke nízkotlakovej kotolne bola datovaná 09.01.2006, Správa o odbornej vonkajšej prehliadke tlakovej nádoby bola datovaná 09.01.2006, Správa o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrickej inštalácie bola prehliadka vykonávaná v období od 20.02.2006 do 20.02.2006, ďalej Vyjadrenie k montáži hlásičov požiaru v Chate LUX Oravice bolo datované dňom 29.05.2019 aj s pripojenými fotkami. Svedok Ing. P. N. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. júna 2019 (č.l. 175-178 spisu) potvrdil, že bol odborne spôsobilou osobou, že k existujúcemu kúreniu pripájal nový kotol - ÚSPOR 50 so zásobníkom, k čomu predložil správy datované rokom 2006. Potvrdil, že kotolňa, v ktorej bol inštalovaný, bola síce dosť malá, voči čomu mal výhrady, bola murovaná a iba vrch, t.j. strop kotolne bol drevený, pôvodný kotol bol v čase montovania nového kotla demontovaný, pričom to urobil tak, aby vyhovoval bezpečnostným a protipožiarnym požiadavkám. Svedok uviedol, že kúrenie zodpovedalo technickým požiadavkám, o čom svedčilo aj to, že bola vydaná revízna správa odborne spôsobilou osobou. Ďalej uviedol, že nový priestor nebudovali, ale ho napojili na existujúci, teda umiestnenie zariadenia. Ak žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že kotolňa ako časť nehnuteľnosti nebola skolaudovaná, a teda nestala sa predmetom poistenia, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak v roku 2015 bola uzatváraná poistná zmluva s miestom poistenia vymedzením a popísaním nehnuteľnosti, bol nafotený objekt poistenia, zaslané príslušné doklady, potom kotolňa bola súčasťou tohto miesta poistenia, bola predmetom poistnej zmluvy, čo vyplývalo z Oddielu II, Článok 1, bod 3) písm. a) VPP, podľa ktorého ....„predmetom poistenia podľa ods. 1 sú v poistnej zmluve uvedené položky ako: budovy, haly, stavby a ich súčasti". V danom prípade išlo o vec, ktorá bola odovzdaná do riadneho užívania, a listiny nepreukázali, že by nedošlo k úspešnému absolvovaniu preberacích testov. V danom prípade len výmena kotla nemala za následok to, že poistná zmluva sa na určený predmet poistenia nevzťahovala. Žalovanému na základe fotografií a ním žiadaných listín, čo potvrdil svedok P., musel byť známy stav predmetu poistenia, a preto vzhľadom na časový odstup nemôže požadovať následne iné ním požadované doklady. 69. Pokiaľ žalovaný namietal, že podľa výsledkov expertízy predmet poistenia nezodpovedal príslušným bezpečnostným a technickým normám, ktoré porušenia predpisov žalobcom mali vplyv na vznik požiaru, t.j. išlo o poškodenie spôsobené hrubou nedbanlivosťou žalobcu, a preto právo na poistné plnenie žalobcovi nevzniklo (Článok 8 ods. 1) písm. a) VPP), tak krajský súd uvádza, že podmienkou odmietnutia poistného plnenia je, že príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú poistiteľ pri dojednávaní poistenia nemohol zistiť, pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede alebo išlo o takú závažnú skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, avšak zvýrazňuje sa, že musí ísť o príčinu poistnej udalosti. To znamená, že poistiteľ môže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie, prípadne uplatniť výluku len za predpokladu, ak vedomé alebo teda nedbanlivé porušenie povinnosti má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistenej udalosti). K tomu, či žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, či nešlo o porušenie jeho povinností, okresný súd vykonal dokazovanie správou Požiarno-technického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR, Bratislava zo dňa 29.04.2016 o výsledku požiarno- technickej expertízy k prípadu požiaru, v ktorej závere bolo primárne konštatované, že príčiny vzniku požiaru na troch úsekoch tak, ako vyjadril okresný súd v odseku 26. odôvodnenia rozsudku, a to a) úmyselné zapálenie, b) porucha na zariadení v nízkotlakovej kotolni a c) technická porucha na zariadenie v spoločenskej miestnosti, boli nezistené. Pokiaľ by išlo o možnú príčinu, a to poruchu na zariadení nízkotlakovej kotolne, na čo odkazoval žalovaný, tak z predmetnej správy nevyplývalo ani to, že nedodržanie bezpečnej vzdialenosti (800 mm) by bolo príčinou vzniku požiaru. Zároveň boli v správe popísané zistené nedostatky tak, ako popísal okresný súd a na ktoré poukazoval žalovaný. Správa v celom znení bola posudzovaná okresným súdom, pričom jej záver vo vzťahu k príčine požiaru bol potvrdený i listom Ministerstva vnútra SR Požiarno-technický a expertízny ústav zo dňa 10.05.2017, označený „Určenie príčinnej súvislosti príčiny vzniku požiaru chaty LUX v Oraviciach s nedostatkami konštatovanými počas vyšetrovania požiaru, v ktorom bolo vyjadrené stanovisko, podľa ktorého ....,,V rámci zisťovania príčiny vzniku predmetného požiaru nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi uvedenými nedostatkami a vznikom požiaru, nakoľko príčina vzniku požiaru je nezistená". Zo záverov expertíznej správy a stanoviska Ministerstva vnútra SR nebolo tak možné uzavrieť, že v expertíze popísané nedostatky mali vplyv na vznik poistnej udalosti, teda nebol splnený zákonný predpoklad pre odmietnutie poistenia a ani predpoklad vyplývajúci z VPP, pretože otázky dodržania, či nedodržania príslušných bezpečnostných technických predpisov bolo potrebné posudzovať práve vo väzbe na to, či tu existovala príčinná súvislosť medzi zistenými nedostatkami a vznikom požiaru, čo preukázané nebolo. 70. Krajský súd súhlasí so žalovaným, že v čase vzniku poistnej udalosti, i skončenia šetrenia poistnej udalosti zákonné ustanovenie nebolo účinné, avšak podľa názoru odvolacieho súdu toto právne posúdenie okresného súdu nemalo vplyv na podstatnú vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ust. (v znení platnom v čase uzatvorenia poistnej

zmluvy a škodovej udalosti) upravuje, kedy vznikne právo poistenému na plnenie a vznik povinnosti poistiteľa plniť, kedy sa musí vykonať šetrenie čo do dôvodu a výšky plnenia, pričom výsledkom tohto šetrenia je oznámenie o výsledku tohto šetrenia. V oznámení sa predsa uvádza výsledok tohto šetrenia a aj dôvod pre ne/poskytnutie tohto poistného plnenia, teda zníženie, resp. odmietnutie poistného plnenia, pričom dôkazné bremeno, že niekto vedome porušil ustanovené alebo dohodnuté povinnosti, je vždy na poistiteľovi. Uvedené oznámenie s popísaním dôvodov, je úkon vyžadovaný zákonom, a to aj k tomu, aby zo strany poisteného sa voči v ňom uvedeným dôvodom bolo možné relevantne a účinne brániť, a preto následné rozširovanie týchto dôvodov následne až v súdnom konaní nebolo na mieste. Naviac, ak žalovaný v rámci týchto rozšírených dôvodov odmietnutia poistného plnenia v súdnom konaní tvrdil, že žalobca neuviedol pravdivé informácie, tak toto nepreukázal. V zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na znenie formulárovo predtlačenej poistnej zmluvy v časti opis a zabezpečenie predmetu poistenia, a vyplnené údaje v časti protipožiarne zabezpečenie, ktoré neboli žalovaným relevantne spochybnené, a preto na následné požadovanie ďalšieho zabezpečenia, ak nebolo dojednané, nebolo zo strany krajského súdu možné prihliadať. Predmetná námietka preto nebola zhodnotená ako relevantná. 71. V ďalšom krajský súd posudzoval, či odvolací dôvod žalovaného ohľadne výšky poistného plnenia vo väzbe na tvrdenia o podpoistnení nehnuteľnosti, s doložením Znaleckého posudku č. 46/2016 zo dňa 29.03.2016 a uvedením výpočtu plnenia nemá charakter nového odvolacieho dôvodu a nového dôkazu (novoty) namietaného a preukazovaného až v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím. 72. To, či ide o nový odvolací dôvod a nový dôkaz, bolo nevyhnutné posúdiť s ohľadom na celý priebeh konania pred okresným súdom. Krajský súd sa preto oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že v súlade s ust. žalobca v žalobe uviedol tvrdenia k výške poistnej sumy a požadovaného plnenia (úplné zničenie). Okresný súd uznesením č.k. -65 zo dňa 7. marca 2018 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, ktoré v odôvodnení obsahovalo POUČENIE o procesných právach a povinnostiach strán, okrem iného aj poučenie v zmysle , , doručeného žalovanému podľa doručenky na č.l. 68 spisu dňa 9.3.2018. Bolo zistené, že žalovaný uskutočnil písomné vyjadrenie k žalobe v podaní zo dňa 26. marca 2018, v ktorom namietal základ nároku, žiadnym spôsobom sa nevyjadril k výške, len k výške úroku z omeškania. Teda v tomto vyjadrení žalovaný výslovne nepoprel ( ) skutkové tvrdenie protistrany (žalobcu) k výške nároku. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 23. apríla 2019 (č.l. 127 - 128 spisu) sa žalovaný k výške poistného plnenia, t.j. ani k výške žalovanej pohľadávky, nevyjadroval, teda nemal pripomienky. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04. júna 2019 žalovaný v rámci návrhov na doplnenie vykonanie dokazovania uviedol, že navrhuje pripojiť spis Protipožiarneho technického ústavu, z ktorého vie navrhnúť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a výsluch svedka Ing. P. F., ktorý vypracoval správu o výsledku požiarnotechnickej expertízy. Až v záverečnom prednese žalovaný na tomto pojednávaní ( ) uviedol ...,,upozorňujeme, že v zmysle oznámenia o škodovej udalosti žalobca odhadol škodu vo výške 590 000 Eur, avšak poistná suma bola uzatvorená len na výšku 330 000 Eur. Žalovaná má za to, že poistné plnenie žalobcovi nepatrí, a preto sa nezaoberala bližšie prípadným krátením poistného plnenia z dôvodu pod poistenia nehnuteľnosti - chaty Lux." Mal za to, že žaloba je nedôvodná, a preto ju žiadal zamietnuť. Na záver žalovaný uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. 73. Z priebehu konania pred okresným súdom, podľa výsledkov dokazovania krajský súd uvádza, že predmetom konania bol nielen základ, ale aj výška žalobcovej pohľadávky, a preto žalovaný mal produkovať obranu k výške plnenia, ak ju neakceptoval. Toto však žalovaný neurobil, nevyužil svoje právo, o ktorom bol poučený pred okresným súdom, t.j. uvádzať skutočnosti a tvrdenia, označovať dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie pred okresným súdom, preto odvolací dôvod žalovaného k výške poistného plnenia bol vyhodnotený ako nový odvolací dôvod a doložený znalecký posudok ako nový dôkaz, pre relevantnosť ktorého dôvodu a dôkazu nebol tvrdený a ani preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. 366 písm. a) až d) , a tým krajský súd na tento odvolací dôvod a k nemu priložený dôkaz neprihliadal. Okresný súd predsa vykonával dôkazy v rozsahu skutkových tvrdení sporových strán (, ) k celému uplatnenému nároku. Žalovaný mal vytvorené všetky podmienky k tomu, aby k tejto časti žalobcovho nároku skutkové tvrdenia protistrany výslovne poprel a plnil si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Neuplatnenie práv žalovaným, na ktoré bol daný priestor okresným súdom, nemôže potom následne mať vplyv na skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu a nemožno ani vyvodiť v tejto časti nedostatočné skutkové zistenia, resp. odňatie možnosti konať pred súdom, keďže odňatím možnosti

konať pred súdom je taký procesný postup súdu, ktorým sa žalovanému, resp. strane sporu odníme realizácia práv daných zákonom, nie však, ak strana sporu, v danom prípade žalovaný, i napriek poskytnutým možnostiam konajúcim súdom tieto svoje práva nenaplní, nezrealizuje ich. Vzhľadom na právne zastúpenie žalovaného je podľa názoru krajského súdu možné apelovať aj na Čl. 11 ods. 3 , podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

74. K úplnosti sa poukazuje aj na stav pred začatím súdneho konania, a to šetrenie škodovej, resp. poistnej udalosti (tu žalovaným predložený znalecký posudok datovaný 29.03.2016), výsledok podľa oznámenia žalovaného, obsah žaloby žalobcu, čo potvrdzuje, že žalovaný sa oboznamoval aj s výškou plnenia. Nešlo teda o skutočnosti žalovanému neznáme, ale išlo o stav nenaplnenia práv žalovaným, ku ktorým mal zo strany okresného súdu daný priestor, ako aj vedomosť. Predsa okresný súd v rámci svojho dokazovania bol povinný skutkovými tvrdeniami strán, a v ich rozsahu vykonávať dokazovanie na žalobcov nárok, t.j. nielen na jeho základ, ale aj výšku. Nedostatočná ostražitosť žalovaného, keďže si je strážcom svojich práv a nesplnenie si dôkaznej povinnosti žalovaným je dôsledkom, ktorý znáša žalovaný a ktorý sa premieta do jeho zodpovednosti za neúspech v súdnom konaní. Ak bolo poskytnuté skutkové tvrdenie zo strany žalobcu k výške plnenia, a toto žalovaný v zmysle ust. výslovne nepoprel, teda zotrval len na spochybnení základu žalovanej pohľadávky a nebránil sa jej výške, nesie za to procesnú zodpovednosť, za výsledok sporu ohľadne výšky poistného plnenia.

75. K poukazu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10. októbra 2019 na zhodnotenia vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 20. júna 2019, tak uvádza odvolací súd, že v tomto rozhodnutí bolo okresnému súdu vytknuté, že ...,,síce dospel k vecne správnemu záveru, že nedostatky, ktoré boli vytýkané pri predchádzajúcich kontrolách, neboli podľa záveru vykonaného expertízneho skúmania ustálené ako príčina vzniku požiaru, nevyhodnotil však námietku, že penzión ako predmet poistenia príslušným bezpečnostným a technickým normám nezodpovedal" ako aj, že ,,rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odpoveď na námietku žalovaného, že penzión nespĺňal bezpečnostné podmienky v zmysle rozhodnutí Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru Dolný Kubín ako orgánu vykonávajúceho štátny protipožiarny dozor". Krajský súd však dal v tejto veci do pozornosti ...,,závery Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy k prípadu požiaru Penziónu Pribiskô vypracovanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Požiarno-technickým a expertíznym dňa 25.3.2014 (č.l. 49), z ktorej síce na jednej strane vyplýva, že nedostatky, ktoré boli zistené kontrolou Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru v Dolnom Kubíne, nesúviseli so zistenou príčinou požiaru, zároveň však táto správa jednoznačne stanovuje príčinu požiaru ako nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. Zo správy vyplýva, že miestom vzniku požiaru bol vnútorný priestor terasy a podľa rozsahu vyhorenia obvodovej steny za kozubom a vpravo od neho bolo zistené, že ohnisko požiaru sa nachádzalo v týchto miestach. Zo správy je ďalej zrejmé, že terasa bola konštruovaná z drevených materiálov, pričom izolácia kozubu od vnútorných drevených obkladov bola vytvorená len na ploche od ohniska po časť komína a bez vzduchovej medzery, spodná časť ohniska ani spodná časť kozuba zo zadnej strana izolované neboli a medzi vnútorným obkladom obvodovej steny a železobetónovou doskou bola vytvorená vzduchová medzera cca 5 cm. Správa tak konštatuje, že príčinou vzniku požiaru v Penzióne Pribiskô bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba". Z uvedeného tak v danej sporovej veci boli zrejmé iné, odlišné výsledky dokazovania k stanoveniu príčiny požiaru vychádzajúce aj zo záverov a stanoviska Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy, než v predmetnej odvolacej veci. V súvislosti so zhodnotením tejto odvolacej veci krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kedy ústavný súd považoval za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. V danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci, posudzoval primárne základ uplatneného nároku žalobcu, a to existenciu právneho vzťahu uzatvorenia poistnej zmluvy a v jej rámci dojednaných práv a povinností medzi stranami sporu, ich naplnenie vo väzbe na posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 330.000 Eur s príslušenstvom, s konštatovaním dôvodnosti tohto nároku žalobcu, s ktorými závermi sa krajský súd stotožňuje.

76. Vzhľadom k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného a rozhodnutiu okresným súdom krajský súd nezistil, že by okresný súd zaujal vecne nesprávny záver, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa , . Zároveň krajský súd dodáva, že okresný súd napadnutým rozsudkom v jeho odôvodnení reagoval na relevantné okolnosti súvisiace s predmetom súdnej ochrany, boli zachované práva tak žalobcu ako i žalovaného na spravodlivý proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu založené.

77. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, a preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.