Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-43-2020.pdf
PDF · 192.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: MSK Trading, s.r.o., so sídlom Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 36 646 849, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Peter Slávik PhD., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 41 721 519, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie júl 2018, ktorá začala 07.11.2018, čo bolo žalobcovi oznámené listom - Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 08.10.2018, doručeným žalobcovi dňa 11.10.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.08.2019. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli žalobcovi doručené dňa 12.08.2019. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca sa na dohodnutý termín dňa 08.10.2019 za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu nedostavili.
2. V následnom vyrubovacom konaní (začatom 13.08.2019) správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.10.2019 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") určil rozdiel v sume 10.100,00 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 259,75 EUR a vyrubil žalobcovi daň v sume 9.840,25 EUR.
3. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. XX/XXX (int. č. XXXXXXXXX), dátum vyhotovenia 31.07.2018, dátum dodania 31.07.2018, predmet fakturácie dodávka PVC okien, základ dane 50 500,00 Eur, DPH 20% 10 100,00 Eur, cena celkom 60 600,00 Eur, prijatej od spoločnosti RESSEM s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 10, 977 01 Brezno, IČO: 53 425 319 (od 01.12.2018 Breckinridge s. r. o. v likvidácii, od 11.01.2019 sídlo Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - Mestská časť Ružinov).
4. Na základe zistení z daňovej kontroly a vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že nákup fakturovaného tovaru sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný na dodávateľskej faktúre od deklarovaného dodávateľa RESSEM s. r. o., čím žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane uvedené v § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil ako formálne. Predložením faktúry od dodávateľa RESSEM s.r.o. síce deklaroval, že uskutočnil zdaniteľný obchod, ale správca dane preukázal neexistenciu tovaru deklarovaného na faktúre č. XX/XXX. (interné č. XXXXXXXXXX). Podľa správcu dane spoločnosti RESSEM s. r. o., ako dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť z dodania tohto fakturovaného tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi nevzniklo právo - nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 Zákona o DPH.
5. Zdaniteľný obchod podľa správcu dane nebol uskutočnený. Zdaniteľné plnenia v reťazci firiem BUDOWLANKA Marek Slowik Spolka Jawna › RESSEM s.r.o. › MSK Trading s.r.o. › GL-systém Sk s.r.o. › Vatman spol. s r.o. predstavujú umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality vytvorenú s cieľom znížiť si daňovú povinnosť s fakturáciou neexistujúceho tovaru - PVC okien. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC (bod 47), v zmysle ktorého na zamietnutie práva zdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom faktúry, na odpočítanie DPH uvedenej na tejto faktúre postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenie zodpovedajúce tejto faktúre nebolo skutočne poskytnuté.
6. Správca dane zhrnul, že vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia správne vyhodnotil v súlade so zákonom. Počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania kontroloval tvrdenia a dôkazy predložené daňovým subjektom, avšak dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, aby predložil také dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia. Záver správcu dane vychádza z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Konštatoval, že postupoval v zmysle zásad vyplývajúcich z § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 § 3 ods. 3 a § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
7. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie.
8. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2020 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Neuznal odvolacie námietky žalobcu ohľadom tvrdenia, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď žalobca tvrdil, že bola preukázaná existencia tovaru, ktorý sa reálne nachádzal v areáli PPS Detva, ktorý kontrolóri videli, pričom dodávka okien bola zrealizovaná tak, ako to uviedol konateľ žalobcu a potvrdzuje to i výpoveď svedka I.. L. N.. S. nepovažoval za relevantné tvrdenie, že došlo k porušeniu Ústavy SR v neprospech žalobcu pri celkovom posudzovaní a spôsobe vyhodnocovania dôkazov. Neuznal odvolaciu námietku ohľadom nesprávneho postupu správcu dane, v dôsledku ktorého sa žalobca nedostavil dňa 08.10.2019 na termín ústneho prejednania pripomienok, keďže bol predvolaný len telefonicky a nie písomne a taktiež nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka I.. L. N. a svedka Q. F.. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na preukázané kontrolné zistenia správcu dane uvedené v protokole. Nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi pri postupe správcu dane a závery správcu dane so správnou citáciou právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktoré označil za správne.
9. K tvrdeniu, že kontrolóri predmetný tovar dodaný spornou faktúrou videli v jeho sídle, žalovaný uviedol, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, toto tvrdenie nijako nevyplýva z vykonaného dokazovania, ani z obsahu spisového materiálu. Miestne zisťovanie ohľadom dodaného tovaru za zdaňovacie obdobie júl 2018 v areáli PPS Detva nebolo vykonané. Existencia predmetného tovaru nebola preukázaná ani pri miestnom zisťovaní na adrese jeho uskladnenia v zmysle vyjadrenia žalobcu. Konštatoval nezrovnalosti ohľadom popisu tovaru na dodacom liste a predmetnej neuznanej faktúre ako aj na dodávateľskej faktúre od poľského dodávateľa pre spoločnosť RESSEM s.r.o. a tiež nezrovnalosti ohľadom popisu tovaru na faktúre vystavenej žalobcom pre odberateľa GL-systém SK s.r.o. Z výpovede svedka I.. L. N. (bývalý konateľ spoločnosti RESSEM s.r.o.) nevyplynula reálnosť obchodu a dodanie predmetného tovaru žalobcovi. Z jeho výpovede vyplynulo, že predmetný tovar ani nevidel, nikto ho za spoločnosti RESSEM s.r.o. neprevzal, nekontroloval od poľského dodávateľa. Spoločnosť RESSEM s.r.o. nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od poľského dodávateľa a tým ani nepriznala daňovú povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku. Podľa zistenia správcu dane zo dňa 17.04.2019 predmetné okná, ktoré
bolo možné odkontrolovať v sídle žalobcu boli vyrobené firmou Slovaktual dňa 09.09.2013, pričom táto skutočnosť bola overená podľa identifikačných údajov na oknách priamo u spoločnosti Slovaktual s.r.o.
10. Žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane hľadal dôkazy v prospech daňového subjektu, aby sa potvrdili jeho tvrdenia, a ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane. Z uvedeného dôvodu vykonal miestne zisťovanie uskladnenia preverovaného tovaru na adrese Športová ulica č. 451/21 v Brusne, miestne zisťovanie u odberateľa tovaru v spoločnosti GL- systém SK s.r.o. na adrese Školská ulica č. 606/2 v Brusne, zaslal žiadosť o informácie do Poľska, získal podklady a informácie z iných daňových konaní, žiadal o vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, a preto požadoval od neho tieto pochybnosti dôkaznými prostriedkami odstrániť, čo sa však nestalo. Poukázal na to, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť automaticky dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Pod uskutočnením zdaniteľného obchodu Zákon o DPH chápe stav faktický, a nie stav formálne vykázaný.
11. Nevyhovenie návrhu na vypočutie navrhnutých svedkov žalovaný odôvodnil tým, že nevidí dôvod na opätovné vypočutie I.. L. N. a Q. F., pretože takýto návrh žalobca nepredniesol v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania. Na predvolanie správcu dane sa svedok I.. L. N. dostavil dňa 20.02.2019 k svedeckej výpovedi, avšak daňový subjekt, ktorý bol upovedomený o výsluchu svedka, sa tohto výsluchu nezúčastnil. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti GL-systém SK s.r.o. za prítomnosti konateľa Q. F., ktorý sa vyjadril v súvislosti s predajom predmetného tovaru.
12. Aj podľa žalovaného žalobca na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH predložil dôkazy, ktoré boli vyhodnotené ako formálne. Predložením faktúry od dodávateľa RESSEM s.r.o. síce deklaroval, že uskutočnil zdaniteľný obchod, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený, preto spoločnosti RESSEM s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým daňovému subjektu nevzniklo právo - nárok na odpočítanie dane.
13. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu zistil, že dôvody uvádzané daňovým subjektom, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane a jeho odôvodnenie považuje za logické, jasné a zrozumiteľné, pričom v odvolacom konaní nebol žalovaným zistený žiadny rozpor odvolaním napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca navrhol zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) a podľa § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte len „SSP“).
15. Žalobca tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím daňového úradu, ktoré označil za arbitrárne, pričom neobstojí materiálne, ale aj procesne a formálne, došlo k vážnemu zásahu do jeho práv, k ohrozeniu jeho ďalšej podnikateľskej činnosti.
16. K skutkovému stavu uviedol, že merito rozhodnutia nijakým spôsobom nereflektovalo na zistené skutočnosti. Dodávka okien bola zrealizovaná tak, ako to uviedol konateľ žalobcu a potvrdzuje to aj výpoveď svedka I.. L. N.. Poukázal na dôkazy získané v inom daňovom konaní vo veci žalobcu, keď správca dane vykonal kontrolu na mieste a zaznamenal predmetný tovar dňa 12.04.2019. Napriek tomu správca dane so zistenými skutočnosťami nijako nepracuje. Vykonané dôkazy sú správcovi dane známe a potvrdzujú existenciu tovaru. Žalobca namietal, že správca dane zistil materiálny základ, zistil reálnosť obchodu vo vzťahu k daňovému subjektu, tovar - okná si nafotil, preto závery o tom, či žalobca reálne nadobudol tovar, musia byť kladné. Svedok I.. N. potvrdil reálnosť obchodu, a preto nejestvuje žiadny dôkaz, ktorý by svedčal o opaku. Podotkol, že žalobca si nemá ako preveriť, ako tovar nadobudol jeho
dodávateľ, resp. predávajúci. Podľa žalobcu sa tovar reálne nachádzal v areáli PPS Detva a preverenie na mieste potvrdilo uvádzané skutočnosti, správca dane o tomto mal vedomosť, avšak podľa toho nekonal.
17. Žalobca uvádzal, že obchodný vzťah sa realizoval, pretože daňový subjekt potreboval zabezpečiť okná o určitej sklenej ploche vychádzajúcej z obchodného vzťahu so spoločnosťou POWERS s.r.o., v predpokladanom množstve 1 250 m2. Podstatnú časť tejto plochy do 800 m2 zabezpečila práve spoločnosť RESSEM s.r.o. Pôvod týchto okien nebol v trestnej činnosti a vyhovovali pre potreby plnenia zmluvných vzťahov spoločnosti MSK Trading s.r.o., preto ich žalobca prevzal.
18. V ďalšej časti žaloby žalobca uvádzal, že daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno, ktoré spočíva v dokladoch vzťahujúcich sa na danú vec, ktoré má k dispozícii. Dôkazy svedčiace o opaku neboli správcom dane, ani žalovaným zistené žiadne.
19. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-355/03, C-484/03), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf 1/2011, ktoré daňové orgány nezohľadnili, z ktorých vyplýva, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.
20. Žalobca oprel svoje argumenty aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf 13/2013, z ktorého vyplýva, že základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je uplatniť zásadu prejednávaciu, tzn., aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené aj bez súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom čo najúplnejšie, pričom namietal, že správca dane svojim konaním jednoznačne porušil prejednávaciu zásadu. Konal v rozpore s ustanoveniami čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, zároveň v rozpore s uvádzanými rozsudkami Najvyššieho súdu SR.
21. Vzhľadom na to je rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, a to vo vzťahu k platbám pri každom jednotlivom prípade. Táto okolnosť jednoznačne svedčiaca v prospech žalobcu nie je uvádzaná a nie je ani v rozhodnutiach žiadnym spôsobom vyhodnotená.
22. Podľa žalobcu, žalobca v priebehu daňovej kontroly plne spolupracoval a poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, predložil požadované listinné dôkazy preukazujúce riadne splnenie podmienok pre uplatnený nárok v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, v zmysle ktorého, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a náležitými prílohami, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane.
23. Žalobca namietal nesprávny procesný postup, ak správca dane dohodol termín prejednania pripomienok a dôkazov len telefonicky, bez zaslania písomného oznámenia. Tvrdil, že Daňový poriadok takýto postup neumožňuje. Žalobca sa nedostavil dňa 08.10.2019 na ústne prejednanie, pretože sa domnieval, že sa jednalo o to isté konanie ako konanie vedené na daňovom úrade vo veci XXXXXXXXX/ XXXX, na ktoré sa dostavil už dňa 02.10.2019. V dôsledku prebiehajúcich súbežných konaní, by práve písomné potvrdenie so spisovou značkou predišlo tomuto stavu. Podľa žalobcu žiadne ustanovenie Daňového poriadku neumožňuje telefonické predvolanie, neupravuje jeho náležitosti, a preto podľa § 20 ods. 1 predvolanie musí obsahovať aj poučenie. Tieto skutočnosti dodržané neboli a telefonické dohodnutie termínu bez uvedenia spisovej značky a ďalších náležitostí preto neobstojí. Postup správcu dane označil za formálny a nesprávny.
24. Žalobca namietal porušenie zákona i zásad správneho konania. Namietal, že žalovaná strana pri doručovaní konala contra legem, pretože nedoručovala elektronicky podľa zákona, v dôsledku čoho sa jedná o paakty, nakoľko formálne vyzerajú ako rozhodnutia, avšak nie sú podpísané elektronicky s overeným elektronickým podpisom a do dnešného dňa ani jedno rozhodnutie nebolo doručené podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa žalobcu priebeh, závery a obsah rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane zakladá porušenie zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady rovnosti a primeranosti, pričom poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 34 ods. 5 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
25. Žalobca uzavrel, že namietané skutočnosti v žalobe majú za následok nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i správcom dane, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho sa jedná o nezákonné rozhodnutia.
26. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu C. P. a oboznámením sa s kompletným obsahom administratívneho spisu, najmä okolnosťami ohľadne doručovania zo strany žalovaného a správcu dane.
27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že žalobné námietky sú v zásade totožné s odvolacími, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí. Zotrval v plnom rozsahu na svojom stanovisku uvedenom v odôvodnení rozhodnutia. Námietky, ako aj tvrdenia žalobcu označil za nedôvodné a nepodložené. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pochybnosti správcu dane neodstránil a ani nevyvrátil. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetný obchod bol reálne uskutočnený a potvrdili ho aj konatelia pán P. a pán N., s tým, že správca dane mal zistiť reálnosť obchodu a tovar - okná si nafotil. Vo vyjadrení odcitoval časť odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia ohľadom konkrétnych dôvodov, prečo žalovaný nesúhlasí s uvedeným tvrdením žalobcu (strana 21 druhý odsek až strana 24 tretí odsek). Zopakoval teda argumentáciu ohľadom konkrétnych zistení, ktoré preukazujú skutočnosť, že tovar PVC okná, ktoré sa mali nachádzať v sídle daňového subjektu do 18.04.2019 a mali súvisieť s uskladneným tovarom, ktorý mal byť dodaný spoločnosťou RESSEM s.r.o. v zdaňovacom období júl 2018 sa typom, rozmermi, farbou, výrobcom nezhodujú s tovarom - plastovými oknami uvedenými na dodacom liste k faktúre č XX/XXX. Správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 dostatočne preukázal neexistenciu tovaru, a to jednak zo strany dodávateľa
- spoločnosti RESSEM s.r.o., aj zo strany odberateľa - GL-systém SK s.r.o.
28. K námietkam žalobcu, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pričom poukazoval na rozsudky Európskeho súdneho dvora a rozsudky Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že sú neopodstatnené, pretože správca dane pri vyhodnotení skutkového stavu musí vychádzať a vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu ako aj iné skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci vykonaného dokazovania.
29. Skutočné dodanie tovaru, na základe ktorého vzniká daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavením faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nároku a povinnosti v zmysle daňových zákonov. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru, resp. služby sa neuskutoční (daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH), potom právo na odpočítanie dane nevzniká. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH ešte nie je preukázaním, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo, a teda, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom, použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Nárok nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá.
30. Správca dane vykonaným šetrením spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a práve preto od neho požadoval, aby v rámci splnenia dôkaznej povinnosti tieto pochybnosti dôkaznými prostriedkami odstránil (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2019), čo sa však nestalo.
31. K judikatúre, na ktorú v rámci svojej argumentácie poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná, pretože správca dane kontrolou predložených dokladov a dokazovaním zistil a preukázal, že daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Dôkazy predložené žalobcom vyhodnotil ako formálne.
Predložením faktúry od dodávateľa RESSEM s.r.o. žalobca síce deklaroval, že uskutočnil zdaniteľný obchod, ale správca dane dostatočne preukázal, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený. Žalovaný nevidel dôvod na opätovné vypočutie C. P. po ukončení daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správca dane dňa 11.04.2019 oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2018, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 11.04.2019. Správca dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu vyjadriť sa k otázkam správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia so spoločnosťou RESSEM s.r.o. Konateľ daňového subjektu C. P. teda mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a pochybnostiam správcu dane.
32. K námietke žalobcu v súvislosti s nedostavením sa na prerokovanie pripomienok a dôkazov dňa 08.10.2019, v dôsledku nesprávneho postupu ohľadom telefonického predvolania žalovaný uviedol, že námietka nie je relevantná. V danom prípade - prerokovanie pripomienok a dôkazov sa nejedná o predvolanie v zmysle § 20 Daňového poriadku, ale procesne ide o postup podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy, v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň správca dane. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Žalovaný zistil, že procesný postup správcu dane je v súlade s Daňovým poriadkom.
33. Za nedôvodnú žalovaný označil aj žalobnú námietku žalobcu ohľadom nesprávneho doručovania rozhodnutí správcom dane a žalovaného v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku. O doručovaní písomní pojednávajú ustanovenia § 30 - § 35 Daňového poriadku. V § 32 je upravené doručovanie elektronickými prostriedkami daňovému subjektu. Poukázal na prechodné ustanovenie § 165b ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa podľa § 14 postupuje od 01.01.2014 a podľa § 32 najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Žalovaný uviedol, že na webovom sídle Finančného riaditeľstva je oznámenie, že elektronické doručovanie daňovým subjektom je zatiaľ len vo vzťahu k spotrebným daniam, čiže vo vzťahu k DPH sa elektronické doručovanie dosiaľ netýka.
34. Podľa žalovaného rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane je zákonné, netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky navrhnuté a predložené dôkazy žalobcom potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval správca dane v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona o DPH.
35. Žalobca nevyužil možnosť podať na vyjadrenie žalovaného repliku.
36. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý uznesením č. k. 23S/43/2020-62 zo dňa 15.07.2020, právoplatným dňa 17.07.2020 zamietol podľa § 188 SSP majúc za to, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k niektorému z dôsledkov uvedených v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a to z dôvodov podrobnejšie uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
37. Na prejednanie žaloby správny súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 09.12.2020. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, keď obaja ospravedlnili neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadrili súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Nakoľko sa na pojednávanie nedostavili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 09.12.2020 v zmysle § 137 ods. 3 SSP.
38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
39. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
41. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
46. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
47. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
54. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
55. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
56. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
57. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
58. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
59. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré boli založené na neunesení dôkazného bremena žalobcu pre úspešné uplatnenie nároku na odpočítanie DPH. Spornou otázkou je právne vymedzenie splnenia formálnych a vecných podmienok uplatneného odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 u konkrétneho deklarovaného zdaniteľného obchodu, t. j. sporným je to, či daňové orgány dospeli k správnemu právnemu záveru o neuznaní odpočítania dane z vyššie označenej faktúry č. XX/XXX (int. č. XXXXXXXXXX) zo dňa 31.07.2018 od dodávateľa RESSEM s.r.o. s predmetom fakturácie dodávka PVC okien, celkovo v sume 60 600,00 Eur, z toho základ dane 50 500,00 Eur a DPH v sume 10 100,00 Eur. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2018, pri ním tvrdenej dodávke fakturovaného tovaru v zmysle citovanej faktúry.
60. Právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z., o dani z pridanej hodnoty). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., o daní z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
61. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre preukazovanie/dokazovanie nároku na odpočítanie DPH prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) ako i v ustanovení § 51 ods.
1 písm. a) tohto zákona. Ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré pre priznanie nároku na odpočítanie DPH musia byť bezpodmienečne splnené. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto práva zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, v danom prípade na faktúre zo dňa 31.07.2018, vystavenej dodávateľom RESSEM s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa.
62. Správca dane dospel k záveru (stotožnil sa s ním aj žalovaný), že na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku, aplikujúc zásadu tzv. voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku) zo zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázať tvrdenia a pravdivosť deklarovaných skutočností.
63. Z predloženého administratívneho spisu správcu dane a žalovaného, okrem iných vyplývajú aj nasledujúce skutočnosti:
64. K výzve na predloženie dôkazov zo dňa 23.11.2018 žalobca predložil dodávateľskú faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou fakturoval tovar dodaný spoločnosti GL-systém SK s.r.o., so sídlom Školská 606/2, Brusno, dátum vyhotovenia 12.12.2018, dátum dodania 12.12.2018, predmet fakturácie: okná PVC iglo 5 s montážou, suma 5 500,00 Eur, oslobodené od DPH. K spornej dodávateľskej faktúre č. XX/.XXX zo dňa 31.07.2018 a na ďalšie otázky správcu dane, žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.12.2018 uviedol, že tovar - okná po dohode s ním a dodávateľom boli uskladnené v priestoroch Športová 541/21, Brusno. Prepravu vykonávala, resp. objednávala spoločnosť RESSEM s.r.o. Tovar bol naložený v Poľsku a vyložený na vyššie uvedenej adrese v Brusne, kde sú okná uskladnené. Konatelia spoločností RESSEM s.r.o. (I.. L. N.) a žalobcu (C. P.) sa poznajú už dlhšiu dobu. Okná sa budú fakturovať pre spoločnosť GL-systém SK s.r.o. etapovite po montážach, pričom prvá faktúra bola vystavená v deň vyjadrenia 12.12.2018.
65. Dňa 23.01.2019 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese Športová 541/21, Brusno, kde mal byť uskladnený fakturovaný tovar. Bolo zistené, že sa jedná o adresu rodinného domu L. F. Y.. Počas miestneho zisťovania nebol prítomný, prítomná bola manželka, ktorá zamestnancom daňového úradu sprístupnila nehnuteľnosť za účelom ohliadky, s tým, že podľa jej vyjadrenia v priestore za domom, na základe dohody so spoločnosťou MSK Trading, s.r.o. sú uskladnené nejaké okná. Z miestneho zisťovania bola vykonaná aj fotodokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
66. Dňa 23.01.2019 bola vykonaná miestna ohliadka na adresa Školská 606/2, Brusno v sídle odberateľa žalobcu, a to spoločnosti GL-systém SK s.r.o. na základe faktúry zo dňa 12.12.2018. Bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza nehnuteľnosť, vlastníkom ktorej je obec Brusno. Pri miestnej ohliadke bol prítomný konateľ spoločnosti GL-systém SK s.r.o. Q. F., ktorý uviedol, že tovar bol ďalej použitý pre spoločnosť Vatmann spol. s r.o., so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, k čomu predložil odberateľskú faktúru XXXXXX zo dňa 13.12.2018.
67. Dňa 20.02.2019 bol vypočutý svedok I.. L. N. (upovedomenie o jeho výsluchu bolo doručené žalobcovi 18.01.2019), ktorý bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Breckinridge s.r.o. v likvidácii (do 30.11.2018 RESSEM s.r.o.) v období od 14.02.2018 do 16.11.2018. Svedok uviedol, že tovar uvedený na faktúre č. XX/XXX bol objednávaný na základe ústnej dohody, pán P. napísal čo potrebuje a I.. L. N. urobil konkrétnu objednávku do Poľska. Tovar pre daňový subjekt MSK Trading, s.r.o. spoločnosť RESSEM s.r.o. objednala od poľského partnera BUDOWLANKA. I.. L. N. potvrdil, že vystavil faktúru č. XX/XXX, ktorú podpísal ako aj dodací list k faktúre. Nevedel sa vyjadriť akým spôsobom bola faktúra vyhotovená a aký software bol pri vyhotovení faktúry použitý. Tovar nevidel, nekontroloval. Doklady o nákupe tovaru z Poľska I.. N. nepredložil, odovzdal ich pri predaji spoločnosti dňa 16.11.2018.
68. Správca dane uskutočnil dňa 11.04.2019 ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu C. P. a ním splnomocnený právny zástupca. Predmetom bolo oboznámenie žalobcu so zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly a zároveň vyjadrenie daňového subjektu k zdaniteľným obchodom spoločnosťou RESSEM s.r.o. v zdaňovacom období júl 2018. Žalobca v zápisnici zo dňa 11.04.2019 uviedol, že k zisteniam sa vyjadrení v lehote 15 dní, ale chce dodať, že tovar - okná sa už toho času nachádzajú v sídle MSK Trading, s.r.o., areál PPS 1743, Detva a od 18.04.2019 budú expedované
v rámci plnenia dohodnutých obchodných vzťahov. Doplnenie vyjadrenia v stanovenej lehote žalobca nepredložil.
69. Dňa 01.07.2019 bolo žalobcovi doručené oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2019, v ktorom bol oboznámený so zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly a zároveň mu bola určená lehota na vyjadrenie sa k zisteniam 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.
70. Právny zástupca žalobcu predložil prostredníctvom elektronického podania dňa 15.07.2019 vyjadrenie, v ktorom opakovane uviedol, že tovar sa nachádza v sídle daňového subjektu. Za tovar, ktorý bol žalobcovi dodaný, zaplatil. Tovar bol predaný v bežnom obchodnom styku. Uviedol, že doterajší priebeh potvrdil reálnosť tovaru, jeho nadobudnutie, zaplatenie, a preto považuje vec za bežnú obchodnú transakciu.
71. Dňa 08.08.2019 bol vyhotovený protokol z vykonanej daňovej kontroly pod č. 101906045/2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.08.2019. Nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie.
72. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 04.09.2019. Uviedol, že preukázal držbu tovaru a umožnil správcovi dane vykonanie miestneho zisťovania oznámením z 12.04.2019. Tovar je predmetom obchodnej činnosti, nakoľko bol nadobudnutý od subjektu, ktorý je podnikateľom a bol oprávnený tovar dodať. Daňový subjekt si preveril dostupné údaje ohľadom subjektu, štatutárneho orgánu, plátcovstva DPH a tovar za dohodnutú kúpnu cenu kúpil. Daňový subjekt konajúci v rámci poctivého obchodného styku nemá žiadne právne možnosti a ani povinnosti preverovať nad zákonný rámec iné údaje, nie to pôvod tovaru a prípadne to, či v rámci bežnej obchodnej činnosti si iné subjekty plnia svoje povinnosti. Uviedol, že daňový subjekt predložil doklady a ukázal nadobudnutý tovar. Poukázal na R1/2011, podľa ktorého ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia, a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
73. Podľa úradného záznamu spísaného Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 09.10.2019 sa na deň dohodnutý na prerokovanie pripomienok a dôkazov 08.10.2019 nedostavil konateľ žalobcu, ani jeho splnomocnený právny zástupca. Nakoľko daňový subjekt neuviedol vo svojom vyjadrení nové skutočnosti ani nepredložil nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole, správca dane považoval tento úradný záznam za posledný s tým, že následne vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.10.2019, ktoré bolo žalovaným žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdené.
74. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd zistil, že správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie a v zhode so žalovaným zastáva názor, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o DPH. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správny súd nezistil žiadne pochybenia v procese dokazovania, dokazovanie bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku.
75. Podľa dokazovania vykonaného správcom dane a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, miestnym zisťovaním dňa 23.01.2019 na adrese Športová 541/21 Brusno bolo zistené, že tovar, ktorý tam mal byť uskladnený v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.12.2018 sa nezhodoval s počtom fakturovaného tovaru uvedeného na dodacom liste. Z ničoho nevyplývalo, že by sa jednoznačne malo jednať o tovar, ktorý žalobcovi mala dodať spoločnosť RESSEM s.r.o. Tovar mal byť následne premiestnený do sídla žalobcu - do areálu PPS Detva (nebolo zistené ani vysvetlené, či objasnené žalobcom kedy a kým).
76. Na dodacom liste k faktúre č. XX/XXX prijatej od spoločnosti RESSEM s.r.o. bol uvedený konkrétny tovar, s technickými údajmi, ktorý sa však nezhodoval s tovarom uvedeným na faktúre, ktorú vystavila poľská spoločnosť dodávateľ pre spoločnosť RESSEM s.r.o. Tovar sa nezhodoval typom, rozmermi, počtom. Z odberateľskej faktúry č. XXXXXX vystavenej spoločnosťou GL-systém SK s.r.o. pre spoločnosť Vatmann spol. s r.o. vyplýva, že zoznam fakturovaného tovaru sa nezhoduje s počtom,
typom a rozmermi tovaru - plastových okien uvedených na dodacom liste k faktúre č. 18/040 prijatej žalobcom od spoločnosti RESSEM s.r.o.
77. Dňa 17.04.2019 sa zamestnanci správcu dane dostavili do areálu PPS Detva, za účelom fyzického preverenia uskladnených PVC okien nakúpených žalobcom v októbri 2018. Tie okná, ktoré boli vizuálne odkontrolované, boli okná bielej farby obalené ochrannou fóliou s nápisom ALUPLAST. Na vnútornej strane okien v priestore na lište medzi sklami bolo zistené označenie výrobcu: AGC THERMOBEL STR 132-2113203530-001 TOP N PLUS - SLOVAKTUAL - 09 09 13. Obchodný zástupca spoločnosti Slovaktual s.r.o. potvrdil výrobu okien v ich spoločnosti s tým, že sklá dodala spoločnosť AGC Trenčín s.r.o. Jednalo sa o okno vyrobené dňa 09.09.2013 pre nemocnicu v Poprade. Zástupca spoločnosti Slovaktual s.r.o. po predložení mu fotodokumentácie skladových priestorov žalobcu potvrdil, že na fotodokumentácii sú vyobrazené dva typy PVC okien, z ktorých jeden druh nesie znaky výrobku firmy Slovaktual - profilový systém Aluplast, biela farba, kovanie, biele tesnenie, prepravné uši atď.
78. Podľa žalobcu sa obchodný vzťah realizoval, pretože potreboval zabezpečiť okná o určitej sklenenej ploche vychádzajúcej z obchodného styku so spoločnosťou POWERS s.r.o., bola predpokladaná spolupráca ohľadne odberu na montáž 1 250m2 sklenenej plochy. Podstatnú časť tejto plochy zabezpečila spoločnosť RESSEM s.r.o., a to do 800m2. Nakoľko dohodnutý odberateľ zmluvu nebol spôsobilý naplniť, neodobral do januára 2019 žiadne okná, žalobca ukončil jednania s ďalšími subjektmi na dodávky ďalších okien do množstva 1 250m2 a vypovedal zmluvu spoločnosti POWERS s.r.o.
79. V prvom vyjadrení na výzvu správcu dane zo dňa 23.11.2018 - vyjadrenie zo dňa 12.12.2018 žalobca uviedol, že okná sa budú fakturovať spoločnosti GL-systém SK s.r.o. etapovite po montážach okien do jednotlivých stavieb. Prvá faktúra bola vystavená dňa 12.12.2018 a pripojená k vyjadreniu. Následné vyjadrenie týkajúce sa spoločnosti POWERS s.r.o. je s vyššie uvedeným vyjadrením v rozpore. Rámcovú zmluvu o dodaní tovarov a poskytovaní služieb zo dňa 09.05.2018 a výpoveď rámcovej zmluvy zo dňa 25.01.2019 mohol žalobca predložiť správcovi dane už počas výkonu daňovej kontroly, keď na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení bol správcom dane opakovane vyzývaný, vo výzvach, zápisnici a oznámeniach. Mohol to predložiť už vo svojom vyjadrení k protokolu. Žalovaný konštatoval, že prvý krát uvedené dôkazy predložil až v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, čo aj podľa správneho súdu spochybňuje ich vierohodnosť.
80. Pokiaľ žalobca v žalobe odôvodňoval existenciu zdaniteľného obchodu tým, že daňový subjekt potreboval zabezpečiť PVC okná na základe rámcovej zmluvy so spoločnosťou POWERS s.r.o. a preto okná zabezpečené spoločnosťou RESSEM s.r.o. prevzal, táto argumentácia nevyznieva presvedčivo a je v priamom rozpore s tým, čo žalobca uviedol v prvotnom vyjadrení k preverovanému zdaniteľnému obchodu dňa 12.12.2018. Vzhľadom na to, že uvedené žalobca uvádzal prvýkrát až v odvolaní, správny súd sa plne stotožňuje s tým, ako sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal žalovaný. Okrem argumentácie žalovaného správny súd dopĺňa, že napriek tomu, že žalobca tvrdí, že predmetné okná pre potreby plnenia zmluvných vzťahov so spoločnosťou POWERS s.r.o od dodávateľa prevzal, z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako a kedy ich mal prevziať. Žalobca bol oboznámený s výsledkami miestneho zisťovania na ústnom pojednávaní dňa 11.04.2019, na ktorom sa vyjadril, že k zisteniam sa vyjadrí v lehote 15 dní a uviedol prvý krát, že okná sa nachádzajú v sídle spoločnosti MSK Trading, s.r.o., areál PPS Detva. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt toto vyjadrenie následne nedoplnil a v podstate nebolo ozrejmené ani to, akým spôsobom, kedy a kto previezol predmetné okná z Brusna do Detvy, ak v prvotnom vyjadrení dňa 12.12.2018 žalobca uvádzal, že sú uskladnené v priestoroch na adrese Športová 541/21 v Brusne.
81. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o preukázaní zrealizovania obchodného prípadu, že existencia fakturovaného tovaru bola preukázaná, pričom tento tovar mali vidieť aj kontrolóri správcu dane. Žalobca síce tvrdil, že okná fakturované spornou faktúrou sa nachádzali dňa 17.04.2019 v jeho sídle, v areáli PPS Detva, ale táto skutočnosť nebola preukázaná. Predmetom tohto konania a daňovej kontroly bola konkrétna dodávka okien podľa faktúry č. XX/XXX zo dňa 31.07.2018. To, že sa nejaké okná pri miestnej ohliadke v areáli PPS Detva dňa 17.04.2019 nachádzali, nie je sporné a svedčí o tom aj fotodokumentácia, neznamená to však, že išlo o tovar dodaný žalobcovi podľa preverovanej faktúry, keďže mohlo ísť o dodané okná z nejakých iných dodávok realizovaných v inom čase, resp. aj od iných dodávateľov. Za podstatné správny súd považuje skutočnosť, že samotný žalobca v prvotnom vyjadrení dňa 12.12.2018 uviedol, že dodané okná spornou faktúrou sú uskladnené v Q. na adrese
F. XXX/XX. Tieto okná mali byť ďalej predané odberateľovi GL-systém SK, s.r.o., u ktorého už neboli „videné“ lebo mali byť podľa konateľa odberateľa ďalej použité pre spoločnosť Vatmann spol. s r.o.. Fotodokumentácia okien vykonaná v Q. (ide len o pár okien) v porovnaní s fotodokumentáciou okien uskladnených v areáli PPS Detva zo dňa 17.04.2019 nesvedčí o identickosti tovaru, o ktorom žalobca neskôr uvádzal, že sa nachádza už na adrese jeho sídla. Navyše, pôvod časti týchto okien potvrdil ich výrobca Slovaktual s.r.o., t.j. nejedná sa o okná dodané dodávateľom RESSEM s.r.o., ktorý ich mal nadobudnúť od poľského dodávateľa. Dodávateľ pritom ani nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ani nepriznal daňovú povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku. PVC okná, ktoré sa mali nachádzať v sídle daňového subjektu do 18.04.2019 a mali súvisieť s uskladneným tovarom, ktorý mal byť dodaný spoločnosťou RESSEM s.r.o. v zdaňovacom období júl 2018 sa typom, rozmermi, farbou, výrobcom nezhodujú s tovarom - plastovými oknami uvedenými na dodacom liste k faktúre č XX/XXX.
82. Pri interpretácii použitých ustanovení Zákona o DPH daňové orgány postupovali eurokonformne. Právne posúdenie veci daňovými orgánmi spočíva na nepreukázaní splnenia zákonných vecných podmienok pre priznanie odpočítania DPH, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom na preukázanie ním tvrdenej dodávky tovaru podľa faktúry č. XX/XXX zo dňa 31.07.2018 dodávateľa RESSEM s.r.o. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre umožňuje nepriznať uplatnené odpočítanie dane, ak daňový úrad preukáže, že plnenie zodpovedajúce faktúre nebolo skutočne poskytnuté (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC (bod 47). Správny súd má za to, že daňovými orgánmi bola dostatočne preukázaná neexistencia fakturovaného tovaru a neuskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu.
83. V predmetnej veci išlo o rozhodnutia daňových orgánov, ktoré sú opreté o záver o nepreukázaní splnenia zákonných vecných podmienok pre priznanie odpočítania DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa (sp. zn. 5Sžf 34/2016 z 11.07.2018).
84. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH). V danom prípade, na základe uvedených dôvodov, toto nebolo bez pochýb preukázané, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
85. V ďalšej časti žaloby žalobca uvádzal, že daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno. Pre uznanie odpočítania dane musia byť splnené kumulatívne všetky vecné aj formálne podmienky. Súdny dvor EÚ pod pojmom vecné podmienky rozumie - vznik práva na odpočítanie dane a skutočnosť, že dodaný tovar alebo služby budú využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení. Formálnymi podmienkami sú včas podané riadne daňové priznanie, existencia faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrolne preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby. Daňové orgány svoje rozhodnutie opreli o nesplnenie vecných podmienok, pretože chýba preukázanie dodania tovaru. Za takejto situácie sa žalobcovi nepodarilo preukázať splnenie všetkých vecných podmienok, t. j., že na vstupe u žalobcu bol dodaný tovar zdaniteľnou osobou, teda, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly spochybnil, existenciu zdaniteľného obchodu, keď nebola preukázaná existencia fakturovaného tovaru. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane žalobcu vyzýval odstrániť vzniknuté pochybnosti tak, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti objasnil, teda, aby pravdivosť deklarovaných skutočností aj preukázal.
86. Vo svetle objektívnych zistení správcom dane, správca dane spochybnil dôkaznú hodnotu dôkazov žalobcu, ich preukaznosť, a preto bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie preverovaného zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky daňovej uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Okamihom, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu, v postavení daňového subjektu, nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom daňových orgánov, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností správcu dane týkajúcich sa zistených skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno zamieňať s unesením dôkazného bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel preukázať správnosť údajov v daňovom priznaní, oprávnenosť uplatneného odpočítania dane a tie dôkazy, ktoré vyčerpal, vo svetle objektívnych zistení správcom dane a žalovaným, nepreukazujú ním deklarovanú skutočnosť ohľadom zdaniteľných obchodov, uviazol v dôkaznej núdzi. Zákonným dôsledkom je nepreukázanie splnenia zákonných, vecných a formálnych požiadaviek, ktoré pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH a ktoré musia byť splnené kumulatívne.
87. K namietanému presunu dôkazného bremena na žalobcu, správny súd poukazuje na záver Ústavného súdu SR vyplývajúci z rozhodnutia II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017: „Východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane...“
88. Za dôvodnú žalobnú námietku, nepovažuje správny súd ani námietku, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu administratívnych spisov vyplývajú dôkazy vykonané správcom dane. Účelom daňového konania, vrátane daňovej kontroly, je preveriť a určiť správnu výšku dane. Správca dane vykonal rozsiahle zisťovanie za účelom preverenia deklarovanej obchodnej transakcie. Sám správca dane vykonal množstvo dôkazov, ktorými sa snažil preveriť žalobcom tvrdené skutočnosti. Správca dane a aj žalovaný vyhodnotili všetky skutočnosti, ktoré boli zistené a vyplynuli z vykonaných dôkazov, a to jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Pritom nemožno opomínať skutočnosť, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (sp. zn. 2 Sžf 36/2016 z 13.06.2018). Odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane (sp. zn. 8 Sžf/79/2014 z 29.09.2016). Daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (sp. zn. 8 Sžf 75/2014 z 29.09.2016).
89. Pokiaľ žalobca namietal, že si nemá ako preveriť, ako tovar nadobudol jeho dodávateľ, resp. predávajúci, správny súd uvádza, že Súdny dvor EÚ predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak ubezpečil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 54 rozsudku „Mahagében“).
90. S vyššie uvedenou požiadavkou správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.
91. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa môže dostať do dôkaznej núdze. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolu daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona 222/2004 Z. z., ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodov získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 66/2016 zo dňa 31. 5. 2018).
92. Na základe objektívnych zistení, ktoré ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu neboli eliminované, možno vyvodiť záver o preukázaní nepravdivosti faktúry a dodania tovaru v zmysle nej. Preto daňové orgány postupovali správne, ak neuznali uplatnené odpočítanie dane. Z konštantnej judikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že úlohou daňových orgánov nie je preukázať ako došlo k zdaniteľnému obchodu, ale preukázať, že nemohlo dôjsť k zdaniteľnému obchodu tak, ako to žalobca deklaroval. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (dodaní tovaru a existencii fakturovaného tovaru) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z .z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (sp. zn. X P. XX/XXXX z XX.XX.XXXX). Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (R. XX/XXXX) vyplýva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
93. Ani poukazovanie žalobcu na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011 neobstojí. Žalobca v žalobe vytýkal daňovým orgánom, že nezohľadnili predmetné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Tiež namietal, že na preukázanie skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe síce uvádzal niektoré rozhodnutia súdov, ale bez toho, aby zároveň preukázal, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Žalobná námietka je v zásade všeobecná, ak žalobca nekonkretizoval, v ktorých bodoch by bolo možné závery predmetných rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predloženej faktúry v kontrolovanom zdaniteľnom období. Použitie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 neobstojí hlavne preto, že na rozdiel od tam posudzovaného prípadu, v predmetnom konaní bol žalobca priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/94/2014 zo dňa 29.02.2016). Navyše, žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.12.2018 uviedol, že konatelia spoločností - dodávateľa a žalobcu, t. j. I.. L. N. a C. P. sa poznajú už dlhšiu dobu. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že ani samotné potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu zo strany konateľa dodávateľa nie je samo o sebe dôkazom preukazujúcim existenciu zdaniteľného obchodu, ak subjekt, ktorý prehlásil túto skutočnosť na podporu svojho tvrdenia neoznačí ďalšie dôkazy.
Naopak, v predmetnej veci správca dane dostatočne preukázal objektívnymi zisteniami, prečo nemohlo dôjsť k deklarovanému zdaniteľnému plneniu.
94. Správny súd má za to, že žalovaný, a správca dane na základe zisteného skutkového stavu veci vec správne právne posúdili, ak žalobcovi nebolo uznané uplatnené odpočítanie DPH. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je správny súd toho názoru, že dodávateľovi RESEM s.r.o. pri deklarovanom obchode na základe spornej faktúry nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.
95. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd konštatuje, že v rámci súdneho prieskumu nebolo zistené žalobcom tvrdené neprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že nepadnuté rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie správcu dane sú arbitrárne, je neopodstatnené.
96. Ďalšie tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, v dôsledku tvrdeného podstatného porušenia namietaných ustanovení Daňového poriadku pri postupe v konaní sú taktiež neopodstatnené. V prípade námietky súvisiacej s nesprávnym postupom ohľadom dohodnutia termínu prerokovania pripomienok a dôkazov na deň 08.10.2019 sa správny súd plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného. Nejedná sa o predvolanie v zmysle § 20 Daňového priadku, ale ide o osobitný procesný postup v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Telefonické dohodnutie termínu prejednania predložených pripomienok Daňový poriadok nevylučuje, a to ani v prípade pokiaľ správca dane voči daňovému subjektu vedie súbežne viaceré konania vrátane daňových kontrol, či vyrubovacích konaní. Navyše, žalobca v žalobe netvrdí, aký vplyv by táto skutočnosť mala mať na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca neuviedol, v čom bol ukrátený na svojich právach v dôsledku absencie prerokovania pripomienok, na ktoré sa na základe vlastného rozhodnutia nedostavil, zastávajúc názor o porušení postupu správcu dane pri dohodnutí termínu prerokovania jeho pripomienok. Neuviedol, čo neuplatnil (čo mu bolo zabránené uplatniť) v rámci úkonu prerokovania, a teda ako bol v dôsledku takéhoto tvrdeného porušenia procesného postupu správcom dane poškodený na svojich právach. Neuviedol aký „pozitívny dopad“ pre existujúcu dôkaznú situáciu žalobcu, by prerokovanie pripomienok a dôkazov malo priniesť v prípade uskutočnenia prerokovania pripomienok a dôkazov dňa 08.10.2019. Neuskutočnenie prerokovania pripomienok a dôkazov sa neuskutočnilo, nie v dôsledku nesprávneho postupu správcu dane, ale v dôsledku nesprávneho si vysvetlenia príslušných ustanovení Daňového poriadku žalobcom. Napokon, žalobcovi nič nebránilo v prípade pochybností, overiť u správcu dane predmet - dôvod dostavenia sa k správcovi dane na dohodnutý termín dňa 08.10.2019.
97. Správny súd k vyššie uvedenému, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 103/2011 konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. H./XX-XXX/XXXX zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
98. Pokiaľ žalobca namietal porušenie Daňového poriadku pri doručovaní rozhodnutí, ak ich daňové orgány nedoručili elektronicky, správny súd zastáva názor, že v ich postupe nedošlo k porušeniu Daňového poriadku, v znení platnom v čase doručovania rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. V zmysle § 30 ods. 2 Daňového poriadku v prípade, ak nie je možné písomnosť doručiť spôsobom podľa ods. 1 správca dane je oprávnený doručovať aj prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Ustanovenie § 32 Daňového poriadku osobitne upravuje doručovanie elektronickými prostriedkami. Podľa § 32 ods. 1 Daňového poriadku sa na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku a osobitného zákona, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente). Podľa § 165b ods. 3 Daňového poriadku - Prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012 - sa podľa § 32 postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR uverejneného na jeho webovom sídle. Je zrejmé, že právna úprava zaviedla postupné
zavádzanie doručovania písomností daňovým subjektom v elektronickej forme, pričom pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bolo potrebné, aby informačný systém finančnej správy bol otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania. Správny súd pred rozhodnutím preveril namietané skutočnosti žalobcom a zistil, že na webovom sídle finančného riaditeľstva nie je oznámenie o doručovaní elektronickými prostriedkami pri druhu dane DPH. Zistil, že takáto forma doručovania je umožnená len u niektorých druhov spotrebných daní, tak ako uviedol žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Preto žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, aj rozhodnutie správcu dane považoval správny súd za riadne doručené, právoplatné a vykonateľné.
99. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
100. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP.
101. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.