Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: G. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : T. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpeného : Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO : 36 865 281, za účasti ďalšieho účastníka konania : Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo : Z 440/2019 z 21. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd opatrenie žalovaného Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor číslo : Z 440/2019 z 21. mája 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 24. januára 2019 doručil žalovanému návrh na vykonanie záznamu a to na základe odstúpenia od darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2017, ktorou PhDr. K. L. (ďalej aj ako len „obdarovaná“) nadobudla do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec F., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to byt č. XX nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží vo vchode : T. XX, bytového domu súpisné číslo XXXX o celkovej výmere bytu a pivnice 66,40 m2, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 2489/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 918 m2 (ďalej len ako „zastavaný pozemok“), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6640/507836 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6640/507836 na zastavanom pozemku, a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. U. D., obec E. U. D., okres Trnava a to pozemok parc. reg. „C“ č. 75, zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2 a stavbu, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. 75, zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2, zapísané na LV č. XXX (ďalej aj ako len „predmet daru“). Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor dňa 24.03.2017 povolil vklad vlastníckeho práva na základe predloženej darovacej zmluvy spísanej dňa 22.02.2017 v znení dodatku č. 1 spísaného dňa 23.03.2017.

2. Žalobca k návrhu na záznam doložil samotné odstúpenie od darovacej zmluvy, podací hárok a potvrdenie o doručení zásielky.

3. Z obsahu odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že PhDr. K. L. sa ako obdarovaná v rámci vedľajších dojednaní zaviazala k spätnému prevodu predmetu daru do 6 mesiacov od jeho nadobudnutia, pričom si tento záväzok nesplnila a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, čím žalobcovi vzniklo v zmysle ustanovenia právo odstúpiť od darovacej zmluvy. Súčasne žalobca upovedomil obdarovanú, že doručením daného odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti z darovacej zmluvy a dochádza k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu.

4. Z obsahu administratívneho spisu preukázateľne vyplýva, že obdarovaná odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 27.12.2018.

5. Rovnako je obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalovaný vyzval PhDr. K. L. a to výzvou zo dňa 22.03.2019, aby sa na základe predloženého odstúpenia od darovacej zmluvy, ako jednostranného právneho úkonu, v lehote 30 dní od jej doručenia, písomne vyjadrila k platne doručenému odstúpeniu od zmluvy. Z obsahu výzvy je preukázané, že žalovaný s odkazom na citáciu ustanovenia poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy má záväzkovo- právne aj vecno-právne účinky a v dôsledku neho sa obnovuje pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu.

6. PhDr. K. L. dňa 30. apríla 2019 doručila žalovanému odpoveď na výzvu, z ktorej vyplýva, že s odstúpením od darovacej zmluvy nesúhlasí, nakoľko podľa jej názoru odstúpenie od darovacej zmluvy nie je možné a legálne. Súčasne tvrdila a to s poukazom na ustanovenie , že darca má možnosť domáhať sa vrátenia daru v zmysle tohto ustanovenia.

7. Žalovaný oznámením číslo : Z 440/2019 zo dňa 21.05.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté opatrenie“) oznámil žalobcovi a obdarovanej, že na základe predložených listín vo veci odstúpenia od zmluvy darcom (žalobcom) a následného nesúhlasu obdarovanej, posúdil vec ako spornú dodajúc, že spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, je občianskoprávnym sporom, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd ( v znení neskorších predpisov). S poukazom na uvedené žalovaný považoval podanie za bezpredmetné. Napadnuté opatrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 24.05.2019.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“) požiadal správny súd o nariadenie pojednávania.

9. Žalobca považuje napadnuté opatrenie, ako aj postup žalovaného za nezákonný v celom rozsahu a to najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [ ], ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [ ] a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

10. Žalobca poukázal na to, že dôvodom nevykonania záznamu žalovaným je spornosť predloženého odstúpenia, resp. nesúhlas adresáta odstúpenia s doručeným odstúpením, ktorý je podľa žalovaného možné odstrániť len v rámci civilného sporového konania. Tiež žalobca tvrdil, že adresát odstúpenia neuviedol vo svojich vyjadreniach dôvody nesúhlasu s odstúpením, ktoré boli uvedené žalovaným v napadnutom rozhodnutí.

11. S poukazom na SR, , , , , , a a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“ alebo „“) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júla 2011 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov SR poukázal na to, že žalovaný je v konaní o vykonaní záznamu povinný skúmať, či sú splnené predpísané zákonné podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, pričom v rámci záznamového konania nie je oprávnený skúmať iné skutočnosti dodajúc, že v záznamovom konaní sa neuplatňuje ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tiež, že existencia spornosti platnosti odstúpenia medzi účastníkmi právneho vzťahu nie je v žiadnom prípade otázkou, ktorú by mohol a mal zo zákona žalovaný skúmať.

12. Mal za to, že ak je predložená listina spôsobilá na záznam v zmysle katastrálneho zákona, je správa katastra povinná záznam vykonať, inak postupuje v rozpore so zákonom a a zákonom daným rozsahom jej právomoci. Rovnako mal za to, že skutočnosť, že sa zistí spornosť odstúpenia, nie je okolnosťou, s ktorou môže správa katastra spojiť nevykonanie záznamu, resp. bezpredmetnosť návrhu na záznam, keďže tieto skutočnosti, nie je správa katastra oprávnená skúmať.

13. Citujúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , že : „Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu ( ) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy.“ poukázal na to, že v danej veci žalovaný nevyzval adresáta odstúpenia na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti dodal, že ani podanie o určenie na súd však nespôsobuje, že by správa katastra bola oprávnená záznam nevykonať, nakoľko zákon žiadnu takúto možnosť správe katastra nedáva a správa katastra môže robiť iba to, čo jej zákon ukladá. Mal za to, že jedinou možnosťou nevykonania záznamu v prípade splnenia predpísaných zákonných podmienok je vydanie neodkladného opatrenia súdom v rámci žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, podanou adresátom odstúpenia.

14. Žalobca ďalej poukázal na to, že správny orgán (žalovaný) je za predpokladu, že sú splnené zákonom predpísané podmienky na vykonanie záznamu, povinný záznam ako faktický úkon spočívajúci v zanesení určitého údaja do ním vedenej verejnoprávnej evidencie vykonať a nie je oprávnený ho neuskutočniť dodajúc, že ak tak neurobí, postupuje nezákonne a zasahuje do sféry práv a povinností toho, kto sa záznamu domáha.

III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, replika žalobcu, duplika žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení trval na tom, že zvolený postup v konaní č. Z 440/2019 je procesne správny a v súlade so zákonom. Súhlasil s tým, že z doslovného výkladu ustanovení katastrálneho zákona upravujúcich záznamové konanie vyplýva, že správny orgán pri posudzovaní záznamových listín neskúma ich právnu a vecnú stránku, ale preskúma ich len po formálnej stránke a ak listina obsahuje všetky údaje stanovené zákonom, pristúpi k jej zápisu dodajúc, že uvedenú tézu je možné bez ďalšieho aplikovať len na verejné listiny, ktorým zákon priznáva vyššiu dôkaznú silu, ako listinám súkromným. Poukázal na to, že v prípade iných listín (do tejto kategórie spadá aj jednostranné odstúpenie od zmluvy) už súčasná prax, vzhľadom na ich závažné dôsledky na majetkovú sféru vlastníkov, pripúšťa určité posudzovanie podmienok zápisu týchto listín, ktoré závery sa prejavili aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v rozhodnutí z 20. júla 2011 sp. zn. , publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého, pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. V tejto súvislosti poukázal na to, že nakoľko orgány katastra nie sú oprávnené posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku, musí sa táto skutočnosť prejaviť v ich postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, pričom či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi účastníkmi sporná, musia orgány katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako aj s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho resp. vecnoprávneho stavu.

16. Ďalej dôvodil, že listom zo dňa 22.03.2019, ktorým bol vykonaný u obdarovanej dopyt ohľadom jej súhlasu s odstúpením od darovacej zmluvy (na okraj veci uviedol, že od darovacej zmluvy nie je možné odstúpiť, pretože zákon pripúšťa len možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru ako jednostranného právneho úkonu) nedošlo k prekročeniu právomoci, pretože účelom tohto prešetrovania nebolo prijať

záver o platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy, ale výlučne zistenie, či je otázka platnosti odstúpenia od darovacej zmluvy medzi zmluvnými stranami sporná alebo nie, a či teda boli dané podmienky na vykonanie zápisu, pretože len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva požadované právne účinky spočívajúce v obnove predchádzajúcich právnych vzťahov. Ďalej argumentoval, že nakoľko obdarovaná platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy zo strany žalobcu spochybnila, bol správne prijatý záver uvedený v napadnutom opatrení, že túto otázku je oprávnený s konečnou platnosťou rozhodnúť iba súd.

17. Tvrdil, že postup, ktorý presadzuje žalobca, že by mal byť automaticky obnovený zápis vlastníckeho práva pôvodného vlastníka na základe akéhokoľvek odstúpenia od zmluvy, či už platného alebo neplatného, dôvodného alebo bezdôvodného, podaného v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia zmluvy, by znamenal závažné porušenie princípu právnej istoty osôb o ich vlastníckych právach dodajúc, že takýmto výkladom by došlo k situácii, že každý vlastník, zapísaný na základe konkrétneho vlastníckeho titulu v katastri nehnuteľností, by mohol byť bez ďalšieho skúmania a v ktoromkoľvek okamihu zbavený svojho vlastníckeho práva a to len na základe jednostranného právneho úkonu, a to aj v prípade, že bol úkon odstúpenia od zmluvy urobený v rozpore so zákonom, a až následne by mal možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva na súde. Vo vzťahu k uvedenému mal za to, že takéto uplatňovanie zákona je v právnom štáte neprípustné a neobhájiteľné.

18. Žalovaný mal za to, že odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky iba v tom prípade, že je urobené platne s tým, že ak by bolo odstúpenie od zmluvy neplatné, nebola by naplnená téza o vlastníckom práve odstupujúceho a orgán katastra by tak nezákonne zbavil vlastníckeho práva vlastníka aktuálne zapísaného v katastri nehnuteľností. Rovnako mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vykonanie záznamu, pretože v danej veci existuje medzi zmluvnými stranami hmotnoprávny spor, ktorého riešenie nepatrí do právomoci orgánu katastra a preto bolo namieste v súlade s § 28 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky listom dotknutým osobám oznámiť, že sa záznam nevykoná.

19. K tvrdenej nepreskúmateľnosti žalovaný, s odkazom na ustanovenie § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa na konanie o zázname nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní poukázal na to, že z oznámenia zo dňa 21.05.2019 je zrejmé, kto ho vydáva, v akej veci, a z akých dôvodov nebude záznam vykonaný, pričom tieto závery korešpondujú so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu.

20. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalobca v replike s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júla 2011 poukázal na to, že žalovaný, hoci uviedol, že postupoval v zmysle citovaného rozhodnutia v tom, že zistil, že obdarovaná platnosť odstúpenia spochybňuje, tak tým, že nevyzval obdarovanú na podanie určovacej žaloby, vlastne v zmysle tohto judikátu nepostupoval. Ďalej dôvodil, že nepodanie žaloby sa v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hodnotí ako „akceptácia“ odstúpenia od zmluvy doplniac, že ani podanie žaloby o určenie vlastníctva obdarovanou (vyznačenie plomby) samo osebe nespôsobuje, že by správa katastra bola oprávnená záznam nevykonať pre nespôsobilosť predloženej listiny. Mal za to, že v danej veci nebola splnená žiadna podmienka, ktorá by dávala žalovanému aspoň malú oporu k tomu, aby nepostupoval v zmysle zákona a v intenciách výkladu zákona uvedenom v Zbierke súdnych rozhodnutí (zmarenie očakávania postupu v súlade s princípom právnej istoty) s tým, že malo byť naplnené jeho verejné subjektívne právo a očakávanie ako účastníka administratívneho konania na zápis predloženej listiny do katastra nehnuteľností záznamom citujúc súčasne a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“ alebo „“). Záverom poukázal na to, že žalovaný nesmie rozhodovať o tom, či predložená listina je alebo nie je platná, keďže môže robiť iba to, čo mu zákon prikazuje dodajúc, že žalovaný si zvoleným postupom prisvojil právomoc, ktorá mu neprináleží, keďže nepriznal predloženej listine právne účinky (spôsobilosť k zápisu), a to napriek tomu, že vo veci nebola obdarovanou podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, t.j. svojim postupom rozhodol o tom, že predložená listina je nespôsobilá, t.j. nevyvolala žiadne právne účinky, pričom nemá oprávnenie odmietnuť vykonanie záznamu z dôvodu, že posúdil vec ako spornú z dôvodu nesúhlasu obdarovanej s odstúpením, keď spornosť môže byť predmetom súdneho konania iniciovaného obdarovanou a bez existencie tohto konania a naň nadväzujúcich rozhodnutí

nesmie žalovaný odmietnuť vykonanie záznamu vecného práva vyplývajúceho z listiny. S poukazom na uvedené preto zotrval na uplatnenom žalobnom petite a navrhol správnemu súdu zrušenie napadnutého opatrenia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

22. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie (č.l.38 spisu), pričom žalovaný dupliku nepodal.

23. Generálna prokuratúra SR dňa 20. apríla 2020 doručila správnemu súdu podanie, ktorým oznámila svoj vstup do konania a súčasne podala vyjadrenie k veci, v ktorom skonštatovala, že žalovaným opatrením Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru č. Z 440/2019 zo dňa 21.05.2019 bol porušený zákon a to § 36 katastrálneho zákona. Poukázala na to, že v danej veci je nesporné, že odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktoré neboli následne dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou, sa táto zmluva od počiatku zrušuje a zo zákona sa obnovuje vlastnícky stav, aký panoval pred uzatvorením zmluvy ( ) dodajúc, že keďže sa jedná o zmenu vlastníctva nastupujúcu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo zákona, zapíše sa táto do katastra nehnuteľností záznamom v zmysle katastrálneho zákona.

24. Dôvodila ďalej, že odstúpenie od zmluvy má povahu jednostranného právneho úkonu, ktorého účinky nastupujú už jeho doručením druhej zmluvnej strane, pričom súhlas tejto druhej zmluvnej strany s odstúpením od zmluvy nie je pre nastúpenie účinkov odstúpenia potrebný, druhá zmluvná strana má však možnosť spochybniť platnosť odstúpenia od zmluvy s tým, že spor o platnosť odstúpenia od zmluvy je nepochybne takým sporom, na rozhodnutie ktorého je príslušný jedine súd v civilnom sporovom konaní ( ). V tejto súvislosti zdôraznila, že základnou procesnou zásadou však je, že postavenie žalobcu prináleží tomu, kto platnosť nejakého právneho úkonu spochybňuje doplniac, že práve na tejto procesnej zásade je postavené aj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.07.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2014, z čoho jednoznačne vyplýva záver, že Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor mal PhDr. Alžbetu Krajčovičovú vyzvať, aby v prípade, ak napáda platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy podala v určenej lehote na súd žalobu na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy s tým, že ak tak neurobí, bude sa to považovať za akceptáciu uskutočneného odstúpenia od zmluvy.

25. Poukázala na to, že konanie o zázname je administratívnym (katastrálnym) konaním sui generis, na ktoré sa ani subsidiárne v zmysle katastrálneho o správnom konaní (správny poriadok), pričom v zmysle správneho poriadku sa však aj na konanie o zázname vzťahujú všeobecné princípy správneho konania vymedzené v a ž 6 správneho poriadku, medzi ktorými má zásadné postavenie princíp legality ( správneho poriadku). V zmysle tohto princípu má správny orgán postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, čo je v podstate premietnutie ústavného princípu vyplývajúceho zo znenia . Súčasťou princípu legality je aj taký výklad právnych predpisov, ktorý je súladný s judikatúrou ako i aplikačnou praxou správnych orgánov, pričom opodstatnenie tohto záveru je dané najmä v prípadoch nedostatočnej právnej úpravy. Mala za to, že typickým príkladom uvedeného je aj postup orgánu katastra v konaní o zázname týkajúcom sa odstúpenia od zmluvy, pričom svojvoľné a bližšie neodôvodnené ignorovanie judikatúry, ako i všeobecnej aplikačnej praxe zo strany Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru označila za arbitrárne s následkom nezákonnosti ním vydaného opatrenia o nevykonaní záznamu a to jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

26. Na základe uvedeného preto navrhla, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým podľa a opatrenie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru o nevykonaní záznamu č. Z 440/2019 zo dňa 21.05.2019 zruší. S odkazom na znenie per analogiam súčasne nepožadovala nariadenie pojednávania v tejto veci.

27. Vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, aj žalovanému.

28. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.06.2020 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci tak, ako ho uviedol prokurátor vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2020.

29. Žalovaný k vyjadreniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že naďalej trvá na správnosti a zákonnosti postupu správneho orgánu. Súhlasil s tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy je žiaduce, aby správny orgán postupoval v intenciách rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudku sp. zn. zo dňa 20.07.2011 a vyzval aktuálne zapísaného vlastníka v katastri nehnuteľnosti na podanie príslušnej žaloby, pričom v súlade so závermi uvedeného rozhodnutia Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor najskôr vykonal dopyt smerom k PhDr. K. L. za účelom zistenia konsenzu zmluvných strán na odstúpení od zmluvy, pričom pri zistení spochybnenia platnosti odstúpenia od darovacej zmluvy zo strany PhDr. K. L. správne v napadnutom opatrení uviedol, že nie je daná jeho právomoc vo veci ďalej konať. Zároveň poukázal na to, že špecifikum daného prípadu spočíva v otázke, či hmotnoprávna úprava pripúšťa možnosť jednostranného odstúpenia od darovacej zmluvy, a či by sa takýmto úkonom neobchádzal zmysel a účel ustanovenia . V tejto súvislosti preto zastal názor, že odstúpenie od darovacej zmluvy nie je možné, pričom darca sa môže za podmienok ustanovených v domáhať vrátenia daru. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že písomné vyhotovenie takéhoto právneho úkonu odstúpenia od darovacej zmluvy, ktorý nemá oporu v zákone, potom nie je v zmysle ustanovenia katastrálneho zákona „inou listinou“ spôsobilou na vykonanie záznamu a preto Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor postupoval správne, keď v súlade s vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky listom dotknutým osobám oznámil, že záznam nevykoná, pričom z oznámenia zo dňa 21.05.2019 je zrejmé, kto ho vydáva, v akej veci, a z akých dôvodov nebude záznam vykonaný a závery správneho orgánu korešpondujú so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.07.2020 poukázal na to, že žalovaný síce vo svojom vyjadrení formálne deklaruje, že postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.07.2011, avšak v zmysle citovaného rozsudku, pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť iba súd, pričom správa katastra (teraz okresný úrad, katastrálny odbor) nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia ani ako predbežnú otázku. Žalovaný preto nebol oprávnený posudzovať, či hmotnoprávna úprava pripúšťa možnosť jednostranného odstúpenia od darovacej zmluvy, a pokiaľ ju skúmal, konal v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho sú naplnené zákonné dôvody k zrušeniu opatrenia žalovaného zo dňa 21.05.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

33. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

34. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

36. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

37. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

38. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

39. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, ak odsek 3 neustanovuje inak.

40. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

41. Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté opatrenie, ako aj priebeh konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nariadil na prejednanie veci samej podľa pojednávanie na deň 10. decembra 2020 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

43. Správny súd konal podľa v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 07.12.2020.

44. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch správnej žaloby, ako aj na argumentoch uvedených v ďalších vyjadreniach doručených správnemu súdu a navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu. Právom záverečnej reči podľa uviedol, že už nemá čo dodať, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

45. Prítomný prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na pojednávaní uviedol, že sa rovnako v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zaslaného správnemu súdu v rámci vstupu do správneho súdneho konania. Poukázal na to, že postup správy katastra v danom prípade bol v rozpore s inštruktívnym návodom obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Rovnako zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy je svojou povahou právnym úkonom sui generis, pričom pokiaľ ten, ktorému bolo odstúpenie od zmluvy doručené s odstúpením nesúhlasí, má namietať toto odstúpenie na civilnom súde, čo znamená, že podať civilnú žalobu neprináleží tomu, kto od zmluvy odstúpil. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci záverečnej reči podľa uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia a trovy konania si neuplatňuje.

46. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že konanie o zázname bolo začaté na podklade návrhu žalobcu na vykonanie záznamu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 22.01.2019 doručeného žalovanému dňa 24.01.2019, pričom záznamovou listinou priloženou k návrhu bolo odstúpenie žalobcu ako darcu od darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2017 s PhDr. K. L. ako obdarovanou. Predmetom darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V 1336/2017 bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1 rozsudku. Rovnako mal správny súd preukázané, že k

odstúpeniu od zmluvy zo dňa 21.12.2018 bol doložený aj podací hárok Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 21.12.2018 preukazujúci doručenie zásielky PhDr. K. L., ako i potvrdenie zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty, a.s., z ktorého vyplýva, že adresátke bola daná zásielka doručená dňa 27.12.2018, teda týmto dňom nastúpili účinky odstúpenia od predmetnej darovacej zmluvy.

47. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, ktoré neboli následne dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou, ako v danom prípade, sa táto zmluva od počiatku zrušuje a zo zákona sa obnovuje vlastnícky stav, aký platil pred uzatvorením zmluvy ( ). Z dôvodu, že sa jedná o zmenu vlastníctva nastupujúcu v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo zákona, táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom v zmysle katastrálneho zákona.

48. Odstúpenie od zmluvy má povahu jednostranného právneho úkonu, ktorého účinky nastupujú už jeho doručením druhej zmluvnej strane, pričom súhlas druhej zmluvnej strany s odstúpením od zmluvy nie je pre nastúpenie účinkov potrebný. Druhá zmluvná strana má však možnosť spochybniť platnosť odstúpenia od zmluvy, a pokiaľ túto možnosť využije podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, v rámci ktorej sa ako predbežná otázka bude riešiť platnosť odstúpenia od zmluvy, vzniká spor, na rozhodnutie ktorého je príslušný výlučne súd v civilnom sporovom konaní ( ). Aktívnou žalobnou legitimáciou na podanie tejto žaloby však disponuje ten, kto platnosť odstúpenia od zmluvy spochybňuje, teda v danom prípade, aktívna žalobná legitimácia svedčí obdarovanej PhDr. K. L..

49. Uvedený záver vyplýva už zo spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.07.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2014, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd ( ). Keďže správa katastra nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku ( správneho poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásadu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu ( ) s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní katastrálneho zákona), prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle .“

50. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalovaný vyzval PhDr. K. L. a to výzvou zo dňa 22.03.2019, aby sa na základe predloženého odstúpenia od darovacej zmluvy, ako jednostranného právneho úkonu, v lehote 30 dní od jej doručenia, písomne vyjadrila k platne doručenému odstúpeniu od zmluvy. Obdarovaná na základe uvedenej výzvy dňa 30. apríla 2019 doručila žalovanému odpoveď, z ktorej vyplýva, že odstúpením od darovacej zmluvy nesúhlasí.

51. Do uvedeného momentu bol postup žalovaného súladný s citovaným rozsudkom najvyššieho súdu, ktorý má nesporne povahu rozhodnutia zásadného právneho významu. Žalovaný však následne, nerešpektujúc závery najvyššieho súdu, napadnutým opatrením oznámil žalobcovi, že jeho podanie považuje za bezpredmetné, t.j. záznam nevykonal a to z dôvodu nesúhlasu obdarovanej s odstúpením

od zmluvy, keď vec posúdil ako spornú uzavrúc, že spor o platnosť odstúpenia od zmluvy je občianskoprávnym sporom, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd ( ).

52. Správny súd pochopiteľne súhlasí so záverom žalovaného, že spor o platnosť odstúpenia od zmluvy je súkromnoprávnym sporom, o ktorom je oprávnený rozhodnúť výlučne civilný súd. Avšak, práve s poukazom už na vyššie uvedené účinky samotného odstúpenia od zmluvy a skutočnosť, že aktívna žalobná legitimácia na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva svedčí obdarovanej a nie darcovi, ktorý od predmetnej zmluvy odstúpil, žalovaný mal v súlade s citovaným rozsudkom najvyššieho súdu po obdržaní vyjadrenia obdarovanej, túto vyzvať, aby z dôvodu, že napáda platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy, podala v určenej lehote žalobu o určenie vlastníckeho práva (v rámci ktorého sa ako predbežná otázka bude riešiť platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy) spolu s poučením, že ak tak v určenej lehote neurobí a nepreukáže podanie tejto žaloby na príslušný súd, bude sa to považovať za akceptáciu uskutočneného odstúpenia od zmluvy s následkom vykonania záznamu. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že v prípade podania predmetnej žaloby, nebude môcť byť vykonaný príslušný záznam a na dotknutých listoch vlastníctva bude ponechaná plomba o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho zákona) a to v súlade s už citovaným právnym názorom najvyššieho súdu (bod 49 rozsudku).

53. Správny súd považuje za potrebné k tvrdeniam žalovaného ohľadom nemožnosti odstúpenia od darovacej zmluvy a to s poukazom na ustanovenie , že práve vyslovením tohto záveru, posudzoval otázku, ktorej posúdenie patrí výlučne civilnému súdu. Inak povedané civilný súd na základe podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva sám vyhodnotí, či je darca oprávnený od darovacej zmluvy odstúpiť alebo má využiť ustanovenie .

54. Správny súd záverom uvádza, že v správnom súdnom konaní nekonal s PhDr. K. L. a to z dôvodu, že na záznamové konanie sa nevzťahuje správny poriadok (§ 34 ods. 3 katastrálneho zákona), čo znamená, že okruh účastníkov konania nie je upravený ustanovením správneho poriadku a rovnako okruh účastníkov záznamového konania bližšie neurčuje ani katastrálny zákon. Preto správny súd nepovažoval PhDr. K. L. za účastníčku konania podľa dodajúc, že tejto by svedčalo postavenie osoby zúčastnenej na konaní podľa , avšak samotný návrh na priznanie jej takéhoto postavenia nebol zo strany žalobcu, ani zo strany PhDr. K. L. podaný, pričom správny súd môže toto postavenie priznať výlučne na návrh oprávnenej osoby.

55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že žalovaný napadnutým opatrením vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnuté opatrenie podľa zrušil a vec podľa vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

56. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vyzvať PhDr. K. L., aby z dôvodu, že napáda platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy, podala v určenej lehote žalobu o určenie vlastníckeho práva (v rámci ktorého sa ako predbežná otázka bude riešiť platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy) spolu s poučením, že ak tak v určenej lehote neurobí a nepreukáže podanie tejto žaloby na príslušný súd, bude sa to považovať za akceptáciu uskutočneného odstúpenia od zmluvy s následkom vykonania záznamu. Následne, pokiaľ bude podaná žaloba, žalovaný záznam nevykoná a na dotknutých listoch vlastníctva bude ponechaná plomba o začatom záznamovom konaní a to až do právoplatného skončenia konania na príslušnom súde, pričom pokiaľ žaloba zo strany PhDr. K. L. podaná nebude, záznam bude namieste vykonať.

57. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

58. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

59. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie .

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.