Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-84-2022.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/84/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: PhDr. Q. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XX, B., proti žalovanému: M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, E., o určenie platnosti darovacej zmluvy a vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 39C/15/2021-51 zo dňa 2. decembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd podanie žalobkyne zo dňa 12.3.2021, doplnené dňa 7.6.2021 odmietol.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 129 ods. 1 až 4, § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval v podstate tým, že nakoľko toto podanie žalobcu nespĺňalo zákonom požadované náležitosti podania v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 a § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tunajší súd v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP uznesením č. k. 39C/15/2021-41 zo dňa 13.5.2021 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia odstránila vady svojho podania zo dňa 12.3.2021, ktoré nespĺňalo náležitosti podania v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 a § 132 CSP, a aby uviedla jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, čiže žalobný návrh, ako má súd rozhodnúť, z ktorého bude jasné, čoho sa žalobkyňa domáha, a teda ako má znieť konečné rozhodnutie súdu. Dňa 8.6.2021 doručila žalobkyňa podanie, ktorým doplnila petit žaloby a ďalšie prílohy, v ktorom však nie je petit vymedzený jednoznačne, presne, určito, zrozumiteľne a nie je vykonateľný. Keďže v zmysle vyššie uvedeného, žalobkyňa ani na výzvu súdu neodstránila v súdom stanovenej lehote nedostatky podania vo výzve vytknuté, keď o následkoch bola riadne poučená, pričom nedoplnenie vo výzve uvedených nedostatkov, v podobe jasne, presne, zrozumiteľne a vykonateľne formulovaného petitu, má za následok nemožnosť v konaní pokračovať, súd podanie žalobkyne, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia CSP, odmietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala (podľa jeho obsahu), aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Argumentovala tým, že v podanom návrhu bolo presne špecifikované čoho a v akom rozsahu sa na súde domáha, preto je odmietnutie nedôvodné. Návrh rozsudku súdu sa týka jednoznačne vymedzeného predmetu, ktorým je právny akt Darovacia zmluva, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2017, v ktorej sú presne špecifikované nehnuteľnosti (byt č. 41). K obsahu rozsudku súd v časti určenia vlastníctva - Darovacia zmluva svojim obsahom vyjadrila vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti žalovaným, preto je platná a vlastníkom predmetu Darovacej zmluvy je žalujúca. Trovy konania je žalovaná strana povinná uhradiť žalujúcej strane do troch dní. Žalujúca strana nemá inú možnosť podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/81/2019-80, len domáhať sa ochrany svojich legitímnych práv žalobou. Poukázala na list OU-TT-
OOP5-2021/016248 z 28.5.2021 na str. 2, posledný odsek body d/ - v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie a f) strana 3 ....riadiac sa pokynom Krajského súdu v Trnave preto listom vyzval PhDr. Q. C. na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva a následne na základe potvrdenia Okresného súdu Trnava vyznačil na príslušných listoch vlastníctva poznámku o prebiehajúcom konaní pod sp. zn. 39C/15/2021 ako jedinú možnú ochranu legálneho vlastníckeho vzťahu žalobcu. V bode 54 rozsudku č. k. 14S/81/2019-80 krajský súd uviedol, že v súdnom konaní síce nekonal s PhDr. Q. C. ako s účastníčkou konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku, avšak tejto by svedčalo postavenie osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Návrh na priznanie postavenia zúčastnenej osoby však žalobca, ani PhDr. Q. C. nepodali, preto súd s PhDr. Q. C. nekonal ako so zúčastnenou osobou. PhDr. Q. C. nemohla podať žiadny opravný prostriedok, nakoľko o prebiehajúcom konaní vo veci nemala žiadne vedomosti, čím jej bol odopretý spravodlivý proces. Záverom uviedla, že všetky informácie boli v komunikácii s okresným súdom predložené v žalobe alebo v prílohách.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie žalobkyne pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný žalovaný návrh (petit).
6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 129 ods. 1 až 4 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
8. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
9. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Ustanovenie § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. § 132 CSP. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný návrh, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26.9.2002).
12. V prípade ak podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie. Ide o tzv. neúplné podanie.
13. V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Z § 128 CSP možno vyvodiť, že neúplné podanie vo veci samej je ten, kto podanie urobil povinný doplniť a nezrozumiteľné alebo neurčité podanie opraviť.
14. Ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne.
15. V predmetnej veci bolo okresnému súdu prvej inštancie dňa 16.3.2021 doručené podanie žalobkyne zo dňa 12.3.2021 označené „Žaloba o určenie platnosti darovacej zmluvy a vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“, ktoré v prílohe obsahovalo Darovaciu zmluvu zo dňa 22.2.2015, Darovaciu zmluvu - dodatok č. 1 zo dňa 22.3.2017, rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa 24.3.2017 (číslo vkladu V 1336/2017), Oznámenie Okresného úradu Trnava zo dňa 21.5.2019, Výzva Okresného úradu Trnava zo dňa 15.2.2021, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 8507. Z takéhoto podania žalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu vyplývalo, ktorému súdu je určené (Okresnému súdu Trnava), kto ho robí (žalobca), ktorej veci sa týka (žaloba), čo sa ním sleduje (určenie platnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalobkyne), podanie bolo vlastnoručne podpísané žalobkyňou. Možno teda skonštatovať, že spĺňalo všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 ods. 1 CSP.
16. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 39C/15/2021-41 zo dňa 13.5.2021 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 12.3.2021 doplnila o uvedenie žalovaného návrhu, t. j. čoho sa žalobca domáha (žalobný petit, z ktorého bude zrejmé, ako má súd rozhodnúť) tak, aby tento bol v súlade s § 137 CSP a aby bol vymedzený jednoznačne, presne, určito, zrozumiteľne a aby bol vykonateľný, pod následkom odmietnutia podania, poučil žalobkyňu v zmysle ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 4, § 13, § 132 ods. 1 až 3, dôvodil, že podanie žalobkyne je neúplné a je nevyhnutné, aby ho žalobkyňa doplnila v zmysle výroku uznesenia. S takýmto postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemohol stotožniť, nepovažuje ho za správny, bol neprimeraný a formalistický s poukazom na vyššie uvedené konštatovanie, že podanie žalobkyne spĺňalo náležitosti podania i žaloby.
17. Na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobkyňa v súdom stanovenej lehote podaním zo dňa 7.6.2021 (súdu doručené 8.6.2021) doplnila o. i. to, že darovacia zmluva zo dňa 22.2.2017 splnila všetky zákonom predpísané náležitosti, preto je platná, vlastníkom predmetu darovacej zmluvy je žalujúca, žalovaná strana je povinná uhradiť žalujúcej strane trovy konania.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa ani na výzvu súdu neodstránila v stanovej lehote nedostatky podania vo výzve vytknuté, keď o následkoch bola riadne poučená, pričom nedoplnené vo výzve uvedených nedostatkov, v podobe jasne, presne zrozumiteľne a vykonateľne formulovaného petitu, má za následok nemožnosť v konaní pokračovať, preto podanie žalobkyne odmietol.
19. Zhrnúc vyššie uvedené, ak v danej veci prvoinštančný súd odmietol podania žalobkyne pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podania (ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania vo veci samej), nepostupoval procesne správne, jeho postup vykazoval známky neprimeraného formalizmu a odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).
20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), umožniť žalobkyni pokračovať v konaní vzhľadom na to, že boli splnené všeobecné i osobitné náležitosti podania vo veci samej. Žalobný návrh síce pri jeho prísne formálnom posudzovaní mohol byť formulovaný ešte presnejšie, bol však dostatočný na ďalšie pokračovanie v konaní.
21. Z dôvodu zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nebol daný dôvod na rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania.
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 23. V novom rozhodnutí teda rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
24. Senát odvolacieho súdu senát toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).