Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-50-2020.pdf
PDF · 104.07 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Ul. Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému I. AQUATRADE Slovakia Zvolen, s.r.o., so sídlom Ul. Jesenského 55, 960 01 Zvolen, IČO: 46514643 a žalovanému II. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., XXX XX F., o zaplatenie 851,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného I. a II. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/16/2019-138 zo dňa 5.mája 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/16/2019-138 zo dňa 5.mája 2020 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovaným I. a II. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 851,03 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 7.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktoré sú žalovaní I. a II. povinní zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2019 domáhal zaviazať žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 851,03 eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP“), podľa ktorého ustanovenia má kancelária právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 6.4.2017 spôsobil žalovaný II. ako vodič dopravnú nehodu v Českej republike, pri ktorej spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. Toyota, s evidenčným číslom 5B55897, ktorého držiteľom bol v tom čase Bohumil Skalník. Kanceláriou systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Česká kancelář pojistitelú, so sídlom v Prahe. Táto nároky uplatnila u žalobcu v súlade s článkom 5.1. Internal Regulations. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby doložil žalobca do spisu interné pravidlá (Internal Regulations) spolu s výpisom z úradného vestníku Európskej únie zo dňa 31.7.2003 L 192/23 dodatkom dohody medzinárodnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, vnútorné predpisy Rady
kancelárii uverejnené v úradnom vestníku EÚ, dodatok č. 2 so zoznamom výnimiek, dodatok č. 3 dočasné klauzuly. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri žalovanom I. vychádzal z ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri žalovanom II. z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby s odôvodnením, že v čase dopravnej nehody mal žalovaný I. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave. Žalobca naopak doložil do spisu doklady preukazujúce lustráciu v centrálnej evidencii zmlúv o PZP, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že v čase dopravnej nehody, t. j. k 6.4.2017 žalovaný I. nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Následne žalobca dopytom u spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zistil, že žalovaný I. uzatvoril s poisťovňou dňa 20.10.2015 poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá mala stanovený začiatok poistenia na 20.10.2015 o 14.00 h a sa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Súd konštatoval že podľa poistnej zmluvy bolo dohodnuté poistné v štvrťročných splátkach, pričom prvé poistné malo byť uhradené dňa 20.10.2015. Ďalšia lehota splatnosti bola k 20.1., 20.4., k 20.7. príslušného kalendárneho roka. K úhrade lehotného poistného došlo dňa 22.10.2015 s tým, že k úhrade ďalšieho poistného zo strany žalovaného už nedošlo, preto došlo zo zákona k zániku poistnej zmluvy ku dňu 20.10.2016. Súd konštatoval, že prvé poistné bolo zo strany žalovaného I. uhradené včas a až následne prestal žalovaný I. platiť, čoho dôsledkom došlo k zániku poistnej zmluvy k 20.8.2016. Súd ďalej konštatoval, že ak by aj s ohľadom na administratívne pochybenia, ku ktorým malo dôjsť v spoločnosti Kooperatíva nebolo možné ustáliť ukončenie poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, žalovaný I. zaslal Kooperatíve v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámenie o zániku poistnej zmluvy, ku ktorému malo dôjsť 19.10.2016. Keďže poistná udalosť nastala 6.4.2017, znamená to, že k uvedenému dátumu poistná zmluva nebolo platná. Napriek týmto skutočnostiam dospel súd prvej inštancie k záveru, že poistná zmluva zanikla nezaplatením lehotného poistného už k 20.8.2016. Ďalej súd konštatoval, že pokiaľ žalovaný I. namietal postup poisťovne a nesplnenie povinnosti zo strany poisťovne, súd konštatoval, že je to vzťah medzi žalovaným I. a poisťovňou s tým, že z predložených listín jednoznačne vyplýva, že ku dňu poistnej udalosti žalovaný I. nemal platné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu bolo poskytnuté plnenie z garančného fondu a žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si náhrady v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP.
3. Právo žalobcu proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila je regresným právom, nie právom na náhradu škody. Toto regresné právo vyplýva priamo z ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP. Súd mal za to, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a v súlade so zákonom si uplatnil nárok na vrátenie toho, čo bolo z poistného garančného fondu plnené.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a spolu so zaplatením istiny priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne od nasledujúceho dňa po dni uvedenom vo výzve žalobcu adresovanej žalovaným, t. j. od 7.12.2017.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému I. a II., ktorí sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní I. a II. Žalovaný I. uviedol, že chápe, že žalobca je organizácia na to, aby plnila vtedy, keď nie je poistný vzťah uložený zákonom č. 381/2001 Z. z., avšak z listín predložených v konaní je zrejmé, že až po poistnej udalosti oznámila poisťovňa žalovanému I. ako vlastníkovi vozidla, že došlo k ukončeniu poisteného vzťahu. Potom je potrebné vidieť, či skutočne došlo k ukončeniu poistného vzťahu, pretože žalovaný I. očakáva od poisťovne právne konformné konanie. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o PZP žalovaný I. neobdržal, ust. § 11 ods. 3 o PZP nebolo preukázané, kedy poisťovňa oznámila žalobcovi ukončenie poistného vzťahu so žalovaným I. Možno len dedukovať, keď žalovanému I. to oznámila až po poistnej udalosti, že tak učinila žalobcovi rovnako v omeškaní, preto žalovaný I. má za to, že poisťovňa neoznámila skončenie poistnej zmluvy v lehote podľa zákona a nevydala doklady potrebné k uzavretiu novej zmluvy (doklad o škodovom priebehu), potom medzi stranami vznikol nový právny poistný vzťah, ktorý nahradil pôvodný poistný vzťah a tento trval aj v čase poistnej udalosti. Ďalej uviedol, že keďže išlo o poistenie za prevádzku motorového vozidla Citroen ZV- AQUAT, pričom práve potvrdenie o poistení zodpovednosti
č. 35301440083 preukazuje túto skutočnosť, že žalovaný I. riadne vozidlo poistil bolo vecou poisťovne komunikovať a konať o to viac, že žalovaný I. má poistenie niekoľkých vozidiel v danej poisťovni.
7. Aj keby bol odvolací súd rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, žalovaní sú toho názoru, že je dôvodné náhradu trov nepriznať, pretože žalovaný I. je obeťou svojvôle a porušenia povinností poisťovne Kooperatíva, ktorá ho uviedla do omylu ohľadne existencie poistného vzťahu. Preto žalovaný II. vedomý si, že spoločnosť jeho manželky si riadne plní vedomosti voči poisťovniam sa ujal vedenia vozidla s vedomím existencie jeho poistenia. Žalobca sám ako orgán, ktorý má dbať na riadne vyšetrenie existencie poistného vzťahu konštatuje (veľmi správne), že došlo k pochybeniam zo strany poisťovne. Žalovaní majú za to, že práve tieto pochybenia znamenajú tento spor, ktorý by nikdy nevznikol, ak by si poisťovňa plnila svoje povinnosti, pretože buď by plnila podľa poistnej zmluvy alebo by oznámila skončenie poistnej zmluvy a predložila potvrdenie o bezškodovom priebehu, v dôsledku čoho by žalovaný I. poistil vozidlo u iného zodpovedného subjektu. Je preto na mieste zohľadniť toto a náhradu trov konania nepriznať, pretože to pôsobí voči žalovanému I. prísne a celú zodpovednosť za pochybenie poisťovne prenáša na jeho plecia.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vidia žalovaní odvolacie dôvody v ust. § 365 ods. 1 CSP, kedy súd prvej inštancie mohol nesprávnym právnym posúdením veci dospieť k záveru, že poistný vzťah neexistoval v čase poistnej udalosti, pretože žalovaný I. je toho názoru, že až do obdržania oznámenia tento poistný vzťah s Kooperatívnou existoval (odvolací dôvod podľa písmena h/), to sa vzťahuje aj na trovy konania, pretože táto situácia vyžaduje aplikáciu § 257 CSP, keďže žalovaní I. a II. boli do sporu vtiahnutí skrze pochybenia poisťovne. Za nesprávne zistený skutkový stav považujú žalovaní to (odvolací dôvod podľa písm. f/), že v čase poistnej udalosti nemal žalovaný I. žiadnu informáciu, ktorú bola poisťovňa povinná mu oznámiť. Nemožno preto retrospektívne oznámenia akceptovať ako relevantné. Keďže žalovaní I. ani II. neovplyvňovali likvidáciu škodovej udalosti a predpokladali, že to bude likvidovať ich poisťovňa, sú názoru, že tu vznikol nový poistný vzťah práve tým, že na základe žiadosti žalovaného I. poisťovňa zaevidovala do systému poistnú zmluvu, a preto tým potvrdila jej platnosť, resp. prolongáciu.
9. Po zvážení všetkých skutočností, obsahu spisu, ako aj zistení súdu prvej inštancie navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a trovy odvolacieho konania stranám nepriznáva.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vydaný v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, čo v podanom odvolaní nespochybňujú ani žalovaní. Uviedol, že žalovaní skutkový stav tak, ako bol rozpísaný v žalobe nerozporujú. Z obsahu podaného odvolania nemožno vyčítať ani odvolací dôvod, pre ktorý žalovaní považujú napadnutý rozsudok za nesprávny a celkom zjavne nerozporujú ani právne posúdenie súdu, len nesprávne zistený skutkový stav, pričom pod tento odvolací dôvod subsumujú postup spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pred začatím konania. Nakoľko sa žalobca úplne v tejto časti vyjadril už v podaniach zo dňa 16.4.2020 a 28.4.2020, v plnom rozsahu na ne v tejto časti odkazuje.
11. Ďalej považuje za nesporné, že na predmetné motorové vozidlo nebola v čase dopravnej nehody uzatvorená žiadna poistná zmluva. Podľa názoru žalobcu žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, pričom dodatočne konvalidované povinnosti poisťovne podľa § 11 zákona o PZP žiadnym spôsobom nespôsobujú opak, teda platnosť poistnej zmluvy. Takéto správanie poisťovateľa nemôže nič zmeniť na závere o zániku poistenia založeného poistnou zmluvou, a nemôže ani konštituovať vznik novej poistnej zmluvy (obdobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2046/2012, 32Odo/1227/2006, 33Odo/270/2002). Skutočnosť, že účastníci poistnej zmluvy sa aj po zániku poistného vzťahu správali tak, akoby nedošlo k jej zániku, nemohla mať žiaden relevantný vplyv na ďalšiu existenciu/trvanie poistného vzťahu. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/190/2014 z 24.6.2015, v ktorom konštatoval, že existenciu trvania poistného vzťahu nemožno vyvodzovať ani z následného správania sa poisťovne, pretože zánik poistenia expressis verbis vyplýva z ust. § 9 ods. 4 zákona o PZP. Závery, ktoré v týchto veciach následne zaujali konajúce súdy podrobil preskúmaniu Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III.ÚS 514/2016 zo 17.8.2016.
12. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalobca bol v súlade s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP povinný poškodenému poskytnúť poistné plnenie z poistného garančného fondu a po splnení tejto povinnosti mu vznikol voči žalovanému podľa § 24 ods. 7 cit. zákona nárok na náhradu toho, čo za neho plnil. Zastáva názor, že mu nemožno klásť na ťarchu okolnosti predchádzajúce zániku poistnej zmluvy ani prípadné nesprávne správanie poisťovateľa po zániku poistenia, a preto od žalobcu nemožno požadovať, aby znášal negatívne právne následky v podobe odopretia súdnej ochrany jeho zákonnému nároku. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že žalovanými uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd svoje rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný a skutkový stav za spoľahlivo zistený, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovanému I/ a II/ domáhal zaplatenia sumy 851,03 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorú uhradil poškodenému na základe dopravnej nehody spôsobenej dňa 6.4.2017 žalovaným II. ako vodičom s tým, že v čase dopravnej nehody už poistná zmluva č. 6593585717 uzavretá medzi žalovaným I. a poisťovňou Kooperatíva poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group zanikla priamo zo zákona ku dňu 20.8.2016. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytol poškodenému dňa 2.11.2017 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1.053,91 eur, z ktorého suma vo výške 202,88 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Následne si žalobca podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP listami zo dňa 6.11.2017 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 851,03 eur a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 6.12.2017.
15. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, žalovaného I. a II. zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 851,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 7.12. 2017 do zaplatenia.
16. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. V konaní bolo preukázané, že dňa 6.4.2017 došlo na území Českej republiky k dopravnej nehode motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný I. Žalobca preukázal, že poškodenému poskytol dňa 2.11.2017 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1.053,91 eur (č.l. 26), z ktorého si uplatňuje voči žalovaným I. a II. uhradenie sumy 851,03 eur.
18. V konaní bolo nesporne preukázané, že v čase poistnej udalosti nebolo motorové vozidlo poistené a poistná zmluva z 20.10.2015 zanikla z dôvodu neuhradenia ďalšieho poistného zo strany žalovaného I. ku dňu 20.8.2016, teda v súlade s § 9 ods. 4 zákona o PZP. Žalobca plnil z poistného garančného fondu v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP a následne mu v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP vzniklo právo na uplatnenie náhrady za poskytnuté plnenie z garančného fondu. Keďže toto regresné právo vyplýva priamo z ust. § 24 ods. 7 PZP dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
19. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že námietky žalovaných uvedené v podanom odpore ako aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu o tom, že poisťovňa neoznámila skončenie poistnej zmluvy v lehote podľa zákona a nevydala doklady potrebné k uzavretiu novej zmluvy, že nebolo preukázané, kedy poisťovňa oznámila žalobcovi skončenie poistného vzťahu so žalovaným I., že žalovaný I. neobdržal doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti, nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Námietkami žalovaných sa zaoberal, odôvodnil, že tieto pochybenia poisťovne možno považovať za administratívne pochybenia, ktoré však nemajú vplyv na predmet konania a žiadnym spôsobom nespôsobujú a nespochybňujú postup žalobcu, ktorý plnil poškodenému z garančného fondu, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na vrátenie toho, čo bolo z garančného fondu plnené.
20. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaných uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je presvedčivé a právne správne.
21. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietli aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania a majú za to, že si situácia, kedy nezapríčinili podanie žaloby vyžaduje aplikáciu § 257 CSP, odvolací súd ani v tomto prípade toto tvrdenie žalovaných nepovažoval za správne, keďže v zmysle § 257 CSP súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a ich postoj. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napr. skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci ocitne sa v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu.
22. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v tomto prípade nie je dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP a nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi ako úspešnej strane v konaní nemal byť nárok na náhradu trov konania priznaný, Z konania vyplynulo, že k zániku poistnej zmluvy došlo z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného I., ktorý neuhradil poistné v zmysle podmienok zmluvy, a preto k zániku poistnej zmluvy došlo dňa 20.8.2016, pred vznikom dopravnej nehody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol možnosť nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania, preto rozsudok Okresného súdu Zvolen v zmysle § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovaným I. a II. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
24. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).