Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/12/2019

Potvrdené rozhodnutím 26Cob/22/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca úpadcu: Akusha s.r.o. „v konkurze", so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, zastúpeného: akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o., so sídlom Kapitánova ul. 2728/21, 945 01 Komárno, IČO: 46 354 638, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 241.484,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/12/2019 - 411 zo dňa 10.12.2020, takto rozhodol: Odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/12/2019 - 411 zo dňa 10.12.2020 p o t v r d z u j e. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu: Prvá arbitrážna k.s., Banská Bystrica, Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty Akusha, s.r.o. „v konkurze", Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, v konaní zast. akl. legal s.r.o., Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: PRVÁ R3ALITNÁ, s.r.o., Komárno, IČO: 46 354 638, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 53 344 294 o zapl. 241.484,28 eur s prísl.

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom svojho advokáta dňa 4.12.2018 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 241.484,28 eur s príslušenstvom. V žalobe si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli bližšie špecifikované v samotnej žalobe a ktoré žalovanému predal právny predchodca spoločnosti Akusha, s.r.o. „v konkurze", Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, t.j. spoločnosť FOR- GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497, ktorá na základe dobrovoľného výmazu zanikla v dôsledku zlúčenia sa s ďalšími spoločnosťami tak, ako to vyplýva z príslušných výpisov z obchodného registra. V dôvodoch elektronicky podanej žaloby (so ZEP) žalobca poukázal na to, že dňa 2.4.2015 uzavrela spoločnosť FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 a žalovaný kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor. V článku 3 predmetnej kúpnej zmluvy sa FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 a žalovaný dohodli na úhrade kúpnej ceny vo výške 292.106,50 eur a to tak, že časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 46.200.- eur vyplatí žalovaný bezhotovostným prevodom na účet veriteľa resp. jeho právneho zástupcu, časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4.422,22 eur vyplatí žalovaný bezhotovostným prevodom na účet veriteľa resp. jeho právneho zástupcu a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vyplatí žalovaný spoločnosti FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 na jeho výzvu. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 46.200.- eur a časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4.422,22 eur bola skutočne vyplatená žalovaným a to v súlade s podmienkami dohodnutými v predmetnej kúpnej zmluve. Dňa 22.6.2017 spoločnosť FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 však zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť Akusha s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417. Dňa 25.11.2017 bol Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti t.j. dlžníka Akusha s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a zároveň do funkcie správcu konkurznej podstaty bola

ustanovená spoločnosť Prvá arbitrážna k.s., Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, značka správcu S1429. Žalobca argumentoval, že podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. V zmysle uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že zostatok kúpnej ceny dohodnutej v článku 3 kúpnej zmluvy v sume 241.484,28 eur sa stal splatným dňom vyhlásenia konkurzu na majetok právneho nástupcu spoločnosti FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 dňa 25.11.2017. Z uvedeného opisu skutkového stavu bolo podľa názoru žalobcu nesporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky tým, že odplatu spočívajúcu v dohodnutej časti kúpnej ceny vo výške 241.484,28 eur nesplnil riadne a včas t.j. nezaplatil celú kúpnu cenu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz sp. zn. , dňa 19.12.2018, proti ktorému žalovaná strana podala prostredníctvom svojej advokátky odpor s odôvodnením. Okresný súd Banská Bystrica následne výzvou zo dňa 7.1.2019 vyzval žalobcu, aby sa k podanému odporu vyjadril a uviedol, či navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. V podaní zo dňa 7.2.2019 advokát žalobcu uviedol, že žalobca trvá na uplatnenom nároku a teda žiadal pokračovať v konaní. Okresný súd Banská Bystrica (ako súd príslušný v rámci upomínacieho konania) postúpil vec Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu príslušnému na prejednanie sporu podľa ), ktorý následne na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanou stranou postúpil vec podľa a pri použití ustanovení v spojení s Okresnému súdu Komárno, ktorému bola vec doručená dňa 28.3.2019, ako súdu miestne príslušnému. V rámci uvedeného procesného postupu zachovaného všetkými uvedenými, zainteresovanými súdmi, boli takýmto ich postupom vyriešené aj námietky miestnej príslušnosti oboch strán konania s tým, že miestne príslušným súdom sa stal Okresný súd Komárno, ktorý vo veci ďalej konal a rozhodoval.

3. Súd podľa (v rozsudku ďalej len „CSP") po vykonaní zákonom stanovených procesných úkonov, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín dňa 17.7.2019 (odročený na žiadosť oboch strán konania pred otvorením a vykonávaním dokazovania), následne na termín dňa 21.8.2019 (otvorené pojednávanie a vykonávanie dokazovania), ako aj na termín dňa 9.10.2019 (vykonávanie dokazovania s odročením na vyhlásenie rozhodnutia súdu). V zásade platí zákonná dikcia, že pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona ( ). Nakoľko z hľadiska vykonania dokazovania nebolo možné predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia na jedinom pojednávaní, súd odročil pojednávania postupom podľa a vykonal dokazovanie na dvoch pojednávaniach a to za prítomnosti oboch strán konania, ktoré sa na pojednávanie riadne dostavili a vo veci samej sa vyjadrili pred súdom. Po tom, čo po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom sp. zn. -273 dňa 7.11.2019 a to tak, že žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie riadne a včas. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. -349, zo dňa 2.7.2020 ako súd odvolací, zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na 11.11.2020 na, ktorom vykonal dokazovanie a odročil pojednávanie na vyhlásenie rozhodnutia súdu.

4. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojom procesnom útoku počas celého dokazovania, ako aj v záverečnej reči pred súdom tvrdil, že žalovaný nezaplatil časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorá povinnosť mu vyplývala z predloženej kúpnej zmluvy (č.l. 8 až 12 spisu). Charakteristika procesného nároku bola teda počas celého dokazovania pred súdom vymedzená žalobcom v súlade s obsahom žaloby a jeho procesným útokom ako nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli bližšie špecifikované v samotnej žalobe a ktoré žalovanému predal právny predchodca spoločnosti Akusha, s.r.o. „v konkurze", Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, t.j. spoločnosť FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497, ktorá na základe dobrovoľného výmazu zanikla v dôsledku zlúčenia sa s ďalšími spoločnosťami tak, ako to vyplýva z výpisov z obchodného registra. V dôvodoch žalobca poukázal na to, že dňa 2.4.2015 uzavrela spoločnosť FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 a žalovaný kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, parcely registra C, presne špecifikované parcelnými číslami,

výmerou a druhom pozemku tak ako je to uvedené v článku 2 kúpnej zmluvy (č.l. 8 až 10 spisu). V článku 3 predmetnej kúpnej zmluvy sa FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 a žalovaný dohodli na úhrade kúpnej ceny vo výške 292.106,50 eur a to tak, že časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 46.200.- eur vyplatí žalovaný bezhotovostným prevodom na účet veriteľa resp. jeho právneho zástupcu, časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4.422,22 eur vyplatí žalovaný bezhotovostným prevodom na účet veriteľa resp. jeho právneho zástupcu a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vyplatí žalovaný spoločnosti FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 na jeho výzvu. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 46.200.- eur a časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4.422,22 eur bola skutočne vyplatená žalovaným v súlade s podmienkami dohodnutými v kúpnej zmluve, čo teda medzi stranami sporu nebolo počas konania ani sporné. Dňa 22.6.2017 však spoločnosť FOR- GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť Akusha s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417. Dňa 25.11.2017 bol Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti t.j. dlžníka Akusha s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a zároveň do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť Prvá arbitrážna k.s., Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, značka správcu S1429. Žalobca argumentoval, že podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. V zmysle uvedeného bolo podľa jeho názoru zrejmé, že zostatok kúpnej ceny dohodnutej v článku 3 kúpnej zmluvy v sume 241.484,28 eur sa stal splatným dňom vyhlásenia konkurzu na majetok právneho nástupcu spoločnosti FOR-GLASS s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497, dňa 25.11.2017. Z uvedeného opisu skutkového stavu bolo podľa názoru žalobcu nesporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky tým, že odplatu spočívajúcu v dohodnutej časti kúpnej ceny vo výške 241.484,28 eur nesplnil riadne a včas. Listinné dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu skutkovo preukazovali žalobou uplatnený nárok, žalobca predložil počas dokazovania s tým, že svoje názory k nim, k ich obsahu konkrétne rozviedol, opísal vo svojich procesných úkonoch resp. vyjadreniach na pojednávaniach. K jednotlivým námietkam žalovanej strany sa vyjadril taktiež v priebehu dokazovania, pričom s námietkami a obranou žalovanej strany nesúhlasil a trval na tom počas celého dokazovania, aj po tom čo odvolací súd zrušil rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu advokát žalobcu, okrem iných tvrdení, už na pojednávaní dňa 9.10.2019 uviedol, že z odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu (t.j. žaloby) podaného dňa 4.12.2019 vyplýva, že žalobcom je spoločnosť Prvá arbitrážna, k.s., IČO: 36 795 364 ako správca konkurznej podstaty úpadcu Akusha s.r.o. „v konkurze", IČO: 48 333 417, teda z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že žalobcom je spoločnosť Prvá arbitrážna, k.s., ktorá koná ako správca konkurznej podstaty uvedeného úpadcu. V tejto súvislosti podporne poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa úkony posudzujú podľa obsahu a tiež na to, že v rovnakom duchu bola zo strany žalobcu udelená aj plná moc na zastupovanie v konaní (č.l. 7 spisu). Na základe uvedeného považoval túto výhradu zo strany žalovaného ako prílišne a striktne formálnu, ktorá nie je výkladovo a ústavne udržateľná. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR č. a zároveň podporne aj na rozhodnutie NS SR, ktoré má povahu judikátu č. R9/2007, podľa ktorého „vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania". K námietke žalovanej strany k nedostatku oprávnenia žalobcu na nakladanie s majetkom úpadcu, ako aj k predčasnosti podanej žaloby advokát žalobcu argumentoval, že podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu, a to vyhlásením konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii tiež stanovuje, že súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vykonáva správca do osobitného spisového zväzku - Súpis majetku a zverejnenie v obchodnom vestníku je len deklaráciou skutočností, že k zápisu došlo. Z dikcie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že v prípade uplatňovania nároku úpadcu podanou žalobou sa nejedná o speňaženie majetku úpadcu, ale o oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, na ktoré je správca oprávnený vyhlásením konkurzu. podľa vyššie uvedeného, a teda máme za to, že podaná žaloba predčasná nemôže byť.

K výhrade žalovanej strany v súvislosti s porušením zásady zákazu zneužitia práva žalobca uviedol, že k takémuto porušeniu podľa jeho názoru nedošlo, nedošlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán, ani k porušeniu princípu voľného hodnotenia dôkazov. Súd pripustil právne hodnotenie žalobcu a žalovanému dal dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k tomuto právnemu hodnoteniu, čo žalovaný svojim vyjadrením aj využil. K námietkam žalovaného týkajúcim sa neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, žalovaným tvrdenému zániku uplatňovanej pohľadávky a k ním tvrdenému nepopretiu skutkových tvrdení zo strany žalobcu, žalobca uviedol, že všetky žalobcom prezentované tvrdenia v konaní boli dostatočne podložené a v konaní aj preukázané. Žalovaným predložené listiny, ktorými preukazuje zánik pohľadávky skutočne existujú a teda sú pravé, čo však neznamená, že uvedeným tvrdením je potvrdená platnosť týchto listín, ako to deklaroval žalovaný vo svojom vyjadrení, pretože potvrdená je len ich pravosť po preskúmaní originálov, nakoľko na základe skúseností z predchádzajúcich konkurzných konaní, ktoré vykazovali podobné znaky ako v tomto prípade, navyše za prebiehajúceho trestného konania vo veci vyšetrovania okolností ohľadne predaja nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, ako aj informácií z verejne prístupných zdrojov, žalobca vyvodil právny záver, že na základe predmetných listín nebolo právne možné vyvolať nimi zamýšľané účinky, teda zánik pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní. Podľa jeho názoru týmto hodnotením de iure poprel tvrdenia žalovaného o tom, že uplatňovaná pohľadávka zanikla ešte pred podaním žaloby, ako to tvrdil žalovaný. V nadväznosti na to je preto nepravdivé tvrdenie žalovaného prezentované v jeho vyjadrení o tom, že žalobca nepoprel jeho tvrdenie o zániku pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní a teda by sa malo na účely predmetného konania považovať toto jeho tvrdenie za nespornú skutočnosť. Žalobca v konaní teda tvrdil, že k právnej skutočnosti - zániku uplatňovanej pohľadávky na základe započítania nedošlo, pričom vychádzal z právneho hodnotenia a dôkazných prostriedkov predložených žalovaným. Bol toho názoru, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie je iracionálne požadovať od neho ako žalobcu akýkoľvek ďalší dôkazný prostriedok na preukázanie skutočnosti, ktorá nenastala a neexistuje. V tejto súvislosti poukázal a zdôraznil neštandardné okolnosti a pozadie sprevádzajúcich predmetný prípad, že právny predchodca úpadcu sa zlúčil do úpadcu, ktorý je právnym nástupcom 42 ďalších spoločností, konateľ a jediný spoločník úpadcu je občan X., s ktorým nie je možné sa spojiť, ani ho aj napriek značnej snahe osobne zastihnúť a bývalí konatelia a spoločníci právneho predchodcu úpadcu, páni J. W. G. aj napriek výzvam správcu s ním nijako nekomunikujú, ani mu doposiaľ neposkytli akúkoľvek súčinnosť. Tvrdil, že žalovaný počas konania neustále produkuje požiadavky na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, ktoré v niektorých častiach nie sú náležité, ako napríklad, že žalovaný požadoval, aby žalobca predložil osvedčenie o nahliadnutí do registra účtovných závierok, ktorý je verejne prístupný na internete, z ktorého žalobca do konania doložil účtovné závierky právneho predchodcu úpadcu za roky 2014 a 2016 z ktorých vyplýva, že : „V roku 2014 boli záväzky právneho predchodcu úpadcu voči spoločníkom vo výške 390.830.- eur (riadok č. 5 strana 9 účtovnej závierky) a v roku 2016 boli záväzky právneho predchodcu úpadcu voči spoločníkom vo výške 390.728.- eur (riadok č. 5 strana 9 účtovnej závierky), teda takmer v nezmenenej výške v priebehu troch účtovných období za sebou aj napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že uplatňovaná pohľadávka z časti v sume 100.000.- eur zanikla práve zápočtom pohľadávok pánov J. W. G., ako konateľov a spoločníkov právneho predchodcu úpadcu (obidvaja po 50.000.- eur), ku ktorému zápočtu došlo podľa tvrdení žalovaného dňa 2.4.2015, ak došlo k zániku pohľadávok spoločníkov v tejto časti, uvedená hodnota záväzkov voči spoločníkom mala byť nižšia práve o sumu 100.000.- eur avšak, v zmysle zapísaných údajov tomu tak nie je. V roku 2016 bola v časti iné pohľadávky právneho predchodcu úpadcu stále uvedená suma 292.142.- eur (riadok č. 7 strana 5 účtovnej závierky) aj napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovaného zostatok pohľadávky právneho predchodcu úpadcu v sume 241.484,28 eur (z celkovej sumy 292.106,50 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2015) zanikla dňa 2.4.2015 na základe zápočtu tvrdeného žalovaným. Teda, ak došlo k zániku predmetnej pohľadávky, uvedená hodnota inej pohľadávky v zmysle účtovnej závierky mala byť nižšia minimálne o sumu 241.484,28 eur avšak, v zmysle zapísaných údajov tomu tak nie je.". Žalovaný sa však podľa názoru žalobcu nijakým spôsobom relevantne nevyjadril k právnemu hodnoteniu dokumentácie prezentovanej žalobcom z hľadiska jej platnosti ako právneho úkonu a zároveň sa nijakým spôsobom nevyjadril k dôkazným prostriedkom predloženým žalobcom a k účtovným závierkam za roky 2014 a 2016. Preto na základe sumarizácie žalobcu, žalobca dospel k názoru, že v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu - dohody o započítaní zo dňa 2.4.2015 k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok právneho predchodcu úpadcu a žalovaného nedošlo, preto nemohlo dôjsť ani k zániku nároku - pohľadávky uplatňovanej žalobou. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, zostala sporná iba otázka možnosti započítania resp. otázka neplatnosti právneho úkonu započítania

pohľadávky žalobcu žalovaným a to z dôvodu jej neurčitosti. Žalobca aj v odvolacích dôvodoch tvrdil, že „... žalovaný nedisponoval kompenzabilnými pohľadávkami oproti pohľadávke predstavujúcej žalovaný nárok v takej výške, aby žalovaný nárok zanikol tak, ako to predpokladala Dohoda o započítaní. Z uvedeného dôvodu následne vyvstáva neurčitosť právneho úkonu započítania na základe Dohody o započítaní, pretože z neho nie je zrejmé, ktoré pohľadávky žalovaného a v akom rozsahu úkonom započítania zanikajú.". Argumentácia žalobcu spochybňuje existenciu pohľadávky žalovaného vo výške 100.000.- eur, keďže v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.4.2015 nebola postúpená pohľadávka vo výške 100.000.- eur, ale maximálne iba vo výške 50 000.- eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca by v rámci svojej argumentácie nespochybňoval existenciu kompenzovanej pohľadávky na jeho strane. V nadväznosti na to nie je možné učiniť započítací prejav tak, ako to tvrdí žalovaný a to ani len ústne a to z dôvodov možnosti a neurčitosti započítacieho prejavu.

5. Žalovaná strana v rámci svojej procesnej obrany v odpore, ako aj vo vyjadreniach počas dokazovania, ako aj v záverečnej reči pred súdom namietala rôzne procesné pochybenia žalobcu už pri samotnom podaní žaloby, najmä však nesprávne označenie žalobcu, nedostatky predloženého plnomocenstva, nedostatok aktívnej legitimácie a následne nezákonné rozhodnutie upomínacieho súdu. Žalovaná strana už v odpore tvrdila, že konkurz na majetok spoločnosti Akusha s.r.o., Banská Bystrica bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , zo dňa 16.11.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2017 zo dňa 24.11.2017 s účinkami od 25.11.2017. Pokiaľ správca ustanovený súdom doplnil súpis všeobecnej podstaty o pohľadávku, ktorá je predmetom sporu teda o novú súpisovú zložku majetku, je otázne z akého dôvodu tak urobil až po dlhšom časovom období od vyhlásenia konkurzu, keďže k dispozícii mal mať celé účtovníctvo spoločnosti Akusha s.r.o., Banská Bystrica, ktoré skutočnosti vyhlásil aj v návrhu, že nárok je evidovaný v účtovníctve. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku na predmetnú pohľadávku správca zverejnil až v Obchodnom vestníku č. 236/2018 zo dňa 7.12.2018, pričom ako právny dôvod uviedol nezaplatenú časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2015. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami správcu, že nárok vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2015, pričom v Obchodnom vestníku je uvedená a špecifikovaná kúpna zmluva zo dňa 2.5.2015. Podľa názoru žalovanej strany nakladanie s majetkom úpadcu je možné len po tom, ako bol tento súpis správcom vykonaný, pričom správca predmetnú žalobu podal dňa 4.12.2018 teda skôr, ako bol majetok úpadcu a to spoločnosti Akusha s.r.o. Banská Bystrica doplnený o predmetnú súpisovú zložku a teda neoprávňovalo správcu takýto nárok vo vzťahu k vymoženiu pohľadávky za úpadcu vykonať. Žaloba je podľa názoru žalovanej strany predčasná, pričom skutočnosti, že pohľadávka vznikla na základe kúpnej zmluvy z 2.5.2015 nie sú pravdivé, nakoľko samotný správca udáva, že pohľadávka vznikla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2015. Žalovaná strana namietala aj tvrdenia žalobcu, že zostatok kúpnej ceny nebol zaplatený, pričom argumentovala tým, že záväzok voči právnemu predchodcovi Akusha s.r.o Banská Bystrica zanikol v roku 2014 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.4.2015 uzatvorenej podľa nasl. medzi Z. J., W.Á. X, D. W. U. G., D. XX, D. na jednej strane ako postupcami a spoločnosťou PRVÁ R3ALITNÁ s.r.o. Komárno na strane postupníka a vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok medzi spoločnosťami FOR-GLASS s.r.o. Komárno a PRVÁ R3ALITNÁ s.r.o. Komárno na základe Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.4.2015. Predmetom týchto zápočtov teda boli pohľadávky žalovaného v sume 100.000.- eur nadobudnuté od vyššie uvedených postupcov (Z. J. W. U. G.) a pohľadávka W. T., B. A. v sume 146.053,25 eur, ktorú nadobudol žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2015. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaná strana tvrdila, že nárok žalobcu nie je daný aj z dôvodov, že záväzok žalovaného zanikol započítaním. Advokátka žalovaného na pojednávaní dňa 9.10.2019 uviedla, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii zotrváva na svojich námietkach vo vzťahu k označeniu žalobcu, nakoľko toto označenie zo strany žalobcu procesným spôsobom v časti označenia žalobcu doplnené, zmenené nebolo a preto tak ako je označený v podaniach žalobca a ako sa aj odvoláva žalobca na svoje podanie zo dňa 7.2.2019, takéto označenie nekorešponduje s príslušnými ustanoveniami a s označením žalobcu, kde podľa jej názoru je jednoznačne ako žalobca uvedená spoločnosť Akusha s.r.o. Banská Bystrica. Z týchto dôvodov nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, že sa jedná o príliš formalistické poňatie, pretože potom by boli rozhodnutia právne nevykonateľné a nestotožňovali by osoby tak, ako majú vystupovať v procesnom postavení strán sporu. V časti námietok k predčasnosti žaloby poukázala na svoje právne zdôvodnenia skutočnosti o predčasnosti žaloby, o tom aký právny význam a dôležitosť má zápis majetku do konkurznej podstaty a jeho zverejnenie v obchodnom vestníku, pričom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v obchodnom vestníku.

Aj takéto zverejnenie má ďalšie právne účinky vo vzťahu s inými dispozíciami prípadného majetku, vylúčenia zo súpisu, ochrany tretích osôb vo vzťahu k majetku a podobne. Vo vzťahu k porušeniu jednotlivých článkov uviedla, že nevidí dôvod, aby žalobca na svoju obranu uvádzal, že sa jedná o špecifický prípad danej spoločnosti, že tu existujú určité zákulisné ťahy, pretože pre účely patrí rovnosť strán a takéto tvrdenia o nevýhodnom postavení žalobcu nemôžu byť použité vo vzťahu k žalovanému len preto, že žalobca má o tom svoj subjektívny pocit. Správca aj v postavení žalobcu musí vyhodnotiť všetky skutočnosti a oprávnenosť žaloby a nezneužívať svoje postavenie inými tvrdeniami. Žalobca nepreukázal, nenamietal, že by dotknuté strany zmluvami o postúpení pohľadávok a následnom započítaní nemali pohľadávku a táto by neexistovala voči spoločnosti právneho predchodcu úpadcu. Žalobca sa odvoláva na vedomosť o vzniku pohľadávky na trestné oznámenie, resp. výzvu OR PZ v Komárne zo dňa 26.10.2018. Z uvedenej žiadosti o súčinnosť vyplýva, že svojich práv voči spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., Komárno sa domáha K. E. s manželkou G. E. a podielovým spoluvlastníkom W. T. tak, ako tieto skutočnosti vyplývajú z predmetnej žiadosti o súčinnosť. Žalobcovi teda bolo jednoznačne známe, že W. T. bola podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti a teda ktorá následne bola predmetom prevodu zo spoločnosti FOR- GLASS, s.r.o., Komárno na žalovaného a teda, že takáto pohľadávka W. T. existovala a teda že existovala pohľadávka, ktorá bola spôsobilá na postúpenie a na prípadné následné započítanie. W. T. si neprihlásila pohľadávku do konkurzu spoločnosti Akusha, s.r.o. Banská Bystrica a túto pohľadávku si K. E. a manželka resp. už právny nástupcovia U.. O. S. W. D. S. prihlásili. Pokiaľ by takáto pohľadávka zo strany W. T. do vyhlásenia konkurzu existovala nie je dôvod prečo by si ju v konkurznom konaní neprihlásila. Takže žalobca mal vedomosť o pohľadávke W. T. a túto nespochybňoval. Nespochybňoval ani pohľadávku spoločníkov voči spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., Komárno a následne ani voči úpadcovi. To, že tieto pohľadávky spoločníkov J. W. G. sú evidované v účtovníctve v nezmenenom rozsahu, teda nie ponížené spolu o 100.000,- eur neznamená, že by takéto pohľadávky neexistovali a sám žalobca na ne poukazuje. Účtovníctvo bolo odovzdané tak, ako to bolo dokladované potvrdením pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou Akusha, s.r.o. Banská Bystrica toho času v konkurze, pričom dôvodnosť pohľadávok prípadne zmeny nemôžu byť závislé od účtovníctva spoločnosti a účtovníctvo spoločnosti nedeklaruje zánik pohľadávky a pokiaľ vznik pohľadávky a zánik je preukázaný inými skutočnosťami má to danú relevanciu, aj keď sa to v stave účtovníctva nenachádza. V tomto smere je preto potrebné vyhodnotiť vierohodnosť subjektov pri prípadnom vzniku pohľadávky, postúpení a podobne, čo strana žalovaného preukázala, to znamená existenciu pohľadávky W. T., jej výšku ako aj následné započítania s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Námietku vo vzťahu k predloženej listine podpísanej W. T. na konzuláte v Španielsku pod č. 58 overenia podpisu bolo odstránené žalovanou stranou počas dokazovania podaním zo dňa 7.10.2019, kedy žalovaná strana doložila listinu v origináli spôsobom zaručenej konverzie priamo do spisu s tým, že táto listina bola podpisovaná v Španielsku na veľvyslanectve Slovenskej republiky a pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol preukázaný rozsah pohľadávky z dôvodov, že nebola prišitá k zmluve pôvodná kúpna zmluva z 9.3.2009 táto skutočnosť nerobí predmetnú listinu neplatnou tak, ako sa k tejto listine vyjadril v štádiu dokazovania žalobca. Podľa vedomostí pri podpisovaní listiny veľvyslanectvo nezväzovalo listiny do jednej listiny, neznamená to, že takáto listina by z tohto dôvodu mala byť neplatná, nakoľko takéto ustanovenie zákon ani jednotlivé zmluvy nedefinovali, že by mala byť zmluva v tomto dôsledku neplatná, pričom ani jedna zo strán zmluvy o postúpení pohľadávky nenamietala a nespochybňovala danú zmluvu. Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Z. J., U. G. a žalovaným zo dňa 2.4.2015 a následné započítanie plne zodpovedajú úkonu postúpenia pohľadávky, sú definované všetky podstatné náležitosti medzi účastníkmi zmluvy a počas dokazovania neprišlo k ich spochybneniu, prípadne námietkam, preto sa musia považovať za platné. V tomto smere žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na určení týchto zmlúv za neplatné, alebo vysloviť o nich pochybnosti, keďže nie je dotknutý vo vzťahu k zmluvám o postúpení pohľadávok. V tomto smere podľa názoru žalovaného správca mal zvoliť iný postup pre prípad, že má výhrady voči predmetným zmluvám a tieto mal odporovať. S poukazom na uvedené strana žalovaného jednoznačne preukázala a doložila dôkaznými prostriedkami, že existovali pohľadávky, ktoré boli postúpené na žalovaného a ktoré následne boli predmetom započítania s kúpnou cenou tak, ako je tento nárok uplatňovaný žalobcom teda, že tento nárok zanikol započítaním. Žalobca nepoprel tvrdenia o existencii pohľadávok a preto sa tieto považujú za nesporné. Túto možnosť žalobca mal od podania odporu zo strany žalovaného, kedy boli predložené listiny, ktoré preukazovali žalovaným tvrdené skutočnosti o zániku pohľadávky. Tieto skutočnosti nikdy nenamietal, namietal len nepredloženie originálu listín. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, žalovaná strana poukázala na to, že pre vyriešenie predmetného sporu je predovšetkým podstatné,

právne posúdenie otázky započítania pohľadávok a to na základe Dohody o započítaní zo dňa 2.4.2015. Dohoda o započítaní pohľadávok podľa je zmluvou a na jej platnosť treba použiť všeobecné ustanovenia , čiže a nasl. a a nasl. . Podľa názoru žalovanej strany pre daný prípad nestanovuje pre ňu písomnú formu a to ani v prípade, že započítavanie sa týka pohľadávok zo zmlúv, ktoré boli uzatvorené písomne a ktoré ku zmene vyžadujú písomnú formu. V tomto smere teda nebolo ani potrebné, aby došlo k započítaciemu prejavu písomne, mohlo to byť urobené aj ústne účastníkmi zmluvy o započítacom prejave. Keďže sa rozhodli tento úkon vykonať písomne obsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu. Dohoda o započítaní obsahuje označenie účastníkov zmluvy, presné a jasné z hľadiska obchodného mena, sídla, IČO, konateľov, ako aj vyšpecifikovanie vzájomných pohľadávok v ich číselných vyjadreniach. Z týchto dôvodov spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Podľa názoru žalovanej strany zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 2.4.2015 má všetky náležitosti právneho úkonu a okrem toho, z formálneho hľadiska treba vychádzať z obsahu predmetnej listiny, ako aj toho, čo dotknuté strany chceli dosiahnuť. V tomto prípadne postúpenie pohľadávky.

6. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Zákon v uvedených ustanoveniach vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( ). Preto súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov civilného procesu, dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru.

7. Súd pri právnom posúdení veci resp. hmotnoprávnom posúdení veci použil predovšetkým v rozsudku citované zákonné ustanovenia a to v súlade aj s právnou argumentáciou oboch strán konania, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

Podľa (ďalej len „") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. V súdom prejednávanej veci žalobca uplatňoval nárok z nezaplatenia časti kúpnej ceny v žalobe špecifikovaných nehnuteľností. Žalovaná strana vzniesla rôzne procesné námietky, ktoré sa týkali najmä aktívnej legitimácie, plnomocenstva a nesprávneho označenia žalobcu. Primárne ich súd vyriešil s tým záverom, že žaloba bola podaná v tomto smere správne resp. upravená samotným žalobcom počas konania a to tak, že žalobca špecifikoval žalobcu ako : Prvá arbitrážna k.s., Banská Bystrica, Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty Akusha, s.r.o. „v konkurze", Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, v konaní zast. akl. legal s.r.o., Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, pričom v tomto smere námietky žalovanej strany v čase podania odporu boli plne dôvodné proti označeniu žalobcu v súdom vydanom platobnom rozkaze. V rámci upomínacieho konania totiž skutočne došlo k pochybeniam, k zrejmým nepresnostiam pri vydaní platobného rozkazu (č.l. 15 až 17 spisu), kedy vyššia súdna úradníčka bez relevantného procesného úkonu žalobcu, svojvoľne zmenila označenie žalobcu a to v nesúlade s podanou žalobou, čo neskôr viedlo k nejasnostiam v rôznych podaniach, ktoré taktiež dôvodne namietala žalovaná strana. Súd tieto nejasnosti zrejme vyvolané samotným rozhodnutím v upomínacom konaní ujasnil a odstránil v súlade s podanou žalobou (č.l. 1 spisu), ako aj splnomocnením (č.l. 7 spisu), ale aj vyjadreniami žalobcu na pojednávaniach, z ktorých jednoznačne sám žalobca deklaroval, že žalobcom je „Prvá arbitrážna k.s., Banská Bystrica, Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty Akusha,

s.r.o. „v konkurze", Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 48 333 417, v konaní zast. akl. legal s.r.o., Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651". V tomto smere treba súhlasiť s názorom žalobcu, že: „Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania (t.č. civilného konania) a nadmerný tlak na dopĺňanie takýchto náležitostí (rozumej odstrániteľné procesné podmienky konania) do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu." (Nález ÚS 135/2004, zo dňa 24.9.2004). Následne potom vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania, keď v danom prípade tieto pochybnosti vyvolal sám súd (viď. platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania). V tomto smere aj ďalšie námietky žalovanej strany procesného charakteru súd považoval za irelevantné.

9. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na

Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Je nesporné, že počas dokazovania pred súdom obe strany sporu žiadnym spôsobom nenamietali existenciu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 2.4.2015 (č.l. 8 až 12 spisu), v ktorej bol určený predmet sporu (presne špecifikované nehnuteľnosti), ako aj kúpna cena v sume 292.106,50 eur. Strany sporu nenamietali ani to, že došlo aj k zaplateniu časti kúpnej ceny a to v dvoch splátkach : prvá v sume 46.200.- eur a druhá v sume 4.422,22 eur. Obe strany konania sa však nezhodli na tom, že posledná časť kúpnej ceny v sume 241.484,28 eur bola, či nebola zaplatená resp. či došlo k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného voči žalovanej pohľadávke žalobcu ešte pred podaním žaloby na súd. Žalobca tvrdil, že predmetná časť kúpnej ceny tvorí naďalej dlh žalovaného voči žalobcovi, pričom žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil a tvrdil, že nejde o žiaden dlh, pretože ten zanikol platným započítaním. Pri svojom rozhodovaní o dôvodnosti podanej žaloby súd s poukazom na vykonané dokazovanie posudzoval taktiež otázku možnosti resp. nemožnosti započítania pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, ako aj a to ako predbežnú otázku platnosť resp. neplatnosť predmetných právnych úkonov.

10. Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa veta prvá na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Podľa na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Podľa (ďalej len „") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Započítanie podľa vyššie citovaného ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné.

Žalovaná strana podľa názoru súdu prvého stupňa preukázala a doložila dôkaznými prostriedkami (v rámci svojej procesnej obrany), že ňou započítané pohľadávky reálne existovali, pretože boli riadne postúpené na žalovaného a následne boli predmetom započítania s kúpnou cenou tak, ako je tento nárok uplatňovaný žalobcom. Nárok žalobcu teda zanikol započítaním, pričom došlo k úplatnému započítaniu, pretože pohľadávky boli započítané a započítateľné tak, ako to vyplýva aj z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, zo dňa 2.4.2015. Žalobca nepoprel tvrdenia o existencii pohľadávok a preto sa tieto považujú za nesporné. Možnosť predloženia dôkazov o tomto jeho tvrdení mal žalobca od podania odporu zo strany žalovaného, kedy boli predložené listiny, ktoré preukazovali žalovaným tvrdené skutočnosti o zániku pohľadávky. Žalobca počas dokazovania uvádzal, že v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu a to Dohody o započítaní zo dňa 2.4.2015, k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok právneho predchodcu úpadcu a žalovaného nedošlo, preto nemohlo dôjsť ani k zániku nároku t.j. pohľadávky uplatňovanej žalobou, ale v tomto smere nedošlo k žiadnemu relevantnému preukázaniu jeho tvrdení. V tomto smere ani nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať dokazovanie o platnosti, či neplatnosti žalobcom tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenia dôkazného bremena, ktoré bolo v tomto rozsahu na jeho strane. Žalobcova procesná zodpovednosť v dokazovaní totiž nemôže byť iba v tom, že bude všeobecne namietať už predložené dôkazy, ktoré žalovaný súdu predložil. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že procesný útok, ktorý si vytvoril žalobca zrejme z toho dôvodu, že bol v dôkaznej núdzi po tom, čo žalovaná strana predložila svoje relevantné dôkazy, podľa názoru súdu prvého stupňa nie je dostatočný na to, aby mu privodil úspech v spore. Žalobcovi bolo v čase rozhodovania súdu jednoznačne známe, že W. T. bola podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti, ktorá následne bola predmetom prevodu zo spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., Komárno na žalovaného a teda, že takáto pohľadávka W. T. skutočne aj existovala a teda že existovala pohľadávka, ktorá bola aj spôsobilá na postúpenie a na prípadné následné započítanie. To, že si W. T. neprihlásila pohľadávku do konkurzu spoločnosti Akusha, s.r.o., Banská Bystrica a túto pohľadávku si K. E. a manželka resp. už právny nástupcovia U.. O. S. W. D. S. prihlásili v tomto momente nie je podstatné. Pokiaľ by takáto pohľadávka zo strany W. T.D. do vyhlásenia konkurzu u nej existovala, nebol by tu dôvod prečo by si ju v konkurznom konaní nebola prihlásila. Žalobca už v čase rozhodovania súdu mal vedomosť o pohľadávke W. T. a túto relevantne nespochybnil, v tomto smere neprodukoval ani relevantné dôkazy. O tejto pohľadávke však právny predchodca žalobcu musel vedieť, pretože uzatváral dohodu o vzájomnom zápočte aj tejto pohľadávky, ktorá bola aj písomne podchytená v Dohode o započítaní vzájomných pohľadávok, kde bola riadne špecifikovaná. Žalobca relevantne nespochybnil ani pohľadávku spoločníkov voči spoločnosti FOR-GLASS, s.r.o., Komárno a následne ani voči úpadcovi. To, že tieto pohľadávky spoločníkov Z. J. W. U. G. sú evidované v účtovníctve v nezmenenom rozsahu, teda nie ponížené spolu o 100.000.- eur neznamená, že by takéto

pohľadávky skutočne neexistovali a sám žalobca na ne poukazoval. Účtovníctvo bolo odovzdané tak, ako to bolo dokladované potvrdením pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou Akusha, s.r.o., Banská Bystrica toho času v konkurze, pričom dôvodnosť pohľadávok prípadne zmeny nemôžu byť právne závislé od účtovníctva spoločnosti a účtovníctvo spoločnosti samo o sebe skutočne nedeklaruje zánik pohľadávky a pokiaľ vznik pohľadávky a zánik je preukázaný inými skutočnosťami má to danú relevanciu, aj keď sa to v stave účtovníctva nenachádza. V tomto smere je preto potrebné vyhodnotiť vierohodnosť subjektov pri prípadnom vzniku pohľadávky, postúpení a podobne, čo strana žalovaného preukázala, to znamená existenciu pohľadávky W. T.D. (zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 30 až 32 spisu resp. č.l. 243 a 244 spisu, ako aj dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok č.l. 27 až 29 spisu), jej výšku, ako aj následné započítania s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj existenciu pohľadávky spoločníkov Z. J. W. U. G. (zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 24 až 26 spisu), jej výšku, ako aj následné započítania s nárokom žalobcu. S poukazom na vykonané dokazovanie a uvedené zistenia súdu, ako aj všetky relevantné skutočnosti zistené počas dokazovania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu zanikol z dôvodu započítania a to už pred podaním žaloby na súd (4.12.2018) a preto žaloba nie je dôvodne podaná, pričom súd sa v zásadných veciach, ktoré sa týkali predmetu sporu resp. procesnej obrany žalovanej strany stotožnil a potvrdil správnosť procesnej obrany žalovanej strany.

11. Žalobca vo svojej replike okrem iného uviedol tiež, že neplatnosť právneho úkonu započítania namieta, z dôvodu jeho neurčitosti, pričom odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že touto skutočnosťou sa dôsledne nezaoberal a svoj právny záver nepodoprel adekvátnym právnym posúdením (viď. uznesenie KS v Nitre sp. zn. , zo dňa 2.7.2020). V tomto smere preto súd poukazuje na to, že žalobcom prednesené právne argumenty (najmä na pojednávaní dňa 21.8.2019, zopakované na pojednávaní dňa 11.11.2020 - viď. časť zápisnice z pojednávania dňa 21.8.2019, ako aj dôvody odvolania a časť zápisnice z pojednávania dňa 11.11.2020) s odkazom aj na rozhodnutia ktoré žalobca predložil súdu, podľa názoru súdu prvého stupňa, nemožno použiť pre súdom posudzovaný spor, nakoľko skutkovo, ale ani právne nejde o totožné prípady resp. o také spory, ktoré by boli skutkovo podobné so žalobcom predloženými prípadmi. V danom prípade totiž nejde o viacero pohľadávok, na ktoré sa započítanie vzťahuje, ale ide o jednu pohľadávku žalobcu, na ktorú započítal žalovaný niekoľko svojich pohľadávok, ktoré reálne existovali a nešlo o neurčitý zápočet resp. nešlo o viaceré faktúry a taktiež nešlo o opakovaný zápočet tak, ako je to v prípadoch, ktoré boli posudzované inými súdmi (v tomto smere súd poukazuje na to, že sa dôsledne oboznámil s predmetnými spormi tak skutkovo, ako aj právne).

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ods 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Z citovanej právnej úpravy vyplývajú aj ďalšie požiadavky na obsah právneho úkonu ergo inter alia z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že právny úkon musí byť vyjadrený určito ( ). Určitosť právneho úkonu je právnou teóriou považovaná za náležitosť prejavu vôle právneho úkonu ( ).

Ako ďalej z citovanej právnej úpravy vyplýva, zákonodarca okrem požiadavky na určitosť prejavu vôle právnych úkonov vniesol do právneho poriadku aj istú mieru stability tým, že už vzniknuté „sporné" právne úkony (z hľadiska určitosti ich prejavu vôle) má tendenciu zachovávať za pomoci výkladových pravidiel ( a 37 ods. 3 ), avšak iba za podmienky, že prejav vôle vyjadrený v právnom úkone je

nepochybný. Z listinných relevantných listinných dôkazov, ktoré namieta žalobca je teda podľa názoru súdu možné identifikovať predmet prejavu vôle, t.j. zamýšľaného právneho úkonu tak, ako to žalovaná strana tvrdí vo svojich vyjadreniach prejavených a autorizovaných počas dokazovania v tomto spore.

Zákon upravuje inštitút prejavu vôle v obchodnom práve tak, že prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy ( ). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá ( ). Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí ( ). Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté predovšetkým v ustanoveniach a . Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahujú citované ustanovenia a nasl. . uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. pri úprave interpretácie nerozlišuje medzi právnymi úkonmi a ich interpretáciu upravuje pre všetky právne úkony rovnako. v ako rozhodujúce akcentuje (zdôrazňuje) iné kritérium a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. V danom prípade sa strany sporu v čase uzatvorenia Dohody o započítaní zrejme spravovali vyššie uvedeným zákonnými ustanoveniami z dôvodu, aby ich prejavy vôle boli jednej či druhej strane jednoznačne pochopiteľné a jasné. Prejav vôle strán sporu bol jednoznačne definovaný v písomnej forme, preto už pri uzatvorení tejto formy zmluvy proklamovali svoju vôľu uzatvorením jasných, presných a striktných podmienok. Na druhej strane strany sporu boli v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v jej priebehu podnikateľmi, ktorí podstupovali s poukazom aj na ustanovenie rôzne podnikateľské riziká. Argumentácia žalobcu rozhodnutiami súdov rôznych stupňov so záverom, že ide o spory, v ktorých vydané rozhodnutia súdov sa primerane vzťahujú aj na súdom posudzovaný spor, v danom prípade teda neobstojí, pretože podľa názoru súdu ani skutkovo, ale ani právne nejde o totožné prípady resp. o také spory, ktoré by boli skutkovo podobné. V danom prípade totiž teda nejde o viacero pohľadávok, na ktoré sa započítanie vzťahuje, ale ide o jednu pohľadávku žalobcu, na ktorú započítal žalovaný niekoľko svojich pohľadávok, ktoré reálne existovali a nešlo o neurčitý zápočet. Záväzok žalovaného voči právnemu predchodcovi spoločnosti Akusha s.r.o Banská Bystrica t.j. spoločnosti FOR-GLASS s.r.o. Komárno zanikol v roku 2014 a to na základe Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.4.2015, v ktorej sú riadne a určito špecifikované pohľadávky, ktoré sa započítavajú, pričom uvedená zmluva bola aj riadne podpísaná a pravosti podpisov jednotlivých účastníkov boli overené notárom. Je evidentné, že z tejto dohody vyplýva, že na peňažnú pohľadávku právneho predchodcu spoločnosti, ktorá je t.č. v konkurze a ktorú zastupuje v konaní jej správca vo výške 241.484,28 eur boli započítané splatná peňažná pohľadávka žalovaného v sume 146.053,25 eur, ako aj splatná peňažná pohľadávka žalovaného v sume 100.000.- eur. Zánik pohľadávok nastal okamihom kedy sa vzájomné pohľadávky prvýkrát stretli. Okrem toho v rámci dokazovania boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré podporujú uvedené tvrdenia a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 2.4.2015 uzatvorená podľa nasl. medzi Z. J., W. X, D. W. U. G., D. XX, D.X. na jednej strane, t.j. v tom čase konateľmi spoločnosti FOR-GLASS s.r.o. Komárno, ktorí zároveň konali ako postupcovia a spoločnosťou PRVÁ R3ALITNÁ s.r.o. Komárno na strane postupníka o vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok medzi spoločnosťami FOR-GLASS s.r.o. Komárno a PRVÁ R3ALITNÁ s.r.o. Komárno. Na základe tohto postúpenia pohľadávky vznikol aj základ na uzatvorenie Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.4.2015. Predmetom týchto zápočtov teda boli pohľadávky žalovaného v sume 100.000.- eur nadobudnuté od vyššie uvedených postupcov (pôžička od Z. J. a pôžička od U. G.). Ďalším základom bola pohľadávka W.Ž. T., B. A. v sume 146.053,25 eur, ktorú nadobudol tak isto žalovaný a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2015. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaná strana oprávnene tvrdila, že nárok žalobcu nie je daný z dôvodov, že záväzok žalovaného zanikol započítaním. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.4.2015 podľa jej obsahu vyplýva, že dotknuté strany chceli jednoznačne dosiahnuť postúpenie pohľadávky v sume 100.000.- eur t.j. na každého spoločníka pripadlo po 50.000.- eur, pretože obaja mali jasnú a určitú pohľadávku v takejto sume, preto podľa výkladových

pravidiel ustanovení , a je nesporné, že ich prejav vôle bol nepochybný, čomu potom zodpovedal následný právny úkon vyjadrený v Dohode o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 2.4.2015. Táto dohoda strán sporu (pretože správca konkurznej podstaty úpadcu zastupuje vlastne úpadcu, ktorý je v konečnom dôsledku právnym nástupcom spoločnosti, ktorá predmetnú dohodu platne uzatvorila) reálne existuje, je obsahom súdneho spisu a súd nie je toho názoru, že by bola neurčitou a teda právny úkon by z tohto dôvodu bol neplatný.

12. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech proti žalobcovi, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.