Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-42-2020.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanému: L. U. - U., O.Á. I. XXXXX, XXX XX P. O., N.: XXXXXXXX, právne zatúpenému GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 2.881,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/21/2018-149 zo 4. marca 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.670,95 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 3.670,95 eur od 17.05.2016 do 12.10.2017 a zo sumy 2.670,95 eur od 13.10.2017 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,36 % účelne vynaložených trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že na odbernom mieste žalovaného sa dňa 11.04.2016 na podnet samotného žalovaného uskutočnila kontrola plynomeru, výrobné číslo 8350907, kedy bol zistený stav počítadla plynomera v m3 45 300. Zo zápisu z tohto dňa v kolónke zistené skutočnosti bolo uvedené: podozrenie na poškodenie overovacej, zabezpečovacej značky plynomera, pri kontrole plynomera prítomný údržbár objektu a uvedené jeho telefónne číslo. Kontrola mala prebiehať v čase od 11: 30 do 12:00. Zo zápisu z toho istého dňa mal súd preukázané, že došlo k výmene meradla z dôvodu podozrenia na poškodenie overovacej - zabezpečovacej značky plynomera. Meradlo sa malo nachádzať v neuzamknutej plechovej skrinke pri budove, čo bolo verejne prístupné. Montážne značky na vstupnom a výstupnom hrdle plynomera boli neporušené. Meradlo bolo riadne zabalené a odoslané na znalecké posúdenie. Pri fotodokumentácii a výmene meradla mal byť prítomný vlastník L. U., ktorý aj zápis podpísal a bola umožnená fotodokumentácia spotrebičov. Pri výmene meradla bola prítomná bola aj policajná hliadka. Na odbernom mieste boli zistené plynové spotrebiče, a to plynové kotle Viessmann Vitodens 300 v počte 1 ks a Viesmann Vitodens 200 - 2 ks. V rovnaký deň sa uskutočnila montáž nového plynomera výrobné číslo 0001061, stav počítadla zaznamenaný 1. Montážny list meradla je podpísaný odberateľom L. U..
3. Zo znaleckého posudku N.. L. I. z 23.04.2016 súd zistil, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky porušené, poškodené. Optickým skúmaním povrchu plomby znalec zistil, že plomba má odstránený jeden zaisťovaný prvok plomby, bola poškodená horná platna plomby, ktorá prechádza jej celou hrúbkou. Prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla nebola zistená.
4. Podľa zistení súdu dňa 11.12.2015 bol vykonaný na plynomery s miestom dodávky koncovým číslom 02192 posledný fyzický odpočet, teda odpočet odčítaním údajov priamo z číselníka meradla a bol zistený stav 45 480 m3(následne bola opravná faktúra s konečným stavom 43 345 m3). V zápise zo dňa 11.04.2016 bol uvedený v kolónke „stav počítadla plynomeru“ 45 300 m3. Žalobca ako distribútor, z dôvodu, že bolo pôvodné zabezpečenie meradla porušené, nemohol dodávateľovi plynu - spoločnosti Č. U., U..G..C.., s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávkach plynu, oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Keďže dňa 11.04.2016 bolo zistené porušenie plomby, podľa vykonávacej vyhlášky č. 449/2012 Z. z. sa tento deň považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým, ako bolo zistené porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 11.12.2015 do 11.04.2016. Žalobca dňa 29.04.2016 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 3.881,42 eur vyúčtovaním č. 9000222572. Spolu s vyúčtovaním bol žalovanému doručený aj výpočet škody.
5. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 11.04.2016 mal súd preukázané, že žalovaný na OR PZ v Poprade učinil oznámenie o priestupku proti majetku, v ktorom zázname sa vyjadril k skutkovým okolnostiam, ku ktorým došlo 11.04.2016.
6. Žalovaný nesúhlasil s vyúčtovaním škody za neoprávnený odber zemného plynu z dôvodu, že dňa 11.04.2016 bolo zamestnancami žalobcu zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie jeho zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a na základe toho podal žalovaný oznámenie na OR PZ v Poprade dňa 11.04.2016 o priestupku proti majetku. Vyúčtovanie škody považoval za neoprávnené, keďže prerobil kotolne na vykurovanie drevo-plyn a štiepku, čo ukázal aj zamestnancom žalobcu pri poškodení plomby. Znalecký posudok nepovažoval za dôkaz pre neoprávnený odber, lebo žiadna škoda nevznikla.
7. Zo zápisu z 27.06.2016 mal súd preukázané, že malo dôjsť k návšteve odberného miesta z dôvodu demontáže meradla, ktoré sa nachádza pri objekte žalovaného v tom čase v plechovej skrinke, avšak už uzamknutej visiacim zámkom. Žalovaný neumožnil demontáž meradla. Žalovaný listom zo 04.07.2016 oznámil žalobcovi, aby v súvislosti s vykonanou kontrolou dňa 27.06.2016, ktorej zámerom bolo realizovať demontáž plynomeru z dôvodu údajného neoprávneného odberu, tak neučinil, keď ako dlhoročný zákazník to považuje za neadekvátne riešenie vzniknutej situácie. Zdôraznil, že ak vznikol medzi zmluvnými stranami spor a k dohode nedošlo, má o tom rozhodnúť súd.
8. Dňa 25.07.2016 žalobca odpovedal žalovanému na jeho podnet tak, že nález na plombe meradla bol jednoznačný, kedy horná platňa plomby bola mechanicky poškodená a zároveň mala odstránený jeden vnútorný zaisťovací prvok. Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Keďže na odbernom mieste preukázateľne dochádzalo za rozhodné obdobie k odberu zemného plynu, avšak stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné použiť, spotreba zemného plynu bola určená spôsobom stanoveným vyhláškou č. 449/2012 Z. z.
9.
Zo zmluvy č. 10714208UO2 zo dňa 27.01.2015 mal súd preukázané, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie podpory formou úveru vo výške 500.000,- eur na dobu 15 rokov v súvislosti s projektom Výstavba a prestavba kotolní za účelom využitia obnoviteľných zdrojov energie, a to v areáli miesta podnikania žalovaného.
10. Predloženou zmluvou zo dňa 30.10.2015 o dodávke zemného plynu bolo preukázané, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu s dodávateľom Č. U. U..G..C.. na obdobie od 01.11.2015 do 31.10.2016. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1. V zmysle dohody o platbách mal žalovaný uhrádzať dodávateľovi plynu zálohovo od 01.10.2014 do 31.08.2015 každý mesiac sumu 799,- eur. Za fakturačné obdobie
od 01.01.2015 do 31.12.2015 bola za odberné miesto 5020095933 vystavená vyúčtovacia faktúra, ktorej výsledkom bol nedoplatok vo výške 2 250,32 eur. Následne dňa 22.09.2016 dodávateľ plynu Č. U. U..G..C.. vystavil opravnú faktúru za odber plynu - dobropis, a to za obdobie 01.01.2015 do 31.12.2015, výsledkom ktorej bol preplatok vyúčtovania vo výške 1.073,93 eur, kde v opravnej faktúre je uvedený počiatočný stav 26.855 m3 a koncový stav meradla 43.345 m3, pričom v pôvodnej vyúčtovacej faktúre bol uvedený počiatočný stav 26 855 m3 a koncový stav meradla 45.480 m3. Za obdobie od 01.01.2016 do 31.10.2016 bola vystavená faktúra dňa 07.11.2016, výsledkom ktorej bol preplatok vo výške 2.742,82 eur, pričom v detailnom rozpise vyúčtovania k faktúre je uvedený počiatočný stav 43.345 m3 od 01.01.2016 do 11.04.2016 je tento stav nezmenený a bol fakturovaný nulový odber zemného plynu a až následne za ďalšie obdobie po výmene plynomera od 12.04.2016 do 31.10.2016 je fakturovaný odber zemného plynu s koncovým stavom 2 060 m3 a počiatočným stavom 1 m3. V roku 2016 žalovaný uhradil zálohové platby celkom vo výške 3.789,93 eur.
11. Zo zápisu zo dňa 12.10.2017 ako aj z montážneho listu meradla č. 2303268580 zo dňa 12.10.2017 bolo preukázané, že na príslušnom odbernom mieste mal žalobca demontovať plynomer a tým odpojiť odberné miesto. V zápise je uvedené, že sa tak stalo bez prítomnosti majiteľa a podľa tvrdení žalovaného žalobca odstránil visiaci zámok a vnikol do skrinky plynomeru bez jeho vedomia. Uvedené odpojenie sa malo vykonať v súvislosti s tým, že zo strany žalovaného nebol uhradený vyúčtovaný neoprávnený odber. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na nekalé praktiky žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa ohradil, že nemuselo dôjsť k zničeniu visiaceho zámku a mohli sa pokúsiť osloviť odberateľa a požiadať o kľúč. Takýto výkon práva považoval za neakceptovateľný.
12. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 415, § 420 Občianskeho zákonníka, § 76 ods. 1, 7, 11, § 82 ods. 1 písm. d/, 2, 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií.
13. V nadväznosti na citované ustanovenia dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný v súlade s § 3 písm. c/ bod 4, 5, 6 a 11 zákona č. 251/2012 Z. z., pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bolo v danom prípade Č. U. U..G..C..
14. Ďalej uviedol, že keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je zápis zo dňa 11.04.2016 a montážny listy meradla z toho istého dňa, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posúdenie znalcom. Listiny z 11.04.2016 sú podpísané osobou, ktorá umožnila pracovníkom žalobcu vojsť do priestorov vo vlastníctve žalovaného a vykonať kontrolu odberného miesta ako aj umožnila vyhotovenie fotodokumentácie plynomeru a nainštalovaných spotrebičov využívajúcich dodávku zemného plynu. Išlo o osobu vlastníka objektu pána L. U.. V súvislosti s námietkou žalovaného, že pri výpočte bolo teda počítané so starými plynovými kotlami, ktoré nemali byť v tom čase po dlhšiu dobu v prevádzke, pričom v kotolni boli nainštalované už nové kotle a staré plynové boli mimo prevádzku, súd uviedol, že pri výpočte výšky škody boli brané do úvahy spotrebiče tak ako boli zistené dňa 11.04.2016 za účasti žalovaného. Súd zdôraznil, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je objektívna.
15. Zodpovednosť je v danom prípade následkom neoprávneného odberu meradlom, na ktorom bolo poškodené pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, či na meradle s poškodenou plombou, nie následkom zásahu do plynomera, ktorý by po takomto zásahu nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber (neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike). V tomto prípade preto odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.
16. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku N.. I. na plynomeri, ktorý žalovaný na svojom odbernom mieste používal zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo a predpoklady neoprávneného odberu zemného plynu tak boli naplnené. V danom prípade teda došlo k neoprávnenému odberu, čím bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, došlo k vzniku škody, kedy škoda spočíva v
zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovaným odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovaného nedošlo, nemusel vynaložiť. Žalovaný ako odberateľ zemného plynu mohol v rozhodnom období odobrať zo siete iba zemný plyn, ktorý patril žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ku ktorej je jeho odberné plynové zariadenie pripojené, alebo plyn patriaci jeho dodávateľovi zemného plynu ( Č. U., U..G..C..). Žalovaný zemný plyn v rozhodnom období preukázateľne odoberal, ale nešlo o plyn, ktorý patril jeho dodávateľovi zemného plynu. Tento žalovanému v rozhodnom období nedodal žiaden plyn, eviduje sa nulová spotreba z dôvodu neoprávneného odberu, aj keď nulová nebola. Príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou videl súd prvej inštancie v tom, že žalobcovi vznikla škoda tým, že odber plynu nebude zo strany dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovaného uhradený (došlo k vystaveniu opravnej faktúry medzi žalovaným a Č. U. U..G..C.. ), čím došlo k úbytku zemného plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. Ak by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by ani k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. Za dodané a spotrebované množstvo zemného plynu platí žalovaný na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Podmienkou, aby zemný plyn, ktorý akýkoľvek odberateľ odoberie z distribučnej siete, bol považovaný za zemný plyn príslušného dodávateľa, je to, aby odberateľ mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu s príslušným dodávateľom a zemný plyn odobral cez meradlo, ktoré malo platné overenie v zmysle ustanovení zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Táto podmienka v prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste žalovaného nebola splnená. V súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uviedol, že plynomer, ktorý žalovaný na svojom odbernom mieste používal sa v zmysle Zákona o metrológii považuje za určené meradlo, avšak ak došlo k poškodeniu, pozmeneniu, odstráneniu alebo inému poškodeniu overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera, t. j. plomby, spôsobuje to zánik platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nie je možné ďalej používať a súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla (§ 15 ods. 7 a § 19 ods. 1 zákona o metrológii). Súd zároveň uviedol, že zákon o energetike v § 82 ods. 1 nestanovuje, že za neoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným zabezpečením, ktoré je zároveň na základe protokolu o výsledku metrologickej kontroly nevyhovujúce. Z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o energetike vyplýva niekoľko samostatných skutkových podstát neoprávnených odberov. Ak teda zákon o energetike nepovažuje za neoprávnený len taký odber, pri ktorom by museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a súčasne nevyhovujúci stav meradla na základe výsledkov metrologickej kontroly, tak aj škoda môže prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikať v každom prípade tej ktorej skutkovej podstaty samostatne. Žalobca nemusel a nemusí v danom prípade preukazovať, či meradlo s poškodenou plombou súčasne vyhovelo metrologickej kontrole alebo nie. Pri zistení porušenia plomby je irelevantné zisťovanie, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do meradla.
17. Podľa uvedenej vyhlášky, konkrétne § 1 bod 14 k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000222572 bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 3.881,42 eur, v ktorej sú zahrnuté aj nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 210,47 eur. Zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy bolo vyčíslené sumou 140,76 eur, cena za znalecký posudok na meradlo vo výške 35 eur a v zmysle Cenníka externých služieb SPP Distribúcia, a.s. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynomeru vo výške 19,57 eur.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.670,95 eur( žalovaný uhradil sumu 10.000,- eur žalobcovi 12.10.2017) a v časti o zaplatenie 210,47 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Mal za to, že žalobca nepreukázal výšku škody v súvislosti s nákladmi na zisťovanie a odstraňovanie neoprávneného odberu vo výške 210,47 eur a súd nemal povinnosť ho upozorňovať na to, že táto výška škody preukázaná dôkazmi nebola.
19. Úrok z omeškania priznal súd prvej inštancie žalobcovi odkazom na ustanovenie § 365, § 369 ods. 1, 2 veta prvá Obchodného zákonníka v spojení s § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Uviedol, že keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto žalobca ako veriteľ má voči nemu
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9 % p. a. odo dňa 17.05.2016 do 12.10.2017 zo sumy 3.670,95 eur, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber a následne od 13.10.2017 do zaplatenia vo výške 9 % p. a. zo sumy 2.670,95 eur.
20. Paušálna náhrada nákladov bola priznaná v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a nárok na náhradu trov konania poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
21. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 05.02.2020 námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorú odôvodňoval tým, že rozhoduje v prospech žalobcu, bez toho, aby tento musel preukázať škodu a aj predchádzajúce rozhodnutie tých istých sporových strán bolo v prospech žalobcu a sudkyňa neprihliadala na dôkazy predkladané žalovaným. V súlade s § 53 ods. 3 CSP sudkyňa na námietku zaujatosti vznesenú žalovaným neprihliadala, keďže táto sa týkala len jej procesného postupu v spore a rozhodovacej činnosti.
22. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania. Výrok, ktorým bola žalobca v prevyšujúcej časti zamietnutá nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť.
23. Odvolacie dôvody podriadil žalovaný pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/, d/ CSP, teda namietal nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s názorom súdu, že už len na základe samotného poškodenia plomby na číselníku meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného mu bez ďalšieho dokazovania vzniká automaticky zo zákona nárok na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu. Mal za to, že takéto zistenie nemôže zbaviť žalobcu povinnosti dokazovať atribúty nevyhnutné na priznanie nároku na náhradu škody, a to vznik skutočnej škody, porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Takýto výklad uvedenej právnej normy by bol účelový a je preto neprípustný. Poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. mal za to, že musia byť naplnené skutočnosti ako existencia porušenia zabezpečenia meradla, skutočný odber plynu a odber plynu v čase po porušení zabezpečenia meradla. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak podľa názoru žalovaného tieto riešili len skutočnosť, že zodpovednosť odberateľa je objektívna, čo žalovaný nespochybňuje. Objektívna zodpovednosť však neznamená, že zákonodarca jej zavedením rezignoval na dôkaznú povinnosť žalobcu preukázať ostávajúce atribúty nevyhnutné na vznik zodpovednosti za škodu. Zavedením objektívnej zodpovednosti zákonodarca len uľahčil žalobcovi jeho dôkaznú situáciu tým, že nie je potrebné preukazovať zavinenie. Trval na tom, že žalobca v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody, teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odmietal záver súdu, že vznik škody bol preukázaný iba tým, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
24. Poukazom na princíp právnej istoty dal odvolateľ do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 18Cb/66/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Cob/52/2013.
25. K samotnej výške škody poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 137/2018 zo 14.02.2018. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vzniku škody a naopak, v konaní žalovaný preukázal, že plynové kotle, na základe ktorých žalobca vyčíslil uplatňovaný nárok, neboli v čase od 11.12.2015 do 11.04.2016 užívané, čo bolo potvrdené aj svedkom p. P.. Nesúhlasil s posúdením dôveryhodnosti výpovede tohto svedka súdom s dôrazom na to, že iba zamestnanecký vzťah medzi žalovaným a svedkom sám o sebe nezakladá dôvod zaujatosti. Tvrdenia žalovaného a svedka p. P. o prevádzke plynových kotlov v období od 11.12.2015 do 11.04.2016 sú zhodné, pričom žalobca opak nepreukázal. Pokiaľ teda bolo preukázané, že tieto zariadenia neboli používané, tak nebolo správne, aby boli pri náhrade škody zohľadnené pri jej výpočte. Tým súd nedodržal zmysel inštitútu náhrady škody ako kompenzačného inštitútu, ale dal mu zmysel inštitútu umožňujúceho bezdôvodne obohatenie žalobcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 29.04.2020. S tvrdeniami žalovaného uvádzanými v odvolaní vyslovil nesúhlas. Zdôraznil, že všetky prejavy žalovaného na pojednávaniach boli útočné a agresívne a svojimi vecnými tvrdeniami si často odporoval. Trval na tom, že v konaní dostatočne a jasne preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zdôraznil, že žalovaný účelovo uvádza neaktuálne a dávno prekonané rozhodnutia súdov, aj keď pozná aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že už v minulosti boli u žalovaného zistené neoprávnené odbery zemného plynu, vo vzťahu ku ktorému konaniu existuje aj právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Cob/98/2016, ktorým rozhodnutím bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody. Jeho dovolanie vo vzťahu k predmetnému konaniu bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/50/2017 zamietnuté. Žalobca poukázal na to, že vyhláška neurčuje ako podmienku pre výpočet škody to, aby boli kotle v čase zistenia neoprávneného odberu v prevádzke s dôrazom na to, že žalovaný svoje tvrdenia v tomto smere ani nepreukázal. Vo vzťahu k správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
27. Žalovaný vo svojej odvolacej replike odkázal v celom rozsahu na svoje odvolanie. Naviac uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak ide o judikatúru nesúcu znaky doby, v ktorej sme donedávna žili a ktorá v záujme dôvery v justíciu musí byť prekonaná. Túto situáciu nepochybne vníma i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sa postavil na stranu ochrany práv bežného občana a spravodlivosti rozhodnutím pod sp. zn. IV. ÚS 137/2018 zo 14.02.2018.
28. Žalobca dupliku k replike žalovaného nepredložil.
29. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
30. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
31. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
32. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny názor. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť nasledovné.
33. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
34. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
35. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
36. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
37. Podľa § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov: (1) Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. (2) Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná: a) používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku, b) udržiavať používané určené meradlá v náležitom technickom stave, c) predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, d) používať určené meradlá toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený, e) viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia.
38. V prejednávanom spore bolo nepochybne preukázané, že na odbernom mieste žalovaného sa dňa 11.04.2016 uskutočnila kontrola plynomeru, pri ktorej bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda došlo k poškodeniu plomby osadenej v kryte číselníka ako aj k vyštrbeniu časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. Takéto zistenie bolo preukázané znalcom N.. I., znaleckým posudkom č. 255/PL-2016 z 23.04.2016.
39. Súd prvej inštancie zákonným spôsobom preskúmal aj výšku nároku na náhradu škody uplatňovanú v predmetnom sporu, ktorú ustálil postupom podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v spojení s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky platnej a účinnej v čase zistenia neoprávneného odberu zemného plynu, teda škody.
40. Odvolací súd dáva do pozornosti to, že pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo odobratého zemného plynu. V zmysle § 19 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v zmysle § 59 ods. 3 zákona o energetike predpokladá, nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za zisťované obdobie. Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
41. Súd prvej inštancie v predmetnom spore náležitým spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre ustálenie výšky škody na podkladoch, ktoré žalobca predložil. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, nepovažoval pre určenie výšky škody smerodajnú svedeckú výpoveď zamestnanca žalovaného Y. P.W., ktorá svedecká výpoveď bola rozporná s prvotnou výpoveďou žalovaného a jeho oznámením o priestupku príslušnému policajnému oddeleniu. Následne tvrdenie žalovaného a tomu prislúchajúce totožné tvrdenie uvedeného svedka, že kotle napojené na odberné miesto žalovaného neboli minimálne jeden rok v prevádzke, je rozporné s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie podrobne rozviedol v bode 14 svojho rozhodnutia.
42. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojom odvolaní na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 137/2018 zo 14.02.2018, tak k tomuto sa žiada uviesť, že predmetný nález síce sa týka predmetu sporu zhodného s prejednávaným sporom, avšak s rozdielnymi skutkovými zisteniami. Vec preskúmavaná ústavným súdom bola skutkovo ustálená tak, že dobu trvania neoprávneného odberu plynu bolo možné presne určiť, pričom nebol sporný ani počet a druh zariadení napojených na odber plynu. V dôsledku toho ústavný súd konštatoval, že nebolo na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorá aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Takéto podklady však žalovaným v predmetnom spore neboli predložené, preto správne súd prvej inštancie pristúpil k vyčísleniu výšky škody v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
43. Odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci tak vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
44. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane priznaného úroku z omeškania a nároku na náhradu trov konania.
45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
46. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).