Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-73-2020.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: DS service, s. r. o., IČO: 36 842 303, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, IČO: 42 084 792, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PHARMACY - PR, spol. s r. o., IČO: 47 728 434, so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, IČO: 37 783 319, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 296,86 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/208/2018-198 z 18. marca 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 296,88 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť S. T. T., B.. K.., dodal žalovanému do lekárne „Schneider“ v období od 12. marca 2018 do 30. apríla 2018 tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej hodnote 10.064,41 eur. Za dodaný tovar bola žalovanému 12. marca 2018 vystavená faktúra č. 8043339 na sumu 990,40 eur s dátumom splatnosti 10. júna 2018, 19. marca 2018 vystavená faktúra č. 8047515 na sumu 2.036,81 eur s dátumom splatnosti 17. júna 2018, 26. marca 2018 vystavená faktúra č. 8051585 na sumu 1.351,14 eur s dátumom splatnosti 24. júna 2018, 29. marca 2018 vystavená faktúra č. 8055822 na sumu 562,49 eur s dátumom splatnosti 27. júna 2018, 9. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8059510 na sumu 1.008,05 eur s dátumom splatnosti 8. júla 2018, 16. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8063381 na sumu 1.075,71 eur s dátumom splatnosti 15. júla 2018, 23. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8067699 na sumu 918,49 eur s dátumom splatnosti 22. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8072271 na sumu 1.917,14 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018 a 30. apríla 2018 vystavená faktúra č. 8075177 na sumu 204,18 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018. Obchodná spoločnosť S. T. T.K., B.. K.., ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili 24. septembra 2018 zmluvu o postúpení pohľadávok v celkovej výške 2.314.628,64 eur (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pohľadávky sú v prílohe k tejto zmluve
identifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, sumou ostávajúcou k úhrade, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti faktúry a dátumom úhrady. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom z 1. októbra 2018, ktorý bol žalovanému doručený 25. októbra 2018. Žalobca vyzval žalovaného listom z 10. októbra 2018 na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom zásielka s výzvou bola uložená na pošte od 11. októbra 2018 do 26. októbra 2018, kedy bola vydaná adresátovi. Žalobca obdŕžal od žalovaného 2. novembra 2018 úhradu faktúr č. 8043339, č. 8047515, č. 8051585, č. 8055822 a 5. novembra 2018 úhradu faktúr č. 8059510, č. 8063381, č. 8067699, č. 8072271 a č. 8075177. Žalovaný po začatí konania uhradil žalobcovi istinu v plnom rozsahu. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, žemedzi obchodnou spoločnosťou S. T. T.Á., B.. K.., a žalovaným bola platne uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to dodať kupujúcemu tovar, predávajúci riadne splnil, avšak žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil riadne a včas, následkom čoho došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom, ktorý mu bol doručený 25. októbra 2018. Žalovaný o postúpení pohľadávky mohol mať vedomosť, keďže oznámenie mu bolo odoslané už 4. októbra 2018 a predžalobná výzva 10. októbra 2018 (na pošte uložená od 11. októbra 2018). Žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu pohľadávky, teda čiastočne plnil svoj záväzok, ktoré plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 8043339 vystavenej na sumu 990,40 eur od 11. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 35,41 eur), faktúry č. 8047515 vystavenej na sumu 2.036,81 eur od 18. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 69,31 eur), faktúry č. 8051585 vystavenej na sumu 1.351,14 eur od 25. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 43,64 eur), faktúry č. 8055822 vystavenej na sumu 562,49 eur od 28. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 17,75 eur), faktúry č. 8059510 vystavenej na sumu 1.008,05 eur od 9. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 29,83 eur), faktúry č. 8063381 vystavenej na sumu 1.075,71 eur od 16. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 29,97 eur), faktúry č. 8067699 vystavenej na sumu 918,49 eur od 23. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 24,01 eur), faktúry č. 8072271 vystavenej na sumu 1.917,14 eur od 30. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 46,80 eur) a faktúry č. 8075177 vystavenej na sumu 204,18 eur od 30. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 4,98 eurá). 2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok ako zmluvu platnú, keďže jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka a dlžníka. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Teda aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Keďže kapitalizované z omeškania predstavujú sumu 301,70 eur, súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobou. Súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 2.5 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore plne úspešný, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa neho tým, že súd prvej inštancie nedal odpovede na zásadné otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením tvrdil, že až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, teda za predpokladu uskutočnenia oznámenia o postúpení pohľadávky, v písomnej forme musí byť toto oznámenie dlžníkovi doručené. Podľa neho je potrebné považovať za deň, kedy nadobudol vedomosť o tom, že k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 došlo, 25. október 2018, kedy si prevzal zásielku zaslanú mu pôvodným veriteľom. Ďalej konštatoval, že ak je pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur v zmluve vymedzená bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi postupovanej na postupníka, t. j. voči konkrétnemu dlžníkovi, takáto pohľadávka nie je v zmluve dostatočne identifikovaná, aj napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávky sa v článku II. odvoláva na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených faktúr, v dôsledku čoho nemôže byť takáto zmluva považovaná za zmluvu platnú. Súčasne zdôraznil, že príloha č. 1, na ktorú odkazuje zmluva o postúpení pohľadávky, nie je účastníkmi zmluvy podpísaná, nie je ani len datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, predmetnou zmluvou podľa neho nedošlo k zmene oprávnenej osoby - veriteľa. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 29. júna 2020. V súvislosti s okamihom (účinkami) doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky tvrdil, že účinnosť adresovaných hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromného práva viazaná na okamih, kedy prejav vôle dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, ktorého právne veta znie: „Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Mal za to, že citované rozhodnutie možno analogicky použiť aj v súvislosti s okamihom, kedy sa žalovaný v predmetnom civilnom sporovom konaní dozvedel (resp. objektívne mohol dozvedieť) o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka. Aj keď žalovaný zásielku obsahujúcu oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal neskôr (v odbernej lehote), tak neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalovaného a následným vhodením oznámenia o uložení zásielky na pošte bolo žalovanému objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom, s čím platné právo spája účinky doručenia. Čo sa týka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky konštatoval, že žalovaný preferuje taký výklad právneho úkonu, ktorý uprednostňuje neplatnosť zmluvy pred jej platnosťou, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru je predmet zmluvy vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 29. júla 2020. Podľa jeho názoru nemožno vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom prevzatia tohto oznámenia sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca, t. j. pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku a v akej výške túto pohľadávku postúpil postupníkovi ako novému veriteľovi. V súvislosti s neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zotrval na svojej argumentácii už prezentovanej v priebehu konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 12. augusta 2020. Čo sa týka okamihu nadobudnutia vedomosti žalovaného o postúpení pohľadávky na nového veriteľa, zotrval na svojom stanovisku uvedenom už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, že žalovaný sa o postúpení pohľadávky na nového veriteľa dozvedel už 8. októbra 2018 (uložením na pošte). Na základe uvedených skutočností žalobca opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
11. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovaného, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
20. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
21. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť S. T. T.Á., B.. K.., dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v hodnote 10.064,41 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra 2018 s doručenkou a podacie hárky.
22. Podaním z 20. novembra 2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 10.064,41 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu 2. novembra 2018 a 5. novembra 2018, teda po podaní žaloby, naďalej však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú sumu 296,86 eur.
23. Odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.
24. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli ustálené na sumu 296,86 eur. Pôvodne žalovaná istina v sume 10.064,41 eur bola pred doručením žaloby žalovanému vzatá späť (§ 145 ods. 3 CSP).
25. Samotný žalovaný výšku dlžných úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.
26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 119/2003, z ktorého vyplýva: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“
27. Popritom Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III.ÚS 266/2016-12 z 3. mája 2016 uviedol: „Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a, naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“ Z uvedeného vyplýva, že tento záver o nemožnosti domáhania sa neplatnosti samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníkom prešiel ústavnou kontrolou zákonnosti.
28. Okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda kedy bolo upovedomenie o postúpení pohľadávky doručované žalovanému, alebo kedy si žalovaný zásielku s týmto oznámením reálne prevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávok pretrvávalo a v závislosti od toho je správne ustálená aj výška úrokov z omeškania.
29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 296,86 eur, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.
31. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
32. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).