Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/201/2020

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/12/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti odsúdenému C. P., nar. X.X.XXXX v G. J., trvale bytom O. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 4.februára 2021, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.decembra 2020, sp. zn. 6Pp/201/2020 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného C. P., nar. XX.XX.XXXX v G. J., trvale bytom G. J., O. XXXX/XXX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 11.12.2020, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Violy Bakošovej a Vincenta Bezdedu takto

rozhodol:

Podľa , , Tr. zákona sa odsúdený C. P., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.07.2018.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, súčasne ustanovuje obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a s odkazom na § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.

odôvodnenie:

Dňa 08.09.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného C. P., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. K návrhu pripojil aj dohodu o zmiery účastníkov (č. l. 2) uzatvorenú medzi ním a E. P. (matka odsúdeného), K. P. (otec) a C. P. (brat), ktorej podstata spočíva, že menovaní odpúšťajú odsúdenému za jeho správanie v minulosti a zároveň prisľúbili, že mu budú nápomocní pri zaraďovaní sa do života. Odsúdený zároveň prehlásil, že zmení svoj život a začne žiť usporiadane a zodpovedne. Ďalej pripojil aj ďalšie podanie od svojej matky označené ako „Záruka matky“ (č. l. 5), v ktorom menovaná uviedla, že bude na odsúdeného dohliadať, zabezpečí aby riadne pracoval, pričom bude bývať s ňou v spoločnej domácnosti. Ďalej odsúdený pripojil prehlásenie spoločnosti CELDAMAR, stavebná spoločnosť, s.r.o. (č. l. 4), ktorá spoločnosť má záujem odsúdeného zamestnať. Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 9) a z priloženého rozhodnutia súd zistil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.07.2018 (č. l. 14) pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 18.07.2018 a ktorý po započítaní doby väzby (09.01.2018 - 18.07.2018) má predpokladane vykonať dňa 09.01.2022.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 09.09.2020.

V zaslanom hodnotení na odsúdeného (č. l. 8) ÚVTOS Dubnica nad Váhom uviedol, že: „Zasielam Vám hodnotenie na odsúdeného C. P. narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXXXXXX, G. J.. Menovaný je slobodný, s ukončeným stredným odborným vzdelaním, pred výkonom trestu odňatia slobody bol zamestnaný. Do výkonu väzby bol predvedený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina, kde neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. V uvedenom ústave začal dňa 18.07.2018 vykonávať trest. Dňa 31.07.2018 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ústav Dubnica“). Po absolvovaní pobytu na nástupnom oddiele, kde sa oboznámil s časovým rozvrhom dňa a ústavným poriadkom, bol umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Adaptácia na podmienky výkonu trestu v ústave Dubnica prebehla bez problémov. Jeho správanie a vystupovanie voči personálu bolo slušné, kooperujúce, bez zaznamenaných negatívnych prejavov, svoje požiadavky predkladal legitímnym spôsobom. Porušenie interných predpisov nebolo zaznamenané. Príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval bez pripomienok. V kolektíve odsúdených bolo jeho správanie nekonfliktné. Z radov odsúdených nezastával žiadnu funkciu. Vykonával službu v sektore. Svoje osobné veci si udržiaval v primeranom poriadku a čistote, zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiaval. Vo voľnom čase sa venoval sledovaniu televíznych a počúvaniu rozhlasových relácií, čítaniu časopisov, hraniu spoločenských hier. Do podujatí organizovaných v rámci kultúrno - osvetovej činnosti sa zapájal. Pracovne bol zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave. Patril medzi priemerných pracovníkov. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraných na udržiavanie čistoty a poriadku v priestoroch sektora sa zapájal. Kontakt z výkonu trestu udržiaval so svojimi rodičmi, dcérou a súrodencami formou korešpondencie, telefonovania a návštev. V kontakte formou korešpondencie bol aj s bývalou priateľkou. Dňa 18.02.2020 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany z dôvodu vykonania protitoxikomanického ochranného liečenia ústavnou formou. Zúčastňoval sa terapeutických aktivít liečebného režimu. Správanie a vystupovanie bolo slušné a bezkonfliktné. V dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa sa nevyskytli nedostatky. Za zodpovedné plnenie liečebného režimu bol dvakrát disciplinárne odmenený formou pochvaly. Do pracovného procesu zaradený nebol, podieľal sa na činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného formou čistiacich prác a služby na oddiely. K týmto činnostiam pristupoval zodpovedne. Svoj voľný čas využíval zmysluplne, pravidelne sa zapájal do ponuky aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti. Kontakt s rodinou udržiaval formou korešpondencie, telefonovania a videonávštev. Po absolvovaní ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou Okresný súd Martin rozhodol na návrh riaditeľa ústavu o zmene formy liečenia z ústavnej na ambulantnú formu. Súd zároveň rozhodol, že v ochrannom protitoxikomanickom ambulantnom liečení bude odsúdený pokračovať v civilnom zariadení po skončení výkonu trestu. Do ústavu Dubnica bol premiestnený dňa 02.09.2020. Zaradený bol na pracovisko s dohľadom v ústave. K trestnej činnosti zaujíma čiastočne kritický postoj. Svoje konanie racionalizuje a poukazuje na zlý rodinný vplyv. Počas doterajšieho výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol. Program zaobchádzania je zameraný na striktné dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, rešpektovanie spoločenských a právnych noriem, zaujatie kritického postoja k trestnej činnosti a užívaniu návykových látok, na uvedomenie si vplyvu návykových látok na jeho správanie a konanie, aktívne a zmysluplné využívanie voľného času, upevnenie pracovných návykov, podporovanie vzťahov s vonkajším prostredím, uvedomenie si potreby podpory rodiny v zmysle zvládnutia výkonu trestu a zaradenia sa do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu. Program zaobchádzania sa menovanému darí plniť v oblastiach aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším prostredím. Oblasť edukácia plní čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k páchanej trestnej činnosti. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako vysoké. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá. Rizikovým faktormi u odsúdeného sú závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie protitoxikomanické, pod vplyvom návykových látok je emočne labilný, dlhy a disharmonické rodinné prostredie. Záverom hodnotenia konštatujem, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a podmienečné prepustenie neodporúčam.“

Z odpisu registra trestov (č. l. 12) a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát. Zároveň v prípade odsúdenia vo veci Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene.

Odsúdený na verejnom zasadnutí k vykonanému dokazovaniu uviedol, že: „Pripájam sa k prednesu pani obhajkyne. Tiež mám za to, že riziko soc. zlyhania nebolo vypracované správne a čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, tak poukazujem, že vždy keď ma pedagóg volal na pohovor, som svoj čin výslovne oľutoval, nikdy som svoje konanie neospravedlňoval externými faktormi. Od začiatku mi je veľmi ľúto to, čoho som sa dopustil, späť to už nedám, ľutovať to budem do konca života. Poukazujem na to, že rodičia mi odpustili, podržali ma počas výkonu trestu, tiež poukazujem na to, že ma čaká malá dcéra, ktorá ma má veľmi rada. Vyrastala v neúplnej rodine, pričom ja sa jej chcem venovať a tiež si myslím, že aj ona by potrebovala otcovskú ruku. Záverom by som chcel uviesť, že sa cítim vyliečený, chcem žiť riadny život a postarať sa o matku, dcéru a riadne pracovať a som presvedčený, že s alkoholom a drogami som skončil.“ V záverečnom návrhu uviedol, že: „Celý trest som plnil všetky povinnosti, ktoré mi boli ukladané, nemal som žiadne problémy, trestný čin som si uvedomil a oľutoval a bol by som rád, keby ma súd pustil na slobodu. Moja rodina ma potrebuje, chcem ich odbremeniť, tiež poukazujem, že sa chcem starať o dcéru, chcem začať pracovať a viesť riadny život.“

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí pokiaľ ide o vykonané dokazovanie uviedol, že: „Čo sa týka programu zaobchádzania, kde v hodnotení je vymenované na čo všetko bol tento zameraný, jednoznačne tvrdíme, že odsúdený plnil program zaobchádzania vo všetkých jeho bodoch, nie je pravdou že by mal len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Ku skutku sa hneď priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, oľutoval čoho sa dopustil, v podstate okamžite, mnohokrát sa za to čo spáchal svojej rodine ospravedlnil, veľmi si to vyčíta a ničím toto svoje správanie neospravedlňuje. Je k tomu, čo sa dopustil maximálne kritický a jednoznačne sa už ničoho podobného v budúcnosti nedopustí. Pokiaľ je v hodnotení ústavu uvedené, že rizikovým faktorom u odsúdeného sú závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kritický. Drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie, vraj emočná labilita odsúdeného pod vplyvom návykových látok, dlhy a disharmonické rodinné prostredie. K tomuto uvádzame, že závažnosť zo spáchanej trestnej činnosti sama o sebe nemôže byť prekážkou na podmienečné prepustene, pokiaľ odsúdený spĺňa zákonné podmienky, pretože závažnosť trestného činu je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj v dĺžke doby počas ktorej musí odsúdený trest vykonávať na to aby mohol požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Tak ako sme to už vyššie uviedli, odsúdený má maximálne kritický postoj k tomu, čoho sa dopustil, ľutuje to a ničím svoje správanie neospravedlňuje. V dotazníku rizika soc. zlyhania bol uvedený dátum jeho vyplnenia 08.01.2020. Odsúdený však až vo februári 2020 nastúpil protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré ukončil v septembri 2020. Môže povedať, že je čistý, vyliečený, sám je rád, že absolvoval túto liečbu ústavnou formou, pretože v súčasnosti už môže povedať, že závislý nie je a keďže drogy už neberie a ani brať nebude. Čo sa týka dlhov odsúdeného, podlžnosť ktorú mal voči banke už splatil ešte pred vzatím do väzby, tým že je momentálne vo výkone trestu, nepracuje na pracovisku, na ktorom by pracoval v prípade, že by nebol vo výkone trestu a nemá preto dostatočný príjem, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na svoju dcéru. Toto výživné je vymáhané exekučne, avšak sumu 25 € mesačne uhrádza za odsúdeného jeho matka na základe dohody so súdnym exekútorom. Aj z toho dôvodu odsúdenému záleží na tom, aby bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, mohol sa zamestnať, mal dostatočný príjem a odbremenil svoju matku a rodičov aj od tejto povinnosti uhrádzať nejaké jeho podlžnosti. Chce im tento krát už pomáhať on tak ako doteraz počas výkonu trestu pomáhala jeho rodina jemu. A čo sa týka vraj disharmonického prostredia, v každej rodine nejaké tie problémy sú, avšak rodina odsúdeného napriek nejakým problémom vždy držala pokope, mali sa všetci radi, navzájom si pomáhali, tak ako spolu držia aj v súčasnosti. Odsúdený nikdy to, čoho sa dopustil neospravedlňoval nejakými rodinným problémami o svoju rodinu sa mohol vždy oprieť a nie je správne dávať mu na ťarchu rodinné prostredie, z ktorého pochádza. V doplnení návrhu zo dňa 18.11.2020 sme detailne vyhodnotili z nášho pohľadu dotazník rizika sociálneho zlyhania vyjadrili sme sa k jednotlivým hodnotením oblastiam a negatívnym bodom udeľovaných v jednotlivých oblastiach, pri čom sme sa s množstvom negatívnych bodov nemohli

stotožniť. Hneď za prvú oblasť dostal odsúdený negatívny bod, táto oblasť sa týka zmien pobytu, pričom odsúdený svoj pobyt roky rokúce pred vzatím do väzby nemení, z dôvodu jeho exekúcie mala jeho matka obavu, aby neprišla o byt, ktorý je vlastnícky jej a tak mu zrušila trvalý pobyt. Trvalý pobyt mu však obnovila po jeho vzatí do väzby, pri čom aj v čase keď v tom byte trvalý pobyt v byte nemal, nikdy svoj pobyt nemenil. Vo zvyšných bodoch, ktoré boli v riziku sociálneho zlyhania odkazujem na podrobné odôvodnenie našich námietok ta ako bolo uvedené doplnenie návrhu na podmienečné prepustenie zo 18.11.2020 na str. 6,7,8. Po odčítaní nami namietaných oblastí nám vyšlo riziko soc. zlyhania nie vysoké, ale nízke. Právom konečného návrhu obhajkyňa uviedla, že: „Obhajoba tvrdí, že tak ako sme uvádzali v návrhu jeho doplnení, máme za to, že je splnená tak formálna ako aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie. Rodina odsúdenému odpustila, majú záujem na tom, aby bol podmienečne prepustený. Jeho matka v záruke, ktorú dala sa zaručuje za to, že sa jej syn v budúcnosti ničoho podobného nedopustí, keďže bude syn bývať v jej byte, na to aby viedol riadny život, aby sa zamestnal, staral sa o dcéru, jeho matka synovi verí, tak ako aj zvyšok rodiny, sú presvedčený o tom, že sa už nikdy nevráti do výkonu trestu ani k návykovým látkam, pretože jedine z dôvodu ich užívania sa dopustil toho čoho sa dopustil. Ako sa vyjadrila jeho matka, čo mi povedala v telefóne, že jej syn keď nebol pod vplyvom, keď ešte nebol závislý na návykových látkach, vyjadrila sa doslova tak, že sa dal na chleba natierať, bol to dobrý syn, ktorý pomáhal svojej rodine, bol nápomocný vo všetkom čo bolo treba v rodine a v domácnosti urobiť a vyjadrila ľútosť nad tým, že z dôvodu jeho závislosti sa toto narušilo, ale ona mu verí, že sa v budúcnosti, teraz po vyliečení ničoho podobného nedopustí. Zároveň má odsúdený záruku toho, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu bude môcť pracovať v spoločnosti Celdamar, s.r.o., stavebná spoločnosť teda bude mať, kde bývať, bude mať prácu, pracovné návyky a jednak z čias pred nástupom do výkonu trestu, jednak pracoval počas celého výkonu trestu, teda bude viesť riadny život, bude si platiť vyživovaciu povinnosť na dcéru, po podmienečnom prepustení bude mať možnosť oplatiť svojej rodine to čo pre neho počas výkonu trestu robili, bude ich môcť finančne odbremeniť od ich výdavkov, ktoré momentálne majú z dôvodu jeho výkonu trestu. V súčasnosti je vo vzťahu k návykovým látkam čistý, vyliečený, chce viesť riadny život, na čo má vytvorené všetky podmienky. Hodnotenie ústavu i s výnimkou záveru, kde ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie kladné, celý obsah hodnotenia vyznieva len a len v prospech odsúdeného, preto veríme v to, keďže toto hodnotenie má len odporúčací charakter, že súd rozhodne kladne vo vzťahu k návrhu odsúdeného, prepustí ho podmienečne z výkonu trestu, pričom odsúdený je ochotný podrobiť sa probačnému dohľadu i akýmkoľvek obmedzeniam alebo povinnostiam, ktoré mu súd uložil.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Vážený senát, k vykonaniu dokazovania navrhujem, aby žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola zamietnutá a to vzhľadom k stanovisku ústavu, aj charakteru spáchanej trestnej činnosti.“

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania

všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.

Z obsahu hodnotenia súd v podstate nezistil žiadne negatíva o odsúdenom počas doby výkonu trestu. Hodnotenie odsúdeného preto vyznieva pozitívne. Konkrétne neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, odsúdený trávil výkon trestu aktívne, zapájal sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti, bol pracovne zaradený, takisto sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, 2-krát bol aj disciplinárne odmenený. Ako jediné negatívum sa tak javí iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený vinu racionalizuje a poukazuje na zlý rodinný vplyv. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že čiastočne kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť sám o sebe nemusí byť prekážkou, avšak to platí najmä u prvotrestaných osôb, prípadne osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, čo je aj prípad odsúdeného. V takýchto prípadoch totiž existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 2-krát disciplinárne odmenený, zároveň má vybudované riadne pracovné návyky, keď vo výkone trestu bol pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Odsúdený zároveň predložil aj podanie od spoločnosti CELDAMAR, stavebná spoločnosť, s.r.o. (č. l. 4), v zmysle ktorého má predmetná spoločnosť záujem odsúdeného zamestnať. Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt s rodičmi, súrodencami a dcérou. Zároveň odsúdený predložil aj listiny, v ktorých mu jeho rodina odpúšťa, že sa na nich dopustil trestnej činnosti. Z týchto listín tiež vyplynulo, že odsúdený má možnosť bývania u svojej matky. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Nakoniec odsúdený sa priznáva k spáchaniu trestnej činnosti, pričom v podstate plní aj stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že odsúdený využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu tie sú podľa súdu u odsúdeného čiastočne znížené resp. nie sú úplne opodstatnené (závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie protitoxikomanické, emočná labilita po vplyvom návykových látok, dlhy a disharmonické rodinné prostredie).

V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. závažnosť spáchanej trestnej činnosti, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o II. čiastočne kritický postoj k spáchanému trestnému činu v tejto časti súd odkazuje na časť rozhodnutia týkajúcej sa splnenia druhej podmienky, kde sa súd touto okolnosťou už zaoberal. V prípade III. nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia a emočnej lability pod vplyvom návykových látok súd z odsudzujúceho rozhodnutia zistil, že odsúdenému bolo uložené ochranné liečenie v ústavnej forme. Následne však bola táto forma zmenená na ambulantnú. Z uvedeného teda vyplýva, že u odsúdeného neexistuje potreba aby bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od

vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak ten bude vykonávať toto liečenie v ambulantnej forme. Súd pre eliminovanie tohto rizika zároveň uložil odsúdenému aj zákaz užívania alkoholických nápojov či iných návykových látok.

Pokiaľ ide o IV. dlhy je nutné uviesť, že odsúdený vo výkone trestu pracoval, čím si udržal pracovné návyky, zároveň predložil aj podanie od spoločnosti CELDAMAR, stavebná spoločnosť, s.r.o. (č. l. 4), z ktorého vyplýva, že má možnosť v uvedenej spoločnosti sa zamestnať. Taktiež má možnosť bývať u svojej matky. Z uvedeného tak súdu vyplýva, že odsúdený by po prepustení nemal byť odkázaný na páchanie trestnej činnosti aby si zabezpečil prostriedky na živobytie. Nakoniec vo výkone trestu ani nie je pre majetkovú trestnú činnosť.

Nakoniec pokiaľ ide o V. disharmonické rodinné prostredie túto skutočnosť odsúdený sám nemôže ovplyvniť. Naproti tomu z obsahu hodnotenia vyplýva, že odsúdený bol v kontakte s rodinou a vzhľadom na zaslané podania od rodiny (zmier a záruka od matky) možno usudzovať, že vzťahy nie sú vážne narušené.

Z hľadiska povahy trestnej činnosti, na ktorú súd musí v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadať, súd uvádza, že odsúdený spáchal trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorej sa dopustil na vlastných rodičoch a bratovi. Ide teda o násilnú trestnú činnosť. K tomu súd prihliadol k hodnoteniu ústavu, z ktorého obsahu vyplynulo, že odsúdený sa počas doby výkonu trestu nedopustil žiadneho agresívneho správania voči pracovníkom ústavu ani voči ostatným spoluodsúdeným. Z hodnotenia zároveň vyplynulo, že odsúdený je emočne labilný až pod vplyvom návykových látok. Čomu zodpovedá aj uložené ochranné protitoxikomanické liečenie. Je však nutné uviesť, že aj v tomto bol u odsúdeného dosiahnutý progres, keď mu bola zmenená forma výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Je teda zrejmé, že odsúdený pokiaľ bude dodržiavať režim ambulantnej formy liečenia je zlučiteľný aj jeho pobyt na slobode.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto súd nestotožnil ani s vysokým rizikom sociálneho zlyhania pri nepriaznivej resocializačnej prognóze. Pri ich vyhodnotení ústav poukazoval najmä na vyššie uvedené rizikové faktory. Nakoniec uvedené prognózy nie sú pre súd záväzné, ale majú skôr orientačný resp. pomocný charakter.

Na záver sa má súd potrebu vyjadriť aj k trestnej minulosti odsúdeného, keďže ten bol doposiaľ už 2-krát súdne trestaný. Súd neprihliadol na predchádzajúce odsúdenie (OS Považská Bystrica sp. zn. ), keďže to je z roku 2004, vzhľadom na odstup času nemá podľa súdu relevanciu vo vzťahu k následnej trestnej činnosti odsúdeného. Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje v jeho prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov za uloženia I. zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a II. príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Záverom súd dodáva, že nakoľko bol v čase konania verejného zasadnutia sudca JUDr. Michal Fiala, ktorému bola vec pôvodne pridelená, práceneschopný, vo veci konal a rozhodol zastupujúci sudca v zmysle platného rozvrhu práce Mgr. Michal Frátrik.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.