Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti odsúdenému C. P., nar. X.X.XXXX v G. J., trvale bytom O. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 4.februára 2021, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.decembra 2020, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.decembra 2020, sp. zn. , bolo rozhodnuté tak, že podľa , , sa odsúdený C. P., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.07.2018. Podľa Tr. zákona okresný súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov s probačným dohľadom, podľa Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa Tr. zák. uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu prokurátor podal sťažnosť v neprospech odsúdeného do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:

„Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom zo dňa 25.09.2020 okrem iného vyplýva, že k trestnej činnosti odsúdený zaujíma čiastočne kritický postoj. Svoje konanie racionalizuje a poukazuje na zlý rodinný vplyv. Počas doterajšieho výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný nebol.

Program zaobchádzania je u odsúdeného zameraný na striktné dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, rešpektovanie spoločenských a právnych noriem, zaujatie kritického postoja k trestnej činnosti a užívaniu návykových látok, na uvedomenie si vplyvu návykových látok na jeho správanie a konanie, aktívne a zmysluplné využívanie voľného času, upevnenie pracovných návykov, podporovanie vzťahov s vonkajším prostredím, uvedomenie si potreby podpory rodiny v zmysle zvládnutia výkonu trestu a zaradenia sa do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu. Stanovený program zaobchádzania sa odsúdenému darí plniť v oblastiach aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším prostredím. Oblasť edukácia plní čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k páchaniu trestnej činnosti.

Resocializačná prognóza odsúdeného C. P. je vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú závažnosť trestného činu, voči ktorému vyjadruje čiastočne kritický postoj, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie, pod vplyvom návykových látok je emočne labilný, dlhy a disharmonické rodinné prostredie.

Odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu neodporúča jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2020 zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnej zmene.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má doposiaľ dva záznamy, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.12.2004, právoplatným dňa 05.01.2005, pre prečin podvodu podľa a iné, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 05.01.2006. Osvedčil sa dňa 12.04.2006. Následne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.07.2018, právoplatným toho istého dňa, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno b), písmeno d) s poukazom na písmeno b), písmeno j) , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie. Uvedený trest aktuálne odsúdený vykonáva.

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a dopustil sa úmyselného trestného činu, a preto mu bol nariadený výkon trestu v trvaní 12 mesiacov.

Súd pri ukladaní podmienečného trestu odsúdenému C. T. predpokladal, že menovaný bude viesť riadny život a nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti.

Som toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného C. P.. Na odsúdeného bolo v minulosti pôsobené podmienečným trestom, pričom následne mal možnosť preukázať zmenu svojho správania, avšak túto nevyužil, nakoľko sa dopustil úmyselného a závažného trestného činu, ktorého sa dopustil voči najbližšej rodine, rodičom a bratovi. Pôsobenie na odsúdeného podmienečným trestom odňatia slobody u odsúdeného nesplnil zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení sa, keďže v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu pre závažný trestný čin, a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno b), písmeno d) s poukazom na písmeno b), písmeno j) . Zároveň poukazujem na skutočnosť, že ústav, ktorý sa podieľa na prevýchove odsúdeného a ktorý vypracoval hodnotenie k žiadosti odsúdeného pozná správanie a chovanie menovaného, v hodnotení ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu z dôvodu vysokého rizika sociálneho zlyhania a nepriaznivej resocializačnej prognózy.

V prípade podmienečného prepustenia odsúdeného C. P. z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných cieľov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminálnou činnosťou. Skutočnosť, že si odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na získanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že sa vynútene nachádza v prostredí, v ktorom je nedobrovoľne obmedzená jeho osobná sloboda, nepredstavuje sama osebe dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdený C. P. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný aj pre závažný zločin a prezumované vysoké rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakávať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného C. P. vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby s probačným dohľadom ako aj primeraných obmedzením a povinností, nemožno preto vyhodnotiť ako vecne správne. Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného C. P. naopak mala do popredia vystúpiť represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, a ktorý by· mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

S poukazom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno b) napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa , návrh odsúdeného C. P. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.“

K sťažnosti prokurátora sa obhajoba vyjadrila nasledovne:

„Prokurátor v odôvodnení sťažnosti zo dňa 19.01.2021 uvádza, že dôvodom jeho sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom zo dňa 25.09.2020 vraj okrem iného vyplýva, že k trestnej činnosti zaujímam čiastočne kritický postoj. Svoje konanie vraj racionalizujem a poukazujem na zlý rodinný vplyv. Počas doterajšieho výkonu trestu som bol dvakrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný som nebol. Ďalej prokurátor cituje z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom zo dňa 25.09.2020, keď uvádza, že môj program zaobchádzania je zameraný na striktné dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, rešpektovanie spoločenských a právnych noriem, zaujatie kritického postoja k trestnej činnosti a užívaniu návykových látok, na uvedomenie si vplyvu návykových látok na moje správanie a konanie, aktívne a zmysluplné využívanie voľného času, upevnenie pracovných návykov, podporovanie vzťahov s vonkajším prostredím, uvedomenie si potreby podpory rodiny v zmysle zvládnutia výkonu trestu a zaradenia sa do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu. Stanovený program zaobchádzania sa mi vraj darí plniť v oblastiach aktivity vo voľnom čase, zaraďovania do práce a vzťahov s vonkajším prostredím. Oblasť edukácie vraj plním čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k páchaniu trestnej činnosti. Z obsahu hodnotenia ústavu zo dňa 25.09.2020 prokurátor uvádza tiež, že moja resocializačná prognóza je vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Rizikovým faktorom u mňa sú vraj závažnosť trestného činu, voči ktorému vyjadrujem čiastočne kritický postoj, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie protitoxikomanické, moja vraj emočná labilita pod vplyvom návykových látok, dlhy a disharmonické rodinné prostredie. Prokurátor v odôvodnení sťažnosti uviedol, že len čiastočne preukazujem splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu neodporúča moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2020 zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnej zmene. Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza i to, že z odpisu registra trestov vyplýva, že mám doposiaľ dva záznamy, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.12.2004, právoplatným dňom 05.01.2005, pre prečin podvodu podľa a iné, za čo mi bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 05.01.2006. Osvedčil som sa dňa 12.04.2006. V prípade tohto odsúdenia sa na mňa hľadí akoby som nebol odsúdený. Následne som bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.: lT/70/18 zo dňa 18.07.2018, právoplatným toho istého dňa, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa písmeno a). písmeno b), písmeno d) s poukazom na písmeno b), písmeno j) , za čo mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako aj ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie. Uvedený trest aktuálne vykonávam. Posledné dva odseky na strane číslo 2 odôvodnenia sťažnosti prokurátora, sa očividne netýkajú mňa, ale nejakého iného odsúdeného, podľa toho, čo je uvedené v

poslednom odseku na str. 2, odsúdeného C. T.. Prokurátor pravdepodobne tieto dva odseky zabudol vymazať zo skôr vypracovávaného odôvodnenia sťažnosti, týkajúceho sa inej osoby než mňa. V rozpore s tým, čo o mojich dvoch záznamoch v odpise registra trestov prokurátor uvádza, je v predposlednom odseku druhej strany odôvodnenia sťažnosti uvedené, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a dopustil sa úmyselného trestného činu, a preto mu bol nariadený výkon trestu v trvaní 12 mesiacov. Toto teda jednoznačne nepojednáva o mne. Prokurátor v odôvodnení sťažnosti ďalej tvrdí, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil moje rizikové faktory. V minulosti bolo na mňa pôsobené podmienečným trestom, pričom následne som mal možnosť preukázať zmenu svojho správania, avšak túto som nevyužil, nakoľko som sa dopustil úmyselného a závažného trestného činu, ktorého som sa dopustil voči najbližšej rodine, rodičom a bratovi. Pôsobenie na mňa podmienečným trestom odňatia slobody vraj nesplnilo zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o mojej snahe po náprave a polepšení sa, keďže v súčasnosti sa nachádzam vo výkone trestu pre závažný trestný čin, a to zločin týrania blízkej a zverenej osoby. V prípade môjho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by vraj nebol naplnený jeden zo základných cieľov trestu, ktorým je ochrana spoločností pred kriminálnou činnosťou. Podľa tvrdenia prokurátora u mňa vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa výkonom trestu zabezpečuje ochrana spoločnosti. V závere odôvodnenia sťažnosti prokurátora sa uvádza, že vzhľadom na uvedené je prokurátor toho názoru, že u mňa nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povediem riadny život, a preto pre moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú vraj splnené zákonné predpoklady. Preto prokurátor navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín pod spis. zn.: zo dňa 11.12.2020 podľa ods. l písm. b) zrušil a zároveň podľa ods. l, ods. 2 môj návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.

Prokurátor v odôvodnení sťažnosti fakticky len opisoval obsah hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom zo dňa 25.09.2020, s obsahom ktorého som sa ja do podrobností vysporiadal už v doplnení návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 18.11.2020 vypracovanom mojou obhajkyňou a neskôr som sa k nemu spolu s JUDr. D. C. vyjadril na verejnom zasadnutí dňa 11.12.2020. S mojím podaním zo dňa 18.11.2020, označeným ako doplnenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je potrebné aby sa odvolací súd detailne oboznámil, pretože na jeho 8 stranách je uvedené všetko podstatné svedčiace v prospech môjho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu splnenia podmienky tak formálnej ako i materiálnej. Súd sa s mojimi tvrdenia, dôkazmi a dôvodmi stotožnil, keď ich pretavil do odôvodnenia svojho rozhodnutia. V doplnení návrhu zo dňa 18.11.2020 som uviedol , že ústav moju osobu jednoznačne pozitívne zhodnotil a to, že , rozpore so všetkým v hodnotení uvedeným ma napokon neodporučil podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody a urobil záver o mojej nepriaznivej resocializačnej prognóze, vyznieva nepochopiteľne. Okresný súd Trenčín vo svojom uznesení pod spis. zn.: zo dňa 11.12.2020 sám uviedol, že z obsahu hodnotenia ústavu nezistil žiadne negatíva o mne počas doby výkonu trestu. Hodnotenie mojej osoby podľa názoru súdu vyznieva pozitívne. Neboli u mňa zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, trávil som výkon trestu aktívne, zapájal som sa do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, bol som pracovne zaradený, takisto som sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, 2-krát som bol aj disciplinárne odmenený. Ako jediné negatívum sa tak prvostupňovému súdu javil iba môj vraj čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, keď vraj svoju vinu racionalizujem a poukazujem na zlý rodinný vplyv. V tejto súvislosti však súd dodal, že čiastočne kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť sám o sebe nemusí byť prekážkou, čo platí najmä u prvotrestaných osôb, prípadne osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, čo je aj môj prípad. V takýchto prípadoch totiž existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Hodnotenie ústavu má však pre súd len odporúčací charakter a je v konečnom dôsledku na konajúcom súde, aby zhodnotil či napriek hodnoteniu odsúdený podmienky podľa S 66 spĺňa alebo nie. Súd sa nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý ma neodporučil podmienečne prepustiť, keď súd skonštatoval, že som vo výkone trestu preukázal zlepšenie, bol som 2-krát disciplinárne odmenený, mám vybudované riadne pracovné návyky, predložil som súdu podanie od spol.: Celdamar - stavebná spoločnosť s.r.o, v zmysle ktorého má predmetná spoločnosť záujem ma zamestnať, mám vybudované riadne sociálne zázemie, keď som počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt s rodičmi, súrodencami a dcérou, predložil som súdu listiny, v ktorých mi rodina odpúšťa, že som sa na nich dopustil trestnej činnosti a tiež listiny z ktorých vyplynulo, že mám možnosť

bývania u svojej matky. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade môjho prepustenia na slobodu nebudem vzhľadom k mojim vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na moje sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Súd tiež skonštatoval, že sa priznávam od začiatku k spáchaniu trestnej činnosti, pričom plním aj stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že som využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ma viedli k spáchanej trestnej činnosti.

Na str. 5 môjho doplnenia návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 18.11.2020 uvádzam, že svoj program zaobchádzania plním vo všetkých jeho bodoch, čo jednoznačne vyplýva z hodnotenia ústavu zo dňa 25.09.2020. Vo vzťahu k svojmu vraj čiastočne kritickému postoju k páchaniu trestnej činnosti som uviedol, s čím sa stotožnil i okresný súd, že ku skutkom, ktorých som sa vo vzťahu ku svojim blízkym dopustil, som sa hneď priznal. Všetko nesmierne ľutujem a to od začiatku. Keď sa ma pedagóg pýtal na to, ako sme ako rodina žili, priznal som, že to nebolo vždy ideálne a porozprával som mu o problémoch, ktoré sme mali, no nikdy som tým neospravedlňoval svoje konanie, nikdy ho neracionalizoval a nevyhováral sa na zlý rodinný vplyv. Uviedol som, že sme chovali zvieratá, vždy sme mali, čo sme k životu potrebovali, mali sme sa všetci radi. Podporovali sme sa navzájom a pomáhali si. Na tej istej strane doplnenia návrhu zo dňa 18.11.2020 uvádzam i to, že s vyhodnotením rizika môjho sociálneho zlyhania, resocializačnou prognózou v hodnotení ústavu uvedenou, tvrdenými rizikovými faktormi a negatívnym záverom z tohto všetkého odvodeným, nemôžem súhlasiť. Pokiaľ ide o závažnosť spáchanej trestnej činnosti, táto sama o sebe nemôže byť prekážkou na podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keďže závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho čí sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti. Rovnako túto vec vidí i okresný súd. Voči svojej trestnej činnosti som sa nikdy nevyjadroval a nevyjadrujem iba čiastočne kriticky. Odsudzoval som a odsudzujem svoju trestnú činnosť, ľutujem ju, vyčítam si, čoho som sa dopustil a ničím svoje konanie neospravedlňujem. Drogovo závislý už nie som. Absolvoval som počas výkonu trestu odňatia slobody protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Liečenie bolo úspešné, zbavil som sa svojej závislosti a urobím všetko preto, aby som už nikdy nepodľahol návykovým látkam. Chcem žiť ako riadny občan, zamestnať sa, starať sa o dcérku, pomáhať svojej rodine. Uviedol som, že hoci bol pre mňa výkon väzby a trestu odňatia slobody obdobím ťažkým, vytrpel som si svoje, jediné veľké pozitívum to predsa len malo a to práve v absolvovaní protitoxikomanického liečenia. Teraz môžem hrdo vyhlásiť, že som čistý, nie som už drogovo závislý. Keďže drogy už neberiem a brať nebudem, odpadá i zmienená emočná labilita pod ich vplyvom. Čo sa dlhov týka, dlžobu voči banke z minulosti, mám už splatenú. Po nástupe do väzby, som nemal možnosť platiť výživné na dcérku v plnej výške, a tak priateľka podala návrh na vykonanie exekúcie na výživné, pričom splácať túto exekúciu mi pomáha moja matka, ktorá na D. platí súdnemu exekútorovi 25 € mesačne na podklade dohody s exekútorom. Aj kvôli tejto exekúcii by som sa chcel hneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zamestnať, aby som si svoju povinnosť voči dcérke mohol plniť ja a nemusela tak robiť moja mama. Rodičia mi vo všetkom pomáhajú ako len môžu, je načase, aby som im to mohol začať oplácať. Čo sa zmieneného disharmonického rodinného prostredia týka, naša rodina, tak ako každá, má svoje problémy, nie je v nej všetko ideálne, no ako rodina držíme spolu, pomáhame si navzájom a máme sa radi. Po prepustení z výkonu trestu budem bývať s mamou na adrese Rozkvet XXXX/XXX, XXXX X Považská Bystrica a viem, že mama mi bude vždy nápomocná v mojom zaradení sa do života. Taktiež viem, že sa budem môcť oprieť i o svojho otca a súrodencov, ktorí mi odpustili to, čoho som sa dopustil. V dotazníku a hodnotení rizika sociálneho zlyhania, ktorý je prílohou hodnotenia mojej osoby , je uvedené, že predmetný dotazník bol vyplnený 08.01.2020. Protitoxikomanické liečenie, vďaka ktorému som sa vyliečil zo závislosti na návykových látkach, som však nastúpil až po tomto dátume. Dotazník mal byť vyplnený až po podaní môjho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. S udelením bodov za jednotlivé hodnotené oblasti nemôžem súhlasiť, a preto som sa na str. 6, 7 a 8 doplnenia návrhu zo dňa 18.11.2020 s každou hodnotenou oblasťou a bodmi za ňu detailne vysporiadal. Súd celú vec správne vyhodnotil, keď sa nestotožnil s vysokým rizikom sociálneho zlyhania pri nepriaznivej resocializačnej prognóze. Uvedené prognózy nie sú pre súd záväzné, ale majú skôr orientačný resp. pomocný charakter.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2020 zástupca Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnej zmene. Teraz to už pravda

nie je. Po 11.12.2020 som bol disciplinárne odmenený za výkon práce v ústave a to vo forme pochvaly. Počas výkonu trestu som bol teda už nie dvakrát ale trikrát disciplinárne odmenený, pričom disciplinárne potrestaný som nebol ani raz.

Pokiaľ prokurátor v odôvodnení sťažnosti uvádza, že v minulostí bolo na mňa pôsobené podmienečným trestom, pričom následne som mal možnosť preukázať zmenu svojho správania, avšak túto som nevyužil, nakoľko som sa dopustil úmyselného a závažného trestného činu, ktorého som sa dopustil voči najbližšej rodine, rodičom a bratovi, súd sa s týmto jednoznačne vysporiadal na str. 8 uznesenia, keď uviedol, že neprihliadol na moje predchádzajúce odsúdenie (OS Považská Bystrica sp. zn. ), keďže to je z roku 2004, vzhľadom na odstup času nemá podľa súdu relevanciu vo vzťahu k mojej následnej trestnej činnosti. Súd tiež uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody som nakoniec po prvýkrát (v ústave s minimálnym stupňom stráženia) a teda neexistuje v mojom prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na moju prevýchovu. Ja dodávam, že skutkov, za ktoré som vo výkone trestu, som sa dopustil viac ako 1 O rokov po mojom prvom odsúdení a to výlučne z dôvodu svojej závislosti na návykových látkach. Keby som nebol pod ich vplyvom, nikdy by som sa nebol dopustil toho, čoho som sa dopustil a čo budem ľutovať do konca života. Teraz som však už vyliečený a pevne rozhodnutý nikdy sa už drog ani iných návykových látok nedotknúť.

Vo vzťahu k tvrdeniu prokurátora, že v prípade môjho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných cieľov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminálnou činnosťou, poukazujem na to, čo na začiatku strany 8 uznesenia zo dňa 11.12.2020 uvádza súd a to, že odsudzujúcim rozsudkom mi uložené ochranné liečenie v ústavnej forme bolo následne zmenené na an1bulantné. Z toho vyplýva, že u mňa neexistuje potreba, aby som bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak budem toto liečenie vykonávať v ambulantnej forme. Súd mi práve pre eliminovanie tohto rizika zároveň uložil aj zákaz užívania alkoholických nápojov či iných návykových látok. Súd uviedol, že pokiaľ budem dodržiavať režim ambulantnej formy liečenia, je zlučiteľný aj môj pobyt na slobode. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom zo dňa 25.09.2020 vyplynulo, že som sa počas doby výkonu trestu nedopustil žiadneho agresívneho správania voči pracovníkom ústavu ani voči ostatným spoluodsúdeným. Emočne labilným som v čase pred vzatím do väzby býval až pod vplyvom návykových látok, čomu zodpovedá i uložené ochranné protitoxikomanické liečenie. No i v tomto bol u mňa dosiahnutý progres, keď mi bola zmenená forma výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Predo mnou už nie je dôvod spoločnosť chrániť. Som vyliečený, čistý a takým už zostanem. Nie som ani v najmenšom pre spoločnosť nebezpečný. Som pevne rozhodnutý viesť riadny život a už sa nikdy ani len nedotknúť návykových látok.

Ja sa plne stotožňujem s rozhodnutím okresného súdu a s odôvodnením jeho rozhodnutia.

S poukazom na všetko vyššie uvedené a s poukazom na zákonné a správne uznesenie Okresného súdu Trenčín pod spis. zn.: zo dňa 11.12.2020 vo všetkých jeho výrokoch navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod spis. zn.: zo dňa 11.12.2020 ako nedôvodnú zamietol podľa .“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by mali byť zrušené sťažnosťou prokurátora napadnuté výroky uznesenia okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotných napadnutých výrokov. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že existencia takýchto procesných vád v konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, nie je v dôvodoch podanej sťažnosti ani vytýkaná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovný obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Z obsahu hodnotenia súd v podstate nezistil žiadne negatíva o odsúdenom počas doby výkonu trestu. Hodnotenie odsúdeného preto vyznieva pozitívne. Konkrétne neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, odsúdený trávil výkon trestu aktívne, zapájal sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti, bol pracovne zaradený, takisto sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, 2-krát bol aj disciplinárne odmenený.

Ako jediné negatívum sa tak javí iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený vinu racionalizuje a poukazuje na zlý rodinný vplyv. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že čiastočne kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť sám o sebe nemusí byť prekážkou, avšak to platí najmä u prvotrestaných osôb, prípadne osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, čo je aj prípad odsúdeného. V takýchto prípadoch totiž existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 2-krát disciplinárne odmenený, zároveň má vybudované riadne pracovné návyky, keď vo výkone trestu bol pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Odsúdený zároveň predložil aj podanie od spoločnosti CELDAMAR, stavebná spoločnosť, s.r.o. (č. l. 4), v zmysle ktorého má predmetná spoločnosť záujem odsúdeného zamestnať. Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt s rodičmi, súrodencami a dcérou. Zároveň odsúdený predložil aj listiny, v ktorých mu jeho rodina odpúšťa, že sa na nich dopustil trestnej činnosti. Z týchto listín tiež vyplynulo, že odsúdený má možnosť bývania u svojej matky. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Nakoniec odsúdený sa priznáva k spáchaniu trestnej činnosti, pričom v podstate plní aj stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že odsúdený využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu tie sú podľa súdu u odsúdeného čiastočne znížené resp. nie sú úplne opodstatnené (závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie protitoxikomanické, emočná labilita po vplyvom návykových látok, dlhy a disharmonické rodinné prostredie).

V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. závažnosť spáchanej trestnej činnosti, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o II. čiastočne kritický postoj k spáchanému trestnému činu v tejto časti súd odkazuje na časť rozhodnutia týkajúcej sa splnenia druhej podmienky, kde sa súd touto okolnosťou už zaoberal.

V prípade III. nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia a emočnej lability pod vplyvom návykových látok súd z odsudzujúceho rozhodnutia zistil, že odsúdenému bolo uložené ochranné

liečenie v ústavnej forme. Následne však bola táto forma zmenená na ambulantnú. Z uvedeného teda vyplýva, že u odsúdeného neexistuje potreba aby bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak ten bude vykonávať toto liečenie v ambulantnej forme. Súd pre eliminovanie tohto rizika zároveň uložil odsúdenému aj zákaz užívania alkoholických nápojov či iných návykových látok.

Pokiaľ ide o IV. dlhy je nutné uviesť, že odsúdený vo výkone trestu pracoval, čím si udržal pracovné návyky, zároveň predložil aj podanie od spoločnosti CELDAMAR, stavebná spoločnosť, s.r.o. (č. l. 4), z ktorého vyplýva, že má možnosť v uvedenej spoločnosti sa zamestnať. Taktiež má možnosť bývať u svojej matky. Z uvedeného tak súdu vyplýva, že odsúdený by po prepustení nemal byť odkázaný na páchanie trestnej činnosti aby si zabezpečil prostriedky na živobytie. Nakoniec vo výkone trestu ani nie je pre majetkovú trestnú činnosť.

Nakoniec pokiaľ ide o V. disharmonické rodinné prostredie túto skutočnosť odsúdený sám nemôže ovplyvniť. Naproti tomu z obsahu hodnotenia vyplýva, že odsúdený bol v kontakte s rodinou a vzhľadom na zaslané podania od rodiny (zmier a záruka od matky) možno usudzovať, že vzťahy nie sú vážne narušené.

Z hľadiska povahy trestnej činnosti, na ktorú súd musí v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadať, súd uvádza, že odsúdený spáchal trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorej sa dopustil na vlastných rodičoch a bratovi. Ide teda o násilnú trestnú činnosť. K tomu súd prihliadol k hodnoteniu ústavu, z ktorého obsahu vyplynulo, že odsúdený sa počas doby výkonu trestu nedopustil žiadneho agresívneho správania voči pracovníkom ústavu ani voči ostatným spoluodsúdeným. Z hodnotenia zároveň vyplynulo, že odsúdený je emočne labilný až pod vplyvom návykových látok. Čomu zodpovedá aj uložené ochranné protitoxikomanické liečenie. Je však nutné uviesť, že aj v tomto bol u odsúdeného dosiahnutý progres, keď mu bola zmenená forma výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Je teda zrejmé, že odsúdený pokiaľ bude dodržiavať režim ambulantnej formy liečenia je zlučiteľný aj jeho pobyt na slobode.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto súd nestotožnil ani s vysokým rizikom sociálneho zlyhania pri nepriaznivej resocializačnej prognóze. Pri ich vyhodnotení ústav poukazoval najmä na vyššie uvedené rizikové faktory. Nakoniec uvedené prognózy nie sú pre súd záväzné, ale majú skôr orientačný resp. pomocný charakter.

Na záver sa má súd potrebu vyjadriť aj k trestnej minulosti odsúdeného, keďže ten bol doposiaľ už 2-krát súdne trestaný. Súd neprihliadol na predchádzajúce odsúdenie (OS Považská Bystrica sp. zn. ), keďže to je z roku 2004, vzhľadom na odstup času nemá podľa súdu relevanciu vo vzťahu k následnej trestnej činnosti odsúdeného. Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje v jeho prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov za uloženia I. zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a II. príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.“

Podľa názoru krajského súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd dal všetky odpovede na otázky rozhodné z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre podmienečné

prepustenie odsúdeného a podľa názoru krajského súdu dal aj odpovede na zásadné otázky nastolené v dôvodoch sťažnosti prokurátora, pričom argumentácia okresného súdu nielenže má úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, ale dáva jasné a zrozumiteľné odpovede aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.

Z dôvodov sťažnosti prokurátora podľa názoru krajského súdu vyplýva, že prokurátor namieta správnosť záveru okresného súdu ohľadne možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život s poukazom na závery hodnotenia riaditeľa ústavu k žiadosti odsúdeného. Podľa názoru krajského súdu okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nie je možné stotožniť sa s negatívnym odporúčaním ústavu, ktoré odporúčanie aj podľa názoru krajského súdu s poukazom na poznatky o správaní sa a konaní odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu vyznieva formalisticky.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietané rizikové faktory u odsúdeného, podľa ktorých sa podľa jeho názoru nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti nestotožnil.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade správne zistil a vyhodnotil skutočnosť, že na odsúdeného je prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, kedy do popredia vystupuje prevýchovná zložka výkonu trestu tak, ako to má na zreteli aj účel inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú trestnú minulosť odsúdeného, ktorá má byť rizikovým faktorom u odsúdeného kde prokurátor uviedol, že „na odsúdeného bolo v minulosti pôsobené podmienečným trestom, pričom následne mal možnosť preukázať zmenu svojho správania, avšak túto nevyužil, nakoľko sa dopustil úmyselného a závažného trestného činu...“, krajský súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti nestotožnil. Ako vyplýva z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd s touto námietkou neopomenul vysporiadať sa. Podľa názoru krajského súdu okresný súd veľmi správne vyvodil závery o veľkom časovom odstupe od spáchania predchádzajúcej trestnej činnosti. Krajský súd nad rámec odôvodnenia okresného súdu konštatuje, že v prípade predchádzajúceho jediného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.12.2004, sp. zn. , kde bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom sa odsúdený dňa 12.4.2006 osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd nestotožnil ani s argumentáciou prokurátora, že „odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a dopustil sa úmyselného trestného činu, a preto mu bol nariadený výkon trestu v trvaní 12 mesiacov.“ Táto argumentácia prokurátora nemá absolútne žiadnu oporu v predloženom spise a prokurátor ju bližšie nevysvetlil.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne vyhodnotil aj otázku zistenej čiastočnej kritickosti odsúdeného k trestnej činnosti. K tejto otázke krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti z nekritickosti odsúdeného k svojej trestnej činnosti vo vzťahu k miere rizika možnej budúcej recidívy nemožno automaticky vyvodzovať absenciu naplnenia výchovného účinku trestu u odsúdeného v zmysle Podľa názoru tohto senátu krajského súdu je potrebné rozlišovať medzi nekritickosťou z dôvodu subjektívneho pocitu odsúdeného z nespravodlivosti odsúdenia a z nekritickosti z dôvodu neúcty odsúdeného k záujmom chráneným , majúcom podklad v osobnosti odsúdeného. Krajský súd poukazuje aj na to, že odsúdený sa v základnom konaní k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, čo vyplýva z priznania mu poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák. v odsudzujúcom rozhodnutí. Z hodnotenia riaditeľa ústavu nevyplýva žiadny poznatok o konkrétnom konaní odsúdeného, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nekritickosti odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o ďalší prokurátorom namietaný rizikový faktor u odsúdeného, podľa ktorého sa podľa jeho názoru nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, konkrétne namietaná emočná labilita odsúdeného, krajský súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti nestotožnil. Pokiaľ vo formulári hodnotenia rizík sociálneho zlyhania sú v prípade osoby odsúdeného uvedené aj „vážne emocionálne problémy počas výkonu trestu, emocionálne nestabilný, výbušný, výskyt konfliktov“, krajský

súd v tejto súvislosti uvádza, že z hodnotenia riaditeľa ústavu nevyplývajú žiadne poznatky z konania odsúdeného, v ktorom by sa akokoľvek prejavili emocionálne problémy, nestabilita, výbušnosť a konflikty. Práve naopak, v hodnotení sa konštatuje, že v Ústave na výkon väzby Žilina neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Adaptácia na podmienky výkonu trestu prebehla bez problémov. Správanie odsúdeného a vystupovanie bolo slušné, kooperujúce, bez zaznamenaných negatívnych prejavov, príkazy, nariadenia plnil a rešpektoval bez pripomienok. V kolektívne odsúdených bolo správanie nekonfliktné. Odsúdený nebol disciplinárne potrestaný, naopak bol dvakrát disciplinárne odmenený. Keďže ani z písomných dôvodov sťažnosti prokurátora a ani z hodnotenia riaditeľa ústavu nie je zrejmé, ako sa vysporiadali s uvedenými zistenými skutočnosťami pri vyvodzovaní svojho záveru o rizikách u odsúdeného, krajský súd považoval tieto závery riaditeľa o rizikách recidívy odsúdeného na základe jeho správania sa za nepreskúmateľné a nemajúce oporu v konkrétnych poznatkoch o správaní sa odsúdeného počas výkonu trestu.

V súvislosti s námietkami prokurátora v dôvodoch sťažnosti, že odsúdený sa spáchania trestného činu dopustil na najbližšej rodine, rodičoch a bratovi s tým, že vykonanie celého nepodmienečného trestu má plniť najmä ochrannú funkciu, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený sa s touto najbližšou rodinou zmieril, čo vyplýva nielen z predloženej dohody (viď č.l. 2), ale aj z toho, že počas výkonu trestu s nimi udržiaval kontakt formou korešpondencie, telefonovania aj návštev. Tento vzťah sa tak javí ako revitalizovaný. Podľa názoru krajského súdu uvedená skutočnosť podporuje predpoklad, že odsúdený, ktorý je prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, bude po prepustení viesť riadny život.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne vyhodnotil aj otázku drogovej závislosti, ktorá bola dôvodom páchania trestnej činnosti odsúdeného. Ani krajský súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že by táto skutočnosť mala byť dôvodom, ktorý by bránil prijať záver o očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Z obsahu hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody jednoznačne vyplýva, že odsúdený počas výkonu trestu vykonal ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, zúčastňoval sa terapeutických aktivít liečebného režimu a za zodpovedné plnenie liečebného režimu bol dva krát disciplinárne odmenený formou pochvaly. Liečba bola zmenená na ambulantnú, v ktorej bude odsúdený pokračovať po skončení výkonu trestu. Okrem toho, okresný súd odsúdenému správne uložil aj obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

S poukazom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, s poukazom na doterajšie poznatky o jeho osobe a s poukazom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, podľa názoru krajského súdu okresným súdom uložené obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu sú spôsobilé eliminovať rizikové faktory života odsúdeného, ktoré rizikové faktory mali rozhodný podiel na spáchaní jeho trestnej činnosti. Práve možnosť kontroly dodržiavania uložených povinností a obmedzení umožní priebežnú kontrolu správania sa odsúdeného na slobode, ktorá kontrola by absentovala po úplnom vykonaní trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru krajského súdu v prípade tohto odsúdeného z hľadiska dovŕšenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. na miske váh prevažuje možnosť kontroly odsúdeného počas uloženej skúšobnej doby nad výchovným pôsobením na odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody počas zostávajúcej doby doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.