Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-140-2020.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: G. H., U.. XX.X.XXXX, R. B. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 950,73 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2020 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 950,73 EUR s príslušenstvom, titulom nesplatenia poskytnutej pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania
2. Uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku 3.000 EUR. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 83,75 EUR, a to do celkovej sumy vo výške 5.025 EUR. Žalovaná z dlžnej sumy uhradila 3.071,97 EUR. Vzhľadom na to, že porušila povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 28.9.2017 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2017 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 950,73 EUR.
3. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.7.2020 žalobca uviedol, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná bola riadne oboznámená so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporovala a vykonávala úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku.
4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 29.9.2020. Písomným podaním zo dňa 5.10.2020 žalovaná uviedla, že si je vedomá dlhu a požiadala o splátkový kalendár.
5. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
6. Dňa 20.5.2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvorila so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytla úver
vo výške 3.000,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelne v 60 mesačných splátkach vo výške 83,75 EUR, pri fixnej úrokovej sadzbe 25%, rovnakej výške RPMN, s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 5.025 EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná z poskytnutého úveru uhradila splátky vo výške 3.071,97 EUR.
7. Právny predchodca žalobcu dňa 28.9.2017 zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej ju vyzval k úhrade dlžných splátok vo výške 335 EUR, zároveň ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru.
8. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 právny predchodca žalobcu poskytnutý úver zosplatnil a žalovanú vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 2.850,57 EUR.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“), účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Súd má za to, že aj keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovanú hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžníčka ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaná, ako spotrebiteľ, dňa 14.3.2016 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7530502415, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3.000 EUR, ktorý mala žalovaná splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 83,75 EUR. Prvá splátka bola splatná 20.4.2016, termín končenej splatnosti mal nastať 20.3.2021 s tým, že každú splátku mala uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci. Účastníci dohodli fixnú úrokovú sadzbu vo výške 25%, celkové náklady spotrebiteľa predstavoval 2.025 EUR, z ktorého dôvodu žalovaná bola povinná zaplatiť čiastku 5.025 EUR.
17. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (25 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/ PUM/0710-01-2013.XLS) boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1 roka do 5 rokov v mesiaci marec 2016, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,84 %. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z pôžičky 25 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Žalovaná z poskytnutej pôžičky 3.000 EUR uhradila sumu vo výške 3.071,97 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu by mal žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenou sumou. Žalovaná však uhradila žalobcovi o 71,97 EUR viac, teda aj žalobcom požadované náklady v sume 7,56 €, ktoré žalovaná uznala, z ktorého dôvodu súd žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Súd tak právne uzatvára, že v konaní bola úspešná v plnom rozsahu žalovaná a teda by mala nárok na náhradu trov konania. Tej však žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).