Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-52-2020.pdf
PDF · 131 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 150,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150, - eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150, - eur od 18. 12. 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06. 05. 2020 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 150 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150 EUR od 18. 12. 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 04. 11. 2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Audi A4, EČV: R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený W. O., N. O. N. XXXX/XXA, XXX XX Ž. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Caddy, EČV: N., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Uviedol, že poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 35/2019 zo dňa 07. 11. 2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed SW, EČV: N. v čase od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019. V ďalšom žalobca uvádzal, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0302019 zo dňa 13. 11. 2019, splatnú dňa 13. 11. 2019 na sumu 360 EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019, t.j. 6 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 55 EUR. V sume 360 EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený mal zároveň dňa 13. 11. 2019 postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 04. 11. 2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 360 EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody
z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 13. 11. 2019. Žalovaný mal poskytnúť žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 210 eur. Krátenie poistného plnenia nemalo byť zo strany žalovaného odôvodené. Podľa názoru žalobcu, náklady vo výške 360, - EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnený nárok vo výške 150 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 360 EUR uvedenej na faktúre č. 0302019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 210 EUR.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 30Up/862/2020 zo dňa 20. 05. 2020.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca v návrhu nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti a o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Niektoré síce majú vyplývať z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa žalovaného postačujúce. Zo Zmluvy o nájme nemalo byť zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentovali mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nemá byť uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. V ďalšom právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa obsahu zmluvy o nájme už pri jej uzavretí malo byť podľa jeho názoru dohodnuté, že nájom potrvá do 12. 11. 2019, pričom pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude doručený krycí list žalovaného. V zmysle uvedeného vyvodzoval záver, že zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená 07. 11. 2019 ako má tvrdiť žalobca, ale najskôr dňa 12. 11. 2019, čo podľa jeho názoru zakladá pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným. Ďalej podľa názoru žalovaného žalobca nemá byť aktívne vecne legitimovaný. Podľa žalovaného nemohol poškodený platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to uvádza žalobca. Ďalej uviedol, že ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom má vyplývať, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný zároveň uviedol, že považuje postúpenie pohľadávky poškodeným za úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že tento nárok voči Žalovanému vyslovene zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca podľa tvrdenia žalovaného zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení Poškodeného zo dňa 13. 11. 2019 mal Poškodený uviesť, že počas doby opravy svojho vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný, avšak toto tvrdenie nie je podľa žalovaného nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované. Ďalej poukázal na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 03. 12. 2019, v zmysle ktorého poskytol žalovaný žalobcovi plnenie zodpovedajúce sadzbe za nájom vozidla v sume 42 eur s DPH/deň. Zároveň namietol žalobcom nárokovaný úrok z omeškania a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec dňa 26. 06. 2020 Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
6. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žurnalizované na č. l. 30 rub - 33 spisu, v ktorom uviedol, že odpor podaný žalovaným považujeme za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá mať oporu v skutkovom ani právnom stave a má byť produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Ďalej uviedol, že žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 13.11.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. KIA Ceed SW podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške 360,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Ďalej uvádzal, že v danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu mal vzniknúť záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa mali dohodnúť, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Dôvodil, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. Uvádzal, že z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). V ďalšom považoval za potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy majú byť v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa mali prenajímateľ a nájomca dohodnúť na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo mal využívať poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný si mal svojvoľne určiť dobu trvania nájmu, pričom takýto postup nemožno podľa žalobcu akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových
znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže má byť bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. Z predloženého čestného prehlásenia poškodeného ako aj z potvrdenia autoservisu má vyplývať, že opravené vozidlo bolo odovzdané poškodenému po doručení krycieho listu poisťovňou dňa 12.11.2019. Uviedol, že žalovaný neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto mal vyzdvihnúť a náhradné vozidlo vrátiť hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Ďalej uvádzal, že z cenníka spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., pôsobiacej v žilinskom regióne, vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Kia Ceed SW vo výške 55,- EUR s DPH. Z cenovej ponuky spoločnosti MK car s.r.o. zohľadňujúcu konkrétne miesto a čas, vyplýva cena denného nájomného za vozidlo značky Kia Ceed 1,6 CRDI vo výške 58,80 EUR. Autopožičovňa MIBACAR Žilina má prenajímať vozidlá v ekonomickej triede od 110,- EUR. K poplatku vo výške 30,- EUR uviedol, že tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku malo byť priamo súčasťou zmluvy o nájme č. XX/XXXX, okrem toho má byť poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. K úroku z omeškania uviedol, že ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 zákona o PZP po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6, teda sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona o PZP. Zmyslom vyššie označenej právnej úpravy nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Opačný výklad tohto ustanovenia by umožňoval oddialenie plnenie poisťovne často bez právne relevantných dôvodov a bez rizika takýto postup kompenzovať sankciou v podobe úrokov z omeškania. Žalobcom prezentovaný výklad považoval za ústavne konformný, ktorý rešpektuje právo na ochranu majetkových práv fyzických a právnických osôb. Poukázal na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp. zn. 8Co/132/2019.
7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 11. 12. 2020 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 04. 11. 2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A4, EČV: R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený W. O., N. O. N. XXXX/XXA, XXX XX Ž. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Caddy, EČV: N., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
10. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme č. 35/2019 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 7 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn.
KIA Ceed SW, EČV: N. XXX H., a to na dobu od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné nájomné vo výške 55, - EUR a zmluvné nájomné vo výške 55,- EUR denne. V zmluve o nájme bola zároveň uvedená suma poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, a to vo výške 30, - EUR.
11. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 35/2019 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 7 rub spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED SW žalobcom odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 07. 11. 2019 a poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 12. 11. 2019. Zároveň v tomto protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla zn. AUDI A4, EČV: R. XXX L. označený poškodený, pričom v časti „oprávnený vodič“ je uvedené: „vozidlo stálo.“ Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka (č. poistky: XXXXXXXXXX/X, č. poistnej udalosti: XXXXXXXXXX).
12. Dňa 13. 11. 2019 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 13. 11. 2019 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX zn. KIA Ceed SW, EČV: N. XXX H. za obdobie od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019, t. j. za 6 dní sumu 55 eur (6 x 55,- EUR) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur; teda spolu na úhradu sumu 360,- EUR.
13. Dňa 13. 11. 2019 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 rub - 9 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Volkswagen Caddy, EČV: N. XXX V., vo výške 360 eur z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 04. 11. 2019 na vozidle zn. Audi A4, EČV: R. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť Poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 360 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. KIA Ceed SW, EČ: N. XXX H.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
14. Dňa 13. 11. 2019 poškodený podpísal čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 rub spisu), že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. KIA Ceed SW po dobu od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 11. 2019 v autoservise. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
15. Listom zo dňa 13. 11. 2019 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 13. 11. 2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 11. 2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 360,- EUR na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.
16. Žalovaný v oznámení o zaslaní poistného plnenia zo dňa 03. 12. 2019 adresovanom poistenému žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 11 rub spisu) oznamoval, že dňa 02. 12. 2019 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 210,
- EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody spôsobenej na poškodenom motorovom vozidle EČV: R. XXXII.
17. Podľa detailu pohybu na bankovom účte označenom v liste zo dňa 13. 11. 2019 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 rub spisu) bola na tento účet pripísaná dňa 09. 12. 2019 suma 210, - EUR pod VS: XXXXXXXXXX.
18. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich citovaných ustanovení právnych predpisov:
19. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
20. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
21. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
22. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
23. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
24. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
25. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 28. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 29. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
30. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
31. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
32. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
33. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
35. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
36. Podľa ustanovenia § 559 ods. 1OZ, splnením dlh zanikne.
37. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
38. Podľa ustanovenia § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
39. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
40. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd dospel posúdením náležitostí podanej žaloby k záveru, že podaná žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 132 CSP. Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu (pričom v konaní bolo preukázané, že v predmetom období od 07. 11. 2019 do 12. 11. 2019 bolo poškodené vozidlo servisované (resp. bolo umiestnené v autoservise), a preto si poškodený počas tohto obdobia prenajal náhradné vozidlo). Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodeného voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky).
42. K uvedenému súd uvádza, že započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (napr. peňažné plnenie), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 13. 11. 2019 uzatvorenej medzi poškodeným W. O. a žalobcom boli upravené viaceré práva a povinnosti účastníkov zmluvy, pričom vôľou poškodeného a žalobcu bolo odplatne postúpiť pohľadávku a zároveň započítať fakturované nájomné za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.
43. V ďalšom súd uvádza, že poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že žalobcom uplatňovaný nárok je aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo,.... Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017), dôvodný. Vzhľadom na potrebu poškodeného počas umiestnenia motorového vozidla v autoservise (ktoré, ako bolo v konaní preukázané, trvalo 6 dní) využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného. Zníženie sumy stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať, nakoľko nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla, ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii zaťažilo nad primeranú mieru. Súd neuznal ani paušálne zníženie nájomného zo strany žalovaného, nakoľko dôvodnosť takého zníženia žalovaný v konaní nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalobcom účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,
- EUR má oporu v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, preto je ho možné považovať za náklad účelne vynaložený v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.
44. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, podľa názoru súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (t.j. stanovenie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania) týka omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona (t.j. skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a oznámiť jeho závery poškodenému do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti). Uvedené preto nemá dopad na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 11 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje nárok poškodeného na úroky z omeškania v prípade, ak sa poisťovateľ omešká s plnením poistného plnenia. Súd preto priznal žalobcovi z priznanej časti žalovaného nároku aj úrok z omeškania, a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 18. 12. 2019, t.j. od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 02. 12. 2019), a to s poukazom na ust. § 11 ods. 7 ZPZP.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).