Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6PP-215-2020.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/215/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom D., D. XX/X, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 11.12.2020, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Violy Bakošovej a Vincenta Bezdedu takto
rozhodol:
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa odsúdený A. E., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 26.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/140/2018 zo dňa 26.02.2019.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s odkazom na § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.
odôvodnenie:
Dňa 29.09.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného A. E., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 7) a z priloženého rozhodnutia súd zistil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 26.09.2018 (č. l. 11) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/140/2018 zo dňa 26.02.2019 (č. l. 17) pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2016 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 140 písm. g) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 26.02.2019 a ktorý po započítaní doby väzby (27.01.2017 - 26.02.2019) má predpokladane vykonať dňa 27.01.2022.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 27.05.2020.
V zaslanom hodnotení na odsúdeného (č. l. 6) ÚVTOS Dubnica nad Váhom uviedol, že: „Zasielam Vám hodnotenie k žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkonu trestu“) na odsúdeného A. E., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX/X, okres E.. Menovaný je slobodný, má ukončené stredné odborné vzdelanie, pred výkonom trestu bol nezamestnaný. Do výkonu väzby bol dodaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava
(ďalej len „ústav Ilava“), kde neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne nedostatky. Správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval. Na základe priamych poznatkov, kde u menovaného boli zaznamenané negatívne informácie v odosielanej korešpondencii (suicidálne úvahy v korešpondencii), bol psychológom nariadený zvýšený dohľad, neskôr zvýšená pozornosť. Vo voľnom čase sledoval televíziu, hral spoločenské hry, písal korešpondenciu. Kontakt s vonkajším prostredím udržiaval prevažne formou korešpondencie s družkou, ktorá menovaného vo výkone väzby aj navštevovala. Pracovne zaradený nebol. Dňa 26.02.2019 začal v ústave Ilava vykonávať trest. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ústav Dubnica“) bol premiestnený dňa 24.04.2019. Po bezproblémovom absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou „C“. Adaptáciu na podmienky výkonu trestu menovaný zvládol bez problémov. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave bolo vo vzťahu k príslušníkom aj odsúdeným slušné. Časový rozvrh dňa, ústavný poriadok, zásady čistoty a hygieny dodržiaval bez nedostatkov. V kolektíve odsúdených sa javil ako prispôsobivý a nekonfliktný jedinec. Voľný čas trávil aktívne. Čítal knihy, využíval ponuku ústavnej knižnice. Sledoval televíziu, počúval ústavný rozhlas. Voľný čas taktiež využíval písaním korešpondencie blízkym, hral spoločenské hry. Do pracovného procesu bol zaradený na pracovisko s dohľadom v ústave, kde kompletizoval káble do elektrospotrebičov. Jeho pracovné výsledky boli na požadovanej úrovni. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapájal do čistiacich a upratovacích prác v sektore. Odsúdený mal nadviazaný kontakt so sestrou a družkou všetkými dostupnými formami. Počas výkonu trestu menovaný od 10.09.2019 do 16.06.2020 vykonal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca nariadené ústavné ochranné sexuologické liečenie. Počas uvedenej liečby bolo správanie a vystupovanie menovaného na požadovanej úrovni, participoval na stanovených terapiách. Dňa 01.06.2020 mu bola po absolvovaní ochranného sexuologického liečenia určená diferenciačná skupina „B“. Dňa 16.06.2020 bol premiestnený po vykonaní liečby späť do ústavu Dubnica. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave vo vzťahu k príslušníkom aj odsúdeným je slušné. Časový rozvrh dňa, ústavný poriadok, zásady čistoty a hygieny dodržiava. Voľný čas trávi zmysluplne. Číta knihy, využíva ponuku ústavnej knižnice, sleduje televíziu, hrá spoločenské hry. V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zúčastňuje celoústavných akcií a bohoslužieb. Do pracovného procesu bol opätovne zaradený na pracovisko s dohľadom v ústave, kde kompletizuje káble do elektrospotrebičov. Jeho pracovné výsledky sú na požadovanej úrovni. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapája do čistiacich a upratovacích prác v sektore. Kontakt udržiava so sestrou a družkou všetkými dostupnými formami. Úroveň a kvalita vzťahov sa javia z hľadiska resocializácie odsúdeného ako pozitívne. Blízki odsúdeného podporujú najmä psychicky a kontakt s nimi je pre odsúdeného i motiváciou pre dosahovanie pozitívnych výsledkov počas výkonu trestu. Odsúdený bol doteraz 1-krát disciplinárne odmenený pochvalou za zapájanie sa do činností zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného. Disciplinárne potrestaný nebol. Stanovený program zaobchádzania je zameraný najmä na dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, objasňovanie príčin zlyhania, právne a mravné vedomie, postoj k trestnej činnosti, tiež na zmysluplné trávenie voľného času, plnenie pracovných povinností a udržiavanie kontaktov s primárnou rodinou. Stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený plní čiastočne v časti edukácia z dôvodu postoja k páchanej trestnej činnosti, ktorý bol spočiatku málo kritický, neskôr čiastočne kritický. Z autoanamnestických údajov poskytnutých odsúdeným a zaznamenaných v pedagogickej dokumentácii, tiež v psychologickom vyšetrení vyplýva, že odsúdený spáchanú trestnú činnosť priznáva, ale pri pohovoroch s personálom na danú tému možno pozorovať snahu zahmlievať skutočnosti, na priamu konfrontáciu reaguje únikom od témy, resp. nereaguje vôbec. Ostatné časti stanoveného programu zaobchádzania plní na požadovanej úrovni. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky, súdom nariadené ochranné liečenie sexuologické, emocionálna labilita. Záverom hodnotenia konštatujem, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné prepustenie.“
Z odpisu registra trestov (č. l. 10) a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát. Zároveň v prípade odsúdení vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/24/2000 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/231/2000 sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Ja by som chcel dodať, že ľutujem trestné činy, ktorých som sa dopustil v minulosti, chcem žiť slušný život, zamestnať sa, nájsť si prácu, pri čom pri mne stojí družka a sestra, ktoré ma aj psychicky podporujú. Chcem dokázať všetkým, že napriek tomu, že som sa dopustil trestnej činnosti, zobral som si z toho ponaučenie a do budúcna povediem dobrý život. A na súdoch ma už nikto nikdy neuvidí.“
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí pokiaľ ide o vykonané dokazovanie uviedol, že: „Ja by som chcel len poukázať na to, že výkone trestu odňatia slobody, že napriek tomu, že odsúdený po nariadení výkonu trestu odňatia slobody bol už jeden rok umiestený v ústave, vo výkone trestu nebola realizovaná jeho liečba, museli sme napísať až na generálnu prokuratúru Slovenskej Republiky, lebo klient sa liečiť chcel, mal za to, že toto mu môže pomôcť, pozná príčiny trestnej činnosti, chcel to napraviť. Nakoniec mu bolo vyhovené, liečba bola úspešne realizovaná, čo dokazuje zmena ústavnej liečby na ambulantnú.“ V záverečnom návrhu ďalej uviedol, že: „Ja navrhujem žiadosti vyhovieť, je síce pravda, že klient sa opakovane dopustil trestnej činnosti, avšak treba prihliadnuť na to, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu, jeho osobná sloboda je obmedzená na 4 roky vrátane väzby a bola tiež realizovaná, resp. absolvoval liečbu, ktorej sa sám dožadoval. Odsúdený si uvedomil, za čo bol vo výkone trestu odňatia slobody, aké boli dôsledky jeho konania, má predstavu ako bude fungovať po prepustení, má zázemie, dom, ktorý je neobývaný, má sa kam vrátiť, má sestru, ktorá pracuje vo Veľkej Británii a finančne ho podporí. Sestra mu prisľúbila poskytnúť potrebné financie na prvotný rozbeh po výkone trestu. Chcel by si založiť živnosť a v prípade ak mu to nevyjde, odísť za sestrou do Veľkej Británie. Mám za to, že účel výkonu trestu bol naplnený.“
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Vychádzajúc z výsledkov dokazovania navrhujem žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť a to vzhľadom k opakovaniu trestnej činnosti zachytenej v odpise registre trestov, stanovisko ústavu v priebehu výkonu trestu. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že nie je bezvýznamné, že odsúdený sa závažnej trestnej činnosti za ktorú aktuálne vykonáva dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za identickú trestnú činnosť.“
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190801.html> a 4. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20190801.html> Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania
všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.
Z obsahu hodnotenia súd v podstate nezistil žiadne negatíva o odsúdenom počas doby výkonu trestu. Hodnotenie odsúdeného preto vyznieva pozitívne. Konkrétne neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, odsúdený trávil výkon trestu aktívne, zapájal sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti, bol pracovne zaradený, pričom bol hodnotený kladne, takisto sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, jedenkrát bol aj disciplinárne odmenený.
Ako jediné negatívum sa tak javí iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že čiastočne kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť sám o sebe nemusí byť prekážkou, avšak to platí najmä u prvotrestaných osôb, prípadne osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, čo je aj prípad odsúdeného. V takýchto prípadoch totiž existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Tiež je potrebné uviesť, že ústav čiastočne kritický postoj odsúdeného vyvodil z pohovorov s odsúdeným na tému spáchaného trestného činu, keď odsúdený na danú tému reaguje snahou zahmlievať skutočnosti či únikom k inej téme. Ako súd z obsahu skutkovej vety odsudzujúceho rozhodnutia zistil podstatou protiprávneho konania odsúdeného bolo vydieranie poškodenej, od ktorej žiadal prostredníctvom internetu aby vykonávala rôzne sexuálne praktiky, inak zverejní jej nahé fotky. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti je podľa súdu zrejmé prečo odsúdený sa vyhýba otvoreným rozhovorom na danú tému. V tomto je nutné uviesť, že v prípade aj trestnej činnosti so sexuálnym charakterom umožňuje Tr. poriadok (§ 257 ods. 1 písm. c/) v prípade hlavného pojednávania namiesto vyhlásenia o vine urobiť alternatívne vyhlásenie o nepopretí spáchania predmetného skutku. Uvedené tak samo o sebe neznamená, že odsúdený sa automaticky stotožňuje so samotnou trestnou činnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.
Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.
Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 1-krát disciplinárne odmenený, zároveň má vybudované riadne pracovné návyky, keď vo výkone trestu bol pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt so sestrou a družkou. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Nakoniec odsúdený sa priznáva k spáchaniu trestnej činnosti, pričom v podstate plní aj stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že odsúdený využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu tie sú podľa súdu u odsúdeného čiastočne znížené resp. nie sú úplne opodstatnené (opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť trestného činu, voči ktorému sa vyjadruje čiastočne kriticky, súdom nariadené ochranné liečenie sexuologické, emocionálna labilita).
V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. opakované páchanie trestnej činnosti, že je pravdou, že odsúdený bol už celkom 4-krát súdne trestaný a teda ide o kriminálne narušenejšiu osobu, ktorej náprava je tak z tohto pohľadu sťažená. Zároveň je nutné uviesť, že v prípade odsúdení vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/24/2000 a Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/231/2000 sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený. Navyše tieto odsúdenia sú staršieho dáta a preto nemajú v súčasnosti až takú relevanciu. Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje v jeho prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trest odňatia slobody je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najprísnejším trestom, a z tohto pohľadu je jeho nápravný vplyv na páchateľa vyšší ako je tomu pri ostatných trestoch. Aj preto možno mať za to s poukazom na vyššie rozobrané pozitívne skutočnosti o odsúdenom, že v jeho prípade je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade II. závažnosti spáchanej trestnej činnosti súd uvádza, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o III. čiastočne kritický postoj k spáchanému trestnému činu v tejto časti súd odkazuje na časť rozhodnutia týkajúcej sa splnenia druhej podmienky, kde sa súd touto okolnosťou už zaoberal.
V prípade IV. nariadeného ochranného sexuologického liečenia súd z odsudzujúceho rozhodnutia zistil, že toto bolo odsúdenému uložené v ústavnej forme. Následne však bola táto forma zmenená na ambulantnú. Z uvedeného teda vyplýva, že u odsúdeného neexistuje potreba aby bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak ten bude vykonávať toto liečenie v ambulantnej forme.
Nakoniec pokiaľ ide o V. emocionálnu labilitu z obsahu hodnotenia súd zistil, že u odsúdeného boli v korešpondencii zaznamenané suicidálne (samovražedné) úvahy. Uvedené skutočnosti súd z pohľadu ochrany spoločnosti nepovažuje za negatívum. Za negatívum by považoval pokiaľ by sa emočná labilita odsúdeného prejavovala agresívnym správaním vo vzťahu k iným osobám. Takéto skutočnosti však z obsahu hodnotenia nevyplynuli.
Z hľadiska povahy trestnej činnosti, na ktorú súd musí v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadať, súd uvádza, že odsúdený spáchal trestný čin vydierania, ktorého podstata mala sexuálny rozmer, keď od inej osoby vyžadoval cez internet určité sexuálne praktiky. V tejto súvislosti súd zohľadnil, že u odsúdeného došlo k progresu, keď mu bola zmenená forma výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Je teda zrejmé, že odsúdený pokiaľ bude dodržiavať režim ambulantnej formy liečenia je zlučiteľný aj jeho pobyt na slobode.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.
Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov za uloženia príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Záverom súd dodáva, že nakoľko bol v čase konania verejného zasadnutia sudca JUDr. Michal Fiala, ktorému bola vec pôvodne pridelená, práceneschopný, vo veci konal a rozhodol zastupujúci sudca v zmysle platného rozvrhu práce Mgr. Michal Frátrik.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.