Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-16-2021.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v E., pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.b), písm.c) v spojení s § 139 ods.1 písm.a), § 140 písm.b) Tr.zák., prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 3. februára 2021 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. decembra 2020, sp. zn. 6Pp/215/2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 11. decembra 2020, sp. zn. 6Pp/215/2020, podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustil odsúdeného A. E. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 26.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/140/2018 zo dňa 26.02.2019. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a s odkazom na § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. ustanovil odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone tohto trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a dôvodne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Bola u neho teda splnená tak formálna, ako aj obe materiálne podmienky jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie formálnej podmienky mal súd za preukázané zo skráteného výpisu a splnenie oboch materiálnych podmienok mal súd za preukázané z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom a to napriek tomu, že ústav na výkon trestu neodporučil jeho podmienečné prepustenie, keď odsúdený podľa záveru hodnotenia preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie iba čiastočne. Okresný súd uviedol, že z obsahu hodnotenia v podstate nezistil žiadne negatíva o odsúdenom počas doby výkonu trestu. Hodnotenie odsúdeného preto vyznieva pozitívne. Konkrétne neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, odsúdený trávil výkon trestu aktívne, zapájal sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti, bol pracovne zaradený, pričom bol hodnotený kladne, takisto sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, jedenkrát bol aj disciplinárne odmenený. Ako jediné negatívum sa tak javí iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti okresný súd dodal, že čiastočne kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť sám o sebe nemusí byť prekážkou, avšak to platí najmä u prvotrestaných osôb, prípadne osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, čo je aj prípad odsúdeného. V takýchto prípadoch totiž existuje predpoklad, že k dovŕšeniu nápravy dôjde práve počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Vzhľadom na uvedené sa tak okresný súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Okresný súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 1-krát disciplinárne odmenený, zároveň má vybudované riadne pracovné návyky, keď vo výkone trestu bol pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt so sestrou a s družkou. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Nakoniec odsúdený sa priznáva k spáchaniu trestnej činnosti, pričom v podstate plní aj stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že odsúdený využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti. V prípade nariadeného ochranného sexuologického liečenia okresný súd z odsudzujúceho rozhodnutia zistil, že toto bolo odsúdenému uložené v ústavnej forme. Následne však bola táto forma zmenená na ambulantnú. Z uvedeného teda vyplynulo, že u odsúdeného neexistuje potreba, aby bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak bude vykonávať toto liečenie v ambulantnej forme. Nakoniec okresný súd pokiaľ ide o emocionálnu labilitu vyplývajúcu z obsahu hodnotenia zistil, že u odsúdeného boli v korešpondencii zaznamenané suicidálne (samovražedné) úvahy. Uvedené skutočnosti okresný súd z pohľadu ochrany spoločnosti nepovažuje za negatívum. Za negatívum by považoval, pokiaľ by sa emočná labilita odsúdeného prejavovala agresívnym správaním vo vzťahu k iným osobám, takéto skutočnosti však z obsahu hodnotenia nevyplynuli. Okresný súd tiež uviedol, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. Prihliadnuc na uvádzané skutočnosti a tiež na charakter odsúdeným spáchanej trestnej činnosti a ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel súd k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech odsúdeného. Namietal v nej jeho správnosť najmä z dôvodu absencie materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie, keď aj Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom vo svojom hodnotení konštatuje, že síce správanie odsúdeného bolo počas výkonu trestu na požadovanej úrovni, avšak stanovené ciele zaobchádzania plní iba čiastočne, v časti edukácia má rezervy, poukazuje sa na jeho autoanamnestické údaje, kedy odsúdený trestnú činnosť priznáva iba formálne, pri osobných pohovoroch reaguje únikom od témy, až ignorovaním témy. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Podľa názoru prokurátora u odsúdeného nie je odôvodnená nádej, že bude na slobode viesť riadny život. Poukázal v tejto súvislosti tiež na to, že podľa odpisu z registra trestov odsúdený A. E. bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, pričom predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre trestnú činnosť rovnorodej povahy. I keď sa nachádza vo výkone trestu po prvýkrát, práve jeho trestná minulosť spočívajúca v opakovanom páchaní trestnej činnosti dáva dôvodný predpoklad, že odsúdený nebude viesť na slobode riadny život. Poukázal tiež na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplýva, že kritickosť trestnej činnosti odsúdeného je iba formálna. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odsúdený je aj naďalej vo fáze stále prebiehajúceho ochranného sexuologického liečenia, ktorého účel ešte splnený nebol. Záverom prokurátor v sťažnosti uviedol, že pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Odsúdený sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora do termínu konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 01. februára 2021, preskúmal dňa 3. februára 2021 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov, skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods.3 a 4.
Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného A. E. uvedené v ustanovení § 66 Tr. zák. boli splnené. Odsúdený vykonal dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 27.05.2020 a teda formálna podmienka na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená.
Okresný súd v posudzovanom prípade sa všetkými zákonnými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu záveru, podľa ktorého odsúdený A. E. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal nielen polepšenie, ale čiastočným plnením stanoveného programu zaobchádzania aj dostatočnú snahu po náprave a zmene hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania v budúcnosti. Krajský súd k čiastočnému plneniu stanoveného programu zaobchádzania uvádza, že nedostatok bol zaznamenaný len v časti edukácie z dôvodu postoja k páchanej trestnej činnosti, pričom spáchanú trestnú činnosť priznáva, ale z hodnotenia ústavu vyplýva, že pri pohovoroch s personálom reaguje na danú tému únikom od tejto témy, rep. nereaguje vôbec. Rovnako ako okresný súd správne zhodnotil daný nedostatok, aj krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti odsúdeného, ktorý spočíval vo vydieraní poškodenej prostredníctvom internetu vykonávať rôzne sexuálne praktiky, je zrejmé prečo sa vyhýbal otvoreným rozhovorom na túto tému. Z hodnotenia v jeho súhrne je však zrejmé, že išlo o jediný nedostatok odsúdeného. Ostatné časti stanoveného programu plní na požadovanej úrovni. Treba tiež dodať, že ochranné sexuologické liečenie, ktoré bolo odsúdenému nariadené v ústavnej forme, bolo zmenené na ambulantnú formu, teda spoločnosť je dostatočne chránená i v prípade, že odsúdený bude vykonávať toto liečenie ambulantnou formou. Krajský súd prízvukuje, že úroveň a kvalita vzťahov boli z hľadiska resocializácie odsúdeného vyhodnotené pozitívne, pričom kontakt udržiava so sestrou a s družkou všetkými dostupnými formami.
Krajský súd naviac poukazuje na to, že odsúdený A. E. si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom počas doteraz vykonanej časti trestu nebol disciplinárne potrestaný, ale bol 1 x disciplinárne odmenený.
Súd prvého stupňa teda správne zistil, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.
V uvedených smeroch sú zistenia a závery súdu prvého stupňa vecne správne a presvedčivo odôvodnené, preto krajský súd na tieto dôvody, s ktorými sa stotožnil, poukazuje. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie je vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.