Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/125/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V. Y. Z. s.r.o., so sídlom XXX XX. S. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou C. s.r.o., so sídlom XXX XX . H., C. XX, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: T. F. Z. F., so sídlom XXX XX N., U. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX z 30. mája 2019 a Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23. novembra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11. 2018, ktorým bol žalobcovi podľa s ods. 6 určený rozdiel dane v sume 250.000,- eur nepriznaním nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 249.950,- eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 50,- eur za zdaňovacie obdobie november 2011.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v rozsiahlej žalobe napádal celé daňové konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v prvom stupni ako aj vydaniu rozhodnutia v daňovom odvolacom konaní. Žalobca mal za to, že konajúce orgány sa neriadili ustanoveniami

2.1 Žalobca v žalobe namietal závery správcu dane a žalovaného, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 19.10.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne13S/166/2013-111 zo dňa 25.05.2016. Žalobca v žalobe podrobne popísal priebeh predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX realizovaný od

marca 2011 do novembra 2011, pričom rozporoval zistené závery správcom dane, že v mene V. Y., s.r.o. konal neoprávnene Z. Z., a to bez vedomosti a súhlasu H. Z.. Správca dane uzavrel, že dňa 09.03.2011 boli bez vedomosti konateľa H. Z. vyhotovené zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti V. Y., s.r.o. návrh na zápis zmeny zapísaných údajov. Dňa 28.03.2011 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva (v prospech veriteľa V. G.), a to Z. Z.. Dňa 01.05.2011 veriteľ V. G. oznámil V. Y., s.r.o. výkon záložného práva priamym predajom predmetu zálohu. Dňa 21.07.2011 V. Y., s.r.o. zastúpená záložným veriteľom uzatvorila kúpnu zmluva na predmet zálohu s kupujúcim žalobcom, pričom dňa 15.11.2011 žalobca a predávajúci v zastúpení Z. Z. podpísali preberací protokol o odovzdaní predmetu kúpy. Správca dane zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -52 zo dňa 09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -375 zo dňa 01.08.2011 bolo predbežným opatrením Z. Z. zakázané nakladať s obchodným podielom v spoločnosti V. Y., s.r.o., prevádzať nehnuteľnosti alebo ich zaťažovať vecným bremenom. V uznesení Okresného súdu Trnava č. k. -243 zo dňa 15.11.2011 bolo konštatované, že právne úkony vykonané v mene spoločnosti V. Y., s.r.o. Z. Z. sú neplatné. Správa katastra W. Z. prerušila konanie o návrhu na vklad z dôvodu, že predávajúcemu bolo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou. O prerušení vkladového konania bol platiteľ dane informovaný listom. Z uvedeného mal správca dane preukázané, že žalobca aj predávajúci záložný veriteľ v čase podpisu preberacieho protokolu museli disponovať informáciou, že nemôže dôjsť k prevodu nehnuteľnosti. Žalobca podal daňové priznanie za 11/2011 v decembri 2011 pričom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 50,- eur, následne dodatočným daňovým priznaním z 14.02.2012 si uplatnil nadmerný odpočet v sume 249.950,- eur. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt o neoprávnenom konaní Z. Z. musel vedieť v čase vystavenia súvisiacej faktúry a preberacieho protokolu zo dňa 15.11.2011, na základe čoho si uplatnil odpočítanie dane 250.000,- eur, pričom sa účelovo spoliehal na gramatický výklad zákona, v zmysle ktorého je dňom zdaniteľného plnenia odovzdanie nehnuteľnosti v prípade ak nastane skôr ako zápis vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností. Správca dane ďalej zistil, že na majetok spoločnosti V. Y., s.r.o. bol uznesením č. k. -80 zo dňa 16.07.2012 vyhlásený konkurz. Správca dane uzavrel, že Z. Z. neoprávnene konal za platiteľa V. Y., s.r.o., ktorý podal daňové priznanie, avšak daň neodviedol. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. V odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne vyhodnotenie dôkazov, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, že rozhodnutie nie je presvedčivé, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a nezrozumiteľnosť, ako aj nedostatok konkrétnych dôvodov, prečo nebola uznaná faktúra zo dňa 15.11.2011 č. XXXXXXXXX. Ďalej namietal nevyhodnotenie všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, pričom správca dane vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaného dokazovania k neúplnému zisteniu skutočností rozhodných pre určenie dane. Žalobca tiež nesúhlasil s konštatovanou nedobromyseľnosťou O. O., V. G., L.. Z. Z. vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. -492 zo dňa 27.02.2015. Žalobca vyslovil právny záver, že celý zdaniteľný obchod prebehol v súlade so zákonom. Dňa 07.06.2019 žalobcovi bolo doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2019, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane potvrdené. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že všetky úkony Z. Z. vrátane dohody s V. G. sú neplatné. Poukázal na to, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. -52 zo dňa 09.05.2011 sa nevzťahovalo na žalobcu a konajúceho záložného veriteľa, nakoľko neboli adresátmi povinnosti uloženej predbežným opatrením. Žalobca uzavrel kúpnu zmluvu dňa 21.07.2011 so záložným veriteľom (V. G.), pričom podľa žalobcu ide o osobitný druh zastúpenia, kedy právny úkon zákonného zástupcu nemožno stotožniť s právnym úkonom dlžníka. Pri realizácii záložného práva právne úkony vykonáva záložný veriteľ, teda ide o jeho prejav vôle pričom zákon umožňuje, aby prejav vôle zaväzoval priamo záložcu, a preto prejav vôle spoločnosti V. Y., s.r.o. nie je prejavom vôle tejto spoločnosti, ale prejavom vôle záložného veriteľa. Žalobca v žalobe tvrdil, že nemal žiadnu vedomosť o nariadenom predbežnom opatrení v čase realizácie záložného práva, t. j. v čase podpisu zmluvy a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva, čomu svedčí aj skutočnosť, že poznámka o predbežnom opatrení bola zapísaná až po zapísaní poznámky o začatí výkonu záložného práva. O predbežnom opatrení sa žalobca dozvedel až po realizácii kúpy. Žalobca rozporoval závery správcu dane, že v čase miestneho zisťovania dňa 13.03.2013 priestory žalobca nevyužíval na ekonomickú činnosť (výrobu) ako neopodstatnené. Podľa jeho názoru bolo podstatné, či žalobca reálne využíval uvedené nehnuteľnosti za účelom podnikania. Žalobca nehnuteľnosti užíval na skladovanie a na prenájom tretím osobám, čo podľa jeho názoru preukázal. Žalobca poukázal na to, že trestné konanie voči Z. Z. bolo zastavené a uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -243 zo dňa 15.11.2011 bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -92 zo dňa 27.02.2015. Žalobca tvrdil svoj poctivý zámer vyrábať kozmetiku, pričom za týmto účelom chcel

nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011, ako aj vykonal úkony na získanie obchodnej značky V. Y., resp. vykonal zmenu obchodného mena po tom, ako uvedené bolo možné v roku 2012. Poprel skutočnosť, že by mal vedomosť o okolnostiach prípadu (pochybnosti o konateľovi, zastavenie vkladového konania) a uvedené závery orgánov označil za nepravdivé a ničím v konaní za preukázané. Žalobca nesúhlasil s právnymi závermi správcu dane ohľadne Rozhodnutia Správy katastra W. Z. zo dňa 03.08.2011 č. XXXX/XX-XX, ktoré potvrdila Okresná prokuratúra W. Z. ako aj Krajská prokuratúra H. ako zákonné, keď správca dane nevyhodnotil obranu žalobcu voči uvedenému prerušeniu vkladového konania, ktoré považoval za nezákonné a nesprávne. Žalobca poukázal na priebeh vkladového konania ako aj na jeho návrhy v rámci neho a skutočnosť, že správca dane uvedené okolnosti nedostatočne vyhodnotil. Žalobca namietal priebeh výsluchu H.. G., ktorého sa nemohol zúčastniť a klásť jej otázky. Žalobca ďalej v žalobe vysvetľoval vlastnícku štruktúru spoločnosti V. Y., s.r.o., ktorá bola vo vlastníctve spoločnosti F. & Y. V. U., pričom dočasne a bezodplatne bol prevedený obchodný podiel na H. Z. za účelom riešenia ekonomickej situácie spoločnosti, vrátane jednania o úveroch so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Z. Z. nedal rozhodnutie zo dňa 26.12.2006 zapísať do obchodného registra, avšak prevod obchodného podielu v V. Y. z F. & Y. V. U. na H. Z. považuje za absolútne neplatný. Žalobca poukázal na odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 07.03.2008, zo dňa 10.11.2010 a zo dňa 21.07.2011 spolu s doručením uvedených dokladov H. Z.. Súčasne popísal dôvody neplatnosti pôvodnej plnej moci z roku 2005 udelenej zástupcovi spoločnosti, ako aj popísal proces vymenovania Z. Z. za konateľa spoločnosti. Žalobca mal za to, že H. Z. nebol spoločníkom V. Y., s.r.o., a zápis do obchodného registra bol uskutočnený na základe absolútne neplatných právnych úkonov. Ďalej vyjadril právny záver, že súčasný zápis v obchodnom registri, nie je súladný so skutočným stavom, pričom ako konateľ by mal byť zapísaný Z. Z., a to od 22.02.2011. V dôsledku uvedených skutočností sú podľa žalobcu platné tak záložná zmluva zo dňa 28.03.2011, ako aj kúpna zmluva zo dňa 21.07.2011. Žalobca popísal vzájomné ručiteľské a záložné vzťahy spoločností, kde pôsobili Z. Z., V. Z. a D. Z. vo vzťahu k záväzku spoločnosti V. Y., s.r.o. Žalobca mal za to, že medzi skutočnosti, ktoré preukazujú, že pán H. Z. nemal skutočný vlastnícky vzťah k spoločnosti V. Y.. s.r.o. (bol bez akéhokoľvek protiplnenia len formálne evidovaný vlastník obchodného podielu a konateľ) patrili tie, že H. Z. v mene spoločnosti V. Y., s.r.o. nevýhodne dlhodobo prenajal nehnuteľný majetok patriaci spoločnosti V. Y., s.r.o., poskytol licenčné práva k ochranným známkam spoločnosti V. Y., s.r.o., - prevádzal zo spoločnosti V. Y., s.r.o. na svoje firmy (napr. na U. B., s.r.o.) obrovské finančné čiastky (1.498.200,- eur). Žalobca poukazoval na to, že Z. Z. splácal úver od Z., a.s. pokiaľ v spoločnosti boli prostriedky. Žalobca uviedol, že v dôsledku zhoršených vzťahov Z. Z. a H. Z. sa títo dohodli na tom, že obchodný podiel v V. Y., s.r.o., a funkcia konateľa prejde na Z. Z.. K uvedenému účelu sa zaviazal H. Z. zabezpečiť podklady, ktoré nechal na adrese spoločnosti na Z. Y. XX v S.. Žalobca následne vyslovil dohady o motivácii konania H. Z., mal za to, že zistenia správcu dane o tom, že zmluva zo dňa 09.03.2011, ako aj zmluva zo dňa 28.03.2011, resp. zmluva zo dňa 21.07.2011 sú neplatné sa nezakladajú na pravde a ide o platné právne úkony. V tejto súvislosti opätovne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -92 zo dňa 27.02.2015 a ním vyvolané právne následky majúc za to, že správca dane a žalovaný dospeli k nesprávnym zisteniam a záverom ohľadne oprávnenia L.. Z. Z. v príslušnom období konať za spoločnosť V. Y. s.r.o. Žalobcom navrhované dôkazy ani nevykonali odvolávajúc sa na aktuálny zápis v obchodnom registri. Naviac nebrali do úvahy ani právoplatné Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. - 492 zo dňa 27.02.2015 a najnovšie ani Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. -559 vydané dňa 08.04.2019, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30.05.2019. Takýto postup správcu dane žalobca namietal, pretože podľa jeho názoru došlo k zásahu do práva žalobcu na vykonanie ním navrhovaných dôkazov ku skutočnostiam, ktoré správca dane a žalobca vyhodnotili v rozpore s navrhovaným dokazovaním a uvedenými uzneseniami Krajského súdu v Trnave a Okresného súdu Bratislava I. K záverom žalovaného, že žalobca musel vedieť o neštandardných okolnostiach a o neoprávnenom konaní L.. Z. Z. žalobca uviedol, že žalovaný nešpecifikoval o aké konkrétne neštandardné okolnosti sa má jednať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na spory medzi L.. Z. Z. a H. Z., k informáciám a dôkazom produkovaným v daňovom konaní sa žalobca dostával postupne, a to buď od L.. Z. Z. alebo z jednotlivých konaní. Žalobca vyjadril, že konal v dobrej viere, pričom považoval a považuje konanie L.. Z. Z. za jednoznačne oprávnené. Rovnako za oprávnené považoval a považuje konanie záložného veriteľa A. G.. Žalobcovi z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je jasné v čom spočívalo jeho nekonanie v dobrej viere. Poukázal na to, že O.. H. G. a ani H. Z. nikdy napr. nepodali žalobu o neplatnosť Kúpnej zmluvy z 21.07.2011 ako deklarovali, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 nikdy nestornovali a napr. neodstúpili od Kúpnej zmluvy z 21.07.2011. Žalobca vyjadril právny záver, že v súčasnosti po právoplatnom skončení vkladového konania č. V-

XXXX/XX a speňažení oddelenej konkurznej podstaty - nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. N. správcom úpadcu v prospech spoločnosti Q. Z. a.s. v súlade s prísl. ustanoveniami ZoKR je síce nesporné, že žalobca k nehnuteľnostiam nenadobudol vlastnícke právo, avšak to ešte neznamená, že si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH z obstarania preverovaných nehnuteľností, keďže v danom prípade je nepochybné, že k nepovoleniu vkladu v konaní č. V-XXXX/XX došlo jednoznačne z dôvodu, že na majetok V. Y., s.r.o. bol vyhlásený právoplatne konkurz a tento podliehal speňažovaniu v zmysle príslušných ustanovení ZoKR. Žalobca nehnuteľnosti riadne užíval vo svojej oprávnenej držbe až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Podľa žalobcu ani správca dane, ani samotný žalovaný nepreukázali, že by zo strany žalobcu alebo p. V. G. konajúceho v mene spoločnosti V. Y., s.r.o. podľa došlo ku konaniu, ktoré by vykazovalo znaky podvodného konania. Takáto argumentácia žalovaného je absolútne neopodstatnená aj vo vzťahu k L.. Z. Z., keďže vo vzťahu k nemu naopak trestné konanie právoplatne skončilo. Žalobca na základe Kúpnej zmluvy z 21.07.2011 nadobúdal nehnuteľnosti zaťažené pohľadávkou Z., a.s. vo výške viac ako 2,4 mil. eur (znalecká hodnota nadobúdaných nehnuteľnosti bola viac ako 4 mil. eur), neskôr bola zo strany Z. táto prihlásená ako pohľadávka s nárokom na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní úpadcu V. Y., s.r.o. Pritom sa v súvislosti s realizáciou svojho podnikateľského zámeru snažil postupovať koordinovane s prednostným záložným veriteľom Z., a.s., mal záujem o prevzatie dlhu viaznuceho na nehnuteľnostiach nadobúdaných na základe Kúpnej zmluvy z 21.07.2011. Mal záujem o získanie úverových prostriedkov pre účely realizácie svojho podnikateľského zámeru, o nadobudnutie zvyšného technologického zariadenia od záložného veriteľa P. N., a.s., a to všetko aj v čase po prerušení vkladového konania. Žalobca mal za to, že argumentácia žalovaného založená na podvodnom konaní v danom prípade neobstojí, ako ani tvrdenie o neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom neexistuje podľa žalobcu žiaden dôkaz produkovaný žalovaným a správcom dane o tvrdenom podvodnom účelovom konaní žalobcu a zúčastnených osôb. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo sa rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -65 zo dňa 21.09.2012 nemôže aplikovať na prejednávanú vec.

2.2 Žalobca v žalobe namietal procesný postup správcu dane, keď protokol o výkone daňovej kontroly neobsahoval dôkaz preukazujúci reálne využívanie nehnuteľnosti žalobcom. Žalobca označil za nesprávny postup správcu dane, kedy v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.07.2018 a ani počas predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia neuviedol žalovanému žiadne výhrady ohľadne tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom, a ktoré uviedol až neskôr v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018. Žalobca mal za to, že správca dane mal žalobcu v období od 23.07.2018 do 12.11.2018 oboznámiť so skutočnosťami zistenými v rámci vykonaného dokazovania počas daňového konania, analogicky ako je to bežné v iných prípadoch pri daňovej kontrole v zmysle § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku (vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim). Podľa názoru žalobcu správca dane bol povinný prezentovať žalobcovi počas daňového konania svoje závery k doposiaľ zisteným skutočnostiam. Žalobca namietal postup správcu dane pre porušenie práv žalobcu vyjadrovať sa priebežne k zisteným skutočnostiam správcom dane (prezentovaným až dňa 12.11.2018) a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení uvádzaných v daňovom konaní tak, aby sa dosiahol účel daňového konania. Žalobca poukázal na to, že správca dane až dňa 12.11.2018 pri prerokovaní pripraveného rozsiahleho textu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018 informoval žalobcu o skutočnosti, že vo vyrubovacom konaní mal zistiť všetky súvisiace okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt, t. j. žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v celkovej výške 250.000,- eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 dodávateľa: V. Y., s.r.o., H. ul. XX, H., IČO: XX XXX XXX IČ W.: Z DIČ: XXXXXXXXXX (do XX.XX.XXXX sídlo spoločnosti Z. Y. XX, XXX XX S.) neoprávnene. Pri žiadosti o nahliadnutie do spisu, správca dane konštatoval, že spis sa v budove nenachádza. Následne bolo dohodnuté s zamestnancami správcu dane, že žalobca doplní návrhy a námietky, ktoré považuje za potrebné v ústne dohodnutej lehote, ako aj mu bude umožnené nahliadnuť do spisu tak, aby sa tieto stihli prerokovať do 07.12.2018. Správca dane teda napriek tomu, že nebol oprávnený stanoviť dodatočnú lehotu na uplatnenie práva uplatniť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice žalobcu poučil o tom, že je tieto návrhy a námietky možné k rozsiahlemu vopred pripravenému textu zápisnice dodatočnej lehote uplatniť tak, aby ich ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, a to dňa 07.12.2018 spolu prerokovali. Ihneď potom, ako správca dane zistil svoj omyl o konci lehoty na vydanie rozhodnutia (malo to byť po 07.12.2018), ako aj o tom, že nebol oprávnený stanoviť dodatočnú lehotu na uplatnenie práva uplatniť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice zaslal

právnemu zástupcovi žalobcu Oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.11.2018. Dňa 23.11.2018 prevzal právny zástupca žalobcu Oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX správcu dane zo dňa 19.11.2018, v ktorom správca dane žalobcovi oznamuje, že mal právo sa vyjadriť, uplatniť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice priamo na ústnom pojednávaní, toto právo nevyužil a požiadal o stanovenie lehoty 30 dní na vyjadrenie, pričom ďalej správca dane oznamuje, že keďže zákon umožňuje osobe zúčastnenej na ústnom pojednávaní uplatniť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice iba v rámci dotknutého ústneho pojednávania, a nie dodatočne, správca dane nie je oprávnený stanoviť dodatočnú lehotu na uplatnenie tohto práva. Žalobca namietal, že zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2018 nebola dňa 12.11.2018 vôbec spisovaná, ale bola vopred pripravená (analogicky ako pripravený text protokolu o daňovej kontrole). Žalobca uviedol, že nebol pri podpise pripraveného textu zápisnice dňa 12.11.2018 vôbec poučený o tom, že vyjadrenie k textu zápisnice by nemohol zaslať správcovi dane dodatočne písomne, práve naopak, zamestnankyne správcu dane utvrdili žalobcu v tom, že je to možné a dohodli si hraničný termín pre prerokovanie vznesených námietok a návrhov na dokazovanie na ďalšom ústnom pojednávaní. Iba z tohto dôvodu sa k pripravenému textu zápisnice zo strany žalobcu neuvádzali jednotlivé námietky neskôr doručené správcovi dane v písomnom vyjadrení, nakoľko sa jednalo o rozsiahlu problematiku. Podľa žalobcu správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia daňového poriadku na konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia, keď celé vyrubovacie konanie v predĺženej lehote realizoval v rozpore s účelom daňového konania tak, že žalobca nemal možnosť reálne na skutočnosti zistené správcom dane a závery správcu dane vôbec reagovať. Preto bol postup správcu dane nezákonný. Správca dane mal jednoznačne spísať zápisnicu postupne v uvedenej veci tak, aby sa mohol k jej jednotlivým častiam žalobca reálne vyjadriť a navrhnúť dôkazy, hoci by jej spisovanie trvalo pre jej rozsah napr. aj viacej dní. Žalobca vôbec nemal možnosť konfrontovať na ústnom pojednávaní dňa 12.11.2018 rozsiahli pripravený text zápisnice s administratívnym spisom správcu dane v tejto veci, pretože mu nebolo umožnené nahliadnuť do neho, spis sa totiž nenachádzal u správcu dane. Postup správcu považuje žalobca za nezákonný. Totiž správca dane na uvedenom pojednávaní žalobcu uistil, že je možné vzhľadom na rozsah zápisnice vzniesť svoje námietky a návrhy dodatočne v lehote, a to najneskôr do 07.12.2018. Zamestnankyňa správcu dane oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že s lehotou na zaslanie vyjadrenia dňa 12.11.2018 sa pomýlili, a že dňa 26.11.2018 bude vydané rozhodnutie, pričom pokiaľ bude vyjadrenie zaslané do 26.11.2018 do 08:00 hod, tak bude zakomponované do rozhodnutia. Správca dane nové návrhy na dokazovanie doručené dňa 26.11.2018 nevzal do úvahy pre krátkosť času pre vydanie rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane nebolo vydané dňa 23.11.2018, ale dňa 26.11.2018, čo je dátum jeho finálneho vyhotovenia (preukázateľne bolo dokončené dňa 26.11.2018), t. j. 26.11.2018 tak, ako to uvádza správca dane. Podľa žalobcu bolo rozhodnutie datované spätne.

2.3 Žalobca v žalobe tiež uviedol, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, keď nesprávne vyložil. Podľa právneho názoru žalobcu veta druhá uvedeného zákonného ustanovenia výslovne stanovuje, že pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Z uvedeného jednoznačne plynie, že pokiaľ prevzal nehnuteľnosť do užívania dňa 15.11.2011 na základe preberacieho protokolu, týmto dňom vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Výklad správcu dane a žalovaného, že uvedená norma platí len vtedy, ak nasleduje zápis vlastníckeho práva v danom prípade podľa žalobcu nie je správny, nakoľko stanovuje jasnú výnimku z uvedeného pravidla. V prípade, ak v príslušnom zdaňovacom období (v tomto prípade je ním kalendárny mesiac) následne po prevzatí prevádzanej nehnuteľností do užívania nedôjde k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, neznamená to, že za deň prevzatia nehnuteľnosti nie je možné považovať deň dodania v zmysle zákona o DPH. Zákon teda neupravuje situáciu, kedy k rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, a to či už k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností alebo k zamietnutiu návrhu na vklad, dôjde v neskoršom období. V tejto veci k rozhodnutiu vo vkladovom konaní došlo po viac ako 7 rokoch. Pokiaľ text ustanovenia zákona o DPH nie je dostatočný či presný na to, aby jeho aplikáciou mohol byť napĺňaný jeho účel, nie je možné podľa žalobcu, aby uvedená skutočnosť bola na ujmu žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 14.06.2017 v zmysle ktorého: „...Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie definuje podmienky preukázania zdanenia pomerne konkrétne, a to vymenúvaním dokladov, ktoré je potrebné predložiť, nemožno od adresáta právnej normy (teda od žalobcu) v takom prípade žiadať,

aby sa zamýšľal nad zmyslom a účelom zákona, ale je pochopiteľné, že sa spoľahne na text právneho predpisu, ktorý je formulovaný konkrétne, taxatívne vymenúva skutočnosti, ktoré je potrebné preukázať, a na prvý pohľad z neho nevyplývajú žiadne nejasnosti. K námietke žalovaného, že krajský súd sa pri svojej interpretácii rozhodnej právnej úpravy odklonil od koncepcie materiálneho ponímania právneho štátu, najvyšší súd uvádza, že v právnom štáte neplatí len princíp interpretácie právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, ale platí aj princíp právnej istoty a ten bol postupom žalovaného voči žalobcovi porušený. Najvyšší súd poukazuje aj na to, že práve zmena textu ustanovenia svedčí o tom, že v konečnom dôsledku nebol text tohto ustanovenia dostatočne úplný či presný na to, aby jeho aplikáciou mohol byť napĺňaný zmysel a účel celého zákona, za túto vadu právneho predpisu však nenesie zodpovednosť žalobca...“. Žalobca vyslovil právny názor, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti V. Y., s.r.o. sa znemožnilo nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011. Tiež poukázal na to, že od zneužitia práva, ako dôvodu na nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe, je v zmysle judikatúry Súdneho dvora potrebné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je rovnako nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného zvýhodnenia. Súdny dvor však vo svojej judikatúre (C-439/04 a C-440/04 v spojených veciach Axel Kittel a Recolta Recycling) stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom na DPH. Žalobca tiež uviedol, že správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu v uvedenej veci nezákonným spôsobom, logicky a riadne nepopísali svoje hodnotiace úvahy. V otázke dôkazného bremena žalobca mal za to, že tie skutočnosti či tvrdenia, ktoré bol povinný preukazovať žalobca ako daňový subjekt jednoznačne preukázané z jeho strany boli, pričom naopak tie skutočnosti či tvrdenia, ktoré dokazovať nemusí preukázané vôbec neboli. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný na základe nimi zistených skutočností v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia konkrétne a zrozumiteľne nevysvetlili, aké skutočnosti na základe akých konkrétnych dôkazov preukazujú, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie, zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou zneužívajúceho konania, prípadne daňového podvodu - ako konkrétne došlo k zneužívajúcemu konaniu, prípadne daňovému podvodu, v čom toto konanie spočíva a zároveň nebola uvedená príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu (vedomým, resp. nedbanlivostným) a ujmou štátu. Za účelom dostatočného odôvodnenia malo byť vykonané správcom dane a žalovaným ďalšie dokazovanie a prípadné nepriznanie odpočítania dane z dodávateľskej faktúry dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnené. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu iba zhrnutím všetkých správcom a žalovaným zistených skutočností bez logického vyhodnotenia všetkých vykonaných a žalobcom navrhnutých dôkazov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia absentujú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, absentuje posúdenie právneho významu zistených skutočností a vyslovenie hodnotiaceho úsudku o predmete konania. Žalobca mal za to, že v danom prípade nedošlo zo strany žalovaného resp. správcu dane k náležitému zisteniu skutkového stavu, a teda, že záver žalovaného (správcu dane) o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet DPH je predčasný, keď v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí podľa žalobcu absentuje ucelená úvaha správneho orgánu, na základe ktorej dospel k jednotlivým záverom, pričom jej jednotlivé časti sa nachádzajú v rôznych častiach rozhodnutia a je na adresátovi tohto rozhodnutia, aby si ich spojil do jedného logického celku.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sú námietky žalobcu nedôvodné, nakoľko k dodaniu nehnuteľnosti žalobcovi, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane, nikdy nedošlo. V zmysle výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 09.10.2018 je vlastníkom nehnuteľností obchodná spoločnosť Q.- N. Z. a.s., S. z titulu Kúpnej zmluvy, vklad povolený dňa 27.08.2018, List vlastníctva č. XXXX (v časti C: ťarchy je bez zápisu), ktorá predmetnú nehnuteľnosť obstarala od úpadcu V. Y., s.r.o., v mene ktorej konal správca konkurznej podstaty O.. L.. A. G.. V danej veci je rozhodná skutočnosť, že k posudzovanému zdaniteľnému obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane, reálne nikdy nedošlo, nehnuteľnosť bola pôvodným vlastníkom V. Y., s.r.o. v konkurze predaná úplne inej spoločnosti. V prípade žalobcu vznikol daňový únik tým, že žalobca si znížil

vlastnú daňovú povinnosť a uplatnil nadmerný odpočet uplatnením odpočítania dane z faktúry od dodávateľa V. Y., s.r.o., S., za dodanie nehnuteľnosti, ku ktorému reálne a legálne nedošlo, teda ani nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Predávajúca spoločnosť daň zo žalobcom deklarovaného zdaniteľného obchodu neodviedla (a ani neodvedie), nakoľko k predaju nehnuteľnosti došlo až z titulu Kúpnej zmluvy, vklad povolený dňa 27.08.2018, viď výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že daň, ktorú si žalobca odpočítal v sume 250.000,- eur, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, pričom z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že vedel o všetkých neštandardných okolnostiach prípadu a musel viac ako len predpokladať, že transakcia je z jeho pohľadu veľmi riziková a v prípade, ak si uplatní odpočítanie dane, táto daň nebude do štátneho rozpočtu zaplatená. Žalobca podľa žalovaného nekonal v dobrej viere a v zmysle zásad poctivého obchodného styku (obozretne a opatrne), čím sa vystavil riziku straty na svojich aktívach. Žalovaný uviedol, že ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. Správca dane podľa žalovaného predložil dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou podvodného konania zo strany žalobcu a zapojených osôb (L.. Z. Z., V. G.). Správca dane sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal konaním žalobcu, ním deklarovaného dodávateľa a ostatných zapojených osôb (L.. Z. Z., V. G.). Napriek podvodnému konaniu žalobcu, žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že v prípade žalobcu pre vylúčenie žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane je postačujúce, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu nehnuteľnosti dodávateľom V. Y., s.r.o., S., čím neboli naplnené podmienky na odpočítanie dane žalobcom, ustanovené v až o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by sa so žalobcom uvádzanými námietkami podrobne vyrovnal vo svojom rozhodnutí. Vyhlásením konkurzu na V. Y., s.r.o. došlo k znemožneniu nadobudnutia prevádzaných nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy z 21.07.2011. V správnom konaní bolo podľa žalobcu preukázané, že záväzok spoločnosti V. Y., s.r.o. na zaplatenie dotknutej dane z pridanej hodnoty, resp. pohľadávka daňového úradu tomu zodpovedajúca bola riadne v súlade so ZoKR prihláškou príslušným Daňovým úradom Trnava prihlásená a následne aj ako nesporná správcom konkurznej podstaty klasifikovaná ako zistená. Táto pohľadávka je riadne vymáhaná a bude uspokojovaná zo všeobecnej podstaty úpadcu V. Y., s.r.o. Žalobca opätovne poprel tvrdenia žalovaného, že vedel o všetkých neštandardných okolnostiach prípadu a musel viac ako len predpokladať, že transakcia je z jeho pohľadu veľmi riziková a v prípade, ak si uplatní odpočítanie dane, táto daň nebude do štátneho rozpočtu zaplatená a taktiež, že žalobca nekonal v dobrej viere a v zmysle zásad poctivého obchodného styku (obozretne a opatrne), čím sa vystavil riziku straty na svojich aktívach. Žalovaný podľa žalobcu taktiež bez akéhokoľvek odôvodnenia opakovane uvádza, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane, je súčasťou podvodného konania zo strany žalobcu a zapojených osôb (L.. Z. Z., V. G.). Uvedené tvrdenia označil za nepodložené podrobne preverované orgánmi činnými v trestnom konaní. Pri tomto preverovaní bolo preukázané, že žalobca výlučne realizoval poctivo a zodpovedne svoj podnikateľský zámer.

5. Žalovaný v písomnej duplike uviedol, že sa pridržiava zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia a zotrváva na právnom názore v ňom uvedenom, ako aj na svojom vyjadrení k žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

7. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe v súlade s jej dôvodmi a žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť. Predložil uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 21.05.2020 (právoplatné dňa 01.09.2020), ktorým bolo uvedené konanie zastavené a na podklade, ktorého bude Z. Z. zapísaný opätovne ako konateľ spoločnosti V. Y., s.r.o.,. Žalobca opätovne vyjadril právny názor, že nezapísanie vlastníckeho práva nemá vplyv na možnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, nakoľko nehnuteľnosť mu bola odovzdaná v súlade so zákonom, a preto mu vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na správnosti záverov vlastného rozhodnutia a správcu dane a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sú námietky žalobcu nedôvodné, nakoľko k dodaniu nehnuteľnosti žalobcovi, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane, nikdy nedošlo.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, na základe ktorých žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH za mesiac november 2011 v sume 249.950,- eur na základe dodatočného daňového priznania doručeného dňa 14.02.2012 na základe faktúry od spoločností V. Y. s.r.o., v sume 250.000,- eur a vyrubenie dane v sume 50,- eur z dôvodu, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. k jej dodaniu. Rozporným v konaní je právny názor žalovaného a správcu dane, že žalobca nemá právo na odpočítania dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sa nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súčasne je sporné, či žalobca konal v dobrej viere, alebo mal mať v čase uzavretia kúpnej zmluvy odôvodnené pochybnosti o predmetnej kúpe s ohľadom na dostupné informácie. Poslednou spornou okolnosťou je, či boli dodržané predpisy žalovaným a správcom dane pri vyrubovaní daňovej povinnosti.

10. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil nasledovné:

- Dňa 13.03.2012 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.

- V zdaňovacom období november 2011 mal žalobca na základe daňového priznania z decembra 2011 vlastnú daňovú povinnosť v sume 50,- eur. Na základe dodatočného daňového priznania doručeného dňa 14.02.2012 si žalobca uplatnil odpočet DPH i z faktúry č. XXXXXXXXX od dodávateľa spoločnosti V. Y., s.r.o., IČO: XX XXX XXX za predaj nehnuteľností v sume 250.000,- eur, ktorá bola splatná a vystavená dňa 15.11.2011, na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011.

- Žalobca ako kupujúci uzavrel s predávajúcim dohodu o odovzdaní predmetu kúpy ku kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2011, v ktorej sa dohodli, že žalobca prevezme nehnuteľnosti do užívania najneskôr ku dňu 21.11.2011. Dňa 15.11.2011 žalobca nehnuteľnosti prevzal a požiadal predávajúceho o vystavenie faktúry. Ten následne vystavil faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 v celkovej sume 1.500.000,- eur, z toho DPH 250.000,- eur za predaj nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. N. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011 a preberacieho protokolu zo dňa 15.11.2011.

- Správca dane v daňovej kontrole vykonal šetrenie týkajúce sa uplatneného odpočtu DPH a dňa 09.01.2013 vyhotovil protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktorý doručil žalobcovi dňa 18.01.2013. V protokole bol vyčíslený rozdiel vzniku práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 250.000,- eur.

- Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu vyjadril, nesúhlasil so zisteniami správcu dane a žiadal doplniť dokazovanie.

- Správca dane vydal dňa 27.03.2013 prvé rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 50,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 a súčasne nepriznal za toto zdaňovacie obdobie žalobcovi nadmerný odpočet v sume 250.000,- eur. Správca dane vychádzal zo zistenia, že žalobca (pôvodné obchodné meno MM family, s.r.o.) uzatvoril dňa 21.07.2011 kúpnu zmluvu so spoločnosťou V. Y., s.r.o. o prevode nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k. ú. N.. V mene predávajúceho, spoločnosti V. Y., s.r.o., konal podľa záložný veriteľ V. G.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu však nebol doposiaľ vykonaný z dôvodu, že došlo k prerušeniu katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa až

do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

- Proti rozhodnutiu správca dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či predloženým dôkazom neabsentuje materiálny podklad. Toto dokazovanie preukázalo, že došlo k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom V. Y. s.r.o. na základe konania, ktoré je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Nehnuteľnosť bola prevedená napriek uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2011, č. k. -52 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané Z. Z. previesť, zaťažiť alebo inak právne nakladať s obchodným podielom spoločnosti V. Y., s.r.o., S. a súčasne bolo spoločnosti V. Y., s.r.o. zakázané vykonávať akékoľvek úkony s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom jej podnikania, najmä bol zakázaný prevod alebo prenájom nehnuteľností alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku spoločnosti.

- Uvedené rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 15. júla 2013 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -111 zo dňa 25.05.2016 z dôvodu nepreskúmateľnosti, pričom v rozhodnutí bolo uložené žalovanému, že v prípade, ak nevyčká na skončenie vkladového konania, môže si v zmysle ust. § 22 Daňového poriadku urobiť úsudok v tejto otázke. V takomto prípade je však jeho povinnosťou, aby bol tento úsudok jasne a zrozumiteľne obsiahnutý v rozhodnutí, pričom musí úkon, ktorý podlieha vkladu, posúdiť z hľadiska kritérií stanovených v katastrálnom zákone s poukazom na jednotlivé ustanovenia . Správny súd súčasne konštatoval v odôvodnení, že samotný záver správnych orgánov, že ust. zákona o DPH možno za deň prevzatia nehnuteľnosti považovať deň jej dodania len v prípade, že následne po prevzatí nehnuteľností nasleduje zápis do katastra nehnuteľností, je správny. V danej veci však nedošlo v uvedenom čase ani k vkladu vlastníckeho práva a ani k jeho zamietnutiu, keďže vkladové konanie bolo prerušené.

- Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -111 zo dňa 25.05.2016 bol po podaní kasačnej sťažnosti žalovaným potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.10.2017. V označenom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že vyjadrený právny názor daňových orgánov, že dodanie nehnuteľností je v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH podmienené zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je správny.

- Rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.03.2013 bolo následne rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2018 (právoplatným dňa 29.03.2018) žalovaného zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

- Lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená o 180 dní na žiadosť správcu dane.

- Dňa 23.07.2018 a dňa 12.11.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie na Daňovom úrade Trenčín, pričom dňa 12.11.2018 boli prerokovávané pripomienky žalobcu k zisteniam správcu dane vo vyrubovacom konaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2018 vyplýva, že správca dane poskytol žalobcovi možnosť vyjadrenia a právne posúdenie prípadu správcom dane tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v sume 250.000,- eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 od dodávateľa V. Y., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, neoprávnene. Žalobca žiadal lehotu 30 dní na zaslanie vyjadrenia a predloženia nových dôkazov, súčasne namietal porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania, nakoľko vec bola prekonzultovaná s nadriadeným orgánom správcu dane.

- Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23. 11. 2018 bol žalobcovi podľa s ods. 6 určený rozdiel dane v sume 250.000,- eur nepriznaním nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 249.950,- eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 50,- eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Správca dane v rozhodnutí (č.l.86-124 súdneho spisu, resp. viď administratívny spis) chronologicky usporiadal jednotlivé skutočnosti (právne úkony), pričom skonštatoval, že napriek všetkým neštandardným okolnostiam súvisiacich s predajom preverovanej nehnuteľnosti žalobcu neodstúpil od kúpnej zmluvy a nezabránil

strate na daňových príjmoch štátu. Správca dane mal na základe priebehu udalostí za to, že kontrolovaný subjekt o neoprávnenom konaní Z. Z. musel vedieť. Ďalej správca dane uzavrel, že nakoľko žalobca sa nikdy nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemohlo mu vzniknúť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa , nakoľko prevzatie nehnuteľnosti možno považovať za deň zdaniteľného plnenia len v prípade nasledujúceho povolenia vkladu. Skutočnosť, že žalobca sa nikdy nestal vlastníkom bola preukázaná z listu vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom W. Z. pre k. ú. N., obec S.. Správca dane v rozhodnutí ďalej uviedol, že vec nekonzultoval so svojim nadriadeným orgánom, pričom uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo spisového materiálu. Správca dane ďalej uzavrel, že prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní nebráni rozhodnutiu v tomto prípade.

- Žalobca podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, pričom v podanom odvolaní vzniesol obsahovo totožné námietky ako podal v správnej žalobe.

- O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. 05. 2019 rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 podľa potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že podľa listu vlastníctva č. XXXX sa žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vyjadril právny rovnaký právny záver ako správca dane, že podľa zákona o DPH možno považovať za deň prevzatia nehnuteľnosti deň jej odovzdania len v prípade, ak za týmto odovzdaním nasleduje vklad vlastníckeho práva. K zápisu vlastníckeho práva žalobcu nikdy nedošlo, nakoľko na majetok predávajúceho bol vyhlásený konkurz, pričom v konkurznom konaní boli uvedené nehnuteľnosti predané kúpnou zmluvou spoločnosti Q.-N. Z., a.s.., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako vlastník. Žalovaný k námietke žalobcu, že daňový nedoplatok predávajúceho V. Y., s.r.o. v sume 244.303,72 eur je vymáhaný v konkurznom konaní uviedol, že právo na odpočítanie fakturovanej DPH súvisí s uskutočnením dodania, nevzťahuje sa na DPH, ktorá je splatná len preto, že je uvedená na faktúre. Žalovaný uviedol, že správca dane vidí neobozretnosť v tom, že žalobca uhradil kúpnu cenu už v deň uzavretia zmluvy, ako aj započítanie pohľadávky záložného veriteľa a konateľa platiteľa v deň podpisu zmluvy, čo sa v spojitosti s ostatnými okolnosťami javilo ako účelové. Žalobca v čase podpisu zmluvy mal vedomosť o existencii predbežného opatrenia, ktoré bránilo nakladať s nehnuteľnosťami, pričom napriek uvedenému neodstúpil od zmluvy. Ďalej z obsahu predloženého protokolu o prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2011 a zo zmluvy o nájme so spoločnosťou V. Y. Z., a.s., za ktorú konal Z. Z., ktorý súčasne konal za predávajúceho V. Y., s.r.o., možno podľa žalovaného, že nekonal v dobrej viere. Znalosť celej situácie vyvodil žalovaný aj z obsahu odvolania uvedeného v článku IX (popis majetkových prevodov, vlastníctva a jeho štruktúr v rodine Z.). Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane neukrátil žalobcu na jeho procesných právach, pričom mu bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Vyrubovacie konanie prebehlo zákonne. Námietku o neuvedení času v zápisnici zo dňa 12.11.2018 vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zápisnica obsahovala predpísané náležitosti podľa daňového poriadku. Námietku rozsiahlosti textu zápisnice vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko označil za prirodzené, že správca dane bol na pojednávanie pripravený, pričom žalobca predložil všetky vyjadrenia a dôkazy už na pojednávaní dňa 23.07.2018. Z obsahu vyjadrení žalobcu jednoznačne vyplynula jeho znalosť veci. Žalobca na ústnom pojednávaní nevyužil svoje právo uplatniť návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, pričom daňový poriadok neumožňuje správcovi dane stanoviť dodatočnú lehotu na uplatnenie tohto práva. Uvedené bolo žalobcovi písomne oznámené. Rovnako námietku žalobcu o antidatovaní rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko predmetnému rozhodnutiu bolo pridelené identifikačné číslo v ISFS (informačnom systéme finančnej správy) v časovom predstihu už dňa 23.11.2018, a to z dôvodu prípadných možných technických problémov na strane ISFS. Žalovaný poukázal na znenie daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu. Rozhodnutie bolo expedované dňa 26.11.2018, a preto bolo vydané v lehote podľa daňového poriadku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že správca dane nevyhodnotil dôkazy a nevyhotovil protokol o daňovej kontrole s poukazom na to, že protokol o daňovej kontrole bol vyhotovený 18.01.2013 a žalobcovi bol doručený na vyjadrenie. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca musel viac ako len predpokladať, že transakcia je z jeho pohľadu riziková a daň nebude do štátneho rozpočtu zaplatená, a preto žalobca nekonal v dobrej viere a v zmysle zásad poctivého obchodného styku (obozretne a opatrne). Žalovaný poukázal na to, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvádzané údaje odrážajú skutočnosť. Odpočítanie DPH je možné len v prípade splnenia všetkých kumulatívne

stanovených podmienok. Správca dane bol povinný prihliadať na všetky získané dôkazy a skutočnosti, nielen na tvrdenia žalobcu. Žalobca predložil daňové priznanie k DPH, kde si uplatnil odpočítanie dane za nákup nehnuteľností, pri ktorých sa nikdy nestal majiteľom, nakoľko tieto boli zahrnuté do konkurznej podstaty a predané tretej osobe, čoho dôkazom je výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Postup správcu dane pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH žalobcom bol preto správcom dane určený správne. Žalovaný uzavrel, že správca dane sa v rámci výkonu daňovej kontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania vyrovnal so všetkými námietkami a návrhmi platiteľa a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia daňových predpisov. Správca dane sa riadne vysporiadal so skutočnosťou, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy neprevádzal priamo vlastník, ale záložný veriteľ, pričom rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. -65 zo dňa 21.09.2012 nemožno aplikovať na prejednávaný prípad. Žalovaný mal za to, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania nehnuteľností, ku ktorému reálne nikdy nedošlo, a preto žalobca ako platiteľ nesplnil podmienku ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný záverom rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní riadil právnym názorom vysloveným správnym súdom, zabezpečil dostupné zákonné dôkazy a podklady a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o dani z pridanej hodnoty.

11. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

12. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

13. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

14. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

15. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa prvá veta , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

17. Podľa , pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

18. Podľa , ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže

správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

19. Podľa , daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

21. Podľa , správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa , ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa , rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f).

24. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.

25. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný ( ), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil odpočet DPH z faktúry týkajúcej sa prevodu nehnuteľností a v tomto prípade by sa žalobca musel stať vlastníkom dotknutých nehnuteľností (jeho vlastnícke právo by muselo byť zavkladované), aby mohol odpočítať úspešne daň na vstupe, pričom odvolací súd je súčasne toho názoru, že predávajúci by musel v tomto prípade daň aj riadne odviesť do štátneho rozpočtu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne a dôvodne vyhodnotil skutočnosť, že žalobcovi nemôže vzniknúť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko sa nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Súd sa plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom správcu dane, žalovaného, ako aj s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.13S/166/2013 a v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 19.10.2017, že umožňuje odpočítanie dane pri nehnuteľnosti prevzatej do užívania (držby), len v prípade neskoršieho zavkladovania vlastníckeho práva nadobúdajúceho subjektu, v tomto prípade žalobcu. Skutočnosť, že žalobca sa nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností bola v konaní nesporná. Súd k právnemu názoru žalobcu, že deň odovzdania nehnuteľnosti je dňom, kedy možno odpočítať DPH bez ohľadu na to, že sa kupujúci nestane vlastníkom uvádza, že tento právny názor nemôže byť správny, nakoľko odporuje základným princípom zákona o dani z pridanej hodnoty, kedy odpočítať možno daň na vstupe len pri

tovare, kde sa nadobúdateľ stáva vlastníkom. Prijatím argumentácie žalobcu by došlo k popretiu zmyslu a účelu , ako aj odpočtov DPH pri nehnuteľnostiach. Žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.06.2017 rieši inú situáciu pri zákone o spotrebnej dani z liehu, ktorá si vyžadovala zásah zákonodarcu pre svoju nejednoznačnosť a dvojitý výklad, čo však nie je tento prípad. Súčasne je správny súd toho názoru, že žalobca pri nadobúdaní uvedenej nehnuteľnosti nekonal s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára v bežnom obchodnom styku. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného a správcu dane, že prevod dotknutých nehnuteľnosti realizovaný v roku 2011 žalobcom a spoločnosťou V. s.r.o., javí známky neštandardnosti. Správny súd má za to, že v zásade záložné zmluvy sa uzatvárajú na dlhší čas, ako forma zabezpečenia väčších majetkových hodnôt. V tomto prípade bola dňa 28.03.2011 uzatvorená ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (v poradí tretia, prvé dve patrili banke viď ťarchy na LV XXXX v administratívnom spise), pričom záložné právo vzniklo až neskôr povolením vkladu. Už dňa 01.05.2011 oznámil záložný veriteľ z tretej záložnej zmluvy zo dňa 28.03.2011, že bude realizovať výkon záložného práva, ktorý reálne aj zrealizoval dňa 21.07.2011. Z obsahu LV č. XXXX plynie, že sa na ňom nachádzali v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011 okrem záložných práv financujúcej banky (V-XXXX/XX a V-XXXX/XX) aj poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde W. Z. sp. zn. (poznámka P-1318/11) a súčasne poznámka o vydanom predbežnom opatrení (P1-669/11 - zapísaná dňa 14.07.2011). Všetky uvedené údaje boli na liste vlastníctva už v čase uzavretia zmluvy, pričom platí materiálna publicita katastra nehnuteľností, t. j., že uvedené údaje v ňom sú známe všetkým. Je neštandardné ak pri obchode za 1.500.000,- eur si kupujúci nepozrie pred podpisom kúpnej zmluvy list vlastníctva a na ňom sa nachádzajúce obmedzenia, resp. právne vady. Súčasne z listu žalobcu prvému záložnému veriteľovi je zrejmé, že žalobca nevedel ani aktuálnu výšku pohľadávky tohto veriteľa. Za takejto situácie, kedy medzi jednotlivými úkonmi uplynul veľmi krátky čas (od vzniku záložného práva po jeho výkon) sa potom skutočne postup žalobcu ako kupujúceho javí ako neštandardný, neobozretný. Správny súd preto v tejto časti má za to, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára v bežnom obchodnom styku, pričom takýto obchod mal považovať za rizikový, nakoľko je zrejmé, že vlastník má väčší počet záväzkov, ktoré evidentne nie je schopný splácať, keď jeden zo záložných veriteľov pristúpil k výkonu záložného práva a súčasne sú na liste vlastníctva zapísané obmedzujúce poznámky.

26. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v ods.2 odôvodnenia a smerujúcich k riešeniu otázky konania za spoločnosť V. Y., s.r.o., správny súd konštatuje, že tieto nemajú na posúdenie veci vplyv (vrátane uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -243 zo dňa 15.11.2011, ktoré bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -92 zo dňa 27.02.2015), nakoľko pre rozhodnutie bola podstatná skutočnosť, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam u žalobcu, a preto riešenie uvedených právnych otázok (platnosti/neplatnosti právnych úkonov a konania za spoločnosť) nemalo v čase vydania rozhodnutí význam pre toto konanie, a to už či z hľadiska faktického, alebo skúmania dobromyseľnosti žalobcu (hoci neobozretného). Záver žalovaného a správcu dane o nemožnosti aplikácie rozhodnutia -65 zo dňa 21.09.2012 bol správny, nakoľko v tomto daňovom konaní boli právne závery uvedeného rozhodnutia neaktuálne, keďže uvedené rozhodnutie riešilo otázku zastúpenia dlžníka záložným veriteľom, pričom vyriešenie tejto otázky nemohlo zmeniť zistený stav. Rovnako boli vyhodnotené námietky k nevykonaniu ďalšieho dokazovania, či už v podobe výsluchu svedkov, resp. aj ďalších návrhov na doplnenie dokazovania v podobe pripojenia spisov, keď pre účely tohto daňového konania by uvedený postup bol nehospodárny a neúčelný vzhľadom na riadne zistený stav. Správny súd konštatuje, že záver žalovaného a správcu dane o nevzniknutí nároku na odpočet je dostatočným dôvodom pre rozhodnutie bez ďalšieho. Správny súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu smerujúcu k tomu, že žalovaný (správca dane) sa nevysporiadal s otázkou postupu správnych orgánov, ktoré rozhodovali o vklade, nakoľko ako správne žalovaný a správca dane uviedli, sú viazaní právoplatným rozhodnutím o nepovolení vkladu. Uvedenú otázky by mohli skúmať len v prípade, ak by táto otázka nebola právoplatne vyriešená, pričom vtedy by si mohol správca dane o uvedenej otázke urobiť vlastný úsudok. Ďalšia skupina námietok žalobcu smerovala k tomu, že žalovaný (resp. správca dane) mu odopreli jeho procesné práva tým, že ho nedostatočne poučili, poskytovali mu mylné ubezpečenia, neumožnili sa mu vyjadriť k veci a antidatovali rozhodnutie. Správny súd má aj pri týchto námietkach žalobcu za to, že sú nedôvodné, nakoľko tieto nemajú základ v administratívnom spise. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s jeho expedovaním dňa 26.11.2018, a preto bolo vydané riadne a včas, pričom skutočnosť, že mu bolo pridelené číslo dňa 23.11.2018 nemá na uvedenú správnosť postupu vplyv. Ďalej z obsahu administratívneho spisu plynie, že žalobca bol poučený v súlade s

, t. j. vtedy, keď to tak ustanovil zákon. Správny súd uvádza, že žalobca nijako nekonkretizoval, ktoré konkrétne poučenia mu správca dane neposkytol, hoci bol na to správca dane povinný. Správca dane nemal povinnosť poučiť žalobcu, že námietky je možné vzniesť najneskôr na pojednávaní dňa 12.11.2018. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku porušenia dvojinštančnosti správneho konania, kedy tvrdené skutočnosti o konzultácii veci s nadriadeným orgánom zostali len v rovine tvrdenia žalobcu a neboli preukázané žiadnou ďalším dôkazom. Námietka žalobcu, ktorou žiadal zohľadniť skutočnosť, že správca dane (v súčasnosti už z dôvodu postúpenia) si prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní na majetok V. Y., s.r.o., správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď uvedená otázka nemá pre posúdenie veci vplyv, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH, čo je samostatný predmet posudzovania bez vzťahu ku konaniu predávajúceho. Správca dane, ako aj žalovaný správne uzavreli, že ide o samostatný druh pohľadávky, ktorý neovplyvňuje záväzok žalobcu.

27. Námietku žalobcu, že žalovaný a správca dane nesprávne zistili skutkový stav správny súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány riadne zistili, že žalobca sa nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a preto nemá nárok na odpočet DPH. Dôkazy správne orgány hodnotili vo vzájomných súvislostiach v zmysle Daňového poriadku a v rozhodnutí uviedli svoju správnu úvahu, odôvodnili, z akých dôvodov neuznali uplatnený odpočet DPH žalobcovi, poukázali na jednotlivé ustanovenia príslušného zákona - o DPH, podľa ktorých vo veci rozhodovali.

28. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti, správny súd žalobcu podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci, dôkazy správne vyhodnotil a vec správne po právnej stránke posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V konaní pred správnymi orgánmi nebol zistený postup v rozpore s Daňovým poriadkom.

30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).