Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: O. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., F. X/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej: Ľ. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., Q. XXXX/X, právne zastúpenej : JUDr. Nicolou Šoltýsovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Nad Medzou B-16, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 13.02.2020 žalobu, ktorou pôvodne žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom v podiele jednej polovice k celku k nehnuteľnosti evidovanej na LV. č XXXX V.re obec a k.ú. W. K. B., a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici F. B. W. K. B., pričom bytový dom stojí na parcele registra D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX a podielom na uvedenom pozemku v podiele XXX/XXXXX, ako aj nahradiť jej trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 24.01.2005 darovaciu zmluvu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV. č XXXX pre obec a k.ú. W. K. B., a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici F. B. W. K. B., pričom bytový dom stojí na parcele registra D. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXXX a podielom na uvedenom pozemku v podiele XXX/XXXXX a to tak, že žalobkyňa darovala svoj polovičný spoluvlastnícky podiel (jednu polovicu) žalovanej. Táto dar prijala. Žalovaná je teda od uzatvorenia uvedeného právneho úkonu až doposiaľ evidovaným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalobkyňa bola v čase uzatvorenia uvedenej darovacej zmluvy pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a to na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom K. XXXX/XX-X právoplatného 08.02.1980. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa navrhovalo na podklade znaleckého skúmania Q.. I. W., posudok zo dňa 16.08.1979. Znalec zistil u žalobkyne difúznu nivelizáciu intelektových schopností do pásma debility, verbálny prejav v chudobnej zásobe, plochý úsudok, ploché vyššie city, afektívna labilita, hyperiritibilita, zníženú frustračnú toleranciu, zvýšenú sugestibilitu, impulzivitu, v konaní primitívne pudové tendencie. Znalec konštatoval, že liečba nie je spôsobilá podstatne ovplyvniť tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností do pásma debility bráni žalobkyni v zaobstaraní

si základných životných potrieb. Už z laického pohľadu je zjavné, že intelektové schopnosti v pásme debility musia byť zjavné pri akomkoľvek, hoci i krátkom kontakte so žalobkyňou. Je teda vylúčené, aby si to žalovaná nevšimla. Naliehavý právny záujem na tejto žalobe je daný tým, že rozsudok bude podkladom pre zosúladenie evidovaného stavu v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym, nakoľko žalobkyňa nie je evidovaná ako podielový spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach, napriek tomu, že právny úkon, darovacia zmluva z 24.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa , nakoľko žalobkyňa nemala spôsobilosť tento právny úkon uzatvoriť.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2020 doručenom súdu dňa 20.03.2020 žalobu celom rozsahu neuznala. Poukázala na to, že žalobkyňa je bývalou družkou brata žalovanej - V. J., K.. XX.XX.XXXX, ktorý žil sám v rodičovskom trojizbovom byte, nachádzajúcom sa v tom istom bytovom dome, ako sporný byt. Rodičovský byt bol pridelený otcovi žalovanej a jej brata, ktorý bol civilný zamestnanec R. B. W. ako šofér, ako služobný byt vo vlastníctve Mesta W. K. B.. Keď sa brat žalovanej spoznal so žalobkyňou, žila v domácnosti so svojou matkou v W.. Brat žalovanej sa s Rómom, ktorý obýval sporný byt, dohodol na výmene týchto nájomných bytov a následne začal so žalobkyňou partnersky žiť v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX, kedy spoločne prevzali sporný byt do nájmu od Mesta W. K. B.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 odkúpili žalobkyňa a brat žalovanej sporný byt do podielového spoluvlastníctva od Mesta W. K. B. (ďalej len „kúpna zmluva“). Kúpna zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by žalobkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V ods. 4 čl. XIII. kúpnej zmluvy urobili zmluvné strany vyhlásenie o uzatvorení kúpnej zmluvy na základe slobodnej vôle, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podpisy kupujúcich na kúpnej zmluve neboli úradne osvedčené (katastrálny zákon to nevyžaduje). Brat žalovanej neplatil preddavky na poistné do zdravotnej poisťovne, ručil za dlh Róma X. Q., B. XXX, XXX XX W. v sume XX.XXX,XX W. a mal nedoplatok na Bytovom družstve X.XXX,- W.. Navrhol preto žalovanej, že jej spolu so žalobkyňou darujú sporný byt. Žalovaná ako obdarovaná a povinná z vecného bremena nadobudla byt do výlučného vlastníctva darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 24.01.2005 uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice č. XXXX/XXXX spísanej notárkou X.. Q. O.R., X.. Z. XX, XXX XX W. K. B., (ďalej len „darovacia zmluva“) od žalobkyne ako od darkyne v 2. rade a oprávnenej z vecného bremena a od svojho brata V. J. ako od darcu v 1. rade a oprávneného z vecného bremena. Návrh na vklad vlastníckeho práva obsahuje vyhlásenia zmluvných strán kúpnej zmluvy, že sú oprávnení s predmetom zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena nakladať, že ich zmluvné prejavy sú zrozumiteľné, zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Uvedené vyhlásenie je opatrené aj vlastnoručným podpisom žalobkyne. Nakoľko brat žalovanej a žalobkyňa do dňa 24.01.2005, kedy bola uzatvorená darovacia zmluva, neuhradili mestu kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy, brat žalovanej na predtlačenom tlačive požiadal o udelenie súhlasu Mesto W. K. B. so scudzením bytu na sestru s tým, že žalovaná dňa 25.01.2005 uhradila kúpnu cenu. Brat žalovanej následne v roku 2005 zomrel. Žalovaná byt nikdy neužívala. Počas celého obdobia, od kedy sa stala výlučnou vlastníčkou bytu s príslušenstvom, Mesto W. K. B. žalovanej vyrubovalo daň z nehnuteľností, ktorú žalovaná uhrádza. Ďalej žalovaná v uvedenom vyjadrení poprela, že by mala vedomosť o tom , že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a s týmto vedomím s ňou uzatvorila darovaciu zmluvu. Uviedla, že o tom, že by darovacia zmluva mala byť neplatná z uvedeného dôvodu, sa dozvedela z listu zo dňa 01.04.2019 mediátora X.. H.. Y. I., so sídlom P. XX U., XXX XX W. K. B. vo veci pozvania na predmediačné stretnutie v rámci pokusu o mimosúdne riešenie veci dohodou. Žalovaná uzatvorila darovaciu zmluvu s bratom a jeho družkou preto, lebo im chcela pomôcť. Nič z toho nikdy nemala, ešte musela za nich aj zaplatiť kúpnu cenu mestu. Uviedla, že pri uzatvorení darovacej zmluvy bola dobromyseľná. Poukázala na to, že žalobkyňa začala s bratom žalovanej žiť 14 rokov po tom, ako bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z rozsudku sa dozvedá, že žalobkyňa žila od roku XXXX B. Ú. S.. Brat žalovanej sa so žalobkyňou spoznal až v čase, kedy žila so svojou matkou v W.. Za opatrovníka bol žalobkyni ustanovený X. Z. ako vedúci R. S., takže opäť niekto, o kom žalovaná nemala žiadnu vedomosť. Jej dobromyseľnosť preukazuje aj tá skutočnosť, že darovacia zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, z obsahu ktorej je zrejmé, že notárka zistila totožnosť zmluvných strán na základe občianskych preukazov. V tejto súvislosti poukázala na a o občianskych preukazoch účinného od 01.05.2004 do 30.06.2006, ktorých citovala, a podľa ktorých žalobkyňa mala mať vydaný občiansky preukaz a v ňom mal byť záznam o jej nespôsobilosti na právne úkony. Žalobkyňa sa v styku s úradmi preukazovala občianskym preukazom. Vyplýva to z obsahu čestného prehlásenia, na ktorom Okresný úrad v W. K. B. osvedčil jej podpis. Občianskym preukazom s rovnakým číslom sa preukázala aj notárke pri spisovaní darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Žalovaná nesúhlasila s argumentom, že si mala všimnúť, že intelektové schopnosti žalobkyne sú v pásme debility, keďže intelektuálnu nespôsobilosť žalobkyne

si preukázateľne nevšimli ani úrady. Žalovaná sa so žalobkyňou stretla len párkrát a neprislúchalo jej hodnotiť intelektuálne schopnosti bratovej partnerky. Psychický stav sa vyvíja. Ďalej poukázala na to, že iniciatíva opatrovníčky žalobkyne na mimosúdne riešenie sporu, ktorá zjavne iniciovala aj podanie tejto žaloby, prišla až v roku 2019 a žaloba bola podaná až v roku 2020. Domáhanie sa vlastníckeho práva k podielu na spornom byte s príslušenstvom preto žalovaná považuje za oneskorené a konanie žalobkyne, za ktorú koná opatrovníčka, za nedbalé. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a apelovala na potrebu ochrany dobrej viery ako súčasti princípu právnej istoty žalovanej ako nadobúdateľky. Poukázala na to, že bola pri uzatváraní darovacej zmluvy primerane opatrná. Disponovala listinami od brata - kúpnou zmluvou ako aj čestným vyhlásením žalobkyne. Z oboch týchto dokumentov vyplývalo, že žalobkyňa má spôsobilosť na právne úkony, nakoľko sama uzatvorila scudzovací právny úkon, preukazovala sa občianskym preukazom pred Okresným úradom W. K. B., ktorý na základe neho osvedčil jej podpis na čestnom vyhlásení. Nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobkyňa mala byť osobou pozbavenou. Žalovaná tiež poukázala na to, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa nadobudla svoj podiel na spornom byte s príslušenstvom bola v kontexte dôkazov žaloby zjavne absolútne neplatným právnym úkonom. Napokon žalovaná poukázala na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním konštatujúc, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky podľa pre vydržanie vlastníckeho práva žalovanou k spornému podielu na byte s príslušenstvom. Spoluvlastnícky podiel na byte s príslušenstvom je spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. Žalovaná ako fyzická osoba je subjektom, ktorý je spôsobilý nadobúdať vlastnícke práva. O tom, že je žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony sa žalovaná dozvedela z listu mediátora zo dňa 01.04.2019, takže oprávnená držba žalovanej existovala počas celej dĺžky vydržacej doby a žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou celého sporného bytu s príslušenstvom najneskôr dňom uplynutia 10 ročnej vydržacej doby, a teda dňom 24.01.2015.

4. Žalobkyňa v písomnej replike zo dňa 15.06.2020 doručenej súdu toho istého dňa poukazujúc na skutočnosť, že žalobkyňa bola družkou brata žalovanej, uviedla že žalovaná zjavne musela mať vedomosť o intelektovom deficite žalobkyne, ktorý jej bráni uzatvárať právne úkony. Žalovaná zároveň predložila súdu list vlastníctva č. XXXX s dátumom vyhotovenia 07.01.2005, ktorý je verejnou listou, a teda preukazuje, že pred uzatvorením spornej darovacej zmluvy B. XXX/XXXXXXX/XXXX- bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1. Ďalej žalobkyňa uviedla, že finančná situácia brata a akékoľvek vyhlásenia žalobkyne ako osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony nemôžu akokoľvek konvalidovať absolútne neplatný právny úkon - napadnutú darovaciu zmluvu. Ďalej nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že by táto uhrádzala platby dane z nehnuteľnosti aj za roky predchádzajúce rokom 2019 a 2020. Poukázala na to, že žalovaná je osobou, ktorá ma skúsenosti s prácou s ľuďmi, ktorí sú telesne a mentálne handicapovaní. Otázkou potom zostáva, že pokiaľ má tieto skúsenosti, tak ako je možné, že nemala vedomosť o tom, že napadnutá darovacia zmluva je neplatná. Zarážajúce je potom i to, že žalovaná uvádza, že uzatvorením darovacej zmluvy mala žalobkyni pomôcť. Zbavenie vlastníckeho práva osoby duševne chorej nie je pomoc, ale hraničí to s naplnením skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V súvislosti s argumentom žalovanej o úhrade kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy z roku 2000 žalobkyňa poukázala na to, že tu chýba zo strany akýkoľvek dôkaz, že tomu tak bolo. Ďalej sa v predmetnej replike uvádza, že žalovaná opomína, že mentálne defekty v pásme debility nemajú akúkoľvek prognózu zlepšenia, nakoľko existujú od narodenia po smrť. Uvedené napokon konštatuje i samotný rozsudok OS Humenné sp. zn. K. XXXX/XX-X a znalecký posudok Q.. I. W. z 16.8.1979. Pokiaľ znalec zistil u žalobkyne difúznu nivelizáciu intelektových schopností do pásma debility, verbálny prejav v chudobnej zásobe, plochý úsudok, ploché vyššie city, afektívna labilita, hyperiritibilita, zníženú frustračnú toleranciu, zvýšenú sugestibilitu, impulzivitu, v konaní primitívne pudové tendencie, tak prejavy týchto ochorení je možné zistiť pri bežnej komunikácii. Znalec konštatoval, že liečba nie je spôsobilá podstatne ovplyvniť tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností do pásma debility bráni žalobcovi v zaobstaraní si základných životných potrieb. Napokon v súvislosti so žalovanou uvádzaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , žalobkyňa v uvedenej replike uviedla, že tento nie je použiteľný na túto vec, nakoľko v tejto veci je údajným nedbalým vlastníkom osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, teda osoba, od ktorej nemožno očakávať aktívne uplatňovanie práv. Je vylúčené, aby bola žalovaná dobromyseľná, nakoľko jej muselo byť jasné, že koná s osobou, ktorá je duševne chorá. Nemôže sa preto odvolávať na dobromyseľnosť ani z pohľadu vyššie uvedeného nálezu ÚS SR ani z pohľadu aplikácie .

5. Žalovaná v písomnej duplike zo dňa 18.09.2020 doručenej súdu dňa 25.09.2020 opätovne poprela tvrdenie o tom, že musela mať vedomosť o intelektovom deficite žalobkyne. V tejto súvislosti uviedla, že intelektový deficit nie je indikátorom toho, že by osoba bola pozbavená svojprávnosti. Nie každá osoba, ktorá má intelektuálny deficit je pozbavená alebo v určitom rozsahu obmedzená na právach a povinnostiach. Na zistenie, či je osobu potrebné obmedziť na právnych úkonoch, potrebuje súd odôvodnené skutočnosti a znalecké skúmanie psychického stavu. Žalovaná nie je znalkyňou z odboru psychiatrie a konanie obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je návrhové, a teda je zrejmé, že nie každý, kto by mal byť obmedzený na spôsobilosti na právne úkony aj obmedzený je. Opäť poukázala na to, že zo správania sa žalobkyne, ktorá sa opakovane pred orgánmi verejnej moci preukazovala svojím občianskym preukazom je zrejmé, že si svoje pozbavenie svojprávnosti úmyselne tajila. Porovnaním čísiel občianskych preukazov zmluvných strán darovacej zmluvy s ohľadom na ich dátumy narodenia, ktoré sú s odstupom dvoch rokov je zrejmé, že išlo o platné občianske preukazy vo forme zalaminovanej papierovej karty, ktoré sa vydávali od roku 1993. Poukazujúc na a , o občianskych preukazoch, ako aj o občianskych preukazoch účinného do 30.04.2004 a účinného od 01.05.2004 do 30.06.2006 uviedla, že žalobkyňa sa pred orgánmi verejnej moci do 30.04.2004 preukazovala platným občianskym preukazom a zároveň to znamená, že nebola splnená povinnosť odovzdať občiansky preukaz po jej pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko sa však aj pri podpise darovacej zmluvy preukazovala tým istým občianskym preukazom vydaným v čase, zápis na občianskom preukaze absentoval, čo vyvracia tvrdenia, že žalovaná mohla a mala vedieť, že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. K tvrdeniu, že list vlastníctva, ktorý žalovaná predložila súdu je verejnou listou, žalovaná v tejto duplike uviedla, že je nesporná skutočnosť, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od absolútne neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2005, ktorú uzatvorila napriek tomu, že bola v tom čase pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bez toho, aby tento právny úkon schválil súd. V súvislosti so žalobkyňou spochybňovaním platieb dane z nehnuteľnosti žalovanou od času kedy je táto vlastníčkou bytu, žalovaná poukázala na to, že by tam potom bol na dani dlh a zároveň výpismi z účtu za roky 2016, 2017, 2018 preukazovala , že zaplatila uvedenú daň z nehnuteľností aj v týchto rokoch. Tiež poukázala na potvrdenie Mestského úradu W. K. B. o zaplatení uvedenej dane za roky 2006-2020 v sume 114,06 EUR. Napokon k tvrdeniam žalobkyne, že sa žalovaná nemôže odvolávať na svoju dobromyseľnosť z pohľadu nálezu ÚS SR ani z pohľadu aplikácie žalovaná v duplike poukázala na to, že žalobkyňa opomína skutočnosť, že každá osoba obmedzená či pozbavená spôsobilosti na právne úkony má opatrovníka. Aj toto konanie iniciovala opatrovníčka žalobkyne, ktorá je jej opatrovníčkou od roku 2011 na základe listiny o ustanovení za opatrovníka zo dňa 21.01.2011. Pred ňou bol opatrovníkom žalobkyne X. Z. ako vedúci R. S.. Žiadnemu z opatrovníkov žalobkyne nebránilo nič v tom, aby uplatňovali práva žalobkyne na súde včas.

6. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2020 žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu navrhla zmenu žaloby a to jej rozšírením tak, že žiadala, aby súd zároveň určil, že žalovaná nie je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie W. a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí, vo vchode č.X, bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici F. B. W., pričom bytový dom stojí na parcele reg. D. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXXX a podielom na uvedenom pozemku v podiele XXX/XXXXX.

7. Súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní dňa 14.12.2020 pripustil vyššie uvedenú zmenu (rozšírenie) žaloby a zároveň následne uvedené uznesenie v jeho písomnom vyhotovení pod sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX doručil stranám sporu priamo na uvedenom pojednávaní cestou ich právnych zástupcov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a na ich základe zistil tento skutkový stav veci :

9. Žalovaná je toho času výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 k celku nehnuteľností , a to bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súpisným č. XXXX na ulici F. B. W. K. B., stojacom na parcele registra „D.“. evidovanej na katastrálnej mape ako parcela pod parcelným číslom XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX k celku na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového domu so súpisným č. XXXX , ako aj na uvedenom pozemku - parcele registra „D. evidovanej na katastrálnej mape ako parcela pod parcelným

číslom XXXX, Druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, to všetko v katastrálnom území W. K. B., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre uvedené katastrálne územie príslušným okresným úradom.

10. Žalobkyňa je na vyššie uvedenom Liste vlastníctva č. XXX vedená v časti „ C-Ťarchy“ ako oprávnená osoba, v prospech ktorej je podľa uvedeného zápisu zriadené vecné bremeno spočívajúce v jej práve bývať v uvedenom byte a užívať predmetné nehnuteľnosti až do jej smrti a tomu zodpovedajúca povinnosti žalovanej ako vlastníka toto právo trpieť.

11. Ako titul nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností žalovanou je podľa uvedeného Listu vlastníctva č. XXXX uvádzaná darovacia zmluva zavkladovaná pod katastrálnym číslom: B. XXX/XXXX- XXX/XXXX.

XX. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 24.01.2005 medzi toho času už nebohým V. J., K.. XX.XX.XXXX - bratom žalovanej a žalobkyňou ako darcami na strane jednej a žalovanou ako obdarovanou na strane druhej, pričom súčasťou uvedenej darovacej zmluvy bola aj dohoda o zriadení práva vecného bremena spočívajúceho v tom, že vlastníčka nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto prevodu (v tomto prípade obdarovaná) bude trpieť, aby darcovia mali právo bývať v byte a užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto prevodu, spôsobom bežným a obvyklým tak ako doteraz, a to až do ich smrti ( článok VIII uvedenej zmluvy).

13. Vyššie uvedení darcovia ( t.j. V. J. a žalobkyňa ) na základe uvedenej darovacej zmluvy previedli v tom čase ich spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, a to každý z nich o veľkosti 1 k celku bezodplatne na obdarovanú, t.j. žalovanú, čím sa táto stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

14. Uvedená darovacia zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXX/ XXXX, K. XXXX/XXXX notárkou X.. Q. O., X.. Z. XX, XXX XX W. K. B. a zavkladovaná na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod vyššie uvedeným katastrálnym číslom B.-XXX/XXXX, pričom návrh na jej vklad podľa jeho písomného vyhotovenia zo dňa 24.01.2005 podpísali všetky zmluvné strany a podaný bol dňa 25.01.2005.

15. Z obsahu vyššie uvedenej notárskej zápisnice o spísaní uvedenej darovacej zmluvy vyplynulo, že žalobkyňa ako darkyňa svoju osobu osvedčovala občianskym preukazom č. W. XXXXXX.

16. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že zmluvné strany pri jej spisovaní prehlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, že ich totožnosť bola zistená zákonným spôsobom a že požiadali o spísanie uvedenej darovacej zmluvy touto formou.

17. Žalobkyňa ako aj V. J. - brat žalovanej tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti a to každý z nich do spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku nadobudli od Mesta W. K. B., a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.01.2000 medzi uvedeným mestom ako predávajúcim na strane jednej a V. J. a žalobkyňou ako kupujúcimi na strane druhej, pričom uvedená zmluvy bola zavkladovaná na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, a následne bola ako titul nadobudnutia vyššie uvedených nehnuteľností týmito osobami uvádzaná aj na Liste vlastníctva č. XXXX podľa zápisu zo dňa 07.01.2005.

18. Predmetný byt nebohý V. J. podľa Zápisnice o prevzatí bytu spísanej dňa 12.02.1993 užíval už od uvedeného dátumu , pričom na uvedenej zápisnici je podpísaná aj samotná žalobkyňa.

19. Táto dňa 12.11.1999 podpísala čestné vyhlásenie o tom, že je družkou nebohého V. J., pričom jej podpis na uvedenom vyhlásení bol úradne osvedčený Okresným úradom - matrikou v W. K. B. dňa 17.11.1999 pod č. XXXX/XX, kedy svoju totožnosť podľa tohto vyhlásenia mala žalobkyňa osvedčovať občianskym preukazom č. W. XXXXXX.

XX. Podľa rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-XX G. P. XX.XX.XXXX, právoplatného dňa 08.02.1980 však žalobkyňa ako v čase uzavretia vyššie uvedenej darovacej zmluvy

dňa 24.01.2005, tak aj vyššie uvedenej kúpnej zmluvy dňa 28.01.2000, bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu, ktorá nebola len prechodná.

21. Z obsahu znaleckého posudku Q.. I. W. zo dňa 16.8.1979, ktorý bol vypracovaný pre účely vyššie uvedeného konania o pozbavení spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, vyplynulo, že u žalobkyne v tom čase bola konštatovaná difúzna nivelizácia intelektových schopností do pásma debility, verbálny prejav bol v chudobnej zásobe, mala plochý úsudok, ploché vyššie city, konštatovala sa u nej afektívna labilita, hyperiritibilita, znížená frustračná tolerancia, zvýšená sugestibilita, impulzivita a v konaní primitívne pudové tendencie. Znalkyňa konštatovala, že liečba nie je spôsobilá podstatne ovplyvniť tieto poruchy. Hlboké zníženie intelektových schopností do pásma debility bráni žalobkyni v zaobstaraní si základných životných potrieb.

22. Z obsahu vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXXX/XX-X tiež vyplynulo, že jej za opatrovníka v čase uvedeného rozhodovania súdu bol ustanovený X. Z. - vedúci Ú. B. S..

23. Podľa Listiny opatrovníka vystavenej tunajším súdom dňa 21.01.2011 pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX- XX terajším opatrovníkom žalobkyne je - I. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. Č.. X, Z., ktorá dňa 17.01.2011 zložila príslušný sľub.

24. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a./ splnení povinnosti,

b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa v znení neskorších zmien a predpisov ( ďalej len " "), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

26. Podľa , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

27. Podľa , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

28. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópia, kópia z katastrálnej mapy alebo kópia z mapy určeného operátu, výpis z pozemkovej knihy alebo výpis zo železničnej knihy alebo ich kópie sú verejné listiny; verejnou listinou je aj identifikácia parcely vyhotovená v listinnej podobe.

29. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), Kataster obsahuje tieto údaje:

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

30. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

31. Podľa , ( ďalej len ako „CMP“), rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

32. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

33. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

34. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)

35. Žaloba podaná žalobkyňou v tomto spore je určujúcou žalobou. V prípade tejto žaloby bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či už pozitívnom alebo negatívnom), nakoľko to vyžaduje ustanovenie (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).

36. Žalobkyňa v rámci svojej žaloby v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na vedení tohto sporu uvádzala, že ten je daný tým, že rozsudok bude podkladom pre zosúladenie evidovaného stavu v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym, nakoľko žalobkyňa nie je evidovaná ako podielový spoluvlastník na predmetných nehnuteľnostiach, napriek tomu, že právny úkon, darovacia zmluva z 24.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa , nakoľko žalobkyňa nemala spôsobilosť tento právny úkon uzatvoriť.

37. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa je potom povinná tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

38. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj judikát č. R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. ). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 06.12.2012).

39. Ak sa žalobca prostredníctvom určovacej žaloby domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností, keď je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba (žalovaný), svedčí žalobcovi na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože žalobca sa domáha vydania deklaratórneho (nie konštitutívneho) rozhodnutia s cieľom dosiahnuť súlad medzi ním tvrdeným právnym stavom (tzv. právnou realitou) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Inak povedané, v prípade procesného úspechu žalobcu dosiahne priaznivejšie právne postavenie, ktoré tkvie v tom, že súdnym rozhodnutím bude deklarovaný žalobcom tvrdený existujúci vecnoprávny vzťah k predmetnému nehnuteľnému majetku, pričom vydaný rozsudok bude súčasne podkladom pre zápis takto deklarovaného žalobcovho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to vo forme záznamu. ( porovnaj Rozsudok NS SR sp.zn. uverejnený v časopise zo Súdnej praxe č. 48/2003, obdobne Fekete, I : . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 56, príp. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. ze dne 21.12.2009).

40. V spore bolo preukázané, že v čase od zavkladovania kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX až do zavkladovania darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2005 na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B.-XXX/XXXX bola žalobkyňa podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedená ako podielová spoluvlastníčka so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu, resp. na ktorých práve uvedený spoluvlastnícky podiel je predmetom tohto sporu. Pokiaľ sa teda žalobou žalobkyňa dožadovala pôvodne len kladného určovacieho výroku o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria do jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku, mala podľa názoru súdu daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože len prípadným rozsudkom v tomto spore, ktorý by mal deklaratórny charakter by sa zosúladil stav medzi ňou tvrdeným právnym stavom (tzv. právnou realitou a síce, že tieto nehnuteľnosti majú byť naďalej v príslušnom spoluvlastníckom podiele v jej spoluvlastníctve) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností, podľa ktorých je v súčasnosti vedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná.

41. Súd ďalej skúmal ako predbežnú otázku posúdenie jednak platnosti samotnej darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2005, ktorá bola titulom pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne od žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam a ktorej skúmanie nastolila samotná žalobkyňa, tak aj posúdenie platnosti samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000, ktorá zase slúžila ako nadobúdací titul pre samotnú žalobkyňu v súvislosti s nadobudnutím tejto jej spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam a ktorej skúmanie zase nastolila žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia k žalobe, resp. vo svojej duplike.

42. Je nepochybné, že ako v čase uzavretia vyššie uvedenej darovacej zmluvy dňa 24.01.2005, tak aj vyššie uvedenej kúpnej zmluvy dňa 28.01.2000 bola žalobkyňa právoplatne v plnom rozsahu pozbavená spôsobilosti na právne úkony a to na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/ XX-X zo dňa 30.11.1979.

43. Podľa , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. To je prípad samotnej žalobkyne, avšak tento jej osobný status ktorý sa vzťahuje na oba ňou vyššie uvedené právne úkony, teda ako na úkon scudzovací ( t.j. darovaciu zmluvu), ktorým prišla o svoj na ňu pôvodne zapísaný spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, tak aj zároveň na úkon nadobúdací ( t.j. kúpnu zmluvu) , ktorým tento svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam pôvodne nadobudla.

44. Žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden iný právny titul , ktorý by osvedčoval jej právo na tento spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na predmetných nehnuteľnostiach, ktorého určenia sa domáha touto žalobou.

45. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi. Jednotlivé spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva uvádza v ustanoveniach a násl. Možno rozlišovať medzi nadobudnutím vlastníckeho práva a./ pôvodným a b./ derivátnym. O pôvodný ( originárny ) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy , keď sa vlastnícke právo nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka a vzniká nezávisle od neho. O odvodený ( derivátny) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy , keď vlastník veci svoje vlastnícke právo odvodzuje od svojho právneho predchodcu. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

46. Okrem vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 pôvodne na príslušnom katastri nehnuteľnosti zavkladovanej pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, ktorá však v časti týkajúcej sa nadobudnutia predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou z vyššie uvedených dôvodov je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho iného právneho titulu, na základe ktorého by uvedený predmetný spoluvlastnícky podiel jej ma prináležať do jej spoluvlastníctva.

47. Pokiaľ aj žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu v rámci záverečného prednesu poukazovala na tú skutočnosť, že jej (spolu)vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam potvrdzoval výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 07.01.2005, na ktorom toto jej spoluvlastníctvo takto bolo zapísané , a ktorý je verejnou listinou, u ktorej platí, že údaje na tejto verejnej listine potvrdzujú skutočnosti dokiaľ sa nepreukáže opak, pričom nikto predchádzajúce vlastnícke právo žalobkyne nenamietal, a zároveň poukázala aj na to, že kúpna zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, tak súd sa s touto argumentáciu žalobkyne nestotožnil.

48. Žalobkyňa má pravdu v tom, že podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), sa predmetný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.01.2005 považuje za verejnú listinu, a preto v súlade s má potvrdzovať pravdivosť toho, čo sa v ňom osvedčuje. Ako však ďalej uvedené ustanovenie uvádza, to platí len za predpokladu, ak nie je dokázaný opak toho čo táto listina osvedčuje.

49. V tejto súvislosti súd uvádza, že pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Pri verejnej listine teda dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

50. A práve takáto situácia nastala aj v tomto spore. Žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia okrem iného poukázala aj na to, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa nadobudla svoj podiel na spornom byte s príslušenstvom bola v kontexte dôkazov žaloby zjavne absolútne neplatným právnym úkonom.

51. Toto jej tvrdenie je listinnými dôkazmi osvedčené , konkrétne právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979, právoplatným dňa 08.02.1980, ktorý jasne osvedčuje , že žalobkyňa aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 zavkladovanej pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, bola plne pozbavená spôsobilosti na právne úkony a teda uvedená kúpna zmluva v časti týkajúcej sa jej osoby bola podľa absolútne neplatným právnym úkonom.

52. Súd v súlade s ako aj v súlade s bol viazaný týmto rozhodnutím o osobnom stave žalobkyne, ktorý platil aj pre čas, kedy táto uzatvárala kúpnu zmluvu, ktorou nadobúdala spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, a nemohol si o tomto stave žalobkyne vytvoriť iný

záver. Súd si preto neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy posúdil v tomto spore ako predbežnú otázku na základe čoho následne aj rozhodol.

53. Tým ale zároveň v súlade v zmysle , a v konečnom dôsledku aj v zmysle , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), bola vyvrátená pravdivosť údaja zapísaného v príslušnom katastri ( t.j. na uvedenom výpise z listu vlastníctva) o tom, že žalobkyňa bola pred uzavretím neplatnej darovacej zmluvy vedená ako platný spoluvlastník sporného spoluvlastníckeho podielu, keďže jej pre tento zápis nesvedčil platný právny titul.

54. Súd preto žalobu žalobkyne v tej časti, ktorou sa kladným určovacím výrokom dožadovala určenia , že je podielovým spoluvlastníkom v podiele jednej polovice k celku k predmetnému bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako aj na príslušnom zastavanom pozemku v plnom rozsahu zamietol.

55. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, a síce o tú časť , ktorou sa na základe rozšírenia pôvodnej žaloby vykonaného na pojednávaní dňa 14.12.2020 žalobkyňa dožadovala určenia, že žalovaná nie je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku na predmetných nehnuteľnostiach , túto žalobu súd v danej časti taktiež v plnom rozsahu zamietol, avšak z toho dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na takto vedenom spore.

56. I keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä o situáciu, ak je vlastnícke právo zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Na základe negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity. ( porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 30.05.2018 publikované pod poradovým číslom 31 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2019).

57. V danom spore sa nejedná o takýto prípad duplicitného zápisu, keďže žalobkyňa nie je zapísaná na Liste vlastníctva ako spoluvlastníčka predmetného spoluvlastníckeho podielu popri žalovanej.

58. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vlastnícke právo, ktoré zaniklo k nehnuteľnostiam rozhodnutím súdu , teda orgánu verejnej moci ( resp. štátneho orgánu) sa podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom. Zároveň uvedené ustanovenie tohto zákona nič nehovorí o tom, že sa tým zároveň vyznačí stav, aký tú bol pred týmto rozhodnutím súdu. Takýto postup nastáva len v prípade predvídanom v ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, a síce ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, čo však nie je tento sporný prípad, keďže žalobkyňa sa negatívnym určovacím výrokom domáhala určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnom spoluvlastníckom pomere a nedomáhala sa teda neplatnosti právneho úkonu.

59. Je teda zrejmé, že touto časťou žaloby žalobkyne , by nedošlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti daného práva, a síce že táto je podielovou spoluvlastníčkou v príslušnom pomere k predmetným nehnuteľnostiam, k čomu vlastne samotná žaloba cielila, a v prípade vyhovenia tejto časti žaloby by nedošlo k odstráneniu tejto spornosti. To čo žalobkyňa sledovala touto žalobou a síce opätovné uvedenie jej spoluvlastníckeho podielu v príslušnom zápise v katastri nehnuteľnosti, mohla dosiahnuť práve kladným určovacím výrokom, s ktorým však neuspela. Súd preto žalobu žalobkyne aj v tejto časti záporného určovacieho výroku v plnom rozsahu zamietol.

60. Súd zamietol ako návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej a výsluchom svedkov Z. S., I. Z., A. X. U. X.. Y. I., tak aj návrh žalovanej na vykonanie výsluchu žalovanej a výsluchu svedka - notára X.. Q. O.Š., nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy by neprispeli žiadnym spôsobom k objasneniu skutočnosti, či žalobkyňa ako v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 vo

forme notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX zavkladovanej na príslušnom katastri nehnuteľnosti pod katastrálnym číslom B.-XXX/XXXX, tak aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 zavkladovanej pod katastrálnym číslom B. XXX/XXXX-XX/XXXX, bola spôsobilá na tieto právne úkony, pričom práve táto okolnosť bola relevantná pre rozhodnutie v tomto spore.

61. Tak ako už súd vyššie uviedol, v súlade s , ako aj v súlade s je viazaný príslušným rozhodnutím o osobnom stave žalobkyne, a pokiaľ podľa takéhoto rozhodnutia ( t.j. rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979) bola žalobkyňa v čase vykonania oboch právnych úkonov v plnom rozsahu pozbavená spôsobilosti na právne úkony, boli tieto úkony Podľa absolútne neplatné. Svedecké výpovede vyššie uvedených navrhnutých svedkov, ale ani samotnej žalovanej by tento status žalobkyne sami o sebe nezmenili.

62. Súd rovnako zamietol ako návrh žalobkyne (podaný cestou jej právneho zástupcu) jednak na vykonanie odborného vyjadrenia pribratým znalcom na zistenie či je možné, aby žalovaná ako obdarovaná nemohla pri opakovanom kontakte so žalobkyňou spozorovať prejavy duševnej choroby žalobkyne ( t.j. návrh na vykonanie dôkazu v zmysle písomnej repliky žalobkyne), tak aj návrh žalobkyne (opätovne podaný cestou jej právneho zástupcu) na vykonanie odborného vyjadrenia pribratým znalcom, resp. na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia duševného stavu žalobkyne v súčasnosti, a tiež v r. 2005 v momente uzatvorenia predmetnej napadnutej darovacej zmluvy, aby sa zistila jej mentálna kapacita k takémuto úkonu.

63. V prípade prvého z navrhovaných dôkazov (odborné vyjadrenie pribratého znalca na možnosť zistenia žalovanej pri opakovanom kontakte so žalobkyňou spozorovať prejavy duševnej choroby u žalobkyne) by uvedený dôkaz nič nezmenil na súdom právoplatne vyslovenom osobnom statuse žalobkyne v rozhodnutí sp.zn. K. XXXX/XX-X zo dňa 30.11.1979 pri vykonaní oboch relevantných právnych úkonov pre rozhodovanie v tomto spore (ako darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 tak aj kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000), t.j. že v čase vykonávania oboch týchto úkonov z jej strany bola v plnom rozsahu nespôsobilá na ich vykonanie), takže takýto dôkaz by bol nadbytočný.

64. V prípade druhého z navrhovaných dôkazov (znaleckého dokazovania za účelom zistenia duševného stav žalobkyne v súčasnosti) posúdenie jej duševného stavu pre súčasnosť by nemalo žiadnu relevanciu pre posudzovanie jej spôsobilosti na vykonanie oboch právnych úkonov spore ( ako darovacej zmluvy dňa 24.01.2005 tak aj kúpnej zmluvy zo dňa 28.01.2000 ) v čase kedy ich uskutočnila a teda by neprispela k vyriešeniu podstatnej otázky pre tento spor, či na niektorý z uvedených právnych úkonov v čase jeho vykonania mala spôsobilosť aspoň pre jeho uskutočnenie.

65. Pokiaľ ide o znalecké posúdenie jej zdravotného stavu v roku 2005 v čase ňou uzatváranej darovacej zmluvy samo o sebe by taktiež nemalo žiadnu relevanciu pre toto sporové konanie. Ak by totiž záver uvedeného znaleckého dokazovania potvrdil, že žalobkyňa nebola spôsobilá minimálne na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy , nič by to nezmenilo na stave preukázanom dosiaľ vykonanými dôkazmi, a síce, že by predmetná darovacia zmluvy bola absolútne neplatná aj naďalej, ale zároveň by naďalej bola neplatná aj kúpna zmluva ako pôvodný nadobúdací titul žalobkyne.

66. V prípade ak by uvedeným znaleckým dokazovaním sa potvrdilo, že žalobkyňa mala v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy spôsobilosť minimálne na jej uzavretie, nič by to zase nezmenilo na súčasnej situácii zápisov v príslušnom katastri, nakoľko by žalovaná aj naďalej zostala zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.

67. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej , ktorá mala plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

73. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

74. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.