Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-1-2020.pdf
PDF · 170.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: B. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. L. XXX/XX, XXX XX O. W., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislavská 15, 949 01 Nitra, IČO: 36 263 044, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhrdu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 je n e p l a t n é.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4. 032eur brutto spolu s:
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019, doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a náhrady mzdy. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Žalobca je u žalovaného zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný. Uvedeného dňa mu skončilo podporné obdobie v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa MUDr. Milanom Valúchom, na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalobca bol dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie žalobcu invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60%. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že
podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalovanému doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 MUDr. Milanom Valúchom. Z posudku vyplýva jednoznačný záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu z dňa 14. 9.2015 a je v ňom vyslovene deklarovaná nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Nakoľko žalovaný uvedený posudok MUDr. Valúcha zo dňa 21.09.2016 spolu s jeho doplnením zo dňa 31.10.2016 odmietol akceptovať, predložil žalobca žalovanému lekársky posudok vyhotovený MUDr. Milanom Valúchom dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa vzoru lekárskeho posudku uvedeného v prílohe č. 3c, ktorého záverom je tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD. Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa listovú zásielku zo dňa 27.11.2019 označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“, v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci. Predmetné skončenie pracovného pomeru považuje žalobca za neplatné z dôvodu, že jeho prítomnosti v práci bránia zákonné prekážky. Nakoľko žalovaný žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Do času, kým ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) zákonníka práce, mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a nesúhlasí s právnym názorom žalobcu prezentovaný v podanej žalobe. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca ako zamestnanec žalovaného nenastúpil po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, respektíve po následnom čerpaní dovolenky do práce, pričom sa, ako uvádza v žalobe, domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu ním deklarovnej dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy, a to na základe listín, ktoré postupne žalovanému predkladal. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že medzi sporovými stranami, s rovnakým postavením v spore prebieha na Okresnom súde Topoľčany ako súde prvej inštancie konanie o zaplatenie náhrady mzdy, vedené pod spisovou značkou XCpr/X/XXXX, pričom súdny spis vedený k tomuto sporu si žalovaný navrhuje pripojiť. Obsahom žalobcom prvotne predloženej Lekárskej správy zo dňa 28.6.2016 však nebolo posudzovanie jeho dlhodobej straty spôsobilosti výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale jedná sa o zápisnicu o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej plynie, že predmetom posudzovania bolo „posúdenie invalidity na žiadosť poistenca (žalobcu) o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016.“ O tejto skutočnosti bol žalobca poučený pracovníkom žalovaného na personálnom úseku, pričom žalovaný dodal, že v prípade, ak bude zo strany žalobcu predložený kvalifikovaný lekársky posudok spĺňajúci náležitosti požadované pracovnoprávnymi predpismi, žalovaný bezodkladne bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V nadväznosti na vyššie opísanú korešpondenciu ako ďalšiu listinu, na základe ktorej sa žalobca domáhal preradenia na výkon inej práce predložil žalobca listinu označená ako „Vec: Lek. Posudok“ vyhotovenú lekárom MUDr. Milanom Valúchom dňa 21.9.2016, na základe ktorej opätovne konštatoval, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre
chorobu z povolania, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu vzniká zamestnávateľovi za predpokladu, že lekárskym posudkom je zistený taký zdravotný stav zamestnanca, z ktorého plynie, že tento dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Žalobcom predložené listiny však nebolo možno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely.
V súvislosti s otázkou náležitostí, ktoré lekársky posudok musí pre účely pracovnoprávnych vzťahov obsahovať, je potrebné poukázať napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008, sp. zn. 5 Cdo/237/2007, ktorým súd uviedol, že: „Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale aj pre výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní.“ Vyššie opísané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno doplniť aj okrem iných napr. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/461/2011 zo dňa 25.4.2013, ktorý práve s odkazom na spomenuté rozhodnutie NS SR uviedol, že „ak navrhovateľka zamestnávateľovi na účely preradenia na inú prácu predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok.“
S poukazom na vyššie citované súdne rozhodnutia a zohľadňujúc príslušné ustanovenia Zákonníka práce je nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ pri posudzovaní listín predložených žalobcom postupoval správne tak, ako mu ukladá zákon, nakoľko žalobcom predložené listiny nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, pričom sa jedná iba o lekárske nálezy. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napokon žalobca predložil listinu označenú ako „Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.9.2016“, vyhotovenú lekárom MUDr. Milanom Valúchom dňa 6.10.2016, avšak ani túto listinu nebolo možno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, a to z dôvodu, že obsahovo je takmer identická s predošlou listinou vyhotovenou MUDr. Valúchom. Zároveň v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu a s tým spojenou deklarovanou nespôsobilosťou vykonávať doterajšiu prácu je potrebné uviesť, že ako sa konštatuje v Lekárskej správe zo dňa 28.6.2016, žalobcovi vznikla už v roku 2014 invalidita. Ak by aj nastalo a bolo v konaní preukázané zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a tento by stratil dlhodobo spôsobilosť na výkon práce, je potrebné skúmať, či k tejto strate nedošlo zhoršením ochorení žalobcu, v dôsledku ktorých mu už bola priznaná invalidita v roku 2014.Vzhľadom k tomu, že žalobcovi skončilo dňom 18.9.2016 podporné obdobie (dočasná pracovná neschopnosť) a zároveň nepredložil lekársky posudok, ktorý by konštatoval, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce, bol žalobca ako zamestnanec povinný nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu od okamihu skončenia podporného obdobia, respektíve vyčerpania dovolenky. Ako vyplýva z listiny označenej ako Lekárska správa zo dňa 28.7.2016, žalovanému, ktorý bol v tom čase dočasne pracovne neschopný, uplynulo podporné obdobie dňom 18.9.2016. Napriek tejto skutočnosti sa však žalobca ako zamestnanec nedostavil na miesto práce na jej výkon, a to aj napriek výzvam zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Zároveň ako plynie z hore uvedeného, žalobca nepredložil žalovanému kvalifikovaný lekársky posudok, hoci ho o potrebe takéhoto posudku žalovaný poučil. S poukazom na uvedené má preto žalovaný za to, že jednotlivé zameškané pracovné zmeny zo strany žalobcu po uplynutí podporného obdobia, respektíve po vyčerpaní dovolenky, je možno považovať za neospravedlnené absencie. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 81/2010 zo dňa 27.4.2011). Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 81/2010 zo dňa 27.4.2011). Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Žalovaný má za to, že v danom prípade, napriek jeho opakovaným upozorneniam, žalobca nenastúpil po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, respektíve následnom čerpaní dovolenky do práce, nepredložil kvalifikovaný lekársky posudok, ktorý by oprávňoval žalovaného ako zamestnávateľa postupovať podľa ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, a preto je nutné považovať absencie žalobcu ako zamestnávateľa v práci za neospravedlnené absencie, ktoré zakladajú v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto žalovaný považuje okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako svojim zamestnancom za platné a podanú žalobu za nedôvodnú. Sumarizujúc vyššie uvedenú argumentáciu preto žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada súd, aby ten podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, a zároveň, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pre konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je s poukazom na § 68 ods. 2 Zákonníka práce relevantný výlučne lekársky posudok vyhotovený MUDr. Milanom Valúchom dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa vzoru lekárskeho posudku uvedeného v prílohe č. 3c, ktorého záverom je tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD. Možnosti žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer za (hypotetické) neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku v období od 19.09.2016. do predloženia posudku zo dňa 20.09.2017 totiž bráni uplynutie prekluzívnej lehoty. Posudok zo dňa 21.09.2016 spolu s jeho doplnením zo dňa 31.10.2016 žalobca v žalobe uvádza z dôvodu objasnenia skutkového stavu a boli žalovanému predložené v súvislosti s jeho povinnosťou preradiť žalobcu na inú prácu v zmysle § 55 Zákonníka práce. Z dôvodu, že žalovaný tieto posudky odmietol akceptovať, žalobca dal vyhotoviť posudok zo dňa 20.09.2017. Spor vedený na Okresnom súde Topoľčany ako súde prvej inštancie pod sp.zn. XCpr/X/ XXXX doposiaľ nie je právoplatne skončený a žalobca je toho názoru, že spis nemá k predmetu sporu XCpr/X/XXXX žiadnu dôkaznú hodnotu. Skutočnosť, či žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať prácu vodiča MKD v dôsledku ochorenia, na základe ktorého mu bola v roku 2014 priznaná invalidita alebo v dôsledku inej okolnosti, nemá žiadny vplyv na posúdenie sporu. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje žalobca za neplatné z dôvodu, že jeho prítomnosti v práci doposiaľ bránia zákonné prekážky. Nakoľko žalovaný žalobcu nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny.
4. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca ako zamestnanec žalovaného nenastúpil po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, respektíve po následnom čerpaní dovolenky do práce, pričom sa, ako uvádza v žalobe, domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu ním deklarovanej dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy, a to na základe listín, ktoré postupne žalovanému predkladal. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že medzi sporovými stranami, s rovnakým postavením v spore prebieha na Okresnom súde Topoľčany ako súde prvej inštancie konanie o zaplatenie náhrady mzdy, vedené pod spisovou značkou XCpr/X/XXXX, pričom súdny spis vedený k tomuto sporu si žalovaný navrhuje pripojiť. Obsahom žalobcom prvotne predloženej Lekárskej správy zo dňa 28.6.2016 však nebolo posudzovanie jeho dlhodobej straty spôsobilosti výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale jedná sa o zápisnicu o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej plynie, že predmetom posudzovania bolo „posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016.“O tejto skutočnosti bol žalobca poučený pracovníkom žalovaného na personálnom úseku, pričom žalovaný dodal, že v prípade, ak bude zo strany žalobcu predložený kvalifikovaný lekársky posudok spĺňajúci náležitosti požadované pracovnoprávnymi predpismi, žalovaný bezodkladne bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V nadväznosti na vyššie opísanú korešpondenciu ako ďalšiu listinu, na základe ktorej sa žalobca domáhal preradenia na výkon inej práce predložil Žalobca listinu označená ako „Vec: Lek. Posudok“ vyhotovenú lekárom MUDr. Milanom Valúchom dňa 21.9.2016, na základe ktorej opätovne konštatoval, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu vzniká zamestnávateľovi za predpokladu, že lekárskym posudkom je zistený taký zdravotný stav zamestnanca, z ktorého plynie, že tento dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Následne žalobca predložil tiež listinu označenú ako „Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.9.2016“, vyhotovenú lekárom MUDr. Milanom Valúchom dňa 6.10.2016, avšak ani túto listinu nebolo možno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, a to z dôvodu, že obsahovo je takmer identická s predošlou listinou vyhotovenou MUDr. Valúchom. Pokiaľ ide o lekársky posudok vyhotovený lekárom MUDr. Milanom Valúchom dňa 20.9.2017, v tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že ak by aj tento lekársky posudok po formálnej stránke spĺňal zákonné náležitosti podľa zákona, po obsahovej stránke uvedený lekársky posudok nespĺňa presné uvedenie kategorizácie práce v súlade s vyhláškou č. 448/2007 Z. z. - kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík, v ktorej sa uvádzajú podrobnosti o faktoroch práce, pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií a záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu by mal jednoznačne znieť: a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce (viď tiež Rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp zn. XCpr/X/XXXX zo dňa 12.2.2018).
Z uvedeného možno prijať záver, že ani ostatne predložený znalecký posudok nie je , vzhľadom k jeho nedostatkom po obsahovej stránke, relevantným pre pracovnoprávne účely. Sumarizujúc uvedené, žalobcom predložené listiny nebolo možno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely. V súvislosti s otázkou náležitostí, ktoré lekársky posudok musí pre účely pracovnoprávnych vzťahov obsahovať, je potrebné poukázať napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008, sp. zn. 5 Cdo/237/2007, ktorým súd uviedol, že: „Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale aj pre výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní.“ Vyššie opísané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno doplniť aj okrem iných napr. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/461/2011 zo dňa 25.4.2013, ktorý práve s odkazom na spomenuté rozhodnutie NS SR uviedol, že „ak navrhovateľka zamestnávateľovi na účely preradenia na inú prácu predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok.“ S poukazom na vyššie citované súdne rozhodnutia a zohľadňujúc príslušné ustanovenia Zákonníka práce je nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ pri posudzovaní listín predložených žalobcom postupoval správne tak, ako mu ukladá zákon, nakoľko Žalobcom predložené listiny nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, pričom sa jedná iba o lekárske nálezy. Zároveň v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu a s tým spojenou deklarovanou nespôsobilosťou vykonávať doterajšiu prácu je potrebné uviesť, že ako sa konštatuje v Lekárskej správe zo dňa 28.6.2016, žalobcovi vznikla už v roku 2014 invalidita. Ak by aj nastalo a bolo v konaní preukázané zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a tento by stratil dlhodobo spôsobilosť na výkon práce, je potrebné skúmať, či k tejto strate nedošlo zhoršením ochorení žalobcu, v dôsledku ktorých mu už bola priznaná invalidita v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi skončilo dňom 18.9.2016 podporné obdobie (dočasná pracovná neschopnosť) a zároveň nepredložil lekársky posudok, ktorý by konštatoval, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce, bol žalobca ako zamestnanec povinný nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu od okamihu skončenia podporného obdobia, respektíve vyčerpania dovolenky .Ako vyplýva z listiny označenej ako Lekárska správa zo dňa 28.7.2016,že žalovanému, ktorý bol v tom čase dočasne pracovne neschopný, uplynulo podporné obdobie dňom 18.9.2016. Napriek tejto skutočnosti sa však žalobca ako zamestnanec nedostavil na miesto práce na jej výkon, a to aj napriek výzvam zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.
Zároveň ako plynie z hore uvedeného, žalobca nepredložil žalovanému kvalifikovaný lekársky posudok, hoci ho o potrebe takéhoto posudku žalovaný poučil. S poukazom na uvedené má preto žalovaný za to, že jednotlivé zameškané pracovné zmeny zo strany žalobcu po uplynutí podporného obdobia, respektíve po vyčerpaní dovolenky je možno považovať za neospravedlnené absencie. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o neospravedlnenú absenciu zamestnanca
ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 81/2010 zo dňa 27.4.2011).Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 81/2010 zo dňa 27.4.2011).Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Žalovaný má za to, že v danom prípade, napriek jeho opakovaným upozorneniam, žalobca nenastúpil po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, respektíve následnom čerpaní dovolenky do práce, nepredložil kvalifikovaný lekársky posudok, ktorý by oprávňoval Žalovaného ako zamestnávateľa postupovať podľa ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, a preto je nutné považovať absencie žalobcu ako zamestnávateľa v práci za neospravedlnené absencie, ktoré zakladajú v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto žalovaný považuje okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako svojim zamestnancom za platné a podanú žalobu za nedôvodnú.
5. Žalobca v zmene - rozšírení ž žaloby uviedol, že žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 oznámil, že s ním okamžite konči pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 13.02.2015 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko žalobca od 01.11.2016 do 03.12.2019 vôbec nenastúpil do práce. Nakoľko žalobca s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil, listom z 27.01.2020 žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a dňa 28.01.2020 podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca týmto návrhom rozširuje uplatnené právo o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“
Podľa § 134 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce „Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.“ Nakoľko žalovaný v rozhodnom období neodpracoval ani deň, pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa článku II. bod 1. pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne, t.j. minimálna mzda zodpovedajúca druhému stupňu náročnosti práce v roku 2015 (min. mzda 380 eur x koeficient 1,2). S účinnosťou od 01.01.2019 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, a to v sume 520 eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 520 eur x 1,2 - 624 eur. S účinnosťou od 01.01.2020 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, a to v sume 580eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 580 eur x 1,2 -696 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 4 032 EUR brutto spolu s : 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 624 EUR od 01.04.2020 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 624 EUR od 01.05.2020 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 696 EUR od 01.06.2020 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 696 EUR od 01.07.2020 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 696 EUR od 01.08.2020 do zaplatenia, 5,00 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 696 EUR od 01.09.2020 do zaplatenia.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu a taktiež trvajú na návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak, že súd určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcom listom zo dňa 27.11.2019 a doručené žalobcovi dňa 03.12.2019 je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 4.032 eur brutto spolu s prísl. tak, ako je to uvedené v pripustenej zmene žaloby zo dňa 30.09.2020. Zároveň žiada, aby súd vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na ich stanovisku. Žalovaný po oboznámení sa s podanou žalobou v zmysle jej zmeny ako aj právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v inej právnej veci totožných strán sporu naďalej žiada súd, aby ten podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný naďalej tvrdí, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ako zamestnanca mal byť vyhovený lekársky posudok s náležitosťami podľa zákona č. 355/2007 Zb.z. ako právneho predpisu určujúceho obsahové a formálne náležitosti lekárskych posudkov pre pracovnoprávne účely. Ďalej žalovaný uvádza, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že ním predložené listiny boli vyhotovené a zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný ošetrujúcim lekárom žalobcu, keď z týchto listín vyplýva, že boli vyhotovené obchodnou spoločnosťou IRSON s.r.o., resp. MUDr. Valuchom, avšak z lekárskej správy zo dňa 28.06.2016 vyhotovenej sociálnou poisťovňou vyplýva, že v rozhodnom čase bol ošetrujúcim lekárom MUDr. Kolóny a teda nie je splnená požiadavka, že lekársky posudok a zdravotný stav zamestnanca posudzuje jeho ošetrujúci lekár. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z listín predložených žalobcom vyplýva, že jeho vtedajší zdravotný stav bol následkom pracovného úrazu oproti čomu však ale už spomenutá lekárska správa Sociálnej poisťovne konštatuje iné zdravotné postihnutia, odôvodňuje invaliditu žalobcu a teda nie je splnená ani tá podmienka, čo sa predložených listín týka, že stav v nich vyjadrený musí byť vyjadrený tak, že nepripúšťa iný odborný záver. Z tohto dôvodu preto žalovaný nepovažoval a nepovažuje žalobcom predkladané listiny za lekársky posudok kvalifikovaný pre pracovnoprávne účely, ich predložením nevznikla teda žalovanému povinnosť preložiť žalobcu ako zamestnanca na inú vhodnú pracovnú pozíciu a preto neúčasť žalobcu v práci vyhodnocoval ako nedôvodné neospravedlnené absencie, ktoré v zmysle konštantnej judikatúry NS SR možno považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a teda aj za dôvod na okamžité skočenie pracovného pomeru. Sumarizujúc uvedené preto žalovaný žiada súd, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, lebo pracovný pomer zanikol platným okamžitým skončením pracovného pomeru a teda žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy.
8. Súd na pojednávaní dňa 30.09.2020 pripustil zmenu žaloby podľa podania žalobcu zo dňa 22.09.2020, podľa ktorej:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 je neplatné.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 4 032eur brutto spolu s:
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,
- 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, a to: -Okamžitým skončením pracovného pomeru čl. 4,- Lekárskym posudkom čl. 5
- Lekárskou správou čl. 6-7,-Rozhodnutím Sociálnej poisťovne čl. 8
- Pracovnou zmluvou čl. 9-12,- pripojeným spisom sp.zn. XCpr/X/XXXX a z neho najmä uznesením KS v Nitre sp. zn. 8CoPr/3/2018 - 114 zo dňa 05.03.2020, listom žalobcu čl. 79, podacím lístkom, informáciou Slovenskej pošty a.s. ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil, že:
10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer, druh práce žalobcu- vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
11. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol do 18. 9.2016 práceneschopný.
12. Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému emailom aj poštou Lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa MUDr. Milanom Valúchom, na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce.
13. Žalobca bol dňa 28.06.2016 posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok, výsledkom ktorého bolo uznanie žalobcu invalidným, s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60%.
14. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie zo dňa 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu.
15. Žalobca listom z 02.11.2016,doručeným žalovanému dňa 07.11.2016, žalovanému doručil Dodatok z 31.10.2016 k Lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 MUDr. Milanom Valúchom. Z posudku vyplýva záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14. 9.2015 a je v ňom uvedená nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP.
16. Ďalej predložil žalobca žalovanému Lekársky posudok vyhotovený MUDr. Milanom Valúchom dňa 20.09.2017, ktorý je vyhotovený v súlade s ustanovením § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa vzoru lekárskeho posudku uvedeného v prílohe č. 3c, ktorého záverom je tiež konštatovanie dlhodobej nespôsobilosti žalobcu naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD.
17. Žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa listovú zásielku zo dňa 27.11.2019 označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“, v ktorej mu bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci.
18. Žalobca Listom zo dňa 27.01.2020 označenom ako „Neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru“ zamestnávateľovi - žalovanému oznámil, že po doručení dňa 03.12.2019 listu zo dňa
27.11.2019, ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer, podľa §79 ods.1Zákonníka práce trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
19. Z podacieho lístku na čl. 92 spisu vyplýva, že listová zásielka- oznámenie žalobcu , že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, bola podaná na poštovú prepravu dňa 29.01.2020 a z informácie Slovenskej pošty a.s. vyplýva, že žalovaný si zásielku prevzal dňa 30.01.2020.
20. Žalobca sa na tunajšom súde sa podanou žalobou proti žalovanému ,vedenou pod sp.zn. XCpr/X/XXXX, domáha zaplatenia náhrady mzdy za dva mesiace - 1,2/2017. Uznesením sp.zn. 8CoPr/3/2018-114 zo dňa 05.03.2020 Krajský súd v Nitre ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn.XCpr/X/XXXX-64 zo dňa 12.02.2018, ktorým žalobu žalobcu zamietol a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 905,74 eur brutto ako náhradu mzdy za mesiace november a december 2016 s 5,00% úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Vec zatiaľ nie je právoplatne skončená, žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie.
21. Podľa §-u 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
21.a Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
22. Podľa §-u 55 ods.2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
23. Podľa §-u 16 ods.1 písm .a) zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, lekársky posudok pre účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Podľa §-u 16 ods. 2, 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods.1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
24. Podľa §-u 30f zák.č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov: (1) Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
(2) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe -
podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo
c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. (3) Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.
25. Podľa §-u 118 ods.1Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
25a. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ,ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
26. Podľa §-u 144a ods.2 písm. f) Zákonníka práce, ako výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.
27. Podľa §-u142 ods.3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
28. Podľa § 134 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce ,priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
29. Podľa § 517 ods. OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.11.2019 doručeným žalobcovi dňa 03.12.2019 a náhrady mzdy s prísl. .
32. Je nesporné, že žalobca ako zamestnanec pracuje u žalovaného ako zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 s dňom nástupu do práce 13.02.2015 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
V článku II. bod 1. Pracovnej zmluvy je dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne.
33. Tiež je nesporné, že žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný. Žalobca listom zo dňa 07.10.2016 žiadal ,aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu, keď emailom aj poštou poslal žalovanému listinu - lekársky nález označenú ako Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 . Žalovaný listom zo dňa 11.10.2016 žalobcovi odpísal, že listina zo dňa 21.9.2016, ktorú žalobca predložil ako lekársky posudok , nemá zákonom požadované náležitosti a pravdepodobne sa jedná o lekársky nález. Tiež lekársku správu, ktorú žalobca predložil zo dňa 28.06.2016, nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovno - právne účely, nakoľko predmetom jej posudzovania bola miera invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Z tohto dôvodu nepreradil žalovaný žalobcu ako zamestnanca na inú prácu. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na riadne plnenie povinnosti zamestnanca , ku ktorým sa zviazal pracovnou zmluvou. Listom zo dňa 02.11.2016 žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil , že predložené listiny označené ako lekársky posudok a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok, čo sa týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu. Vzhľadom k tomu, že dňa 18.09.2016 skončila dočasná PN žalobcovi, a nenastúpil do práce, jedná sa z jeho strany o neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny, a preto mu nevzniká nárok na vyplatenie mzdy či jej náhrady.
34. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobca dňa 03.12.2019 obdržal od žalovaného ako zamestnávateľa list zo dňa 27.11.2019 označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“, v ktorej žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný ako zamestnávateľ s ním okamžite ruší pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré má spočívať v skutočnosti, že v období od 01.11.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nenastúpil do práce, pričom žalovaný neprítomnosť v práci pokladá za bezdôvodnú, žalobcom zavinenú a neospravedlnenú absenciu v práci. Žalobca Listom zo dňa 27.01.2020 označenom ako „Neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru“ zamestnávateľovi - žalovanému oznámil, že po doručení dňa 03.12.2019 listu zo dňa 27.11.2019, ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer, podľa §79 ods.1Zákonníka práce trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.
35. Zamestnávateľ je výnimočne oprávnený bez súhlasu zamestnanca preradiť ho na inú preňho vhodnú prácu, a to len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 55 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce. Dôvody jednostranného preradenia zamestnanca môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria dôvody, pri ktorých nejde len o oprávnenie, ale dokonca o povinnosť zamestnávateľa, za nesplnenie ktorej môže byť zamestnávateľ sankcionovaný inšpekciou práce. Do druhej skupiny patrí dôvod, ktorý zamestnávateľa oprávňuje zamestnanca jednostranné preradiť, nie je to však jeho povinnosť. Najčastejším dôvodom preradenia je skutočnosť, že zamestnanec stratil dlhodobo zdravotnú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu musí byť doložená lekárskym posudkom, ktorý vydá ošetrujúci lekár. Z obsahu lekárskeho posudku musí jednoznačne vyplývať stanovisko, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu. Ak by zamestnávateľ nepreradil zamestnanca na inú vhodnú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za čo patri zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
36. Preradenie by nemalo trvať nastálo, ale len po nevyhnutne potrebný čas (napr. po dobu zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca), pričom zamestnanec sa preraďuje na inú prácu v rámci dohodnutého druhu a miesta práce. V prípade, že by zamestnávateľ nemal žiadnu inú vhodnú prácu pre zamestnanca, môže sa so zamestnancom dohodnúť na zmene druhu práce, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve. Tento druh práce však musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, jeho schopnostiam a kvalifikácii.
37. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. XCpr/X/XXXX, ktorá sa týka tých istých strán sporu a zaplatenia náhrady mzdy pred okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.11.2019, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v uvedenej právnej veci na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý bol v danej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že pokiaľ žalobca
žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016, ktorý zaslal žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore.
38. Odvolací súd v o vyššie uvedenej veci tiež zdôraznil, že Zákonník práce formálne a obsahové náležitosti posudku neupravuje a právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje, že lekárskym posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Tiež dospel súd k záveru, že vyššie uvedený lekársky posudok podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 . Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v tomto lekárskom posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného ako zamestnávateľa vzhľadom na svoj zdravotný stav (popísaný v lekárskej správe - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (popísanú v lekárskej správe - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla).
39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je potrebné prijať záver, že zdravotný stav žalobcu ako zamestnanca žalovaného bol objektívne zistený a bol vo vyššie uvedenom lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doplnenie zo dňa 31.10.2016 Lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016, v ktorom lekár doplnil záver lekárskeho posudku v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce), o ktorý prípad sa však v danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému ostatný lekársky posudok zo dňa 20.09.2017.
40. V danej právnej veci nebol daný zákonný dôvod posudzovať predmetný lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (jeho formálne a obsahové náležitostí) podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý zákon kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov (pred vznikom pracovného pomeru, počas trvania pracovného pomeru v intervaloch určených zákonom o ochrane verejného zdravia, ako aj pri a po skončení pracovného pomeru, ak to vyžaduje zákon o ochrane verejného zdravia) sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých kategórií zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia. Náležitosti lekárskeho posudku upravuje priamo zákon o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti (z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je spôsobilá vykonávať konkrétny druh práce). Nevylučuje sa na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods.2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekárskeho posudku vydaného podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
41. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore.
42. Nakoľko žalovaný žalobcu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.09.2016 nepreradil na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za opakované závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Ak zamestnávateľ - žalovaný nepreradil zamestnanca- žalobcu na inú vhodnú prácu, zamestnanec - žalobca je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, preto, keďže žalobcovi bráni v jeho neprítomnosti v práci zákonná prekážka, žalobca nebol oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným podľa §68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce a Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 27.11.2019 je neplatné.
43. Do času, kým žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, resp. s ním neskončí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) zákonníka práce, patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce.
44. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020, t.j. za 6 mesiacov.
45. Žalovaný v rozhodnom období neodpracoval ani deň, preto pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa článku II. bod 1. pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne, t.j. minimálna mzda zodpovedajúca druhému stupňu náročnosti práce v roku 2015 (min. mzda 380 eur x koeficient 1,2). S účinnosťou od 01.01.2019 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019, a to v sume 520 eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 520 eur x 1,2 -624 eur. S účinnosťou od 01.01.2020 bola suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, a to v sume 580eur za mesiac, pre druhý stupeň náročnosti práce - 580 eur x 1,2 -696 eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy spolu v sume 4.032eur brutto ( 2x 624eur za mesiace 2,3/2020 a 4x 696 eur za mesiace 4-7/2020).
46. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle §517 ods.2OZ, súd ho zaviazal aj na zaplatenie 5,00% úroku z omeškania zo sumy 624 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 624 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 696eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 696 eur od 01.09.2020 do zaplatenia( odo dňa , kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu , keď v pracovnej zmluve v bode 5. bola dohodnutá splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná vždy mesačne pozadu , najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci , za ktorý patrí zamestnancovi mzda)do zaplatenia ,všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
47. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).