Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56Pc-9-2018.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56Pc/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci navrhovateľky: I.. W. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.?X, XXX XX H., zastúpená: AK JUDr.Barbora Vrbová , so sídlom Wilsonova 6, 811 07 Bratislava proti odporcovi: I.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX H. H., zastúpený: JUDr. Milan Cíbik, advokát, so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava o návrhu navrhovateľky o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
I. Manžel navrhovateľky j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 Eur od 14.04.2018 do 31.07.2019.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
III. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 59P/130/2018-44 zo dňa 14.06.2018 súd vylúčil časť podania- doplneného návrhu na rozvod manželstva účastníkov doručeného 04.04.2018, týkajúceho sa určenia vyživovacej povinnosti manžela na navrhovateľku, spojený s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, na samostatné konanie.
2. Návrhom na určenie výživného z 01.06.2018 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej manžela platiť na jej výživu sumou 700 Eur. Návrh odôvodnila rozdielnymi majetkovými pomermi manželov. Poukázala na skutočnosť, že manžel vlastní v Banskej Bystrici dva byty, ktoré prenajíma a jeho príjmom je okrem výsluhového dôchodku v sume 830 Eur aj príjem z prenájmu bytov v sume asi 700 Eur a príjem za prácu v službe SBS, čo predstavuje spolu asi sumu 2000 Eur mesačne. Uviedla ,že ona je na rodičovskej dovolenke , poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa v sume 230Eur, pričom manžel ju finančne nepodporuje ( prispel jej iba na výživu maloletého syna v mesiaci apríl sumou 100 Eur a v mesiaci máj sumou 200 Eur), odo dňa 01.04.2018 sa nepodieľa na nákladoch bývania, stravovania. Z danej sumy nedokáže pokryť potreby maloletého, nieto ešte jej základné životné potreby ako sú náklady bývania, stravovanie. V návrhu na rozvod manželstva účastníkov zároveň uviedla, že manžel je dlhodobo bez práce, pracovný pomer skončil dňa 31.10.2016, pričom mu nič nebráni pracovať.
3. Manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení k návrhu poukázal na majetkové pomery navrhovateľky. Podľa jeho vedomostí navrhovateľka pred svadbou kúpila záhradu v záhradkárskej oblasti Ovocinár (G., I. V., B. I.), kde s rodičmi postavili záhradnú chatu (záhradný dom). Počas manželstva obe nehnuteľnosti prepísala na rodičov. Rovnako tak navrhovateľka počas manželstva prepísala 4 izbový byt na M. O. XX, v H., kde spoluvlastníkom bytu bola aj jej sestra N. R., na svojich rodičov. Uviedol tiež, že navrhovateľka je dlhodobo inštruktorkou autoškoly a pracuje pre rodičov v autoškole Prima, z ktorej má
príjem, a to aj počas rodičovskej dovolenky. Tieto príjmy vo svojom návrhu vôbec neuvádza. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by bol dobrovoľne bez práce. Od 26.03.2018 do 31.03.2018 bol riadne zamestnaný ako pracovník SBS vo firme Special Service International SK s.r.o. Z dôvodu vysťahovania navrhovateľkou z bytu, bol nútený tento pracovný pomer ukončiť. Ku svojmu zdravotnému stavu uviedol, že mu bola diagnostikovaná choroba - Neuronálna forma motorickej neuropatie - ochorenie motorického neurónu (MND - motor neuron disease)). Podľa jeho symptómov a postupného zhoršovania stavu (ochabnutie a strata svalovej hmoty, svalové zášklby, nadmerná únava, problémy s prehĺtaním, zhoršená výslovnosť) sa jedná o ochorenie motorického neurónu (MND) a po poslednej konzultácii s ošetrujúcim lekárom je to s najväčšou pravdepodobnosťou (90%) amyotrofická laterálna skleróza (ALS). ALS je progresívna smrteľná neurodegeneratívna choroba, ktorá postihuje nervové bunky v mozgu a mieche. Manžel navrhovateľky uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pokiaľ sú manželia, avšak pri určení sumy vo výške 700 Eur mesačne a pri platení výživného na ich syna vo výške 200 Eur mesačne pri zarátaní len základných nákladov na bývanie, stravu, oblečenie, spolu s cestovaním do H., aby mohol vidieť syna, považuje sumu vo výške 700 Eur absolútne neprimeranú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd určil výživné vo výške 150 Eur mesačne.
4. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku : výsluchom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku na dieťa za roky 2018 až 2020, potvrdením o poberaní rodinných prídavkov na dieťa za roky 2018 až 2020, potvrdeniami o príjme navrhovateľky za obdobie od 4/2018 do 11/2020, nájomnou zmluvou k bytu v H. na F. ulici č. X, zo dňa 7.11.2019, Dodatkom k pracovnej zmluve navrhovateľky zo dňa 1.11.2019, 1.5.2020, čestnými prehláseniami rodičov navrhovateľky N. a C. R., sestry navrhovateľky N.. N. R. zo dňa 10.12.2019, výpismi z účtu navrhovateľky, procesnej obrany: potvrdením o zamestnaní manžela navrhovateľky zo dňa 8.4.2018, lekárskymi správami o zdravotnom stave manžela navrhovateľky, výpismi z Listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, rozhodnutiami o výške poberaného výsluhového dôchodku, výpismi z účtu manžela navrhovateľky, čestnými prehláseniami matky manžela navrhovateľky, brata manžela navrhovateľky I.. M. Y., I.. I. S. zo dňa 12.3.2020,a ostatnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania v čase podania návrhu aj v čase vyhlásenia rozsudku boli manželmi, nežili však v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľka vymenila zámok na bytových dverách a od 1.4.2018 manžel navrhovateľky nemal možnosť bývať v byte v Bratislave na Záporožskej 1, kde rodina bývala. Z ich manželského vzťahu pochádza maloleté dieťa I., nar. XX.X.XXXX. Účastníci konania sú v rozvodovom konaní, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod s.zn. 59P 130/2018 na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 4.4.2018. V priebehu konania navrhovateľka netrvala na výživnom v sume 700 Eur, ale iba na sume 300 Eur.
6. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v roku 2018 v sume 214,70 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 23,68 Eur, v roku 2019 v sume 220,70 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 24,34 Eur, v roku 2020 jej Úrad práce sociálnych vecí a rodiny vyplatil v mesiaci júli sumu 2200 Eur a následne poberala rodičovský príspevok v sume 370 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 24,95 Eur. Navrhovateľka v auguste 2019 po 3ročnej rodičovskej dovolenke nastúpila do zamestnania na polovičný pracovný úväzok a za odpracované mesiace roku 2019 dosahovala príjem v priemere 642 Eur, za mesiace 1 až 9 roku 2020 dosiahla príjem v priemere 828,65 Eur. V období od mája 2018 manžel navrhovateľky prispieva na ich maloleté dieťa mesačne sumou 200 Eur. Uznesením súdu v tomto konaní bolo navrhovateľke na základe nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 28.6.2018 priznané výživné v sume 300 Eur, ktoré platil manžel navrhovateľky na jej výživu od 20.7.2018 do 14.11.2018. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP 428/2018 zo dňa 22.1.2018 zmenil výšku výživného na sumu 200 Eur. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľka poberá od manžela titulom výživného mesačne sumu 200 Eur, ktorú platí manžel navrhovateľky od 14.12.2018. Z vyššie uvedeného bol finančný príjem navrhovateľky v roku 2018 mesačne v sume 738,38 Eur (214,0+23,68+200+300), v roku 2019 do augusta mesačne v sume 645,04 Eur ( 220,70+24,34+200+200). V období od septembra 2019, kedy navrhovateľke bol poukázaný príjem zo zamestnania do 12/2019 sa jej príjem zvýšil v priemere o sumu 642 Eur ,čiže mala finančné prostriedky v sume cca 1287,04 Eur . V roku 2020 navrhovateľka za mesiace 1 až 9/2020 dosahovala príjem v priemere v sume 828,65 Eur, okrem toho poberala rodičovský príspevok v sume 370 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 24,95 Eur, od manžela titulom výživného na dieťa mesačne sumu
200 Eur a na svoju osobu 200 Eur, čiže celkom cca 1623,60 Eur. Navrhovateľke boli totiž za mesiace 10,11,12/2019 priznané dávky rodičovského príspevku v sume po 220,70 Eur a v roku 2020 mesačne v sume 370 Eur. Navrhovateľka podľa jej vyjadrenia býva v 2 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej sestry N.. N. R., za užívanie tohto bytu po dohode so sestrou, ktorá si na byt na Záporožskej 1 na 4. poschodí vzala hypotekárny úver, tento spláca, teda namiesto nájmu za byt, platí navrhovateľka splátku hypotekárneho úveru v sume 402,17 Eur. Tento byt má navrhovateľka záujem pri zlepšení svojej finančnej situácie od sestry odkúpiť. Navrhovateľka platí náklady spojené s užívaním bytu 157 Eur (viď. Nájomná zmluva). Túto skutočnosť potvrdila v čestnom vyhlásení i sestra navrhovateľky N.. N. R.. Maloletý syn účastníkov konania nastúpil v apríli 2019 do súkromnej materskej školy, ktorú navštevoval mesiac a v októbri 2019 nastúpil do štátnej materskej školy a od januára 2021 má nastúpiť do špecializovanej materskej školy, nakoľko dieťa má zdravotné problémy -poruchu autistického centra.
7. Manžel navrhovateľky bol zamestnancom Zboru väzenskej a justičnej stráže, v roku 2018 poberal výsluhový dôchodok vo výške 850 Eur mesačne, pričom preukázal rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 22.11.2016, č. k. GR F.-XXXXX/XX-XX o priznaní výsluhového dôchodku. V čase podania predmetného návrhu na určenie výživného na manželku, vlastnil dva byty (X izbový a X izbový) v H. H. pričom v jednom býval a druhý byt prenajímal. Výnos z tohto prenájmu po odpočítaní nákladov činil podľa jeho vyjadrenia približne 185 Eur, k uvádzaným tvrdeniam nič nepreukázal. Predmetné byty manžel navrhovateľky v roku 2018 daroval svojej matke, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav, keďže mu v roku 2017 bolo diagnostikované závažné ochorenie, nevedel, ako sa bude situácia vyvíjať, pretože prognóza dožitia pri danej chorobe je tri roky. Keď sa naskytla možnosť kúpiť väčší byt, trojizbový, tak jeho matka predala dvojizbový byt, a za tieto financie bol kúpený byt, ktorý má aj výťah, garáž vo vedľajšom vchode a nachádza sa v tesnej blízkosti jeho matky ako aj brata. V tomto byte teraz so súhlasom matky býva. V roku 2019 poberal výsluhový dôchodok v sume 863,30 Eur a v roku 2020 v sume 876,50 Eur. Manžel navrhovateľky z tohto príjmu mesačne platí výživné na manželku v sume 200 Eur a výživné na dieťa v sume 200 Eur. Po odrátaní týchto povinných a súdom určených platieb mal manžel navrhovateľky k dispozícii finančné prostriedky v roku 2019 v sume 463,30 Eur a v roku 2020 v sume 476,50 Eur na krytie svojich základných životných potrieb.
8. Manžel navrhovateľky dňa 21.07.2020 absolvoval pravidelné kontrolné vyšetrenie u I.. I. G. na neurológii v Univerzitnej nemocnici - Nemocnici sv. Michala v Bratislave, kde v správe lekár opäť konštatuje, že od poslednej kontroly je jeho stav stabilizovaný, nehorší sa ani nelepší.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 71 ods. 2 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, založenej na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti, aby životná úroveň manželov v zásade bola rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia § 18 a § 19 ZoR určujú práva a povinnosti manželov. Zásada solidarity nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi
manželmi súd vychádza teda zo zásady, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa týka predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia, východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, pričom pojem " v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, je potrebné vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa každého z manželov, zhodnotiť namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života, uvedená zásada bude splnená, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na tieto osobitosti. Rozsah vyživovacej povinnosti súd určuje tak, aby kultúrna a hmotná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká, zisťuje sa konkrétna miera potrieb daná povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov.
13. Súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, na to či manželia žijú spolu, prípadne aj na skutočnosti, týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.
14. V predmetnom konaní bolo preukázané, že majetkové pomery navrhovateľky a jej životná úroveň z dôvodu starostlivosti dieťa sa znížila v čase, keď bola s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, teda v rozhodnom období 4.4.2018 do 31.8.2019, ktorého súd počiatok odvodil od podania návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, teda od 4.4.2018. V tomto období už manželia nežili spolu, navrhovateľka poberala rodičovský príspevok v sume 214,70 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 23,68 Eur, v roku 2019 v sume 220,70 Eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 24,34 Eur. Je pravdou, že v tomto období nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva (záhrada, záhradný domček, 4- izbový byt), nakoľko ešte počas manželstva tieto darovala svojim rodičom.
15. Z čestného prehlásenia rodičov navrhovateľky a jej sestry je nesporné, že navrhovateľku finančne podporujú. Z výpovedí navrhovateľky mal súd za preukázané, že táto bývala s dieťaťom v 3 izbovom byte svojej sestry na F. O.. Č..Xv byte na 1.poschodí aj v čase potom, ako do bytu už nemal prístup manžel navrhovateľky teda od 4/2018 do 10/2019, pretože navrhovateľka vymenila zámok na bytových dverách. V tomto byte platila náklady spojené s užívaním bytu ako nájomné v sume 276,16 Eur a platila náklady spojené s bývaním. Od 11/2019 býva s dieťaťom v 2 izbovom byte tiež v H. na F. X, ktorý tiež je vo vlastníctve sestry navrhovateľky, avšak navrhovateľka po dohode so sestrou, namiesto nájomného sestre hradí splátky hypotekárneho úveru za tento byt v sume 402,17 Eur a platí náklady spojené s bývaním v sume 157 Eur (poplatky za elektrinu v sume 33 Eur, SPP v sume 45 Eur, UPC 10 Eur). Navrhovateľka okrem toho zabezpečuje potreby maloletého zdravotne postihnutého dieťaťa, na ktorého manžel navrhovateľky prispieva výživným v sume 200 Eur, určeným neodkladným opatrením. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že výdavky, ktoré súdu zdokladovala prekračujú jej príjmy.
16. Pokiaľ ide o majetkové pomery manžela navrhovateľky, tento je nezamestnaný , ako sám uviedol jednak zo zdravotných dôvodov, diagnostikovaného ochorenia Neuronálna forma motorickej neuropatie - ochorenie motorického neurónu (MND - motor neuron disease), ako i z dôvodu, že v rozvodovom konaní má záujem o striedavú starostlivosť o maloletého syna a preto si chce ponechať dostatok priestoru na starostlivosť o dieťa.
17. Manžel navrhovateľky nepoprel , že ešte v roku 2018 vlastnil v Banskej Bystrici 1 a 2 izbový byt, ktoré byty však daroval svojej matke, pretože ako uviedol iba najbližšia rodina sa bude o neho starať v prípade progredovania ochorenia. Nakoľko jeden byt prenajímal, manžel navrhovateľky sa podľa súdu zbavil takto možnosti zlepšiť svoju finančnú situáciu, nakoľko jeho jediným preukázaným príjmom je výsluhový dôchodok. V roku 2018 teda mal k dispozícii finančné prostriedky v sume 850 Eur a príjem z prenájmu v sume približne 185 Eur, spolu v sume 1035Eur v období od 4/2018 do 6/2018. V tomto období z tohto príjmu zaplatil na výživu syna v mesiaci po 200 Eur mesačne a na svoje životné náklady mal príjem 835 Eur. Z písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky zo dňa 6.12.2018(č.l. 80) v rozvodovom konaní súd zistil, že v od 12.7.2018 nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a teda jediným jeho príjmom je výsluhový
dôchodok v sume 850 Eur .Následne od 7/2018 do 11/2018 platil na navrhovateľku výživné v sume 300 Eur teda na svoje potreby mal finančné prostriedky v sume 350 Eur a od 12/2018 platil na navrhovateľku výživné v sume 200 Eur a 200 Eur na dieťa a teda na svoje potreby mal finančné prostriedky v sume 450 Eur . Listinné dôkazy týkajúce sa prenájmu bytu ani darovacie zmluvy týkajúce sa jeho bytov v H. H. nepredložil. V roku 2019 poberal výsluhový dôchodok v sume 863,30 Eur a z tejto sumy naďalej platil výživné v sume 200 Eur na navrhovateľku a 200 Eur na dieťa. Manžel navrhovateľky v súčasnosti býva naďalej v H. H. v X izbovom byte, ktorý kúpila jeho matka. Z čestných prehlásení jeho matky I.. H. Y. a brata I.. M. Y. a I.. I. S., súd zistil, že títo sa snažia aj finančne vypomáhať manželovi navrhovateľky, pričom v byte matky býva bezodplatne a hradí len náklady spojené s bývaním.
18. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 Zák. o rodine je založená na zásade vzájomnosti. Predpokladmi pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi je právna existencia manželstva, v prípade existencie bezpodielového spoluvlastníctva v zákonnom rozsahu skutočnosť, že manželia spolu nehospodária, životná úroveň manželov nie je rovnaká a súlad s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti musí súd obligatórne prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s § 71 Zákona o rodine ide o širokú definíciu, pričom podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, preto zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov.
19. Súd na základe zistených majetkových pomerov navrhovateľky a manžela navrhovateľky v období od 4.4.2018 do 31.7.2019 dospel k záveru, že sú dané dôvody určenia výživného na manželku a toto určil v sume 300 Eur mesačne.
20. Pri porovnávaní zárobkových možností a schopností účastníkov súd vychádzal zo zistených majetkových pomerov oboch účastníkov konania tak, ako sú špecifikované v odôvodnení tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na okolnosť, že manžel v čase prebiehajúcej materskej dovolenky manželky, svojim nevyhnutným bývaním v Banskej Bystrici, keďže mu už nebolo umožnené bývať s navrhovateľkou v byte jej sestry v Bratislave, zvýšil svoje mesačné náklady spočívajúce v duplicite niektorých výdavkov na jeho základné životné potreby, na cestovanie do Bratislavy za synom z H. H., no nemožno sa stotožniť s jeho obranou, že zamestnanie si nehľadá z dôvodu požadovanej striedavej starostlivosti o dieťa, riešenej v rozvodovom konaní a pre zdravotný stav. Je pravdou, že diagnostikované ochorenie je závažné, avšak pre toto nie je v invalidnom dôchodku a teda má možnosť nájsť si také pracovné pozície, ktoré by tento stav zohľadnili a boli mu vyhovujúce. Na druhej strane navrhovateľka v danom období od X.X.XXXX do 31.7.2019, takúto možnosť nemala, z dôvodu starostlivosti o dieťa v útlom veku, s ktorým bola na rodičovskej dovolenke.
21. Súd prihliadnuc na príjmy manžela navrhovateľky dospel k záveru, že v danom období od 4.4.2018 do 31.7.2019 bolo v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 Eur mesačne, keď v tomto období mal príjem okrem výsluhového dôchodku aj z prenájmu nehnuteľnosti asi 1035 Eur ( 850 Eur + 185 Eur - rok 2018). Je pravdou, že následne už nevlastnil nehnuteľnosti, avšak býva v byte svojej matky bezodplatne, teda môže finančné prostriedky, ktoré by mal z prenájmu bytu, resp. ktoré by platil za podnájom svojej matke, poskytnúť navrhovateľke. Manžel navrhovateľky dôkazy preukázania darovania bytov súdu nepredložil.
22. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol aj na princíp výrazne ochraňujúci záujem oprávnenej osoby, a to princíp potencionality. Následkom princípu potencionality, ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod, napr. zdravotné problémy povinného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného zohľadní potencionálny príjem manžela navrhovateľky, teda príjem, ktorý by mohol dosiahnuť. Súd dospel k záveru, že aj pri zohľadnení jeho zdravotného stavu napr. v pozícii pracovníka SBS, kde pracoval necelý mesiac od 26.3.2018 do 31.03.2018 je v jeho možnostiach zlepšiť svoju finančnú situáciu či už formou brigády alebo čiastočného pracovného úväzku. Navrhovateľka mala príjem iba vo forme
rodičovského príspevku, ako je uvedené v bode 12 odôvodnenia rozsudku a teda z dôvodu starostlivosti o dieťa takúto možnosť nemala. Tvrdenie manžela navrhovateľky, že si privyrábala v autoškole, ničím nepreukázal.
23. Súd výživné navrhovateľke v období od 1.8.2019 nepriznal, ako nedôvodné a rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľka od 1.8.2019 nastúpila do pracovného pomeru, kde pracuje doteraz na polovičný úväzok a teda nie je odkázaná výživou na manžela. Priznaním výživného i za toto obdobie by súd porušil pravidlo, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Príjem navrhovateľky v tomto období predstavoval príjem zo zamestnania od augusta roku 2019 priemerne v sume 642 Eur, v roku 2020 v priemere v sume 828 Eur.
24. Príjem manžela navrhovateľky predstavoval výsluhový dôchodok v roku 2019 v sume 863 Eur a v roku 2020 v sume 876,50 Eur, znížený o súdom priznané výživné v celkovej sume 400 Eur.
25. Manžel navrhovateľky v období od 4.4.2018 do 31.7.2019 platil na jej výživu 5 mesiacov sumou po 300 Eur a potom 24 mesiacov po 200 Eur, ktorú sumu posielal až do rozhodnutia súdu. Manžel navrhovateľky za obdobie od 4.4.2018 do rozhodnutia súdu poukázal na ňu výživné v sume 6300 Eur , pričom na výživné za obdobie súdom priznané týmto rozsudkom, mal zaplatiť sumu 4800 Eur ( 16 mesiacov x 300Eur).Nakoľko manželovi navrhovateľky zročné výživné nevzniklo, súd zročné výživné neurčil.
26. Podľa § 52CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). V konaní o určenie výživného na manželku nie je možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov konania určiť len to, že navrhovateľka bola v konaní úspešná alebo neúspešná, resp. úspešná čiastočne. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zákon jednoznačne ustanovuje, že úspech a neúspech v konaní je dôvodom na priznanie trov v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to tiež len vtedy, ak je to možné spravodlivo požadovať. V konaniach, na ktoré sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok, musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Z dôvodu absencie takej okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému návrh smeruje je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 29. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, dvojmo. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.