Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-428-2018.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Subarea
11CoP/428/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky - navrhovateľky: I.. W. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX H., zastúpená MATTOS LAW FIRM s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO:XXXXXXXX, proti manželovi - osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX H. H., zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, v konaní o návrhu na určenie výživného na manželku, a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 56Pc/9/2018-18 zo dňa 28.06.2018 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že osoba povinná podľa návrhu platiť výživné I.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX H. H., je povinný na čas do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej platiť k rukám manželky I.. W. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 14, 85X XX H., výživné na manželku vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v príslušnom mesiaci.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 56Pc/9/2018-18 zo dňa 28.06.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil I.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX H. H. povinnosť platiť manželke I.. W. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX H., sumu vo výške XXX eur mesačne za príslušný kalendárny mesiac vždy do 15 dňa predchádzajúceho mesiaca ako časť sumy výživného medzi manželmi až do rozhodnutia súdu o návrhu manželky na plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi voči manželke.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa 324 ods.1, § 325 ods. 1,2 písm. d) § 326 ods. 1, § 328 ods.1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods.1,2, § 331 ods.1, zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 71 ods.1 Zákona o rodine, a vecne tým, že dospel k záveru o potrebe neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a preto uložil povinnosť povinnému platiť výživné na manželku. Súd prvej inštancie mal z podaného návrhu, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 13.06.2018 v konaní sp. zn. 59P/130/2018 o rozvod manželstva a predložených listinných dôkazov za zrejmé, že účastníci konania sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že manželka osvedčila dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške XXX eur mesačne na zabezpečenie aspoň časti základných potrieb jej nákladov na bývanie a stravovanie. Vychádzal zo skutočnosti, že manželia v súčasnosti nevedú spoločnú domácnosť, manželka býva s maloletým synom v H. a manžel v H. H. vo svojom byte. Na strane manželky bol súdu preukázaný príjem vo výške rodičovského príspevku v sume XXX eur mesačne, na strane manžela boli osvedčené príjmy v celkovej výške X.XXX eur ( výsluhový dôchodok vo výške XXX eur mesačne a príjem z prenájmu bytu v sume XXX eur), pričom výšku príjmu z prenájmu bytu manžel súdu nepreukázal. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom podstatných tvrdení manželky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto tvrdenia, ktoré z časti potvrdil aj manžel (pokiaľ
ide o jeho majetkové pomery) vo svojom písomnom vyjadrení, odôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, predovšetkým z dôvodu, že manželia majú zo zákona vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Dôvodil vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov a zásadou zachovania rovnakej životnej úrovne pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti jednému z manželov, ktorý si túto povinnosť neplní. Konštatoval, že v danom prípade manželia spoločnú domácnosť nevedú, manželka však sama zastrešuje výchovu, opateru maloletého syna, teda zabezpečuje domácnosť aj pre maloleté dieťa účastníkov. Výška jej príjmu, ktorú tvorí iba rodičovský príspevok v sume XXX eur mesačne aj bez poznania ďalších skutočnosti nemôže postačovať pre zabezpečenie výživy manželky a maloletého dieťaťa účastníkov, aj ak by prípadne už v danom čase bolo rozhodnuté o výživnom pre maloleté dieťa v rámci inštitútu neodkladného opatrenia. Uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manžel, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v jej návrhu na rozvod manželstva a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie považoval za nepravdivé a účelové. Tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa výšky jeho príjmu považoval za zavádzajúce, keď momentálne jeho príjem, okrem príjmu z výsluhového dôchodku, nepozostáva aj z príjmu z prenájmu dvoch bytov v H. H.. Pokiaľ súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal iba z tvrdení uvedených v návrhu navrhovateľky, vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, ako dospel k sume výživného vo výške XXX eur mesačne. Vo svojom odvolaní uviedol skutočnosti a okolnosti za ktorých došlo k jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v H. a jeho nútené vrátenie sa späť do H. Bystrice. O., že z dôvodu, že na byte v ktorom s navrhovateľkou v H. viedli spoločnú domácnosť, navrhovateľka vymenila zámky a požiadala ho aby sa odsťahoval, teda nemal inú možnosť ako odísť, pretože jeho snahy o urovnanie vzťahov zo strany manželky ostali bez odozvy. Namietal jej tvrdenia o jeho prispievaní na výživu ich maloletého syna iba vo výške XXX eur mesačne, keď na jeho výživu k jej rukám prispieva pravidelne sumou XXX eur mesačne. Namietal tvrdenia navrhovateľky, že je dobrovoľne bez práce, keď pracovný pomer ako pracovník G. v spol. G. service V. SK s.r.o., bol nútený ukončiť práve z dôvodu vysťahovania ho z bytu navrhovateľkou. Je si vedomý vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, avšak mal za to, že pri rozhodovaní o jej nároku je potrebné vziať do úvahy aj ním uvádzané skutočnosti. I. za to, že navrhovateľka neosvedčila existenciu dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázala ani výdavky spojené s bývaním v byte jej sestry.
4. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojich tvrdeniach a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Uviedla, že argumentáciu povinného je treba považovať za účelovú a bezpredmetnú. Mala za to, že svojim návrhom jednoznačne osvedčila základné skutočnosti z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal a to, že je na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške XXX eur, že zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloletého syna narodeného z manželstva a manžel si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní. V ostatnom obsahu, jej vyjadrenie obsahuje tvrdenia ktorými spochybňuje tvrdenia manžela v jeho podaniach, ktoré budú predmetom dokazovania vo veci samej.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“ ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ CSP“ ), a dospel k záveru, že odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné je čiastočne dôvodné.
6. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku, ako aj o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný postupovať podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku ( § 1, § 2 ), upravené v jeho ôsmom oddiely ust. § 154 až § 157, v prípade neodkladného opatrenie vo veciach výživného podľa ust. § 325 ods.1 CSP v spojení s ust. § 366 CMP. V danom posudzovanom prípade je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď svoje rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel, právnej posúdil iba podľa ust. § 325 ods.1 CSP. Uvedené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však nezaložilo postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP.
7. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie, tak ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a skutkový stav vyplývajúci z návrhu navrhovateľky a obsahu spisu dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru iba o čiastočnom splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovateľkou požadovanom smere. V danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, čí sú a v akom rozsahu ohrozené základné existenčné potreby navrhovateľky, posúdiť ich dôvody, s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Odvolací súd v tomto smere čiastočne súhlasí s odvolacími dôvodmi povinného, že navrhovateľka uviedla dôvody pre určenie výživného v nevyhnutnej miere iba vo všeobecnej rovine, bez uvedenia jej nevyhnutných výdavkov a nákladov. Dôvodom na určenie výživného v nevyhnutnej miere v zmysle návrhu navrhovateľky nemôžu byť ani skutočnosti, týkajúce sa celkovej životnej úrovne manželov, príjem manžela a jeho majetkových pomerov. Odvolací súd vyhodnotiac obsah podaní účastníkov konania a pripojených listín ustálil, že výživné na navrhovateľku za daných osvedčených okolnosti spočívajúcich všeobecne v zabezpečení základných nákladov navrhovateľky na bývanie a stravu, jej príjem vyplývajúci z poberania rodičovského príspevku, spolu so zabezpečenými nákladmi maloletého pokrytými výživným zo strany povinného ( otca maloletého ) odôvodňujú určiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 200 eur mesačne. Navrhovateľka tak bude mať k dispozícii spolu s vyplácaním sociálnych dávok finančnú čiastku XXX eur, ktoré ako výživné v nevyhnutnej miere zabezpečí pokrytie jej najnevyhnutnejších existenčných výdavkov. Odvolací súd nepovažoval všetky odvolacie námietky povinného za dôvodné, keďže nepreukázal, že by svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorou ako uviedol, si je vedomý, plnil v akejkoľvek forme a rozsahu. Všetky ostatné tvrdenia účastníkov konania, nároky navrhovateľky a posúdenie právne relevenatných kritérií pre dôvodnosť a určenie výšky výživného na manželku budú predmetom dokazovania vo veci samej.
12. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vyda-né opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvo-dov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).