Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej: R. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., o zaplatenie sumy 3.921,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. decembra 2019, č.k. -94 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 188,13 eur od 21.04.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a závislý výrok o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.111,16 eur spolu s 15,90 % ročným úrokom z úveru z istiny 3.921,60 eur od 21.04.2015 až do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny 3.921,60 eur od 21.04.2015 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. v časti úrokov z omeškania zo sumy 188,13 eur žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , veta prvá, , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním listinami, mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 12.6.2014 záväzkový právny vzťah založený úverovou zmluvou, na základe ktorej sa žalobkyňa ako banka a veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi bezúčelový bezhotovostný úver v sume 4.000,- eur za podmienok pre poskytnutie úveru stanovených touto zmluvou a VOP. Strany sa dohodli na fixnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 15,90 % p. a. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške po 67,45 eura, splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.7.2014 a termín konečnej splatnosti úveru mal byť dňa 17.6.2024. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť banke poplatok za poskytnutie úveru v sume 200,- eur a platiť jej poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,65 eura mesačne. Celkom sa zaviazala zaplatiť banke sumu 8.294,- eur, ktorá

v sebe zahŕňala tak istinu reálne poskytnutého úveru, ako aj celkové náklady žalovaného spojených s úverom, t. j. úroky z úveru a poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poistenie schopnosti úver nebol zahrnutý do celkových nákladov žalovanej, keďže išlo o dobrovoľný súbor poistenia, ku ktorému žalovaná nemusela pristúpiť pri uzatváraní zmluvy. RPMN podľa zmluvy bola 19,01 %, priemerná RPMN podľa zmluvy bola 17,94 %. Poplatok za vklad v hotovosti bol 2,50 eura, poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu žiadosť bol 40,- eur, poplatok za upomienku bol 15,- eur, poplatok z výzvu bol 30,- eur a poplatok za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na klientovu žiadosť bol 24,- eur. Žalobkyňa poskytla žalovanej úver v plnej výške hneď v deň uzavretia zmluvy, a to prevodom na účet určený žalovanou, po odpočítaní poplatku za správu úveru. Žalovaná porušila platobnú disciplínu, preto žalobkyňa po predchádzajúcich upozorneniach vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 20.4.2015. Žalovaná z predmetného úveru uhradila žalobkyni iba sumu 78,40 eura, na základe čoho dlžná istina reálne poskytnutého úveru zodpovedá sume 3.921,60 eura. Súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaná nesplatila celý úver, ani že dlžná istina úveru aj s príslušenstvom zodpovedala sume uplatnenej v žalobe, keďže žalovaná túto skutočnosť nenamietala, a nerozporovala ani splnenie zákonných podmienok pre jednorazové zosplatnenie úveru. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také nedostatky, s ktorými by zákon spájal sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, a preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, s výnimkou úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru z dôvodu, že súd musel zohľadniť spotrebiteľský charakter predmetného zmluvného vzťahu, na ktorý sa vždy prednostne použijú ustanovenia ( ), pričom neumožňuje veriteľovi pohľadávky podľa požadovať aj príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky, t. j. ani úroky z omeškania z úrokov z úveru, a to ani v prípade, že sú vyčíslené, pretože aj vyčíslený úrok je stále „len“ príslušenstvom pohľadávky, a nie pohľadávkou samotnou. Keďže v tejto časti žalobkyňa preukázateľne požadovala úroky z omeškania z úrokov z úveru, tzv. anatocizmus, t. j. požadovanie úrokov z úrokov, čo slovenský právny poriadok neumožňuje, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Nakoľko neúspech žalobkyne vo veci bol iba nepatrný, keďže sa vťahoval iba na malú časť uplatneného príslušenstva, a v prevažnej časti predmetu sporu bola žalobkyňa úspešná, pričom súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. .

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá z dôvodov podľa , , a žiadal, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote troch dní, ako aj priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca uviedol, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s skúmal tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo žalovaným spochybnené. Samotný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaný v konaní nespochybnil právny základ ani výšku celej žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu, vzhľadom k čomu mal súd vyhovieť žalobe v celom rozsahu a teda aj v časti nezaplatených úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z úveru. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. -96 z 29.11.2018, č.k. z 31.01.2019. Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok naakumulovanú ku dňu zosplatnenia a táto sa ďalej nenavyšuje, nejde ohľadom nároku na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadne príslušenstva. Ide o nárok, ktorý predpokladá aj ustanovenie a žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojim znením nespochybňuje. Ďalej žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR, napríklad Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.04.2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 19.04.2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27.03.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 13.06.2017, v ktorých poukazuje na skutočnosť, že v týchto rozhodnutiach odvolacie súdy priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania aj z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti nepriznaného poplatku za poistenie vo výške 3,30 eur. Uviedol, že z rozhodnutia nie je zistiteľné, prečo nebol priznaný nárok na zaplatenie poistného vo výške 3,30 eur, keď v rozhodnutí

nie je uvedené konkrétne zákonné ustanovenie a právny predpis, ktorým nebol tento nárok žalobcovi priznaný.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne úroku z omeškania dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle zmeniť.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 3.921,60 eura, nezaplateného úroku z úveru v sume 188,13 eura z neuhradených splátok za obdobie do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nezaplatených úrokov z omeškania v sume 1,43 eura, 15,90 % ročného úroku z nezaplatenej istiny 3.921,60 eura od 21.4.2015 do zaplatenia, 5 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny 3.921,60 eura a z nezaplatených úrokov 188,13 eura od 21.4.2015 do zaplatenia.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdenie, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 188,13 eur od 21.04.2015 do zaplatenia zamietol.

10. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku do zosplatnenia dlhu s tým, že takýto nárok predpokladá aj ust. a žiadne zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti argumentoval tým, že v je stanovená maximálna kogentná sadzba úrokov z omeškania a tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť obchádzala. S týmto názorom prvoinštančného súdu sa odvolací súd nemôže stotožniť.

11. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V zmysle od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. V zmysle , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia (ods. 1). Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením (ods. 2). Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (ods. 3).

15. S poskytnutím peňažných prostriedkov vo forme úveru sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru ( ). S omeškaním s úhradou úroku je potom možné požadovať aj platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov ( v spojení s ). Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku ( ), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Zmluvný úrok je cenou za poskytnutý úver a v prípade omeškania s jej platením nasleduje sankcia vo forme úroku z omeškania, čo sa musí týkať aj úrokov z úveru. Odvolací súd je preto toho názoru, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou úroku z úveru má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Súčasťou sumy, ktorú má dlžník z titulu úverovej zmluvy zaplatiť je totiž nielen istina úveru, ale aj dohodnuté úroky. Platením úrokov z omeškania z úrokov z úveru nedochádza k tzv. anatocizmu, teda k požadovaniu úrokov z úrokov, pretože je nutné rozlišovať medzi úrokmi z úrokov, kedy môže vzniknúť anatocizmus a úrokmi z omeškania z úrokov. Na rozdiel od zmluvne dojednaných úrokov, úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona v zmysle , či tak, že v prípade omeškania dlžníka má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej istiny, ale aj z nezaplateného zmluvného úroku.

16. S poukazom na vyššie uvedené bolo dôvodným, aby bol žalobcovi priznaný i úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 188,13 eur od 21.04.2015 do zaplatenia.

17. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný v časti uplatneného nároku vo výške 3,30 eur titulom poistného, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé prečo nebol žalobcovi tento nárok priznaný, resp. o ňom nebolo rozhodnuté, čím súd prvej inštancie porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

18. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

19. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 29.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.921,60 eur titulom nezaplatenej istiny, sumu 3,30 eur titulom poplatkov za poistenie, sumu 189,87 eur titulom úrokov z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumu 2,- eurá titulom úrokov z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok vo výške 15,9% ročne zo sumy 3.921,60 eur od 21.04.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.921,60 eur z nezaplatených úrokov 189,87 eur od 21.04.2015 do zaplatenia.

20. Podaním zo dňa 03.02.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.02.2016 (ešte pred doručením žaloby žalovanému) zaslal žalobca na výzvu súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že pri zohľadnení čiastočného späťvzatia v rozsahu chybne vyčísleného úroku a úroku z omeškania do dátumu zosplatnenia navrhujú, aby súd vydal platobný rozkaz znejúci nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.921,60 eur ako nezaplatenú istinu, sumu 188,13 eur predstavujúcu úroky z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumu 1,43 eur ako úroky z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok vo výške 15,9% ročne z nezaplatenej istiny 3.921,60 eur od 21.04.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.921,60 eur a nezaplatených úrokov 188,13 eur od 21.04.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu na účet navrhovateľa.

21. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (odsek 2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (odsek 3).

23. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe alebo časti jeho žaloby nebude súdom meritórne rozhodnuté. Práve žalobca totiž rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v priebehu konania bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. So žalobou je oprávnený disponovať jedine žalobca. Súd je viazaný dispozičnými úkonmi žalobcu. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného v sporovom konaní na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom. Ak takýto úkon žalobca urobí a sú splnené procesné podmienky na žalobcom uplatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie žalobcu rešpektovať.

24. Žalobca v prejednávanej veci prejavil svoju vôľu ďalej neuplatňovať svoj nárok v pôvodnom rozsahu v zmysle žaloby zo dňa 29.06.2015, ako vyplýva z obsahu podania zo dňa 03.02.2016 a to v časti sumy 1,74 eur eur titulom úrokov z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, ohľadne sumy 0,57 eur titulom úrokov z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru zaplatenia ako aj sumy 3,30 eur titulom poistného.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu, nakoľko nerozhodol o nároku na zaplatenie sumy 3,30 eur titulom poistného nie je dôvodná. V žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa 29.06.2015 tento nárok na zaplatenie poistného vo výške 3,30 eur bol uplatnený, avšak v podaní zo dňa 03.02.2016, ktorým žalobca reagoval na výzvu súdu, v bode 3 tohto podania jasne uviedol presné znenie petitu tak ako žiada, aby súd vo veci rozhodol (okrem upresnených úrokov a úrokov z omeškania do dátumu zosplatnenia sú špecifikované aj iné nároky), avšak už bez nároku na zaplatenie sumy 3,30 eur titulom poistného. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak o tomto nároku na zaplatenie poistného vo výške 3,30 eur nerozhodol, nakoľko v podaní zo dňa 3.2.2016 uplatnený nebol a toto podanie bolo doručené súdu zo strany žalobcu ešte pred doručením žaloby žalovanému, preto nebolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania v tejto späťvzatej časti.

26. Súd prvej inštancie tak nepochybil, keď o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 03.02.2016 nerozhodol, nakoľko z jeho strany došlo k procesnému postupu v súlade s ust. a preto týmto postupom prvoinštančný súd neporušil procesné normy a nedopustil sa žiadneho procesného pochybenia, ktoré by malo u žalobcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

27. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. s použitím zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z úrokov 188,13 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia a závislý výrok o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie dôvodne priznal túto náhradu v rozsahu 100% v podstate úspešnému žalobcovi.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

29. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).