Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., so sídlom: Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX v E., o zaplatenie 763,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -103 zo dňa 13.05.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 507,10 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.09.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, podľa výroku III. žalobcovi oproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 32,78 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , o elektronických komunikáciách, až 4, až 5, a , , a .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté elektronické komunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal dvomi zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k nim preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkami posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia strán je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa . Súd sa zaoberal nárokom žalobcu uplatneným v sume 256,75 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na zmluvnú pokutu a tvrdil, že žalovaný riadne a včas neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 2.5 článku 2 Dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb pre prípad nedodržania doby viazanosti alebo povinnosti plniť riadne a včas a tiež v bode 2.8 článku 2 dodatkov pre prípad porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 tohto článku. Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu, nakoľko v zmluvách nie je o tom nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena telefónov sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce skutočnosti, medzi ktorými nie je žiaden súvis. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v

prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Škoda žalobcovi vznikla v sume 507,10 eur za neuhradené služby. Žiadna iná škoda žalobcovi nevznikla, ani ju len neuvádzal a nedokladoval. Predané telefóny neboli zmluvami účastníkov zabezpečované (kúpna cena v prípade obidvoch telefónov bola dohodnutá v sume 0,50 eur a účastník len zobral na vedomie bežnú maloobchodnú cenu týchto mobilov, nezaväzoval sa ju uhradiť) a v prípade predčasného ukončenia zmluvy ohľadne telefónov nevyplýva žalovanému žiadna povinnosť. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.8. dodatkov, že okamihom porušenia povinností účastníka tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.8. dodatkov, stanovenej za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu, a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov. Súd má v konaní z tvrdenia žalobcu preukázané, že k ukončeniu zmlúv ani dodatkov neprišlo. Nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas bez ukončenia platnosti zmluvy alebo dodatkov nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a preto žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. Ak nebolo priznané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto bola žaloba zamietnutá aj v časti úroku z omeškania, požadovaného zo zmluvnej pokuty.

4. V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 507,10 eur, v tejto sume nie sú zahrnuté poplatky za upomienku, obmedzenie alebo prerušenie poskytovania služieb. Z predložených faktúr vyplýva, že žalovanému bola vyúčtovaná za služby celkom suma 507,10 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou domáha ako neuhradenej ceny za telekomunikačné služby bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že žalovaný neplnil riadne a včas žalobcovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr v sume 507,10 eur, pričom žalovaný v konaní nenamietal, že mu telekomunikačné služby boli dodané, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo výške 507,10 eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa a . Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva ( a nar. vlády SR č. ) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 507,10 eur a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 04.09.2016 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo žalobcovi priznané plnenie, boli už splatné. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia v spojení s , pričom súd žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,78% (úspech žalobcu 66,39% v priznanej sume 507,10 eur, úspech žalovaného 33,61% v zamietnutej sume zmluvnej pokuty 256,75 eur).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje na základe čl. II práva a povinnosti Podniku a Účastníka bodu 2.5 písm. a) Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého: „ak účastník počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku....“. V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu nie titulom porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného a s tým súvisiacim úkonom smerujúcim k ukončeniu zmluvného vzťahu, o čom sa súd mylne domnieva, ale na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil riadne a včas vyfakturovanú sumu za poskytnuté telekomunikačné služby a splátky za zariadenie a tým porušil svoje zmluvné povinnosti stanovené v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zároveň právo na zmluvnú pokutu vzniká Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) článku II Dodatku k

Zmluve. V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty okamihom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, t. j. nezaplatením poskytnutých Služieb riadne a včas. Doba viazanosti zohráva úlohu pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, nakoľko pri tejto sa uplatňuje časový aspekt. S končiacou sa dobou viazanosti sa znižuje aj výška uplatňovanej zmluvnej pokuty, t. j. zohľadňuje koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu. Uvedené vyplýva z čl. II bodu 2.5 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a že zohľadňovala časový úsek po ktorý si žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Zároveň žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.01.2019, sp. zn. v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa. Výška dojednanej zmluvnej pokuty je vyvážená vo vzťahu k výške benefitu spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že v zamietajúcej časti vo výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania je odvolanie žalobcu nedôvodné a rozsudok je v tejto časti potrebné ako vecne správny potvrdiť.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Odvolateľ argumentoval predovšetkým tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle a nasledujúcich upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 , t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.

10. V zmysle spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou , s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

12. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

13. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

16. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

17. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi stranami sporu (A8615170 a A8615180, obe zo dňa 05.06.2015) a ich dodatkov vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi, ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

18. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na , t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

19. V zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

20. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom, a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

21. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.06.2015 riadne podpísanými zmluvnými stranami, v čl. 2 bode 2.5 písm. a) a b) dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že účastník si je vedomý, že tablet, resp. mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 164,50 eur, resp. 184,50 eur pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku...

22. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 256,75 eur z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo o sebe tento

hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

23. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v dojednanej sume podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.

24. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a , ktorá je podľa neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v , keďže má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením . Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank).

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II., vrátane vecne správneho závislého výroku III. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, v súlade s ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).