Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/90/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 2/ A. A., nar. XX.X.XXXX, D. C., B. X - E., F. XX/XXX, 3/ G. H., nar. X.X.XXXX, C. XXX a 4/ I. H., nar. X.X.XXXX, J., J. XXX/XX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Roland Kovács, advokát, s.r.o., Košice, Mäsiarska 450/30, IČO: 55 994 466 proti žalovanej: K. E. H., nar. X.X.XXXX, L. XXX, zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Košice, Kuzmányho 29, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. z 23. januára 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Košice sp. zn. z 9. augusta 2024

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcom proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice – okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Košice – okolie, katastrálny odbor na LV č. XXX, okres Košice – okolie, obec L., katastrálne územie L. ako: rodinný dom, súpisné číslo XXX na parc. č. 403, pozemok - parc. č. 403 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a pozemok - parc. č. 404 - záhrady o výmere 767 m2 a vyporiadal ho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ (výrok I.), uložil povinnosť žalobkyni 1/ vyplatiť náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely a to: žalobkyni 2/ sumu 4.375 eur (výrokom II.), žalobkyni 3/ sumu 2.187,50 eura (výrokom III.), žalobcovi 4/ sumu 2.187,50 eura (výrokom IV.), žalovanej sumu 4.375 eur (výrokom V.) a žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). Opravným uznesením súd opravil záhlavie predmetného rozsudku a doplnil do neho meno a priezvisko sudkyne rozhodujúcej vo veci

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ ako podieloví spoluvlastníci s podielom spolu 15/16 k celku domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam označeným vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie dôvodiac tým, že nehnuteľnosti už niekoľko rokov užíva výlučne žalovaná bez ich súhlasu, pričom im neuhrádza žiadnu náhradu ani inú formu nájomného. Žalobcovia pred podaním žaloby oznámili žalovanej, že už nechcú zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, a že žiaden z nich nemá záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, ohodnotiac nehnuteľnosti na sumu 70.000 eur vyzvali žalovanú, či má ona záujem nadobudnúť ich do svojho výlučného vlastníctva, resp. či má iný návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva. Keďže žalovaná list neprevzala a so žalobcami nekomunikovala, žalobcovia, ktorí

nemali záujem zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu podali žalobu na súd a navrhli, aby súd podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušil a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná, ktorá vyplatí hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobcom, ohodnotiac nehnuteľnosti sumou 70.000 eur. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená nevyjadrila a ani sa nedostavila na prvé nariadené pojednávanie. Na ňom žalobkyňa 1/ ako väčšinová spoluvlastníčka v podiele 13/16 k celku a majúca dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ustupujúcich spoluvlastníkov, prejavila záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, pričom žalobcovia zotrvali na ohodnotení nehnuteľností sumou 70.000 eur. Považovali tento spôsob vzhľadom na reálnu nedeliteľnosť nehnuteľností a pasivitu žalovanej v konaní, za najvhodnejší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Následne žalovaná navrhla súdu, aby rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností s tým, že vyplatí peňažné sumy ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom z ceny nehnuteľností 70.000 eur. Žiadala o možnosť vyplatiť žalobcov v splátkach po dobu 10 rokov s čím žalobcovia nesúhlasili a vyjadrili pochybnosti o solventnosti žalovanej argumentujúc tým, že jej nesolventnosť bola jedným z dôvodov na ukončenie spolupráce s jej predošlým právnym zástupcom z radov advokátov. Žalovaná tvrdila, že jej synovia jej sľúbili požičať peniaze. Žalobcovia prejavili súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, aby nehnuteľnosti pripadli žalovanej, t.j. ako pôvodne v žalobe navrhli, avšak vzhľadom na pochybnosti o solventnosti žalovanej a svoje predošlé skúsenosti s odmietaním komunikácie a dohody so žalobcami, žiadali aby žalovaná pred rozhodnutím súdu zložila sumu 65.625 eur do notárskej úschovy, ide o sumu, ktorú by mala žalovaná vyplatiť žalobcom ako ustupujúcim spoluvlastníkom. Žalovaná s navrhnutým riešením súhlasila a požiadala o poskytnutie lehoty troch týždňov, na základe čoho súd pojednávanie odročil s tým, že po zložení peňazí žalovanou strany sporu uzavrú zmier, ktorý súd na pojednávaní schváli. Z podania žalovanej doručeného súdu 9.1.2023 bolo zrejmé že k dohode so žalobcami nedošlo; žalobkyňa uviedla, že je v hmotnej núdzi. Na pojednávaní 23.1.2023 žalobcovia, keďže ich žalovaná za účelom dohody nekontaktovala tak ako to sľúbila, navrhli, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ s tým, že voči žalovanej stratili dôveru a nemali záujem o dohodu s ňou a ani nesúhlasili s ďalším odročením pojednávania a žiadosť žalovanej mali za jej účelový pokus o predlžovanie sporu. Žalovaná s návrhom žalobcov nesúhlasila argumentujúc, že k dohode nedošlo, lebo nemala dostatok finančných prostriedkov. Žiadala odročiť pojednávanie o ďalšie tri mesiace, pričom však neuviedla ako, ani kedy by mala finančné prostriedky nadobudnúť. Spomenula síce, že syn jej sľúbil navýšiť si hypotéku, ale nevedela to preukázať. Súd citujúc , , a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol. Za nesporné okolnosti považoval, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nesporná bola aj všeobecná cena nehnuteľností, ktorú tak žalobcovia ako aj žalovaná ohodnotili na sumu 70.000 eur a počas celého konania na tejto cene zotrvali. Konštatoval, že v prejednávanom spore ide dom s priľahlým pozemkom a záhradou, takže reálne rozdelenie medzi piatich spoluvlastníkov by teoreticky bolo možné len tak, že by sa rozdelila časť nehnuteľnosti - záhrada a dom by ostal vcelku. Vyžadovalo by si to však vynaloženie finančných nákladov minimálne na vypracovanie geometrického plánu. Vzhľadom na charakter nehnuteľností považoval súd tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu prakticky za neuskutočniteľný. V súlade s pristúpil preto k skúmaniu možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Citujúc , a poukázal na význam unesenia povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní. Konštatoval, že tak žalobkyňa 1/ ako aj žalovaná požadovali prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Bolo nesporné, že žalovaná nehnuteľnosti užíva, hoci jej podiel na nich je len 1/16 k celku. Žalobcovia, vrátane žalobkyne 1/ navrhovali spočiatku prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže však žalovaná bola v konaní pasívna, navrhla žalobkyňa1/ aj vzhľadom na veľkosť svojho podielu 13/16 k celku, prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, s čím zvyšní žalobcovia (spolu všetci s podielom 15/16 k celku) súhlasili. Súd poukázal na to, že počas konania žalovaná prejavila záujem o vyriešenie sporu tým spôsobom, že by nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, v ktorej súvislosti súd skúmal solventnosť žalovanej, či by bolo schopná vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom sumu 65.625 eur. Dal do pozornosti, že za účelom dohody sporových strán odročil pojednávanie, avšak k dohode nedošlo. Žalovaná po odročenom pojednávaní zostala pasívna, napriek tomu súd

opätovne odročil ďalšie pojednávanie a poskytol žalovanej ďalšiu dobu takmer ôsmych týždňov na zloženie požadovanej sumy do notárskej úschovy tak, ako si to žalovaná a žalobcovia na pojednávaní dohodli. Žalovaná tvrdila, že financie bude mať od 1.12.2022 do troch týždňov k dispozícii, s tým že jej synovia si takú sumu požičajú. Žalovaná nevyužila ani túto poskytnutú lehotu, žalobcov napriek dohode nekontaktovala a súdu neposkytla žiadne dôkazy ani tvrdenia, že disponuje peňažnými prostriedkami na vyplatenie ustupujúcich spoluvlastníkov. Pojednávanie nariadené na deň 23.1.2023 žiadala opätovne odročiť uvedúc pritom vágne tvrdenia, že syn bude navyšovať hypotéku a do troch mesiacov by mala mať peniaze k dispozícii. Na preukázanie finančnej solventnosti predložila listinné dôkazy, a to prvú stranu rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -34 a prvú stranu uznesenia Okresného súdu Košice – vidiek č.k. D 2959/93, pričom súd konštatoval, že z predloženej prvej strany rozsudku vyplýva, že žalovanej ako jednej z navrhovateľov v konaní bol odporca v konaní zaviazaný zaplatiť sumu 300.000,- Sk (9.958,17 eura) s príslušenstvom a z prvej strany predloženého uznesenia je zrejmé, že súd v dedičskom konaní po poručiteľovi M. H., nar. X.XX.XXXX schválil dohodu dedičov a určil čistú hodnotu dedičstva sumou 220.905,- Sk (7.332,70 eura). Tieto, žalobkyňou za účelom preukázanie svojej schopnosti vyplatiť žalobcom ako ustupujúcim spoluvlastníkom 65.625 eur, predložené dôkazy nevyhodnotil súd ako postačujúce na preukázanie solventnosti žalovanej. Súd skonštatoval, že žalovaná napriek viacerým výzvam a poskytnutému času, keď žaloba jej bola doručená 15.2.2022, t.j. takmer rok pred rozhodnutím súdu, nepreukázala žiadnym spôsobom, že by bola schopná vyplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom požadovanú sumu. Bola opakovane poučená o sudcovskej koncentrácii konania a jej opakované žiadosti o odročenie pojednávania a argumentáciu vyhodnotil súd za účelové konanie s úmyslom vyhnúť sa rozhodnutiu, keďže žalovanej aktuálny stav vyhovoval, pretože ako spoluvlastníčka s podielom 1/16 k celku užívala sama celú nehnuteľnosť bez toho, aby platila nájom, resp. inú formu kompenzácie ostatným podielovým spoluvlastníkom – žalobcom. Súd upriamil pozornosť na to, že pri rozhodovaní zobral do úvahy aj vyjadrenie/tvrdenie žalobkyne 1/ opakovane ňou uvedené, a to, že v prípade, ak žalovaná nadobudne finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľností, žalobkyňa 1/ jej ich predá za tú istú cenu, ako bude súdom určená všeobecná cena nehnuteľností (t.z. 70.000 eur). Zohľadniac všetko uvedené súd žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho tak, ako navrhli žalobcovia - nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ vezmúc do úvahy to, že mala na nehnuteľnosti najväčší podiel (13/16 k celku) ako i veľkosť podielov žalobcov, ktorí takýto spôsob rozhodnutia žiadali (15/16 k celku) a nespornú schopnosť žalobkyne 1/ vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich podiely. Žalobcom, ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Zohľadnil nespornú skutočnosť, že sa roky domáhali mimosúdneho riešenia sporu - zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k čomu nedošlo, resp. čo nebolo možné pre neochotu žalovanej, ktorá so žalobcami odmietla komunikovať, neodpovedala ani na predžalobnú výzvu žalobcov a súdne konanie sa snažila predlžovať. Neúspešná bola aj snaha žalobcov dohodnúť sa so žalovanou počas konania. Uviedol zároveň, že nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu .

3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná, a to proti všetkým výrokom dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa , , a . Mala za to, že rozsudok je nezákonný a s jeho závermi sa nestotožnila dôvodiac tým, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajúc z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Výrok o trovách konania namietla z dôvodu nesprávnosti výroku vo veci samej. Mala za to, že súd jej svojim rozhodnutím uprel právo na spravodlivý proces, označila napádaný rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny. Pokiaľ súd dôvodil tým, že nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe návrhu žalovanej ich prikázaním do jej výlučného vlastníctva s odôvodnením, že nepreukázala žiadnym spôsobom schopnosť vyplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom požadovanú sumu, tvrdila, že súd konštatoval nespornú schopnosť žalobkyne 1/ vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich podiely aj keď tento záver z vykonaného dokazovania nevyplynul. Nevedela, resp. nemala za zrejmé, na základe čoho mal súd v prípade žalobkyne 1/ takúto schopnosť za preukázanú a preto tvrdila, že je rozhodnutie súdu v tejto časti nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, keďže nepozná myšlienkový postup súdu, ktorý ho viedol k takémuto záveru. Pritom samotný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že môže prikázať veci len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Tvrdila, že žalobkyňa 1/ svoju schopnosť vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov nijako nepreukázala a napriek tomu jej súd nehnuteľnosti do vlastníctva prikázal. Ona žalovaná opakovane deklarovala svoj záujem, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí ustupujúcich spoluvlastníkov

a tento svoj záväzok by aj dodržala. Takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pritom považovali za najsprávnejší aj žalobcovia, ktorí v takom znení aj formulovali žalobný petit. Nebolo sporné, že výlučne ona – žalovaná predmetné nehnuteľnosti už niekoľko rokov užíva a má vôľu ich užívať aj naďalej. Tvrdila, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný zohľadniť všetky špecifiká spoluvlastníkov, aj to, kto predmetné nehnuteľnosti užíva a či by bolo spravodlivé takémuto spoluvlastníkovi spoluvlastníctvo vyporiadaním odňať. Napokon poukázala na , podľa ktorého súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Dôvodila, že súd sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neriadil týmto ustanovením a neskúmal, či v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Napádaný rozsudok tak mala aj v tomto smere za nepreskúmateľný. Uviedla, že bola ochotná vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom primeranú náhradu, ak by jej súd tieto nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva, keďže ich užíva. Takéto rozhodnutie tvrdila, že by nebolo nespravodlivé ani voči žalobcom, ktorí nemali záujem zachovať si spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, na rozdiel od nej, ktorá tam má svoje bydlisko. Pokiaľ súd uviedol, že vzal do úvahy pri rozhodovaní aj tvrdenie žalobkyne 1/, že v prípade ak žalovaná nadobudne finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľností, žalobkyňa 1/ jej ich predá za tú istú cenu, ako bude určená súdom všeobecná cena nehnuteľností (70.000 eur), napadla žalovaná, že tvrdenie žalobkyne 1/, ktoré súd zohľadnil, nemá žiadnu právnu záväznosť a je nevykonateľné. Preto takéto kritériu, ktoré vzal pri rozhodovaní súd na zreteľ, tvrdil, že je bez akejkoľvek právnej relevancie. Napokon rozporovala záver súdu o tom, že sporové strany zhodne ohodnotili nehnuteľnosť na sumu 70.000 eur. Je síce pravdou, že súhlasila so žalobcami navrhnutou sumou, avšak za predpokladu, že túto bude môcť splácať formou splátok po dobu 10 rokov, s čím však žalobcovia nesúhlasili, a preto k dohode na cene nehnuteľnosti tvrdila, že nedošlo. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení na odvolanie žalovanej označili podané odvolanie za nedôvodné a účelové s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný. Vo vzťahu k otázke platobnej schopnosti žalovanej uviedli, že jasne prejavili, že s návrhom žalovanej prikázať predmetné nehnuteľnosti do jej vlastníctva nesúhlasili, nakoľko vedeli o jej platobnej neschopnosti aj vzhľadom na to, že je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/16, a teda by bola povinná vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom 15/16 zo sumy 70.000 eur, teda 65.625 eur, čo je pomerne vysoká suma. Na strane druhej, žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 13/16, a v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie bude povinná vyplatiť sumu 13/16 zo sumy 70.000 eur, teda 13.125 eur, čo je podľa nich diametrálny rozdiel s tým, ako by to bolo v prípade žalovanej. Za najpodstatnejšie však mali to, že žalovaná nikdy nespochybnila platobnú schopnosť žalobkyne 1/, a teda táto skutočnosť nebola vôbec sporná. Žalobcovia však platobnú schopnosť žalovanej zreteľne spochybňovali a mali za to, že sa to ukázalo ako dôvodné. Žalovaná nepreukázala, že disponuje peňažnými prostriedkami na vyplatenie podielov spoluvlastníkom, a to ani len sčasti. Tvrdenia žalovanej, že jej deti zaťažia svoje vlastné nehnuteľnosti (bývania) s cieľom získať bankové úvery a následne jej požičajú finančné prostriedky, neboli ani sčasti preukázané. Poukázali tiež na to, že žalovaná od začiatku sporu bola celkom pasívna, neprejavovala žiaden záujem na vyriešení tohto stavu, keď ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti podielu 1/16 sama užívala nehnuteľnosť už dlhšiu dobu. Mali za zrejmé z priebehu konania, že žalovanej umožnili situáciu riešiť k jej spokojnosti a podľa jej predstáv, keďže uverili jej tvrdeniam ohľadom zabezpečenia financovania vyplatenia spoluvlastníkov, avšak všetky tvrdenia žalovanej v tomto smere zostali len v rovine sľubov. Žalovaná sa v odvolaní nezmienila, že žalobcovia súhlasili s odročením pojednávania minimálne v dvoch, ak nie v troch prípadoch, kedy tak poskytli žalovanej priestor na zabezpečenie a následné preukázanie existencie peňažných prostriedkov. Uviedli, že žalovaná ich po odročení pojednávania nikdy nekontaktovala, a preto následne stratili aj tú najmenšiu dôveru v jej tvrdeniach. Žalovaná nikdy ani len netvrdila, že už má peňažné prostriedky. Namietli, že procesná obrana, resp. tvrdenia žalovanej sa nikdy netýkali merita veci, žalovaná žalobcami tvrdené skutočnosti nerozporovala, a aj pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, tvrdili, že s ňou súhlasila, nie, že by ju bola rozporovala.

Keďže skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej mali za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napádaného rozsudku navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli dané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas žalovanou ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( – 358 ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil ( ).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. septembra 2024 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 4.9.2024.

8. Žalovaná/odvolateľka odôvodnila odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), vec nesprávne právne posúdil ( ), nesprávnym procesným postupom znemožnil jej aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces označiac napádaný rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny ( ) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ô 265 ods. 1 písm. d/ ).

9. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa .

11. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil priebeh konania a skutkový i právny základ rozhodnutia, nenechal pritom priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán a vyporiadal ho prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ ako podielovej spoluvlastníčky s rozsahom spoluvlastníckeho podielu 13/16 a uložil jej povinnosť zaplatiť náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom z hodnoty nehnuteľností podľa veľkostí ich spoluvlastníckych podielov.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s odvolací súd preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie uviedol.

13. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovanej a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

14. Odvolateľka tvrdila, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces označiac rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný arbitrárny. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Súdna prax je ustálená aj v závere,

že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii je súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu strán sporu v priebehu sporu na súde prvej inštancie. 17. Rozhodnutie preto nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené ani za nepreskúmateľné.

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd konštatoval nespornú schopnosť žalobkyne1/ vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely a argumentuje, že to z vykonaného dokazovania nevyplynulo a rozsudok v tejto časti je preto nepreskúmateľný, ani v tejto súvislosti nemožno mať námietku za opodstatnenú. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 9. mája 2022, na ktorom prejavila záujem, vzhľadom na dovtedajšiu procesnú pasivitu žalovanej v konaní, nereagujúcej na žalobný návrh žalobcov (na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním spoločných nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ustupujúcich podielových spoluvlastníkov), o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ustupujúcich spoluvlastníkov, prehlásila, že má na vyplatenie ustupujúcich podielových spoluvlastníkov dostatok finančných prostriedkov a bude ich vedieť vyplatiť. Toto jej vyhlásenie nebolo v priebehu konania zo strany ustupujúcich podielových spoluvlastníkov spochybnené, ani pokiaľ sa týka žalobcov 2/

- 4/ a ani zo strany žalovanej. Išlo preto v zmysle o nesporné skutkové tvrdenie a ako také ho súd osobitne neodôvodňoval. Aj keď odvolateľka napáda, že žalobkyňa 1/ svoju schopnosť vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov nijako nepreukázala, vzhľadom na nerozporovanie tejto skutočnosti v konaní na súde prvej inštancie, nebola táto skutočnosť predmetom dokazovania. Odvolací súd podotýka, že ide o situáciu diametrálne odlišnú od procesnej situácie, keď schopnosť žalovanej ako tej podielovej spoluvlastníčky, do výlučného vlastníctva ktorej mali byť podľa pôvodného návrhu žalobcov nehnuteľnosti prikázané, bola od začiatku žalobcami spochybňovaná, najmä vzhľadom na výšku finančnej sumy potrebnej na výplatu ustupujúcich spoluvlastníkov a ako taká bola preto táto skutočnosť predmetom dokazovania, pričom žalovaná dôkazné bremeno neuniesla.

19. V kontexte okolností posudzovanej veci má odvolací súd za právne irelevantnú odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej je súd povinný pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadniť všetky špecifiká spoluvlastníkov, aj to kto predmetné nehnuteľnosti užíva a či by bolo spravodlivé takému spoluvlastníkovi spoluvlastníctvo vyporiadaním odňať. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že nejde o „odňatie spoluvlastníctva vyporiadaním“ ale ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupom podľa zákona a v súlade s ním. Ako uviedol už aj súd prvej inštancie, nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a tomu zodpovedá aj právna úprava (-142 ). V súvislosti s odvolacou požiadavkou žalovanej /odvolateľky zohľadniť ako kritérium pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj to kto predmetné nehnuteľnosti užíva, odvolací súd dodáva, že zákon v druhá a tretia veta od účinnosti novely () zakotvuje tri kritériá, ktoré súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu ustanovuje, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

20. Pokiaľ odvolateľka následne poukazuje na v zmysle ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci, pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie na žiadne také dôvody nepoukazovala a ani žiadne také dôvody súd, keďže ich danosť nekonštatoval, nezistil. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žiadne také dôvody, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušil a nevyporiadal prikázaním nehnuteľností za náhradu, z obsahu spisu nevyplývajú. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je sama o sebe okolnosť, že výlučne žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva.

21. K argumentácii žalovanej, že bola ochotná vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom primeranú náhradu, ak by jej nehnuteľnosti súd prikázal do jej výlučného vlastníctva je potrebné uviesť, že žalovaná ani napriek veľkoryso poskytnutému časovému priestoru (tak zo strany súdu ako i zo strany podielových spoluvlastníkov) svoju platobnú spôsobilosť vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, nepreukázala.

22. Taktiež pokiaľ žalovaná argumentovala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy aj tvrdenie žalobkyne 1/, že pre prípad ak žalovaná nadobudne finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľností, že jej ich žalobkyňa 1/ predá za tú istú cenu, aká bude súdom určená všeobecná cena nehnuteľností, a napádala, že ide o vyhlásenie žalobkyne 1/ bez akejkoľvek právnej záväznosti, je zrejmé z odôvodnenia rozsudku, že súd prihliadol aj na túto okolnosť (bez toho aby mu pripisoval akúkoľvek právnu záväznosť), ale je zrejmé, že prvotne zohľadnil veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, z ktorých žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 13/16 (a súhlasila s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva) a schopnosť žalobkyne 1/ vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov. Neobstojí ani námietka odvolateľky, že súhlasila s určením všeobecnej ceny nehnuteľností vo výške 70.000 eur len pre prípad, ak by ustupujúcich spoluvlastníkov vyplácala v splátkach po dobu 10 rokov, takáto podmienenosť z obsahu spisu nevyplýva.

23. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

24. Podľa v spojení s rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v odvolacom konaní úspešným žalobcom v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.