Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, proti žalovanej: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. XXXX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 1 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -101 zo dňa 13. júla 2020v spojení s opravným uznesením č.k. -126 zo dňa 10. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj 800,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 800,- eur od 08.05.2018 do zaplatenia, do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 98,32 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 08.05.2018 do zaplatenia, do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. zamietol žalobu vo zvyšnej časti a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej ich náhradu v rozsahu 60 %.. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 09.11.2017 boli odstránené 2 ks reklamných zariadení, ktoré boli umiestnené na pozemku žalobcu C KN parc. č. XXXX k.ú. Trenčín zo strany ulice M. Rázusa pri Obchodnej akadémii Dr. M. Hodžu od roku 1991, a to obchodnou spoločnosťou RENGL Slovensko s.r.o. na základe nájomnej zmluvy č. 16/2017, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou RENGL. s.r.o. ako prenajímateľom. Táto skutočnosť vyplýva zo žaloby i z trestného oznámenia samotnej žalovanej vo veci Obvodného oddelenia PZ Trenčín č. ORP-1168 TN-TN-2017, pričom v tomto vyšetrovacom spise sa nachádza aj fotodokumentácia miesta, odkiaľ boli odstránené reklamné zariadenia i s kópiu mapy. Nebolo sporné aj to, že žalobca nedisponoval a nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu na užívanie pozemkov pod predmetnými 2 reklamnými zariadeniami od začiatku do dňa uzavretia nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou RENGL Slovensko s.r.o. ( zo dňa 06.11.2017, zverejnená dňa 09.11.2017, účinná od 10.11.2017). Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca prenajal obchodnej spoločnosti RENGL Slovensko s.r.o. 13 kusov reklamných stavieb na území Mesta Trenčín za dohodnuté nájomné 50,- eur za l kus na 1 rok ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle o majetku obcí v znení noviel. Sporné medzi stranami bolo vlastníctvo predmetných 2 reklamných zariadení. Žalobca tvrdil, že ich vlastníkom v žalovanom období t.j. od 09.11.2015 do 09.11.2017 bola žalovaná, pričom toto preukazoval vyjadrením samotnej žalovanej podľa vyšetrovacieho spisu. Žalovaná

tvrdila, že ich vlastníkom bol iba jej manžel a do vyšetrovacieho spisu predložila ako dôkaz kópiu potvrdenia o vlastníctve od 01.06.1991 reklamných zariadení jej manžela zo dňa 24.05.1991, vydaného bývalými Službami Mesta Trenčín š.p. Vo vyšetrovacom spise OO PZ Trenčín č. ORP-1168 TN-TN-2017 sa nachádza Zápisnica o trestnom oznámení žalovanou zo dňa 09.11.2017 o 18:00 hod., v ktorej je uvedená výpoveď žalovanej. Táto uviedla, že dňa 09.11.2017 okolo 12:00 hod. išla jej dcéra P. P. po ul. Rázusova v Trenčíne a uvidela, že na mieste, kde sa predtým nachádzali ich reklamné pútače, tieto sa tam už nenachádzali, čo jej dcéra oznámila telefonicky. Dcéra toto riešila u žalobcu a ten jej uviedol, že nič o rušení pútačov nevie. Neskôr o 15:00 hod. tam jej dcéra videla 2 mužov - robotníkov, ktorí jej uviedli, že pracujú pre P.a J. ako manipulujú s reklamnými plochami, ktoré jej ( žalovanej) patria. Títo jej povedali, že J. Rengl im kázal zrezať „naše“ pútače a osadiť tam pútače J. J.. Po tomto skontrolovala aj ďalšie svoje reklamné pútače a zistila, že jej boli odstránené 2 ks reklamných pútačov na autobusovej stanici v Trenčíne, spred OC Rozkvet na Sihoti v Trenčíne a ďalšie. Žalovaná uviedla, že asi pred 2 rokmi (pred oznámením zo dňa 09.11.2017) chcel od nej P. J., aby mu uvedené reklamné plochy odstúpila, pričom sa nedohodli a on jej povedal, že ju zlikviduje. Výšku škody nevyčíslila. Žalovaná pri výsluchu na polícii dňa 27.11.2017 k tejto veci ešte uviedla, že pracuje ako živnostníčka, kde jej živnosť pozostávala z reklamnej činnosti, dňa 24.05.1991 zakúpila výlepné plochy od Mesta Trenčín, pričom predložila doklad o zakúpení 7 ks skruží a 10 výlepných plôch po Trenčíne, pričom v roku 2015 „im“ boli ( neuvedené komu .. pozn. súdu) neznámou osobou odstránené 3 výlepné plochy. K zápisnici o výsluchu bola pripojené kópia potvrdenia bývalých Služieb Mesta Trenčín š.p. zo dňa 24.05.1991 o odovzdaní 21 výlepných plôch v Trenčíne dňa 01.06.1991 do vlastníctva X. K., bytom Trenčín, O. XX. Podľa výpisu z Obchodného registra SR obchodná spoločnosť Služby Mesta Trenčín š.p. bola zapísaná do registra dňa 01.07.1989 a vymazaná bola dňa 10.11.1992, manžel žalovanej X. K. mal živnosť na predmet podnikania to výlep plagátov - reklamná činnosť obyvateľstvu od 01.06.1991 do 30.06.2012 a žalovaná P. K. má živnosť aj na predmet podnikania Reklamné a marketingové služby od 02.07.2012 doteraz. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , ,, , , a konštatoval, že pri posudzovaní spornej otázky vlastníctva predmetných 2 reklamných zariadení vychádzal z potvrdenia z roku 1991, výpisov zo živnostenského registra, obsahu vyšetrovacieho spisu, z ktorých vyplýva, že manžel žalovanej X. K. začal podnikať v oblasti reklamnej činnosti od 01.06.1991 a v tento deň nadobudol do vlastníctva niekoľko reklamných zariadení od bývalého štátneho podniku Služby Mesta Trenčín š.p., medzi nimi aj predmetné 2 zariadenia a to až do skončenia živnosti dňom 30.06.2012. Od dňa 02.07.2012, teda takmer následne, začala podnikať v oblasti reklamnej činnosti jeho manželka - žalovaná až doteraz. Podľa obsahu predmetného vyšetrovacieho spisu po odstránení predmetných 2 reklamných zariadení dňa 09.11.2017 práve žalovaná osobne podala trestné oznámenie na polícii dňa 09.11.2017 o 18,00 hod. - odcudzenie týchto zariadení, pričom uviedla, že boli jej vlastníctvom. Túto skutočnosť potvrdila aj pri ďalšom výsluchu na polícii dňa 27.11.2017. Ani raz netvrdila, že by boli výlučným vlastníctvom jej manžela, alebo že by boli spoluvlastníci, iba predložila ako dôkaz vlastníctva potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva viacerých reklamných zariadení včítane predmetných 2 jej manželom dňom 01.06.1991. Súd považoval žalovanú za vlastníčku predmetných 2 reklamných zariadení od začatia jej podnikania v reklamnej činnosti, pretože tesne pred vznikol jej oprávnenia zaniklo živnostenské oprávnenie jej manžela, a to na základe prevzatia reklamných zariadení od manžela, vrátane predmetných 2 zariadení. Nemalo by žiadnu logiku tvrdenia žalovanej, že vlastníkom je stále jej manžel, keď ukončil živnosť dňa 30.06.2012. Ak by žalovaná nepodnikala s predmetnými reklamnými zariadeniami a necítila by sa ich vlastníčkou, nemala logicky žiadny dôvod zriaďovať si živnosť od 02.07.2012 aj na predmet v reklamnej činnosti a po odstránení predmetných 2 reklamných zariadení podávať na polícii trestné oznámenie s tvrdením, že ona bola ich vlastníčkou. Tvrdenia žalovanej v tomto civilnom spore súd považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu dlhu. Keďže žalovaná pri vyšetrovaní políciou vystupovala ako fyzická osoba - vlastník predmetných reklamných zariadení, súd z tohto jej tvrdenia vychádzal a neprihliadol na jej námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ďalej v tomto spore nebolo preukázané uzavretie žiadnej nájomnej zmluvy na predmetné 2 reklamné zariadenia od r. 1991 až do ich odstránenia dňa 09.11.2017. Keďže súd prvej inštancie považoval za ich vlastníčku žalovanú, ktorá zároveň užívaním reklamných plôch užívala aj pozemok žalobcu pod týmito zariadeniami, vzniklo jej bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že užívala plochy pozemku žalobcu bez právneho dôvodu, bez nájomnej zmluvy. Žalovaná tak musí vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi ako vlastníkovi predmetného pozemku. Pri výške bezdôvodného obohatenia súdna prax ( R 25/1989) vychádza z obvyklého nájomného v danej oblasti, za danú vec a v danom čase. Keďže jedinou porovnateľnou nájomnou zmluvou na reklamné zariadenia na území Mesta Trenčín za celé žalované obdobie, vrátane predmetných 2 zariadení, bola Nájomná zmluva č. 16/2017, účinná od 10.11.2017 (na konci žalovaného

obdobia), súd vychádzal z výšky obvyklého nájomného za 1 reklamné zariadenie podľa tejto zmluvy, ktoré bolo 50,- eur za 1 zariadenie na 1 rok. Súd nevychádzal pri určení sumy bezdôvodného obohatenia z VZN Mesta Trenčín, kde bola určená výška nájomného 250,- eur/1 zariadenie/1 rok, pretože Mesto Trenčín podľa neho neuzavrelo nájomnú zmluvu č. 16/2017, teda nešlo o obvyklé nájomné v reálnom čase a mieste. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy jeho pozemku pod 2 reklamnými zariadeniami za obdobie 2 rokov a to od 19.11.2015 do 09.11.2017. Súd prvej inštancie tak vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia 50,- eur / 1 zariadenie/ 1 rok x 2 predmetné zariadenia x 2 žalované roky = 50 x 2 x 2 = 200,- eur. Súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 200,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu aj zákonných úrokov z omeškania 5% ročne. Žalobca pred podaním žaloby nezaslal žalovanej žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, preto výzvou veriteľa - žalobcu dlžníkovi - žalovanej je samotná žaloba, ktorá jej bola podľa poštovej doručenky súdu doručená dňa 07.05.2018. Od nasledujúceho dňa t.j. od 08.05.2018 sa žalovaná dostala do omeškania so splnením dlhu, preto ju súd zaviazal od tohto dňa 08.05.2018 platiť aj zákonné úroky z omeškania. Žalobu v časti úrokov z omeškania od podania žaloby t.j. 07.03.2018 do 07.05.2018 zamietol ako nedôvodnú. Podľa súd prvej inštancie určil dlhšiu lehotu splatnosti dlhu pre žalovanú vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu pre pandémiu koronavírusom. Podľa súd prvej inštancie priznal pomerne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a do výroku o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu spolu 1000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 08.05.2018 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Namietal odvolacie dôvody podľa a . Uviedol, že má zato, že súd prvej inštancie pri stanovení výšky obvyklého nájomného nemal vychádzať z výšky nájomného podľa nájomnej zmluvy č. 16/2017. Obec môže prenechať majetok do nájmu inej osobe za splnenia určitých podmienok v súlade so zákonom č. 138 /1991 Zb. o majetku obcí a to buď na základe výsledku obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo priamym prenájmom. Pri prenájme majetku obce sa však môžu uplatňovať aj určité výnimky, uvedené v citovaného zákona. V prípade prenájmu pozemku v prospech spoločnosti RENGL Slovensko, s.r.o. nájomnou zmluvou č. 16/2017 bola uplatnená práve výnimka podľa zákona o majetku obcí, teda predmetný nájom bol schválený mestským zastupiteľstvom ako prípad hodný osobitného zreteľa, o čom s mestské zastupiteľstvo rozhodlo trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Odôvodnenie prenájmu pozemku na základe danej nájomnej zmluvy ako prípadu hodného osobitného zreteľa bolo podrobne uvedené v písomnom materiáli, ktorý bol predložený poslancom mestského zastupiteľstva a taktiež v uznesení mestského zastupiteľstva č. 1091 zo dňa 20.09.2017. Predmetné uznesenie je pripojené k nájomnej zmluve. Výška nájomného podľa danej nájomnej zmluvy bola schválená špeciálne pre tento konkrétny prípad s tým, že nájomca sa zaviazal poskytnúť celoročne zdarma priestor pre 1 plagát do max. formátu A1 pre mestom organizované a financované kultúrne a športové podujatia na každej plagátovej plochy; zaviazal sa poskytnúť mestu dvakrát ročne pre významné kultúrne alebo spoločenské podujatia spoluprácu pri výlepe plagátov na Slovensku a v Českej republike v mestách, kde nájomca prevádzkuje plagátové plochy, a to bezplatne; zaviazal sa na svoje náklady uskutočňovať strhávanie plagátov vylepených tzv. načierno z majetku mesta; strhnuté plagáty likvidovať na svoje náklady; zaviazal sa vo výnimočných stavoch plagátové plochy plne poskytnúť mestu pre naliehavé oznamy občanom. Dôvodom hodným osobitného zreteľa bol v tomto prípade teda aj určitý prospech pre obec a pre jej obyvateľov. Preto nie je možné stotožňovať podmienky prejednávanej veci s podmienkami schválenia nájomnej zmluvy č. 16/2017. Ceny stanovené Všeobecne záväzným nariadením mesta Trenčín č. 12/2011 sa považujú za obvyklé, obec pri určovaní výšky nájomného na výšky cien stanovených v predmetnom VZN prihliada. V prípadoch nájmov hodných osobitného zreteľa sa však od uvedeného môžu odchýliť, preto sa môže stať, že obec môže mať uzavreté nájomné zmluvy s viacerými nájomcami na obdobný predmet a účel nájmu s rôznou výškou nájomného. Keďže však v predmetnej veci nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, nejde o nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, je potrebné pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať zo všeobecnej výšky nájomného určeného VZN č. 12/ 2011. Záverom poukázal na to, že nájomná zmluva bola uzavretá až dňa 06.11.2017, teda v čase ku koncu žalovaného obdobia (od 09.11.2015 do 09.11.2017), teda nájomné stanovené v nájomnej zmluve aj z tohto dôvodu nemožno považovať za obvyklé nájomné v danom čase. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného zaplatiť mu náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu v bode 18 napadnutého rozsudku, že v spore nebolo preukázané zo strany žalobcu uzavretie žiadnej nájomnej zmluvy na predmetné reklamné zariadenia od roku 1991 až do ich odstránenia. Žalobca na pojednávaní priznal, že na svojom území mal umiestnených viac nelegálnych reklamných zariadení, za ktoré nevyberá nájomné. Uvedené charakterizuje žalobcu ako nebdelého, domáhajúceho sa bezdôvodného obohatenia len od žalovanej, o ktorej sa dozvedel prostredníctvom tretej osoby, nie z vlastnej kontrolnej činnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a spravodlivý, odvolanie nepodala, lebo nechcela pokračovať v traumatizujúcom súdnom konaní.

4. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril tak, že keďže na území mesta bolo na pozemkoch vo vlastníctve mesta umiestnených viacero reklamných zariadení bez uzatvorenej nájomnej zmluvy je logické, že takéto nájomné zmluvy žalobca nemohol s vlastníkmi reklamných zariadení uzavrieť, pretože títo mu neboli známi. Reklamné zariadenia neboli riadne označené identifikačnými údajmi vlastníka alebo prevádzkovateľa a iným spôsobom ich nebolo možné dohľadať. Ak by žalovaná mala záujem uzavrieť so žalobcom nájomnú zmluvu, nemohla by ju uzavrieť za iných podmienok ako to určuje VZN č. 12/2011. Výška nájomného vo VZN je stanovená ako výška minimálna, to znamená, že nájomné by mohlo byť aj vyššie.

5. Žalovaná písomne uviedla, že považuje za dostačujúce svoje predchádzajúce vyjadrenie. Dala do pozornosti, že aj napriek tomu, že bola v prvostupňovom konaní úspešná v časti, nepodala odvolanie, domnievajúc sa, že vydaný rozsudok bol spravodlivý. Celé súdne konanie je pre ňu traumou, ktorá mohla byť vyriešená pred podaním žaloby, keby ju žalobca skontaktoval a vyzval na riešenie. Poukázala na zásadu, podľa ktorej práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. Podľa ust. nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, keďže odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich dokazovaním zistil súd prvej inštancie.

8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti čo do výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a súvisiacom výroku III. o trovách konania zmeniť podľa .

9. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( a ).

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( )

13. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne právny vzťah medzi stranami posúdil ako právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ( a nasl. ).

14. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ).

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul uviesť v napadnutom rozhodnutí uvádzané ust. ( hoci citoval judikatúru, vychádzajúcu právne z tohto zákonného ustanovenia), odvolací súd podľa vyzval strany, aby sa k jeho aplikácii vyjadrili. Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej (bod 18), odvolací súd pripomína, že ide o postup, ktorý odvolaciemu súdu ukladá zákonná norma ako povinnosť a nejde o akési „určovanie taktiky na rozhodnutie“, ako sa domnieva žalovaná.

16. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Žalobca uviedol, že ust. obsahuje dva právne atribúty reštitučnej povinnosti ako jednej z primárnych funkcií právnej úpravy bezdôvodného obohatenia, a to jej rozsah a spôsob tejto povinnosti. Rozsah znamená, že povinná osoba musí vydať všetky majetkové hodnoty nadobudnuté bezdôvodným obohatením, ktorým sa rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade došlo k nadobudnutiu neoprávneného majetkového prospechu dňom neoprávneného umiestnenia reklamných zariadení na pozemku a nie dňom, kedy boli tieto odstránené. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie preto nemohol posudzovať hodnotu bezdôvodného obohatenia podľa nájomnej zmluvy uzavretej dňa 06.11.2017. Výška plnenia za užívanie cudzej veci sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal, o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné - v tomto prípade - nehnuteľnosti (rozsudok NS Č R sp.zn. zo dňa 12.05.2005). Majetkovým vyjadrením prospechu pri užívaní cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle na danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy (rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 15.04.2004). Na základe napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie preto žalobcovi nebolo vydané všetko to, čo žalovaná neoprávneným užívaním pozemku získala, teda nedošlo k obnoveniu majetkovej rovnováhy. Použitie preto považuje za legitímne.

18. Žalovaná uviedla, že odvolací súd má už dopredu určenú taktiku na rozhodnutie v odvolacom konaní, a to zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovieť v plnom rozsahu žalobcovi. Svoje predchádzajúce vyjadrenia považovala za dostatočné a úplné, rozsudok súdu prvej inštancie bol spravodlivý nielen pre žalovanú ale aj pre žalobcu. Poukázala na nájomnú zmluvu zo dňa 0.11.2017, v ktorej okrem iného žalobca vyslovene splnomocňuje nájomcu k odstraňovaniu reklamných zariadení na území mesta Trenčín. Takto došlo zo strany nájomcu spoločnosti RENGL Slovensko, s.r.o. podľa jej názoru k nezákonnému odstráneniu reklamných zariadení vo vlastníctve manžela žalovanej, toto odstránenie bolo vykonané nezákonne, bez právneho titulu a osobou nespôsobilou vykonávať exekúciu vyprataním. Žalobca sa dozvedel o tom, že reklamné zariadenia sú vo vlastníctve manžela žalovanej až potom,

čo sa manželka vlastníka oprávnene domáhala pomoci polície. Ak súd vyhovie odvolaniu žalobcu, bude jeho rozhodnutie arbitrárne nezákonné, nakoľko bude akceptovať nezákonné odstránenie majetku (reklamného zariadenia) vo vlastníctve manžela žalovanej, od ktorej udalosti sa odvíja zidentifikovanie reklamného zariadenia. Na nezákonné konanie nemôže byť aplikované zákonné konanie.

19. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že manžel žalovanej X. začal podnikať v oblasti reklamnej činnosti od 01.06.1991 a v tento deň nadobudol do vlastníctva niekoľko reklamných zariadení od bývalého štátneho podniku Služby Mesta Trenčín š.p., medzi nimi aj predmetné 2 zariadenia. Živnosť ukončil 30.06.2012, pričom odo dňa 02.07.2012 začala podnikať v oblasti reklamnej činnosti jeho manželka - žalovaná. Po odstránení predmetných 2 reklamných zariadení z pozemku žalobcu dňa 09.11.2017 nájomcom pozemku, žalovaná osobne podala trestné oznámenie na polícii pre odcudzenie týchto zariadení a uviedla, že boli jej vlastníctvom, ktorú skutočnosť potvrdila aj pri ďalšom výsluchu na polícii dňa 27.11.2017. Pri týchto výsluchoch netvrdila, že by boli výlučným vlastníctvom jej manžela, alebo že by boli spoluvlastníci reklamných zariadení. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu z takto zisteného skutkového stavu správne vyvodil, že vlastníčkou predmetných dvoch reklamných zariadení je práve žalovaná. Ak by žalovaná nepodnikala s predmetnými reklamnými zariadeniami a necítila by sa ich vlastníčkou, nemala žiadny dôvod po odstránení predmetných reklamných zariadení podávať na polícii trestné oznámenie s tvrdením, že ona bola ich vlastníčkou. Ďalej nebolo v konaní zistené, že by na umiestnenie predmetných dvoch reklamných zariadení na pozemku žalobcu od r. 1991 až do ich odstránenia dňa 09.11.2017 bola uzavretá akákoľvek zmluva, či už medzi manželom žalovanej a žalobcom alebo medzi žalovanou a žalobcom. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že žalovaná tak preukázateľne vlastnila a užívala 2 ks reklamných zariadení, ktoré boli umiestnené na pozemku žalobcu bez akejkoľvek zmluvy, čím bez právneho dôvodu užívala pozemok vo vlastníctve žalobcu a bezdôvodne sa tak na úkor žalobcu obohatila ( ). Majetkovú hodnotu totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, ako tomu bolo v súdenej veci.

20. Na základe uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná je v zmysle povinná predmet bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi. Na veci nič nemení ani tvrdenie žalovanej o podľa nej nezákonnom odstránení reklamných zariadení nájomcom žalobcu bez exekučného titulu. Argumentácia žalovanej, že pokiaľ bude súd akceptovať nezákonné odstránenie majetku (reklamného zariadenia), jeho rozhodnutie bude nezákonné je nedôvodná a nenáležitá. Predmetom tohto konania je totiž nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia práve za neoprávnené užívanie jeho pozemku žalovanou formou umiestnenia dvoch reklamných zariadení na pozemku v jeho vlastníctve za obdobie predchádzajúce odstráneniu reklamných zariadení. Pokiaľ sa žalovaná domnieva, že k odstráneniu reklamných zariadení došlo nezákonným spôsobom (treťou osobou), nič jej nebráni uplatniť si svoje nároky prostredníctvom zodpovedajúcich právnych inštitútov. Odhliadnuc od uvedeného, argumentácia žalovanej je vnútorne rozporná, pretože pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádza, že reklamné zariadenia sú vo vlastníctve jej manžela, a nie v jej vlastníctve, nenáleží jej potom ( v zmysle jej vlastnej argumentácie) ani právo spôsob odstránenia zariadení namietať.

21. Súd prvej inštancie však podľa názoru odvolacieho súdu pochybil pri určení výšky bezdôvodného obohatenia. V tomto smere je potrebné uviesť, že keďže žalovaná ako príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopná vrátiť ho, je povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady ( ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.

22. Ust. pokiaľ ide o spôsob vrátenia bezdôvodného obohatenia uprednostňuje naturálnu reštitúciu. Peňažná náhrada prichádza do úvahy iba subsidiárne, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovené v druhej vete. Pre tieto prípady sa ráta s peňažnou náhradou, pretože naturálna reštitúcia nie je dobre možná najmä preto, lebo obohatenie spočívalo vo výkonoch. Zákon síce neustanovuje, v akej výške sa má peňažná náhrada poskytnúť, avšak vzhľadom na to, že peňažná

náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia.

23. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže jedinou porovnateľnou nájomnou zmluvou na reklamné zariadenia na území Mesta Trenčín za celé žalované obdobie, vrátane predmetných 2 zariadení, bola Nájomná zmluva č. 16/2017, účinná od 10.11.2017 (na konci žalovaného obdobia), vychádzal z výšky obvyklého nájomného za 1 reklamné zariadenie podľa tejto zmluvy, ktoré bolo 50,- eur za 1 zariadenie na 1 rok. Pri určení sumy bezdôvodného obohatenia nevychádzal zo Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín č. 12/2011, kde bola určená výška nájomného 250,- eur/1 zariadenie/1 rok, pretože Mesto Trenčín podľa neho neuzavrelo nájomnú zmluvu č. 16/2017, teda nešlo o obvyklé nájomné v reálnom čase a mieste.

24. Odvolací súd sa s uvedeným postupom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

25. Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.11.2009 je totiž užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok.

26. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri určovaní výšky neoprávneného majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia), ktorú je potrebné pri bezdôvodnom obohatení vydať, treba prioritne vychádzať z právneho predpisu, ak taký pre špecifický prípad existuje, inak z nákladov potrebných na vynaloženie na porovnateľné užívanie (prenajatie) veci v danom mieste a čase a ak toto nie je možné dosť dobre zistiť, z výšky náhrad v iných prípadoch.

27. V súdenej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie zistené, že žalobca, Mesto Trenčín, má nájomné za užívanie pozemkov pod reklamnými zariadeniami upravené všeobecne záväzným nariadením č. 12/2011, účinným od 01.01.2012 doposiaľ na sumu minimálne 250,- eur za 1 kus reklamného zariadenia ročne (čl. 8 bod 7, písm. b/ nariadenia). Táto suma tak preukázateľne- vzhľadom na špecifický charakter veci ( žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, mesta, tým že užívala bez právneho dôvodu mestský pozemok na umiestnenie dvoch reklamných zariadení) bez akýchkoľvek pochybností predstavuje obvyklú hladinu nájomného, ktoré by žalovaná ako nájomca v danom mieste a čase platila, ak by vec užívala na základe platnej nájomnej zmluvy a niet rozumného dôvodu pre ktorý by nebolo možné predmetné VZN na vec aplikovať. Odhliadnuc od toho, že výška nájomného zodpovedajúceho majetkovému prospechu žalovanej, ktorý získala na úkor žalobcu, je v súdenej veci stanovená všeobecne záväzným predpisom, pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval, že na umiestnenie reklamných zariadení aktuálneho nájomcu žalobca uzavrel nájomnú zmluvu č. 16/2017, účinnú od 10.11.2017, ktorá podľa jeho názoru jediná predstavuje výšku obvyklého nájomného za 1 reklamné zariadenie podľa tejto zmluvy (50,- eur za 1 zariadenie na 1 rok), odvolací súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že (ako vyplýva z dokazovania súdu prvej inštancie) predmetná nájomná zmluva bola uznesením Mestského zastupiteľstva v Trenčíne uznesením č. 1091 dňa 20.09.2017 schválená s tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa , pričom nájomca sa nad rámec bežnej nájomnej zmluvy zaviazal poskytnúť mestu špecifické, v uznesení č. 1091 presne stanovené plnenia, a preto naopak, práve v tomto prípade nemožno hovoriť o obvyklom nájomnom, ktoré by žalovaná ako nájomca v danom mieste a čase bez ďalšieho platila, ak by nájomnú zmluvu uzavrela.

28. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. ,ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá podľa tak, že zaviazal žalovanú aj na

zaplatenie sumy 800,- eur (spolu je tak povinná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 1000,- eur) za užívanie mestského pozemku pod 2 kusmi reklamných zariadení za žalované obdobie 2 rokov od 09.11.2015 do 09.11.2017 ( 250,- eur za 1 zariadenie za rok x 2 zariadenia x 2 roky, t.j. 1000,- eur).

29. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 37/2006 keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.

30. Pretože žalovaná nárok žalobcu dobrovoľne neuhradila, pričom žalobca pred podaním žaloby žalovanú na plnenie kvalifikovane nevyzval, patria žalobcovi podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. aj úroky z omeškania v sadzbe 5% od 08.05.2018 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia. Vo zvyšku v žalobe uplatnených úrokov z omeškania (5 % ročne od 07.03.2018 do 07.05.2018) bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

31. Čo sa týka výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V súdenej veci mal žalobca neúspech čo do časti uplatnených úrokov z omeškania (5% ročne zo sumy 1000,- eur od 07.03.2018 do 07.05.2018, čo predstavuje sumu 8,49 eur), teda neúspech predstavuje 0,84 %, jeho úspech 99,16% a pomer úspechu a neúspechu 98,32 %, v ktorej miere priznal žalobcovi voči žalovanej i nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa , , .

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).