Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TO-6Cpr-3-2023.pdf
PDF · 218.97 KB
Case nature
Area
Subarea
TO-6Cpr/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. A. E. F., zastúpená: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka so sídlom Beckovská Vieska 623, 916 31 Kočovce, IČO: 37 508 857, proti žalovanému: ROBEN - TRANS, s.r.o., so sídlom ul. Jakuba Haška 1, 949 01 Nitra, IČO: 45 713 154, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o., so sídlom Farská 7, 949 01 Nitra, IČO: 52 007 308, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou dňa 27.02.2023, domáhala I. určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ktoré bolo žalobkyni dané listom doručeným dňa 19.01.2023 je neplatné. II. Súd určuje, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. III. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu každej mesačnej mzdy vo výške 1130,- EUR brutto s príslušenstvom za obdobie od januára 2023 až do vynesenia rozsudku a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovaným uzatvorila dňa 24.08.2017 pracovnú zmluvu. V pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017 sa žalobkyňa sa žalovaným dohodli, že dňom nástupu žalobkyne do práce bude deň 01.09.2017, že žalobkyňa bude vykonávať funkciu/druh práce - prevádzkový manažér, pričom mzdové podmienky boli dohodnuté ako základná zložka mzdy vo výške 1.130 EUR mesačne/brutto. Zmluvné strany, t.j. strany sporu sa v pracovnej zmluve dojednali, že mzda a cestovné náhrady žalobkyne budú poukazované mesačne na osobný účet žalobkyne v banke. Pracovná zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 24.08.2017 bola dojednaná na dobu neurčitú s dohodnutým miestom výkonu práce územie Slovenskej republiky. Pracovný pomer v zmysle pracovnej zmluvy vznikol dňa 01.09.2017, teda dňom nástupu zamestnanca do práce a trval nepretržite do 19.01.2023, kedy došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dohodnutého na dobu neurčitú zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer ku dňu skončenia pracovného pomeru t.j. k 19.01.2023 trval 5 rokov a 142 dní, pričom žalobkyňa v rámci trvania pracovného pomeru čerpala i materskú a rodičovskú dovolenku v zmysle platných právnych predpisov.
1.2. Žalobkyňa v rámci pracovného pomeru u žalovaného čerpala rodičovskú dovolenku a to do dňa 11.01.2023, kedy dieťa žalobkyne dovŕšilo 3. rok veku života. Následne žalobkyňa dňa 12.01.2023
mala znovu nastúpiť do práce u žalovaného. Konateľ žalovaného dňa 30.11.2022 kontaktoval žalobkyňu prostredníctvom e-mailu, v ktorom jej oznámil, že obchodná spoločnosť bola nútená znížiť svoje náklady, v dôsledku čoho bola zrušená kancelária na G. D. v Nitre, kde žalobkyňa pôvodne vykonávala prácu. Zároveň žalobkyňu upovedomil, že nová adresa jej kancelárie je ul. B. H. X F. E., kde bude žalobkyni po návrate do práce prideľovaná práca. Žalobkyňa reagovala na tento email dňa 30.11.2022 a konateľovi položila otázku, či ide o adresu, na ktorej sa nachádza hangár, ktorý je obchodnou spoločnosťou využívaný v rámci jej podnikateľských aktivít alebo či ide o inú budovu a kanceláriu. Žalovaný prostredníctvom konateľa žalobkyni potvrdil, že bola vytvorená provizórna kancelária v priestoroch hangáru, ktorý je využívaný obchodnou spoločnosťou a zároveň jej pripomenul. že očakáva nástup žalobkyne do práce a to do kancelárie na novej adrese.
1.3. Nakoľko sa žalobkyňa nestotožňovala so zmenou miesta výkonu práce a okrem iného miesto výkonu práce nebolo dostatočne špecifikované už v pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017, kde ako miesto výkonu práce bolo označené územie celej Slovenskej republiky, tak listom zo dňa 06.12.2022 kontaktovala žalovaného, pričom v tomto liste uviedla, že nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce a na adresu nového miesta výkonu práce nemôže nastúpiť. Žalobkyňa okrem iného upovedomila žalovaného, že vymedzenie miesta výkonu práce, resp. jeho ohraničenie celým územím Slovenskej republiky nemá oporu v zákonných predpisoch o čom svedčí aj judikatúra slovenských súdov a tiež prax Inšpektorátu práce.
1.4. Podľa žalobkyne je dôležité podotknúť, že miesto výkonu práce by malo byt' vymedzené buď konkrétne obcou, v ktorej má dôjsť k výkonu práce, resp. jej časťou alebo iným, konkrétne špecifikovaným miestom. Podľa potreby je možné tiež uviesť jedno alebo viac miest výkonu práce v zmysle vzájomnej dohody, avšak najširšie prípustným vymedzením miesta výkonu práce je vymedzenie územím obce. Poznamenáva, že vymedzenie miesta výkonu práce zákonným spôsobom je podstatnou náležitosťou každej pracovnej zmluvy.
1.5. Žalobkyňa žalovaného oboznámila v liste zo 06.12.2022 aj so skutočnosťou, že na nové miesto výkonu práce nastúpiť nemôže, nakoľko provizórna kancelária, v ktorej by mala prácu vykonávať je súčasťou starej kovovej haly v rámci veľkého areálu, kde parkujú kamióny a v ktorého rámci stojí murovaná bunka ako odpočiváreň pre vodičov. Táto murovaná bunka by mala predstavovať nové miesto výkonu práce žalobkyne, pričom má za to, že takéto miesto nespĺňa ani základné predpoklady pre riadny a nerušený výkon administratívy v rozsahu 8 hodín denne v zmysle pracovnej zmluvy.
1.6. V zmysle vyššie uvedeného žalobkyňa dňa 06.12.2022 žalovanému oznámila, že po ukončení rodičovskej dovolenky dňa 12.01.2023 nenastúpi na nové miesto výkonu práce, nakoľko s takouto zmenou nesúhlasí a ani súhlasiť nebude. K tomu dodáva, že nakoľko zmena dohodnutého miesta výkonu práce v pracovnej zmluve je jej podstatnou náležitosťou, tak je potrebné, aby sa zamestnávateľ v prípade akejkoľvek zmeny týkajúcej sa miesta výkonu práce dohodol so zamestnancom podľa § 54 Zákonníka práce . Ak však zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, tak má zamestnávateľ možnosť ukončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce .
1.7. Žalovaný listom zo dňa 30.12.2022 žalobkyni oznámil, že obchodná spoločnosť ako zamestnávateľ nemení miesto výkonu práce, nakoľko v pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017 bolo miesto výkonu práce vymedzené územím celej Slovenskej republiky. Žalovaný tiež v liste tvrdil, že takéto vymedzenie miesta výkonu práce nie je v rozpore so zákonnou úpravou, pretože Zákonník práce pripúšťa aj možnosť určenie miesta výkonu práce iným spôsobom. Žalovaný tiež v liste uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že novovytvorené priestory na ul. B. H. v Nitre sú nevyhovujúcim priestorom pre výkon administratívnej práce, ale naopak toto miesto plne vyhovuje pre prácu, ktorá je prideľovaná žalobkyni. Žalovaný žalobkyňu požiadal, aby sa po skončení rodičovskej dovolenky dostavila na nové pracovisko za účelom výkonu práce, pričom v opačnom prípade bude žalovaný považovať absencie žalobkyne v práci za neospravedlnené a v prípade opakovanej absencie sa žalobkyňa dopustí závažného porušenia pracovnej disciplíny, čoho dôsledkom môže byť okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
1.8. Nakoľko žalobkyňa skutočne na nové miesto výkonu práce nenastúpila, tak jej bolo dňa 19.01.2023 listom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.01.2023. V tomto liste žalobkyni
žalovaný oznamuje, že dňa 18.01.2023 závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a to tak, že v dňoch 12.-18.01.2023 nenastúpila do práce a svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnia. Z tohto dôvodu žalovaný v zmysle čl. 2 ods. 4 písm. d) pracovnej zmluvy zo dňa 14.08.2017 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, pričom tiež uviedol, že pracovný pomer medzi stranami sporu končí dňom doručenia takéhoto oznámenia (v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo oznámenie označené ako „výpoveď" a nebol uvedený žiadny paragraf Zákonníka práce . na základe ktorého okamžite končí pracovný pomer so žalobkyňou).
1.9. Nakoľko žalobkyni bolo dňa 19.01.2023 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.01.2023 z dôvodov, že v dňoch 12.-18.01.2023 nenastúpila do práce a svoje absencie neospravedlnila (čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň za kvalifikovaný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov) tak žalovaného v liste zo dňa 10.02.2023 oboznámila, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na ďalšom zamestnávaní jej osoby, na prideľovaní ďalšej práce a z toho vyplývajúcich nárokov na mzdu. Žalobkyňa žalovaného ďalej oboznámila, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.01.2023 považuje za protizákonné a to vzhľadom k tomu, že došlo k zmene miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve bez akejkoľvek vzájomnej dohody a jednostranne zo strany zamestnávateľa, pričom k tejto zmene došlo aj napriek nesúhlasu zamestnanca, ktorý bol vyjadrený listom zo dňa 06.12.2022. Žalobkyňa tiež žalovaného v liste upozornila, že miesto výkonu práce hlavne zo zdravotného hľadiska nepovažuje za vhodné pre výkon jej práce a opätovne nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
1.10. Podľa žalobkyne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.01.2023 sú nezákonné. Majú za to, že deklarované porušenie pracovnej disciplíny žalovaným u žalovanej nenastali a tak ani nemohli dosiahnuť intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré je potrebné pre zákonné skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce . Rovnako tak považujú za podstatnú skutočnosť, že uvedené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru nepožívajú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a v ustálenej rozhodovacej činnosti slovenských súdov.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa 16.03.2023, uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný potvrdzuje, že v súvislosti s návratom žalobkyne do zamestnania po ukončení jej rodičovskej dovolenky prebehla medzi stranami sporu e-mailová a listová komunikácia, ktorú žalobkyňa špecifikuje v podanej žalobe. Zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré boli obsahom jeho písomných vyjadrení adresovaných žalobkyni. Žalovaný predovšetkým zdôrazňuje obsah jeho listu zo dňa 30.12.2022, ktorým žalobkyni oznámil, že očakáva jej nástup do práce po skončení RD, pričom jej tiež uviedol, že novo určené pracovisko na ul. B. H. X, E. je plne vyhovujúcim pracoviskom pre pracovné zaradenie žalobkyne ako zamestnanca. Súčasne bola žalobkyňa upozornená, že ak do práce nenastúpi bude jej absenciu považovať za neospravedlnenú a v prípade jej opakovania bude takéto konanie hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
2.1. Ako je zrejmé, žalobkyňa do práce dňa 12.01.2023 nenastúpila a svoju absenciu nijako neospravedlnila. Identická skutková situácia pretrvávala až do dňa 18.01.2023, kedy žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce , ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené listom dňa 19.01.2023.
2.2. Zdôrazňuje, že žalobkyňa na seba podpisom pracovnej zmluvy prevzala povinnosti, ktoré bola z titulu výkonu pracovných činností ako zamestnankyňa povinná dodržiavať. Pracovné povinnosti žalobkyne sú obsiahnuté v článku 3 pracovnej zmluvy. Okrem iného ide o nasledovné povinnosti:
- byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
- oznámiť neprítomnosť v práci pre dôležitú alebo inú osobnú prekážku v práci podľa § 141 Zákonníka práce a jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu prvý deň neprítomnosti v práci. Neprítomnosť v práci je povinný zamestnávateľovi preukázať potvrdením príslušného zariadenia do 3 dní.
2.3. Žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, a to tak, že v dňoch 12.01.2023 až 18.01.2023 nenastúpila do práce a svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnila, čím zavinene naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú si zamestnávateľ a zamestnanec výslovne upravili v pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017 /čl. 3 ods. (4) písm. d)/
2.4. Keďže žalobkyňa v podanej žalobe namieta intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny uvádzajú, že I.) jednak si zmluvné strany to, čo budú považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny upravili v súlade s princípom zmluvnej voľnosti v pracovnej zmluve a zároveň II.) poukazujú na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá konštantne považuje neospravedlnené absencie zamestnanca za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
2.5. Vo vzťahu k prezentovanej právnej argumentácii žalobkyne ohľadne tvrdenej zmeny miesta výkonu práce uvádza, že túto považuje za nesprávnu a účelovú. V prvom rade pripomína, že žalovaný ako zamestnávateľ nemenil miesto výkonu práce. Je pravdou, že v pracovnej zmluve si žalobkyňa a žalovaný ako dve rovnocenné zmluvné strany dohodli miesto výkonu práce SR. Takto dohodnuté miesto výkonu práce nie je a nebolo v rozpore so zákonnou úpravou, pretože Zákonník práce pripúšťa možnosť okrem obce a organizačnej časti, určiť miesto výkonu práce aj inak. Medzi stranami sporu bol dojednaný druh práce prevádzkový manažér (vodič v prípade potreby a po vzájomnej dohode), bolo preto logicky na mieste iné (širšie) určenie miesta výkonu práce z dôvodu charakteru ťažiskovej podnikateľskej činnosti žalovaného (doprava osôb). Táto skutočnosť bola žalobkyni známa už v čase podpisu pracovnej zmluvy s poukazom na článok 5 bod 7 pracovnej zmluvy. Žalobkyňa k obsahu pracovnej zmluvy nevzniesla žiadne pripomienky, jej obsah nenamietala a súhlasila s ním, čo potvrdila svojim podpisom, pracovná zmluva obsahuje platné dojednanie miesta výkonu práce v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce .
2.6. V danom prípade žalovaný z objektívnych dôvodov určil nové pracovisko žalobkyne, čo súviselo so zmenou sídla jeho obchodnej spoločnosti. Tento postup žalovaného bol výsledkom objektívnych, jasne a transparentne komunikovaných dôvodov, pričom určenie nového pracoviska sa realizovalo v rámci jedného mesta v súlade s dohodnutým miestom výkonu práce (SR), teda žalovaná vôbec nebola ukrátená na svojich právach napr. z hľadiska dostupnosti pracoviska v meste Nitra.
2.7. Názor žalovaného je ten, že žalobkyňa podáva subjektívny, jednostranný a účelový výklad právnych predpisov, kedy na základe jej logiky je to práve zamestnanec, ktorý bez ohľadu na záujmy a možnosti zamestnávateľa má určovať, či sa mu určené pracovisko „páči“ alebo nie, a to výhradne na základe jeho subjektívnych pocitov a nie na základe objektívnych kritérií definovaných príslušnými právnymi predpismi, ktoré vyžadujú resp. stanovujú mieru minimálnych štandardov (požiadaviek) na pracovisko (Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko).
2.8. V tejto súvislosti ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa si svoje povinnosti dostaviť sa na pracovisko v určený deň úmyselne nesplnila, do práce nenastúpila, čím sa zároveň ani len nepresvedčila o podmienkach na pracovisku, ktoré v prípade existencie objektívnych dôvodoch (ak by existovali) mohla špecifikovať a namietať. Takto jej tvrdenia avizované žalovanému vopred boli len v rovine nepodložených subjektívnych tvrdení, ktoré sa však odlišujú od reality na pracovisku. Je pravda, že pracovisko žalobkyne na ul. B. H. X, E. nie je „top adresou“ v úplnom centre mesta Nitra, ako tomu bolo pri kancelárii na G. XX F. E., ale kancelária na ul. B. H. X je riadne ohlásenou prevádzkou žalovaného na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre a aj keď možno vizuálne stráca body v konkurencii s kanceláriou na G. XX, žalovaný je presvedčený, že funkčne a prakticky vyhovuje minimálnym bezpečnostným a zdravotným požiadavkám na pracovisko.
2.9. Keďže absencia žalobkyne na pracovisku bola úmyselná, dobrovoľná, neospravedlnená a kontinuálna postup žalovaného smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bol správny a zákonný. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne dané žalovaným listom zo dňa 18.01.2023, doručeným žalobkyni dňa 19.01.2023, je platným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom 19.01.2023.
3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, listom zo dňa 31.03.2023 uviedla, že určené miesto výkonu práce v Slovenskej republike je nezákonné a nesprávne, čo potvrdil aj Národný inšpektorát práce: „ Miesto výkonu práce - obec, časť obce alebo inak určené miesto - uviesť je možné
jedno alebo viacero miest výkonu práce na základe vzájomnej dohody a podľa potreby zamestnávateľa. Najširšie prípustné vymedzenie miesta výkonu práce je obcou (napr. Kežmarok, Skalica). Miesto výkonu práce sa nemôže dohodnúť širším určením (napr. Slovenská republika, Žilinský kraj), ani neurčitým vymedzením (napr. podľa určenia zamestnávateľa).
3.1. Žalovaný pôvodne neoznámil žalobkyni ani zmenu adresy jej pracoviska, na jeseň 2022 žalobkyňa žalovaného telefonicky kontaktovala, na čo jej začali tvrdiť, že s ňou neboli spokojní a že s ňou určite nepočítajú, čo je úplná lož, nakoľko žalobkyni konateľka žalovaného už počas tehotenstva opakovala, že by sa mohla vrátiť už po šestonedelí, lebo ju potrebujú. Situácia sa zmenila asi aj z dôvodu covidu ( ako žalobkyňa zostala na materskej, vtedy začal covid) a snažili sa ušetriť a neprijať ju späť, keďže im klesol počet objednávok a podľa ich vlastných slov museli predať aj notebook, na ktorom žalobkyňa pracovala ku koncu tehotenstva z domu na homeoffice.
3.2. Zamestnávateľ zmenil sídlo spoločnosti a súčasne zrušil kanceláriu na G. ulici v Nitre, kde žalobkyňa pôvodne vykonávala prácu. Zároveň žalobkyňu upovedomil, že nová adresa jej kancelárie je ul. B. H. X F. E., kde bude žalobkyni po návrate do práce prideľovaná práca. Žalobkyňa reagovala na tento e- mail dňa 30.11.2022 a konateľovi položila otázku, či ide o adresu, na ktorej sa nachádza hangár. ktorý je obchodnou spoločnosťou využívaný v rámci jej podnikateľských aktivít - autodoprava, alebo či ide o inú budovu a kanceláriu. Žalovaný prostredníctvom konateľa žalobkyni potvrdil, že bola vytvorená provizórna kancelária v priestoroch hangáru, ktorý je využívaný obchodnou spoločnosťou a zároveň jej pripomenul, že očakáva nástup žalobkyne do práce a to do kancelárie na novej adrese. Opätovne uvádza, že je dôležité podotknúť, že miesto výkonu práce by malo byt' vymedzené buď konkrétne obcou, v ktorej má dôjsť k výkonu práce, resp. jej časťou alebo iným, konkrétne špecifikovaným miestom. Podľa potreby je možné tiež uviesť jedno alebo viac miest výkonu práce v zmysle vzájomnej dohody, avšak najširšie prípustným vymedzením miesta výkonu práce je vymedzenie územím obce.
3.3. Trvá na tom, že nakoľko zmena dohodnutého miesta výkonu práce v pracovnej zmluve je jej podstatnou náležitosťou, tak je potrebné. aby sa zamestnávateľ v prípade akejkoľvek zmeny týkajúcej sa miesta výkonu práce dohodol so zamestnancom podľa § 54 Zákonníka práce . Ak však zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, tak má zamestnávateľ možnosť' ukončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce . V bode 6/ písomného vyjadrenia sám právny zástupca žalovaného uvádza, že žalovaný určil nové pracovisko žalobkyne, čo súviselo so zmenou sídla jeho obchodnej spoločnosti.
3.4. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že doručené oznámenie žalobkyni o okamžitom skončení pracovného pomeru nie je správne formulované z formálnej stránky (v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo oznámenie označené ako „výpoveď" a nebol uvedený žiadny paragraf Zákonníka práce , na základe ktorého okamžite končí pracovný pomer so žalobkyňou). Naďalej trvá na tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18.01.2023 považuje za protizákonné a to vzhľadom k tomu, že došlo k zmene miesta výkonu práce/ pracoviska a to bez akejkoľvek vzájomnej dohody a jednostranne zo strany zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ mal možnosť riešiť veci výpoveďou v zmysle ustanovení zákonníka práce .
4. Listom právneho zástupcu zo dňa 28.04.2023 žalovaný uviedol, že považuje za účelové a nezrozumiteľné tvrdenia žalobkyne: „Žalovaný neponúkol žalobkyni žiadnu inú možnosť odmietnuť nové miesto a dohodnúť sa na výpovedi, prípadne na dohode o skončení pracovného pomeru.“ „Zamestnávateľ menil počas rodičovskej dovolenky zamestnankyne (žalobkyne) svoje sídlo a oznámil jej zmenu jej obvyklého pracoviska až vtedy, keď sa žalobkyňa na svoj nástup pýtala, pričom žalobkyňa s takto určeným pracovným miestom nesúhlasila, k čomu sa listom zamestnávateľovi/ žalovanému aj vyjadrila.“
4.1. Po prvé, žalovaný žalobkyni žiadne nové miesto z pohľadu pracovného zaradenia neponúkal a ani nemal dôvod ponúkať a po druhé, k zmene miesta výkonu práce nedošlo a určenie nového pracoviska sa realizovalo v rámci jedného mesta v súlade s dohodnutým miestom výkonu práce (SR). Zmena pracoviska v rámci dojednaného miesta výkonu práce nepredstavuje zmenu pracovných podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve.
4.2. Žalovaný oceňuje, že žalobkyňa spolu s podaným vyjadrením priložila aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2011 sp. zn. 5 Cdo 81/2010 , pretože podľa tam prezentovaného právneho názoru NS SR je zrejmé, že: a) O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce , udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce . Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. b) Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Pri vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Miesto výkonu práce možno vymedziť uvedením presnej adresy, kde sídli zamestnávateľ alebo jeho organizačná časť, alebo uvedením mesta, obce, v ktorej bude zamestnanec vykonávať prácu alebo iným spôsobom (vymedzenie okresu, kraja, regiónu a pod.). Miesto výkonu práce treba odlišovať od pojmu pracovisko. Miesto výkonu práce je v prevažnej miere širším pojmom. Za pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu v rámci organizačnej jednotky. Pracoviskom je napríklad kancelária, stavenisko, dielňa. Pri veľmi úzkom vymedzení miesta výkon u práce nemožno vylúčiť, že priestory pracoviska zamestnanca sú zhodné s priestormi, ktoré sú miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve.
4.2.1. Vo vzťahu k tomuto rozsudku NS SR žalovaný dodáva, že skutkový stav bol v danom prípade odlišný. V tam prejednávanej kauze mali účastníci miesto výkonu práce v pracovnej zmluve dohodnuté úzko – presnou adresou resp. sídlom zamestnávateľa. Ten potom toto sídlo zmenil.
4.3. V našom prípade bol medzi stranami sporu dojednaný druh práce prevádzkový manažér (vodič v prípade potreby a po vzájomnej dohode), bolo preto logicky na mieste iné (širšie) určenie miesta výkonu práce z dôvodu charakteru ťažiskovej podnikateľskej činnosti žalovaného (doprava osôb). Tento postup neodporuje princípu zmluvnej voľnosti, naopak ho potvrdzuje. Žalobkyňa sa k skutočnosti, že k obsahu pracovnej zmluvy nevzniesla žiadne pripomienky, jej obsah nenamietala a súhlasila s ním, čo potvrdila svojim podpisom, vôbec nevyjadrila a prechádza ju mlčaním.
4.4. Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadne nevyhovujúceho priestoru pracoviska z hľadiska hygieny na výkon kancelárskej práce žalovaný opakovane uvádza, že kancelária na ul. B. H. X je riadne ohlásenou prevádzkou žalovaného na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre a nebol zistený rozpor s Nariadením vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
4.5. K námietke nesprávnej formulácie okamžitého skončenia z formálnej stránky uvádza, že tento právny úkon z hľadiska obsahu nie je a nebol medzi stranami sporný. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“ Paragraf 70 Zákonníka práce pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nestanovuje podmienku uvedenia paragrafu Zákonníka práce v takomto okamžitom skončení pracovného pomeru. Tento právny úkon preto nie je diskvalifikovaný ani z hľadiska požiadaviek na jeho obsah podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce .
4.6. Podľa žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne dané žalovaným listom zo dňa 18.01.2023, doručeným žalobkyni dňa 19.01.2023, je platným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom 19.01.2023, pretože:
- medzi žalobkyňou a žalovaným neprišlo k žiadnej zmene pracovných podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve
- zmena pracoviska v rámci dojednaného miesta výkonu práce nepredstavuje zmenu pracovných podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve
- miesto výkonu práce bolo v pracovnej zmluve dohodnuté zákonne v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a s prihliadnutím na dohodnutý druh práce
- pracovisko žalobkyne na adrese ul. B. H. X je riadne ohlásenou prevádzkou žalovaného na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre a nebol zistený rozpor s Nariadením vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
- žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, a to tak, že v dňoch 12.01.2023 až 18.01.2023 nenastúpila do práce a svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnila, čím zavinene naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú si zamestnávateľ a zamestnanec výslovne upravili v pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017 /čl. 3 ods. (4) písm. d)/.
5. Na pojednávaní dňa 08.09.2023 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že tvrdia, že nedošlo platným spôsobom k dohode o zmene miesta výkonu práce. Trvajú na tom, že miesto určené v pracovnej zmluve, a to územie SR, je nezákonné. Takéto široké označenie miesta výkonu práce konštatoval aj Národný Inšpektorát práce pri rôznych kontrolách, ktoré môže byť určené maximálne obcou. Čiže vzhľadom k tomu sa domnievajú, že i keď bola zmenená adresa pracoviska malo tak byť učinené po dohode so zamestnanom a druhým dôvodom je to, že pracovisko, ktoré bolo určené žalobkyni ako nové pracovisko žalobkyňa poznala zo svojej vykonávanej práce doterajšej, bol to kovový nevykurovaný hangár slúžiaci pre vodičov, ktorý nevyhovuje základným štandardom vykonávania práce prevádzkového manažéra, na ktorú bola žalobkyňa prijatá na výkon 8 hodinovej práce.
5.1. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že sa pridržiavajú svojich písomných podaní. Tento spor považujú za skôr právnu otázku, ako skutkovú. Poukazuje na to, že skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. absencia žalobkyne, neospravedlnená a kontinuálna, v tomto prípade nie je medzi stranami sporná. Sporné zostáva len právne posúdenie veci, pričom ich právna argumentácia z hľadiska obrany je obsiahnutá v písomných podaniach, na ktoré odkázal. Zdôraznil, že strana žalovaného má za to, že medzi žalobkyňou a žalovaným neprišlo k žiadnej zmene pracovných podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve, že zmena pracoviska v rámci dojednaného miesta výkonu práce nepredstavuje zmenu pracovných podmienok zamestnanca, dojednaných v pracovnej zmluve. Ďalej, že miesto výkonu práce bolo v pracovnej zmluve dohodnuté zákonne, v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a s prihliadnutím na dohodnutý druh práce. Takisto v ich písomnom podaní odkázali na obsah rozhodnutia NS SR, ktoré predložila žalobkyňa, ktoré priamo potvrdzuje, že širšie dojednanie miesta výkonu práce je možné. Poukazuje tiež na to, že pracovisko žalobkyne na adrese ul. B. H. X je riadne ohlásenou prevádzkou žalovaného na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre a nebol zistený žiadny rozpor s nariadením vlády č. 391/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. K zrušeniu kancelárie centre mesta a zároveň k zmene sídla žalovaného došlo v čase pandémie, v snahe zefektívniť náklady. Toto sídlo a pracovisko žalovaný riadne užíva na základe nájomnej zmluvy, pričom sa žalobkyňa ani len nepresvedčila o tom, v akom stave sa tento priestor toho času nachádza.
6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v minulosti pracovala v cestovnej kancelárií ako produktový manažér a zároveň v autobusovej spoločnosti. Priamo prvé stretnutie s konateľom žalovaného prebiehalo priamo v kancelárií, kde mal žalovaný sídlo, a to na ul. Sládkovičova, kde nahrádzala kolegu, ktorý fungoval ako vodič a popritom vykonával túto prácu s tým, že už na prvom stretnutí jej potencionálny zamestnávateľ oznámil, že si chcú dať doporiadku kanceláriu a hľadajú niekoho na túto stabilnú pozíciu. Čiže priamo prvé stretnutie neprebiehalo ako pohovor, ale viac menej ako dohadovanie, bol jej oboznámený priestor kde by pracovala, čo by bolo predmetom jej práce vzhľadom na predošlú prax. Mala na starosti chod kancelárie, komunikáciu s klientami, vypracovanie cenových ponúk, mailové, telefonické objednávky, zadeľovanie prepráv podľa kalendára, obsadzovanie konkrétnych autobusov. Takto to bolo už prezentované pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Už na prvom stretnutí nesúhlasila, a sa dohodli, že nebude vykonávať funkciu vodiča, pretože túto funkciu nikdy nevykonávala, takto to prezentovala s obidvomi konateľmi, ktorí sú manželia. Dohodli, sa že sa uvedie do zátvorky, že v prípade ak nebudú stíhať vodiči tak bude zastupovať na práci podľa zadávania, čiže menšie prepravy. Je pravdou, že sa stalo, že zastupovala vodiča, bolo to minimum práce, keď boli vyťažené mesiace, ktoré boli možno 2-3 v roku, kedy to bolo potrebné. Je pravdou, že gro celého roka sedela v kancelárií.
6.1. Potvrdila, že pracovnú zmluvu po jej prečítaní podpísala, vedela ako je uvedené miesto výkonu práce, že je to SR. Priamo jej bola predstavená kancelária a miesto, kde sa prvýkrát stretli, táto kancelária bola priestorom, kde vykonávala prácu. Bola to čisto len kancelárska budova, kde boli len kancelárie, tam preberala objednávky od klientov, ktorí chodili osobne. Prípadne vydávala doklady, ktoré boli potrebné. Pokiaľ ide o miesto výkonu práce SR, myslela si, že to patrí k práci výkonu vodiča, že keď ju pošlú
niekam na prepravu, môže to byť v rámci SR hocikde ale stalo sa, že ju posielali aj do zahraničia. Pokiaľ vykonávala činnosť vodiča bol to len drobný výkon tejto funkcie, napr. osobným motorovým vozidlom šla na letisko, napríklad aj do Rakúska, do Viedne. Takže iba takúto činnosť vykonávala podľa potreby. Tento výkon bol asi 5 % jej celkovej práce. Priebežne potom však chceli, aby si urobila aj vodičák na autobus, s tým nesúhlasila, nakoľko na to neboli dojednaní.
6.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola jej predstavená aj hala, ktorá je uvádzaná v žalobe, ktorá počas celého jej pôsobenia nikdy neslúžila ako kancelária, nikto tam nesedel, nevykonával prácu, odkladali sa tam len veci, straty a nálezy z autobusov, nechávali sa tam podklady pre vodičov a chodili sa tam brať kľúče od vozidiel. Je tam skrinka na kľúče, kde boli tieto schované. Jedná sa o kovovú halu slúžiacu na parkovisko s tým, že tam boli pozostatky starých žeriavníckych zariadení, táto bunka slúžila aj ako odpočívareň pre vodičov, ktorí mali prestoje, tak tam mali posteľ. Ďalšou bunkou v rámci toho hangáru bola spoločná sprcha s toaletou, tiež slúžiaca pre vodičov. Potom už pred nástupom na materskú dovolenku prácu v tejto kancelárií nevykonávala, vykonávala ju po celý čas na ul. Sládkovičova 11 s tým, že tesne pred nástupom, mala komplikovanejšie tehotenstvo, zamestnávateľ si ju chcel nechať, tak ju preradili na home-office, mala pridelený počítač. Trvalo to asi mesiac, alebo dva. Potom nastúpila na materskú dovolenku začiatkom decembra 2019. V tom čase bol veľký objem práce a sami zamestnávatelia ju presviedčali, aby sa vrátila už po šestonedelí do práce aspoň na čiastočný home-office. Nedošlo k tomu, keďže prišla pandemická situácia. Vtedy spolu ešte komunikovali, riešili so zamestnávateľom nejaké veci, zvyšok jej dovolenky a podobne.
6.3. Ešte počas priebehu jej materskej a rodičovskej dovolenky boli v občasnom kontakte a zamestnávateľ jej oznámil, že bol nútený kanceláriu zrušiť a predať veci, ktoré používala, napríklad počítač. S tým, že ako sa blížil termín jej nástupu do práce, bolo to približne tri mesiace pred ukončením rodičovskej dovolenky, telefonicky kontaktovala pána C., ktorý jej oznámil do telefónu, že s ňou už v žiadnom prípade nepočítajú, že údajne s ňou neboli vôbec spokojní a že jej kancelária je zrušená a že sa jej ešte ozve. Na to nasledoval ďalší telefonát, zhruba o 2-3 dni z jeho strany, pričom jej oznámil, že sa chcú s ňou stretnúť a oznámiť jej kritiku na jej prácu, pričom podotýka, že nemala s nimi žiadny problém, komunikovali počas materskej, rodičovskej dovolenky, a keby neprišla pandemická situácia tak by pracovala už aj skôr na home-office, ako si to pôvodne dohadovali. Mal jej byť oznámený termín stretnutia na ktorom by sa dohodli a porozprávali, na čo sa jej už viac neozvali. Nastúpiť do zamestnania mala 12.01.2023. Keďže sa jej neozývali, tak konateľov žalovanej kontaktovala mailom. Bolo to ešte predtým, ako mala nastúpiť do práce. Oznámili jej bez akejkoľvek dohody s ňou, že bude pracovať z uvedenej haly, ktorá dovtedy vôbec nebola využívaná na kancelárie. Z jej pohľadu je tento priestor úplne nevyhovujúci, nakoľko je tam veľká zima, nikdy to nebolo prispôsobené na kanceláriu, využívané to bolo spôsobom ako už uviedla. Oznámila im, že s týmto miestom práce nesúhlasím. Dodala, že priamo na prvom stretnutí sa dohodli na kancelárskej práci priamo na uvedenej adrese. Preto do práce potom nenastúpila.
6.4. Podľa nej po nástupe do práce mohla pokračovať na home-office alebo v nejakej inej kancelárií. V súčasnosti, po zmene sídla, žalovaný funguje len v hangári a v doterajšej dobe nemajú pokrytú jej pozíciu. Čiže im nemohla vzniknúť žiadna škoda z jej prípadnej absencie.
6.5. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne z akého pohľadu poznala ten hangár, akú prácu tam vykonávala, ako často a za akým účelom tam chodila?
6.5.1. Žalobkyňa uviedla, že čisto to bolo iba o tom prísť si zobrať kľúče od daného vozidla a ísť na prepravu. Dodala, že uvedenú bunku nevyužívali ani samotní konatelia, nakoľko oni tiež pracovali z domu. Po návrate z prepravy sa tam odložili kľúče, zaparkovalo vozidlo.
6.6. Na otázku právneho zástupcu žalovaného kedy bola naposledy v hangári?
6.6.1. Žalobkyňa uviedla, že niekedy na jeseň, presne uviesť nevedela, bolo to pred jej nástupom na rodičovskú dovolenku, čiže v roku 2019. Potom ten hangár videla iba zvonka, nakoľko mala možnosť ísť okolo a nebola informovaná o žiadnych zmenách, ktoré by sa tam vykonávali. Potvrdila, že vo vnútri nebola pred nástupom do práce po rodičovskej dovolenke.
6.7. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či keď jej bola prideľovaná práca vodiča, či to nejakým spôsobom namietala?
6.7.1. Žalobkyňa uviedla, že niektoré odmietla. Boli dni kedy bolo prepráv veľa ale bolo aj viac kancelárskej práce, veľa telefonátov, cenových ponúk, takže viackrát sa stalo, že prepravu odmietla.
7. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 konateľ žalovaného I. C. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa sa prihlásila na inzerát, ktorým inzerovali, že zháňajú vodičku, upratovačku, čiže na toto sa žalobkyňa ozvala. Pri stretnutí sa začali rozprávať o pracovnej pozícií a dostali sa k tomu, že majú voľnú aj pozíciu dispečerky. Keďže žalobkyňa takúto prácu už vykonávala v inej firme, tak sa dohodli, že môže nastúpiť na túto pozíciu, s ktorou nepočítali. Pričom sa zároveň dohodli, že popritom bude vykonávať aj pozíciu vodiča v ich firme, čo ona nenamietala a ešte sa dohodli, že sa jej navýši plat, nakoľko predošlý dispečer mal nižší plat, čiže sa snažili jej výjsť v ústrety, nakoľko potrebovali aj túto pozíciu vo firme vyriešiť. Všetko fungovalo, nevie presne uviesť koľko rokov to trvalo. Žalobkyňa potom išla na materskú dovolenku. Medzitým vypukla pandémia koronavírusu a v rámci úsporných opatrení vo firme zrušili kanceláriu na adrese Sládkovičova 11 a popritom predali nejaké motorové vozidlá z vozového parku aby vôbec prežili. Keď sa žalobkyni končila materská dovolenka, tak ho telefonicky kontaktovala, že by chcela pokračovať u nich vo firme a on jej následne na to povedal, že nie je to problém, nech počíta s tým, že kancelária na G. sa zrušila a nový priestor majú na adrese B. H. J. X F. E.. Popritom jej vytkol pôsobenie na záver pred materskou dovolenkou, kedy nebol spokojný s jej prácou vo firme.
7.1. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté vykonávať prácu v kancelárií na G. a plus v rámci celej SR, nakoľko sa dohodli, že bude vykonávať prácu vodiča, bolo v zmluve uvedené, že v rámci celej SR, s čím ona súhlasila. Pokiaľ ide o podmienky pre výkon práce v priestoroch na adrese B. H. J. X, nakoľko predtým ako tieto priestory zobral do prenájmu, tam mala iná firma kanceláriu, alebo teda miesto na kancelárske práce, tak to považuje za adekvátnu náhradu. Využívali uvedené miesto na parkovanie vozového parku. Vo vnútri sú dve miestnosti, jedna je sociálna – wc, sprcha a druhá je kancelárskeho rázu. V súčasnosti je to využívané rovnako, aj ako kancelária, aj ako parkovanie. Podľa neho to boli vhodné podmienky pre výkon práce. Je to vykurované, cez leto je tam klimatizácia, nevidí žiadny problém, aby sa tam nedali vykonávať tieto práce.
7.2. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne keď hovoril, že vytkli v roku 2022 v telefonáte nejaké pripomienky k práci, prečo to neurobili ešte pred tým ako nastúpila na materskú dovolenku, ale až keď po jej ukončení mala nastúpiť do práce?
7.2.1. Konateľ žalovaného uviedol, že nemal na to dôvod, nakoľko nevedel, či žalobkyňa bude mať záujem ďalej pokračovať vo firme.
7.3. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne v čom spočívali nedostatky jej práce?
7.3.1. Konateľ žalovaného uviedol, že nedostatky začali vznikať odkedy otehotnela, ako sa dozvedel mala problémy aj so svojim priateľom, resp. manželom. Začala preceňovať cenové ponuky, pričom ich klienti si och prestali objednávať, boli tri také prípady, kde im vznikla škoda cca 1.500,- eur.
7.4. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či jej dali nejaké písomné napomenutie?
7.4.1. Konateľ žalovaného uviedol, že nie, nakoľko bola tehotná, brali ohľad na jej psychiku a nebolo to až také vážne.
7.5. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či majú zamestnanca namiesto žalobkyne na pozíciu prevádzkového manažéra?
7.5.1. Konateľ žalovaného uviedol, že momentálne nie.
7.6. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či oznámili žalobkyni, že majú prevádzku na adrese B. H. J. X na Úrade verejného zdravotníctva, ako vyhovujúci kancelársky priestor?
7.6.1. Konateľ žalovaného uviedol, že vie, že sa to telefonicky riešilo, nepamätal si to presne. Ďalej uviedol vo veci, že podstata pracovnej náplne žalobkyne bola vypracovanie cenových ponúk, komunikácia s klientmi cez telefón a vybavovanie poistných udalostí. Prácu vodičky vykonávala v podstate, keď boli všetci už obsadení, buď vodiči alebo aj on, takže v núdzových prípadoch.
8. Svedkyňa B. C. vo svojej výpovedi uviedla, že pred covidom vykonávala funkciu konateľky žalovaného. Žalobkyňa k ním prišla na pohovor na inzerát zverejnený v novinách, že hľadajú vodičku vozového parku, upratovačku. Komunikoval s ňou manžel, teda konateľ žalovaného. Stretli sa na G. XX. Volal jej konateľ žalovaného, aby bola toho prítomná, keď príde žalobkyňa, tak sa toho zúčastnila. Pri komunikácií so žalobkyňou konateľ žalovaného zistil, že žalobkyňa robila predtým dispečera v inej firme, myslí, že to bola spoločnosť Arriva a prišiel s tým, že by jej vedeli ponúknuť vyššiu pozíciu, a to dispečera a vodiča. To sa potom dohodli pri tom pohovore ako ona prišla. Bežnou praxou je v týchto prepravných firmách, že dispečer disponuje s vodičským oprávnením skupiny D, t.j. na autobus, to bola ich podmienka, že v prípade potreby môže zaskočiť, ak by chýbal vodič. Keď prišla na miesto tak žalobkyňa sa im pozdávala, bola sympatická a oslovilo ju to, že mala tieto dispečerské schopnosti, tak konateľ žalovaného jej dal otázku, či by bola schopná si urobiť aj vodičské oprávnenie skupiny D, čo jednoznačne odmietla. S tým ona súhlasila, povedala, že upustia od toho a že žalobkyňa bude využívaná na skupinu B, ak sa na D necíti, takže z toho D ona upustila. Dodala, že momentálne zháňali aj dispečera ale až o mesiac, dva, ktorý odcestoval do Bratislavy, takže žalobkyňa prišla ako hotový človek s týmito schopnosťami s tým, že sa dohodli na mieste, že nastúpi najskôr na dohodu o pracovnej činnosti a potom o pol mesiaca nastúpila na pracovný pomer.
8.1. Čo sa týka náplne práce bol dispečing plus vodič skupiny B. Prevažne vykonávala prácu dispečera a plus vodiča v prípade potreby. Miesto výkonu práce pri podpise pracovnej zmluvy bolo miesto výkonu práce Slovenská republika. Takto to mali zaužívané aj s ostatnými zamestnancami, nakoľko sú prepravná firma a ich záujem bol expandovať napríklad do Bratislavy. Žalobkyňa zmluvu podpísala dobrovoľne, vedome, nemala s ničím problém. Prácu dispečera vykonávala v priestoroch na G. XX. Pred nástupom na materskú, bolo to v letných mesiacoch, ich požiadala, či môže nastúpiť na homeoffice, s čím jej vyšli v ústrety a tiež jej vyšli v ústrety v navýšení mzdy oproti predchádzajúcemu dispečerovi. Žalobkyňa nastúpila na ten homeoffice, jej nástup na materskú bol v novembri, nie je si celkom istá, kde pokračovala potom materskou dovolenkou. U nich vznikla situácia v roku 2019, v januári vypukol covid, čo pre nich ako prepravnú firmu malo fatálne následky. Zrušili sa im všetky objednávky zo dňa na deň, ale náklady na firmu zostali tie isté ako boli predtým. Boli nútení znižovať všetky náklady, ktoré boli možné, v prvom rade to bola kancelária na G. XX, ktorú mali v prenájme. Oni ako rodinná firma súviazaní na firmu, takže im vypadol príjem.
8.2. Keď sa blížil termín nástupu žalobkyne vie, že kontaktovala konateľa, bolo to niekedy október alebo november, že by mala záujem nastúpiť. Konateľ jej vtedy povedal aj veci, ktoré jej naznačovali jemne aj v rámci vykonávania homeoffice, že s ňou neboli celkom spokojní, čo vtedy nechceli riešiť, aby nemala nejaký stres. Povedal jej, že áno rátajú s ňou s tým, že sa im zmenilo sídlo firmy, ktoré museli zmeniť kvôli covidovej situácií a nové sídlo je na ul. B. H.. Potom prebiehali komunikácie s tým, že ona s tým nesúhlasí lebo si myslí, že kancelária nie je vhodná na administratívnu prácu. Kanceláriu riadne nahlásili na hygienu, spĺňa všetky kritéria na vykonávanie kancelárskych prác. Žalobkyňa mala nastúpiť 12.01., čakali ju avšak vedome a dobrovoľne nenastúpila. Čakali deň, dva, spojila sa s pani účtovníčkou, kde to začali riešiť okamžitou výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Predtým ako prišli do tohto nájmu na ul. B. H. sídlila tam firma Ferostav, kde využívali tieto priestory na kancelárske práce. Za nich sa využívali za účelom administratívnej práce, kde si vodiči niekedy nechali odložiť niečo, ale žalobkyňa sa neprišla ani pozrieť na túto miestnosť, ako ju zmenili pre jej výkon práce. Upravili stôl, vybavili priestor ako kancelársku miestnosť, za ktorú riadne platia mesačný nájom, ktorý im bol po covide navýšený o 200,- eur.
8.3. Veľmi ju mrzí táto situácia, kde sa stretli, lebo verí tomu, že keby žalobkyňa nastúpila, tak by sa vedeli dohodnúť, pred homeofficom boli s ňou spokojní, taktiež aj klienti. Chceli si nastaviť nejaké pravidlá. Tiež by sa dohodli na homeoffice, keď zistili, že stopercentný pre nich nie je vhodný, tak by si nastavili pravidlá v jeho striedaní. Len nemali na to príležitosť, aby sa mohli o tom porozprávať.
8.4. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že hovorila, že sú rodinná firma, keby opísala ako vykonávali činnosť, koľko majú zamestnancov, ako zabezpečujú výpadok z pozície prevádzkového manažéra v súčasnosti?
8.4.1. Svedkyňa uviedla, že momentálne majú, keď ráta aj seba ako zamestnanca, tak dvoch zamestnancov plus 6 brigádnikov. Po covide vodičov skupiny D museli prepustiť, z dôvodu nulových tržieb si nemohli dovoliť platiť im odvody a mzdy. S konateľom žalovaného budovali firmu, teraz je to 18ty rok. Pred covidom mali viac zamestnancov, teraz boli radi po covide, že firmu udržali. Čo sa týka rodinnej firmy, sú zamestnaní v tom všetci teda ona, manžel a momentálne zaskakuje aj syn, ktorý je študentom vysokej školy a im vypomáha.
8.5. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či ponúkla pred návratom žalobkyne po materskej dovolenke striedanie výkonu práce s homeofficom?
8.5.1. Svedkyňa uviedla, že to by sa museli dohodnúť pri jej nástupe do práce. Iným spôsobom jej to neponúkali. Dohodli sa, že 12.01. nastúpi na adresu B. H.. Podľa nej vždy je to lepšie riešiť pri osobnom kontakte, aj veci, ktoré boli v rámci homeofficu, nechceli to riešiť počas materskej dovolenky žalobkyne.
8.6. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne kto teraz vykonáva prácu, ktorú vykonávala vtedy žalobkyňa?
8.6.1. Svedkyňa uviedla, že momentálne si túto prácu vykonávajú vlastnými silami.
8.7. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či vykonávala niekedy svedkyňa kancelársku prácu v tom hangáre?
8.7.1. Svedkyňa uviedla, že áno, podľa toho ako si to vyžaduje situácia. Zastupuje aj ako vodič skupiny D, ak im vypadne vodič, alebo príde nová objednávka, ktorú nevedia inak riešiť, tak zaskakuje aj ona a v prípade potreby je na ul. B. H. v kancelárskej miestnosti.
8.8. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne ako často vykonávala žalobkyňa tú prácu vodiča?
8.8.1. Svedkyňa uviedla, že podľa potreby, podľa mesiacov, ako im vodič vypadol skupiny B, nevedela to presnejšie povedať.
8.9. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne akým spôsobom bola žalobkyni vyplácaná odmena za prácu vodiča?
8.9.1. Svedkyňa uviedla, že si nespomína, či to bolo prirátané vo výplatnej páske.
8.10. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či oznámili po návrate z rodičovskej dovolenky, že hangár bol ohlásený ako kancelárske priestory?
8.10.1. Svedkyňa uviedla, že nie. Ale si nemyslí, že by zamestnanec mal stanoviť nejaké pravidlá, aby pripravili kanceláriu podľa jeho priania, najmä po covidovej situácií, keď mali náklady súvisiace napríklad so splácaním leasingu.
9. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 23.02.2024, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne predložila písomnú záverečnú reč, v ktorej uviedla, že dojednané miesto výkonu práce „SR“ bolo dohodnuté len kvôli občasne vykonávanej práci vodiča. Žalobkyňa preukázala, že práca vodiča tvorila cca 5 % z celkovej práce, resp. mimo kancelárskej práce, ktorú musela okrem toho vždy vykonať riadne. Tiež preukázali, že odmena za prácu vodiča nebola zahrnutá v riadnej mzde za prácu „prevádzkového manažéra“, ale bola vyplácaná podľa presne vypísaných mesačných výkazov mimo dojednanej mzdy, a to na ruku. Žalovaný údajne kvôli znižovaniu nákladov ukončil prenájom priestorov na G. D. v Nitre a sídlo firmy presunul na adresu B. H. X F. E., kde mal k dispozícii žalobkyni veľmi dobre známy priestor, a to nevykurovaný kovový hangár slúžiaci pre vodičov. Na tomto mieste žalobkyňa nikdy nevykonávala žiadnu administratívnu činnosť, priestor dobre poznala a vo svojej výpovedi ho popísala. Keď jej bolo emailom oznámené, že sa mení jej miesto výkonu práce a na jej otázku, či ide o hangár, jej
bolo odpovedané, že áno – so zmenou jej obvyklého pracoviska nesúhlasila, a to kvôli nevyhovujúcim pracovným podmienkam, čo žalovanému aj písomne oznámila. K tomuto oznámeniu zo strany žalobkyne došlo listom zo dňa 06.12.2022.
9.1. Následne dňa 20.12.2022 žalovaný vykonal kroky, ktoré považujú za značne účelové, a to nahlásil na RUVZ Nitra prevádzku, a to na adrese B. H. X F. E., ktorú označil ako „kancelária prevádzkového manažéra“. Za účelové považujú to, že k takémuto oznámeniu došlo až po tom, ako žalobkyňa oznámila žalovanému 06.12.2022, že po skončení rodičovskej dovolenky na uvedené miesto nenastúpi z dôvodu nevhodnosti priestorov a pracovných podmienok. Žalovaný žiadnym spôsobom žalobkyni neoznámil, že priestor prerobil, zrekonštruoval, zabezpečil jeho vykurovanie a pod. Žalovaný vedel, že žalobkyňa do týchto priestorov nenastúpi, nakoľko to jasne deklarovala vo svojom písomnom vyjadrení a účelovo jej nič ohľadne zmeny priestorov neoznámil, aby jej následne mohol dať kvôli absenciám okamžité skončenie pracovného pomeru. Oznámenie o zriadení prevádzky zo strany žalovaného neznamená, že s ňou RÚVZ aj súhlasil, resp. že prevádzka spĺňa predpísané štandardy.
9.2. Ďalej uvádzajú, že žalovaný namiesto žalobkyne nikoho do práce na jej pozíciu nevzal, jej miesto neobsadil, tj. aj z tohto konania žalovaného je zrejmé, že s prácou žalobkyne žalovaný už viac nepočítal. Čo je samozrejme, v poriadku, avšak domnievajú sa, že spôsob, akým sa žalovaný svojej zamestnankyne (žalobkyne) zbavil, bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi.
9.3. Trvajú na tom, že k takému kroku, ako je zmena obvykle vykonávaného miesta výkonu práce sa vyžaduje súhlas zamestnanca a toto malo byť odkonzultované so žalobkyňou, pričom ide o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy. Ak by zamestnanec nesúhlasil s takouto zmenou obvyklého miesta výkonu práce, je to dôvod na výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce . V takomto prípade by bol pracovný pomer ukončený zákonne, pričom žalobkyňa by mala určenú výpovednú dobu a tiež odstupné, ktoré jej zo zákona prináleží.
9.4. V danom prípade mala žalobkyňa bez jej súhlasu nastúpiť na zmenené miesto obvyklého výkonu práce - pracovisko, pričom pracovné podmienky pre výkon administratívnej práce na pozícii „prevádzkový manažér“ považovala za nevyhovujúce, nakoľko uvedený priestor nikdy nebol využívaný na administratívnu prácu, ďalšie konanie žalovaného bolo účelové s cieľom zbaviť sa zamestnankyne bez poskytnutia odstupného, na ktoré by v prípade výpovede mala žalobkyňa nárok a súčasne diskriminačné, nakoľko žalobkyňa mala mať omnoho horšie pracovné podmienky ako pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku. V závere uviedla, že navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať na plnú náhradu trov konania.
10. Právny zástupca žalovaného rovnako predložil písomnú záverečnú reč, v ktorej uviedol, že po vykonanom dokazovaní bola preukázaná dôvodnosť obrany žalovaného. Predovšetkým bola preukázaná neospravedlnená absencia žalobkyne, ktorá bola dobrovoľná a kontinuálna. Žalobkyňa si svoje povinnosti dostaviť sa na pracovisko v určený deň úmyselne nesplnila, do práce nenastúpila, čím sa zároveň ani len nepresvedčila o podmienkach na pracovisku, ktoré v prípade existencie objektívnych dôvodoch (ak by existovali) mohla špecifikovať a namietať. Takto jej tvrdenia avizované žalovanému vopred boli len v rovine nepodložených subjektívnych tvrdení, ktoré sa však odlišujú od reality na pracovisku, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpoveďami konateľa žalovaného a svedkyne p. C.. Žalobkyňa preto zavinene naplnila skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú si strany výslovne upravili v pracovnej zmluve zo dňa 24.08.2017 v čl. 3 ods. 4 písm. d)/.
10.1. Čo sa týka právnych dôvodov, pre ktoré nie je možné žalobe žalobkyne vyhovieť nutné opakovane poukazuje na body, tak ako je to uvedené v bode 4.6. odôvodnenia rozsudku a) žalovaný ako zamestnávateľ nemenil miesto výkonu práce, b) zmena pracoviska v rámci dojednaného miesta výkonu práce nepredstavuje zmenu pracovných podmienok zamestnanca dojednaných v pracovnej zmluve, c) miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Pri vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Miesto výkonu práce treba odlišovať od pojmu pracovisko, d) kancelária na ul. B. H. X je riadne ohlásenou prevádzkou žalovaného na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre a nebol zistený rozpor s Nariadením vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
10.2. Na základe vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne dané žalovaným listom zo dňa 18.01.2023, doručeným žalobkyni dňa 19.01.2023, je platným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom 19.01.2023. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania a právneho zastupovania v rozsahu 100 %.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovaného I. C., svedkyne B. C., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, potvrdenia o zamestnaní, mailovej komunikácie, listu žalobkyne zo dňa 06.12.2022, listu žalovaného zo dňa 30.12.2022, okamžitého skončenia pracovného pomeru, kópie doručenky, listu žalobkyne zo dňa 10.02.2022, výplatnej pásky, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2022, výpisu z Obchodného registra žalovaného, fotografie ohlásenia prevádzky Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
11.1. Dňa 24.08.2017 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu. Podľa článku 2. bodu 1. v pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že žalobkyňa nastúpi do práce dňom 01.09.2017 na funkciu/druh práce: prevádzkový manažér (vodič v prípade potreby a po vzájomnej dohode). Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas s miestom výkonu práce SR. Podľa článku 3. pracovnej zmluvy, označeného ako práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, bodu 4. písm. d) pracovnej zmluvy, bolo dohodnuté, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže byť hmotnoprávnou podmienkou pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa pokladá neospravedlnená absencia dvoch a viac pracovných smien. Podľa článku 5. bodu 3. dohodnutý obsah pracovnej zmluvy bolo možné meniť len vtedy, ak sa zmluvné strany dohodnú na jej zmene. Zmena musí byť vykonaná písomne. Z bodu 7. článku 5. vyplýva, že zmluvné strany zhodne vyhlasujú, že túto zmluvu uzavreli slobodne, vážne, nie v tiesni alebo za obzvlášť nevýhodných podmienok, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpisujú.
11.2. Žalobkyňa svoju funkciu prevádzkového manažéra vykonávala v kancelárií, na adrese G. XX, E., ktorá predstavovala i sídlo samotného žalovaného. V prípade potreby vykonávala i prácu vodiča. Začiatkom decembra 2019 žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku, ktorú čerpala do dňa 11.01.2023. Nastúpiť do práce mala dňa 12.01.2023. Konateľ žalovaného mailom zo dňa 30.11.2022 oznámil žalobkyni, že boli nútení znížiť náklady na firmu, z toho dôvodu zrušiť kanceláriu na G. D., súčasne jej oznámil novú adresu kancelárie, a to B. H. X, E., kde bude žalobkynine nové pracovisko. Následne mailom sa žalobkyňa pýtala konateľa žalovaného, či je to adresa hangáru, alebo iná budova a kancelária. Odpoveď bola „to je adresa hangáru“.
11.3. Listom zo dňa 06.12.2022, označeného ako odpoveď na informáciu o zmene miesta výkonu práce a nástupu do zamestnania, oznámila žalobkyňa žalovanému, že čo sa týka zmeny miesta výkonu práce z pôvodnej kancelárie na ulici G. XX, E., na nové miesto výkonu práce na ulici B. H. X, E., uvádza viacero právnych dôvodov, pre ktoré na určené nové miesto výkonu práce nemôže nastúpiť a nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce, a to: 1. v pracovnej zmluve má určené ako miesto výkonu práce Slovenská republika. Takto široko určené miesto výkonu práce nemá oporu v zákonných predpisoch. Miesto výkonu práce môže byť obec, časť obce alebo inak určené miesto. 2. nová adresa, ktorú jej oznámili ako nové miesto výkonu práce, je stará kovová hala, v rámci veľkého areálu, kde parkujú kamióny a vzadu v areáli je starý kovový hangár slúžiaci ako parkovisko áut a autobusov. Je to obrovská nevykúrená hala, kde je v rámci nej malá murovaná bunka ako odpočiváreň pre vodičov. Je to absolútne nevyhovujúci priestor nevhodný na výkon 8-hodinovej kancelárskej práce e a nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. 3. v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti a jednou z týchto podstatných náležitostí je aj dohodnutie miesta výkonu práce. Pokiaľ dôjde k zmene takto dohodnutého miesta výkonu práce, je potrebné, aby sa zamestnávateľ na tejto zmene dohodol so zamestnancom podľa § 54 Zákonníka práce , nakoľko ide o zmenu podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy. V prípade nesúhlasu so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, zamestnávateľ skončí pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce . Na základe uvedeného oznamuje žalobkyňa žalovanému, že po skončení rodičovskej dovolenky dňa 12.01.2023 na nové miesto výkonu práce nenastúpi, nakoľko so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasí.
11.4. Žalovaný listom zo dňa 30.12.2022, označeným ako odpoveď na list zo dňa 06.12.2022, žalobkyni oznamuje, že spoločnosť ako zamestnávateľ nemení miesto výkonu práce. V pracovnej zmluve zo
dňa 24.08.2017 si dohodli miesto výkonu práce SR. Čo sa týka zrušenia kancelárie na ulici G. XX, E., žalovaný uvádza, že spoločnosť bola nútená zrušiť kanceláriu v meste z dôvodu negatívnych ekonomických dopadov pandémie COVID-19 v uplynulých dvoch rokoch. Po zrušení kancelárie na ulici G. XX, E. opakovane žalobkyňu informuje, že jej pracoviskom je kancelária v sídle spoločnosti na adrese ul. B. H. X, E.. Nesúhlasí s tvrdeniami, že sa jedná o „absolútne nevyhovujúci priestor nevhodný na výkon 8-hodinovej kancelárskej práce“.
11.5. Listom zo dňa 18.01.2023, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný oznamuje žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 24.08.2017, ktorý pracovný pomer končí dňom doručenia tejto výpovede. Z obsahu listu vyplýva text: „V zmysle záväzku, ktorý ste na seba podpisom pracovnej zmluvy prevzali Vám vznikli povinnosti, ktoré ste z titulu výkonu pracovných činností ako zamestnanec povinný dodržiavať. Vaše pracovné povinnosti sú obsiahnuté v článku 3 pracovnej zmluvy. Medzi ne patria najmä, no nie výlučne, nasledovné povinnosti: byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času; oznámiť neprítomnosť v práci pre dôležitú alebo inú osobnú prekážku v práci podľa § 141 Zákonníka práce a jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu prvý deň neprítomnosti v práci. Neprítomnosť v práci je povinný zamestnávateľovi preukázať potvrdením príslušného zariadenia do 3 dní. Dňa 18.01.2023 sme zistili, že závažným spôsobom porušujete pracovnú disciplínu, a to tak, že ste v dňoch 12.01 až 18.01.2023 nenastúpili do práce. Svoju absenciu ste žiadnym spôsobom neospravedlnili. Týmto Vašim konaním ste zavinene naplnili skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny vymedzenú v ČI. 2 ods. (4) písm. d) Pracovnej zmluvy. Na základe uvedeného s Vami okamžite končíme pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.02.2017 Váš pracovný pomer končí dňom doručenia tejto výpovede“. List o okamžitom skončení pracovného pomeru bol doručený žalobkyni dňa 19.01.2023, ktorá podala žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na tunajšom súde dňa 27.02.2023.
11.6. Žalobkyňa listom zo dňa 10.02.2022 vyslovuje žalovanému nesúhlas s okamžitým ukončením pracovného pomeru a oznamuje mu, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Dôvody sú uvádzané zhodne ako v jej liste zo dňa 06.12.2022.
11.7. Z ohlásenia prevádzky vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 20.12.2022, doručeným Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Nitre, so sídlom Štefánikova 58, Nitra, v ten istý deň oznamuje presnú adresu priestorov/zariadenia: ul. B. H. X, XXX XX E., názov prevádzky: ROBEN-TRANS, s.r.o. Špecifikáciu činnosti v priestoroch prevádzky: kancelária prevádzkového manažéra. Dátum začatia činnosti v priestoroch prevádzky 01.01.2023.
12. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce , Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce , Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky.
14. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) , b) Zákonníka práce , Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
15. Podľa § 54 Zákonníka práce , Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce , Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
17. Podľa § 70 Zákonníka práce , Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
18. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce , Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
19. Podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce , Zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
20. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce , Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
21. Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce , Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.
22. Ustanovenie § 43 ods. 1 Zákonníka práce vymedzuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. K tomu, aby bol založený pracovný pomer, zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve musia dohodnúť podstatné náležitosti, a to druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky.
22.1. Zákonník práce neurčuje žiadne limity, ako široko možno dohodnúť miesto výkonu práce, preto jeho vymedzenie spravidla závisí od reálnej organizačnej štruktúry zamestnávateľa a od povahy vykonanej práce. Zamestnávatelia majú záujem určiť miesto výkonu práce čo najširšie, aby bolo čo najširšie dispozitívne oprávnenie zamestnávateľa využívať prácu zamestnanca na viacerých miestach v rámci svojho pôsobenia.
22.2. Miesto výkonu práce treba vymedziť určito a zrozumiteľne. Možno dohodnúť jedno alebo viacej miest výkonu práce. Miesto výkonu práce možno vymedziť užšie (konkrétna adresa),a lebo aj širšie (napríklad územie dvoch okresov). Z ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyplýva, že miesto výkonu práce sa dá dohodnúť relatívne voľne. Dohodnuté miesto výkonu práce určuje rozsah dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi z územného hľadiska.
22.3. Z komentára k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že v aplikačnej praxi sa možno stretnúť aj s dojednaním miesta výkonu práce: Slovenská republika, územie kraja, okresu. Pohľad súdov aj právnej teórie majú určitý vývoj. Nemožno teda a priori odmietnuť ani takéto dojednania, ale musia byť prijaté vo väzbe na skutočnú potrebu vykonávania práce.
22.4. V súvislosti s dohodnutím miesta výkonu práce v pracovnej zmluve treba rozlišovať miesto výkonu práce, pracovisko a pravidelné pracovisko. Miesto výkonu práce, ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy, priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Miesto výkonu práce možno vymedziť tak ako je to uvedené vyššie, ktoré však treba odlišovať od pojmu pracovisko. Miesto výkonu práce je v prevažnej miere širším pojmom. Za pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu v rámci organizačnej jednotky. Pracoviskom je napríklad kancelária, stavenisko, dielňa. V praxi sa používa aj pojem tzv. pravidelné pracovisko, ktoré je dôležité na účely poskytovania cestovných náhrad.
23. Zákonník práce rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie. Stupeň intenzity, závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnávateľ porušil pracovnú disciplínu. V konečnom dôsledku však je oprávnený rozhodnúť o závažnosti porušenia pracovnej disciplíny len súd, ktorého úlohou je posúdiť, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
23.1. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov, vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Pracovnoprávna teória pod pojmom pracovná disciplína rozumie súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinnosti zamestnanca. Zamestnávateľ musí dokázať, že zamestnanec porušil povinnosť buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
24. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, v súlade s jeho funkciou a pracovnou náplňou funkcie. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v stanovenej pracovnej dobe a dodržiavať pracovnú disciplínu.
25. Podľa citovaného § 54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Dohodou o zmene pracovných podmienok sa môžu meniť všetky pracovné podmienky, alebo len niektoré z pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Dohoda o zmene pracovných podmienok by mala byť písomná. Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na zmene pracovných podmienok ústne, alebo aj konkludentne.
26. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorého cieľom je pracovný pomer skončiť okamžite, pretože existujú tak vážne dôvody, pre ktoré strana, ktorá robí okamžité skončenie pracovného pomeru, nechce v ňom pokračovať. V prípade dôvodu použitia ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce , je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť ako za závažné. Zo súdnej praxe vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať neospravedlnenú absenciu zamestnancov.
27. Pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru musia byť dodržané všetky náležitosti právneho úkonu vo všeobecnosti, ako aj náležitosti zakotvené v § 70 Zákonníka práce . Podľa § 70 Zákonníka práce musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby bolo zrejmé, prečo sa skončil pracovný pomer. Nedostatočné vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže viesť k jeho zameniteľnosti s iným dôvodom, čo môže spôsobiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce nevyžaduje, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru právne kvalifikoval, ale aby tento skutkovo vymedzil tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom.
28. Ustanovenie § 157 ods. 2 Zákonníka práce garantuje právo na zaradenie zamestnanca na to isté pracovné miesto po návrate z rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ je povinný zaradiť takéhoto zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko, ak to nebude možné, zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve (v tomto prípade budú rozhodujúce podstatné náležitosti pôvodnej pracovnej zmluvy, teda druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky).
29. Vo veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 24.08.2017 s dohodnutým miestom výkonu práce SR. Z pracovnej zmluvy tiež vyplýva dohodnutie funkcie/druh práce prevádzkový manažér (vodič v prípade potreby a po vzájomnej dohode). Žalobkyňa svoju funkciu prevádzkového manažéra vykonávala v kancelárií, na adrese G. XX, E., ktorá predstavovala i sídlo samotného žalovaného. V prípade potreby vykonávala i prácu vodiča. Začiatkom decembra 2019 žalobkyňa nastúpila na materskú dovolenku, ktorú čerpala do dňa 11.01.2023. Nastúpiť do práce mala dňa 12.01.2023. Konateľ žalovaného mailom zo dňa 30.11.2022 oznámil žalobkyni, že boli nútení znížiť náklady na firmu, tým pádom zrušiť kanceláriu na G. ulici, súčasne jej oznámil novú adresu kancelárie, a to B. H. X, E., kde bude žalobkynine nové pracovisko. Následne mailom sa žalobkyňa pýtala konateľa žalovaného, či je to adresa hangáru, alebo iná budova a kancelária. Odpoveď bola „to je adresa hangáru“.
29.1. Listom zo dňa 06.12.2022, označeného ako odpoveď na informáciu o zmene miesta výkonu práce a nástupu do zamestnania, oznámila žalobkyňa žalovanému, že čo sa týka zmeny miesta výkonu práce z pôvodnej kancelárie na ulici G. XX, E., na nové miesto výkonu práce na ulici B. H. X, E., uvádza viacero právnych dôvodov, pre ktoré na určené nové miesto výkonu práce nemôže nastúpiť a nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Žalovaný listom zo dňa 30.12.2022 oznámil žalobkyni, že nemení miesto výkonu práce s poukazom na to, že v pracovnej zmluve si dohodli miesto výkonu práce SR.
29.2. Listom zo dňa 18.01.2023, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný oznamuje žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer pre neospravedlnenú absenciu v dňoch 12.01 až 18.01.2023, kedy nenastúpila do práce, a tak závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu (bod 11.5.).
30. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď podľa žalobkyne v pracovnej zmluve miesto výkonu práce nebolo dostatočne špecifikované, keď bolo označené územie celej Slovenskej republiky. Pôvodne svoju prácu vykonávala v kancelárií na ulici G. v Nitre a s tým, že podľa žalovaného nová adresa jej kancelárie mala byť B. H. X F. E.. Podľa nej išlo iba o provizórnu kanceláriu bez vhodných pracovných podmienok a nevyhovujúcimi priestormi na výkon administratívnej práce. Podľa žalobkyne dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nenastali, zmena dohodnutého miesta výkonu práce v pracovnej zmluve je podstatnou náležitosťou, a tak bolo potrebné, aby zamestnávateľ v prípade zmeny týkajúcej sa miesta výkonu práce, sa s ňou ako zamestnancom dohodol podľa § 54 Zákonníka práce . V prípade nesúhlasu so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce žalovaný mohol s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce .
31. Žalovaný poukázal na to, že lisom zo dňa 30.12.2022 oznámil žalobkyni, že očakáva jej nástup do práce po skončení rodičovskej dovolenky a uviedol, že novourčené pracovisko je na ulici B. H. X F. E.. Podľa neho išlo o vyhovujúce pracovisko pre pracovné zaradenie žalobkyne. Zotrval na tvrdení, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, keď v dňoch 12.01.2023 až 18.01.2023 nenastúpila do práce a svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnila.
31.1. Podľa žalovaného ako zamestnávateľ nemenil miesto výkonu práce. Potvrdil, že bolo dohodnuté v pracovnej zmluve miesto výkonu práce územie SR, čo nebolo v rozpore so zákonom, pretože to Zákonník práce pripúšťa, pričom pokiaľ došlo k širšiemu určeniu miesta výkonu práce súviselo to s charakterom ťažiskovej podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorou je doprava osôb. Tiež poukázal na to, že pri vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti, ktoré miesto výkonu práce treba odlišovať od pojmu pracovisko. Podľa žalovaného zmena pracoviska v rámci dojednaného miesta výkonu práce nepredstavuje zmenu pracovných podmienok žalobkyne dojednaných v pracovnej zmluve, pričom jej pracovisko na adrese D. B. H. X bolo riadne ohlásenou prevádzkou na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
32. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Listom žalovaného zo dňa 18.01.2023 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď v dňoch 12.01. až 18.01.2023 nenastúpila do práce a svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnila. Zákonník práce nevyžaduje právnu kvalifikáciu dôvodu skončenia pracovného pomeru, podstatné je, aby z takéhoto listu bol jasný prejav vôle, čo v danom prípade bolo splnené. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli riadne skutkovo vymedzené tak, aby sa nedali zameniť s inými.
32.1. Podľa názoru súdu okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti v zmysle § 70 Zákonníka práce pretože porušenie pracovnej disciplíny je v ňom skutkovo vymedzené dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. V liste žalovaného, označeného ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý bol žalobkyni doručený, sú uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých žalovaný videl porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom keď uvádza, že v dňoch 12.01. až 18.01.2023 žalobkyňa nenastúpila do práce. Svoju absenciu žiadnym spôsobom neospravedlnila.
33. Podstatné pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo to, či v prípade nedostavenia sa žalobkyne do zamestnania na novú adresu – nové sídlo žalovaného ulica B. H. X F. E., predstavovalo neospravedlnenú absenciu s posúdením, či uvedená zmena vyžadovala dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy (§ 54 ZP ), keď v takomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane žalovaného (§142 ods. 3 ZP ). Z ustanovenia § 54 ZP vyplýva, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len keď sa dohodnú na tom zamestnávateľ a zamestnanec, pričom takúto dohodu si vyžaduje aj zmena miesta výkonu práce, ako jednej z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy.
33.1. Podľa žalobkyne miesto výkonu práce, dojednané v pracovnej zmluve, nebolo riadne špecifikované, keďže malo byť uvedené konkrétne, a teda je nezákonné. V danej veci v pracovnej zmluve medzi stranami sporu bolo dohodnuté miesto výkonu práce SR. Podľa súdu nemožno vylúčiť, že pri určitých druhoch prác si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú ako miesto výkonu práce celé územie SR. Vymedzenie miesta výkonu práce záleží pritom od organizačnej štruktúry zamestnávateľa, v jeho podnikateľskej činnosti a pod. V danej veci vyplývalo dojednanie miesta výkonu práce z činnosti žalovaného, ako prepravcu osôb. Dojednanie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným súviselo s dohodnutým druhom práce, ako to vyplýva z pracovnej zmluvy, žalobkyňa bola prijatá do práce na funkciu prevádzkový manažér a v prípade potreby ako vodič, a to po vzájomnej dohode so žalovaným. Z dokazovania vyplynulo, že túto prácu vykonávala aj keď nie pravidelne, čo však vzhľadom na dojednanie miesta výkonu práce nie je podstatné. Ako vyplýva z pracovnej zmluvy, článku 5. bodu 7., zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne, nie v tiesni alebo za obzvlášť nevýhodných podmienok, porozumeli jej obsahu a na znak ich súhlasu ju podpísali.
33.2. Pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve sú pre zamestnávateľa, ako i zamestnanca, záväzné po celú dobu trvania pracovného pomeru. Z charakteru pracovnej zmluvy vyplýva, že k zmene dohodnutých pracovných podmienok môže dôjsť opäť iba na základe vzájomnej dohody. Takáto dohoda však nie je potrebná, ak sa nemení podstatná náležitosť pracovnej zmluvy, akou je miesto výkonu práce. Ako vyplýva z vyššie uvedeného v prejednávanej veci bolo dohodnuté miesto výkonu práce územie SR, pričom od miesta výkonu práce treba odlišovať pojem pracovisko. Preto pokiaľ u žalovaného došlo k zmene sídla, a to v rámci toho istého mesta, nemožno hovoriť o zmene miesta výkonu práce. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o novú adresu, na ktorej mala žalobkyňa vykonávať svoju prácu, šlo o zmenu pracoviska a nie zmenu miesta výkonu práce. V prípade, že sa miesto výkonu práce nezmenilo, nebolo potrebné ani uzatvoriť dohodu podľa § 54 ZP . Preto bolo povinnosťou žalobkyne dňa 12.01.2023 nastúpiť riadne na nové pracovisko, o ktorom bola žalobkyňa informovaná žalovaným mailom zo dňa 30.11.2022. Pokiaľ žalobkyňa v dňoch 12.01.2023 až 18.01.2023 nenastúpila do práce vôbec, porušila základnú povinnosť zamestnanca vyplývajúcu z ustanovenia § 81 písm. b) ZP ako i § 47 ods. 1 písm. b) ZP a čl. 3 bod 4 písm. d) pracovnej zmluvy.
33.3. Vzhľadom na uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou súd považoval za dôvodné pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) ZP .O neospravedlnenú absenciu podľa súdnej praxe ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase neplní si svoje pracovné povinnosti. Neospravedlnená absencia je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
34. K námietke nevhodných pracovných podmienok pracoviska na ul. Jakuba Haška 1 v Nitre súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o nevhodnosti tohto pracoviska na riadny výkon práce. Z výpovede konateľa žalovaného I. C. vyplýva, že podľa neho ide o vhodné podmienky pre výkon práce. Priestor je vykurovaný, nachádza sa tam v prípade potreby cez leto klimatizácia. Z výpovede svedkyne B. C. vyplýva, že kanceláriu riadne nahlásili na hygienu, spĺňa všetky kritéria na vykonávanie kancelárskych prác. Predtým ako prišli do tohto nájmu na ulici B. H. X, sídlila tam firma Ferostav, kde tieto priestory využívali na kancelárske práce. V priestoroch upravili stôl, vybavili priestor ako kancelárku miestnosť, za ktorú riadne platia mesačný nájom. Poukázala na to, že žalobkyňa sa neprišla ani pozrieť na túto miestnosť, potom ako ju zmenili pre jej výkon práce. Ako vyplýva z bodu 11.7. odôvodnenia rozsudku žalovaný listom zo dňa 20.12.2022 Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Nitre, so sídlom Štefánikova 58, Nitra, v ten istý deň oznámil presnú adresu priestorov/ zariadenia: ul. B. H. X, XXX XX E., názov prevádzky: ROBEN-TRANS, s.r.o. Špecifikáciu činnosti v priestoroch prevádzky: kancelária prevádzkového manažéra. Dátum začatia činnosti v priestoroch prevádzky 01.01.2023.
35. Z ustanovenia § 157 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že ak zaradenie zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. To znamená, že zaradenie zamestnanca na inú prácu alebo iné miesto výkonu práce je možné len v tom rámci, ktorý zodpovedá dojednaniam v pracovnej zmluve. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 157 ods. 2 Zákonníka práce , keď miesto výkonu práce nebolo zmenené. Zostalo ním, ako to bolo pôvodne dohodnuté v pracovnej zmluve, územie Slovenskej republiky. Zrušením pôvodného pracoviska nenastala na strane žalovaného iná prekážka, pre ktorú nemohol požadovať od žalobkyne, aby sa dostavila na nové pracovisko, ktoré sa nachádza v tom istom meste, t.j. v Nitre. Z dokazovania pritom vyplynulo, že zaradenie žalobkyne na pôvodné pracovisko nebolo objektívne možné. Žalobkyňa, ako zamestnanec, bola povinná zmenu akceptovať a ak k tomu nedošlo dopustila sa porušenia pracovnej disciplíny.
36. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods.1 , 2 CSP , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1 ,2 zák. č. 233/1995 Z.z. ). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z. ).