Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-37-2020.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., nar. XX. S. XXXX, pobytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, matky, povinnej: Y. K., nar. X. A. XXXX, trvale pobytom K. J. XXXX/XX, S., zastúpenej splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca, oprávneného: Ing. A. S., nar. XX. O. XXXX, trvale pobytom Ul. A. J. XX, G., zastúpený advokátkou: Mgr. Gabriela Nováková, so sídlom A.H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, o návrhu oprávneného otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní povinnej matky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 31. marca 2020 č.k. 8Em/1/2020-9, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 7P/30/2018-70 z 25. septembra 2018, právoplatného 2. októbra 2018, ktorým bolo maloleté dieťa A. S., nar. XX. S. XXXX, pobytom ako matka, zverené do osobnej starostlivosti matky Y. K., trvale pobytom K. J. XXXX/XX, S., s účinnosťou od 10. júla 2018 a otcovi A. S., nar. XX. O. XXXX, trvale pobytom Ul. A. J. XX, G. bol upravený styk s maloletým dieťaťom od 1. októbra 2018 naďalej za prítomnosti matky každý párny týždeň v roku v pondelok od 15:00 hod do 18:00 hod, v stredu od 15:00 hod do 18:00 hod, v piatok od 15:00 hod do 18:00 hod, v nedeľu od 10:00 hod do 18:00 hod, a každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod do 18:00 hod, vo štvrtok od 15:00 hod do 18:00 hod a v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 376 ods. 1 až ods. 3 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil, že matka maloletého (ako povinná v tomto konaní) svojvoľne a dlhodobo zasahuje do styku otca (ako oprávneného v tomto konaní) s maloletým, pričom od 26. októbra 2019 sa neuskutočnilo asi 20 stretnutí maloletého s otcom. Pretože uložená povinnosť nebola splnená dobrovoľne, súd prvej inštancie návrhu otca vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia.
2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zrušenie. Namietala, že postup súdu prvej inštancie, vydanie napadnutého uznesenia považuje za predčasné, nakoľko súd pred nariadením výkonu rozhodnutia matke neumožnil vyjadriť sa k návrhu, neadresoval jej výzvu na dobrovoľné plnenie povinnosti a tiež nezisťoval, z akého dôvodu k styku otca s maloletým nedochádza. Uviedla, že tvrdenia otca v návrhu nie sú pravdivé, matka si choroby maloletého nevymýšľa, o zdravotných ťažkostiach bol otec vždy riadne informovaný, keď bol maloletý chorý, matka navštívila riadne ambulanciu detského pediatra, pohotovosť, alebo sa telefonicky kontaktovala s pediatrom. V minulosti otcovi umožnila styk s maloletým v jej domácnosti, otec však tento čas zneužil a využíval ho na riešenie nezhôd rodičov, čo malo nepriaznivý vplyv na maloletého. O správaní otca matka informovala aj kolízneho opatrovníka, rovnako na nevhodné správanie otca poukázala aj na stretnutiach
s psychológom. Matka nepoprela, že počnúc mesiacom november sa styk otca nemohol realizovať z dôvodu choroby maloletého, išlo však o ospravedlniteľné dôvody, v odvolaní jednotlivo špecifikovala dni, kedy sa styk s otca s maloletým nerealizoval s vysvetlením dôvodov (obdobie od 1. novembra 2019 do 6. marca 2020, ako dôvod nerealizovania styku matka uviedla vždy chorobu maloletého). V dôsledku oslabenej imunity maloletého ako aj nástupe pandémie COVID - 19 sa matka snaží syna chrániť, požiadala otca aby sa v záujme doliečenia maloletého dočasne styk nerealizoval. Matka vyjadrila obavu z návštevy domácnosti otca, kde žije viacero osôb a nemá istotou, či sa v domácnosti otca dodržiavajú protiepidemiologické opatrenia. Dňa 26. marca 2020 matka navrhla otcovi styk v domácnosti matky, čo však otec odmietol, od 30. marca 2020 do 25. apríla 2020 sa styk otca s maloletým realizoval riadne, celkom 7 stretnutí. Aktuálny model stretávania (za prítomnosti a v domácnosti matky) sa podľa matky javí nateraz ako najvhodnejší, vyhovujúci predovšetkým maloletému, ktorý sa na stretnutia s otcom teší. Od takejto realizácie styku sa maloletému upravil spánok, nie je unavený a nervózny. Poprela tiež tvrdenia otca o dochádzaní priateľa matky do I., priateľ matky žije spolu s matkou v spoločnej domácnosti, nepracuje ani nedochádza do I., pracuje z domu formou home office. Matka s celou rodinou dodržiava nariadené opatrenia, neprijíma návštevy, s maloletým chodia na prechádzky do prírody, kde nie je vysoká frekvencia ľudí. Nie je pravdou ani to, že by matka trávila čas s maloletým v nákupných centrách v čase, kedy mal byť údajne chorý.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril nesúhlas s odvolaním matky. Namietal, že matka sa snaží svoje konanie zahmlievať chorobou maloletého, čo nie je pravda. V čase, kedy bol maloletý skutočne chorý matka umožnila styk aj v jej domácnosti, v súčasnosti to odmieta. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zúženia styku otca s maloletým, tento návrh však odôvodnila nevhodným správaním otca, nie oslabenou imunitou maloletého. Matka v snahe zamedziť v styku obvinila otca zo sexuálneho zneužívania, na čo sa otec podrobil znaleckému skúmaniu, ktoré vyvrátilo obvinenia matky. Matka si všetky skutočnosti prispôsobuje tomu, ako sa jej aktuálne hodí, na jednej strane vyjadruje obavu z ochorenia Covid - 19 v domácnosti otca, na druhej strane navštevuje svoje kamarátky a tiež nemá problém s cestovaním jej partnera. Rovnako pokiaľ ide o zaspávanie, matka predloženú zvukovú nahrávku v každom konaní interpretuje podľa toho, ako sa jej hodí. Otec navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Matka v replike k vyjadreniu otca označuje tvrdenia otca za skreslené, neúplné a nepravdivé. Spochybňovanie zdravotného stavu maloletého otcom matka považuje za absurdné, snahou otca je len očierniť matku a principiálne vyvracať ňou uvádzané tvrdenia. Opakovane poukazuje na to, že v prípade nerealizovania styku otca s maloletým išlo o ospravedlniteľné dôvody, išlo len o krátky čas, nie tak, ako sa snažil otec v podaní zavádzať. Matka poukazuje na uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 7P/82/2019, ktorým bol dočasne zmenený styk otca tak, že zmena nastala len v mieste realizácie styku. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nevhodným správaním sa otca ako aj jeho rodiny počas realizácie styku otca s maloletým v domácnosti otca, na ktoré odkazuje aj v tomto konaní. Otec matku opakovane vulgárne napádal, vyhodil ju z domu, očierňoval a dehonestoval ju pred maloletým, počas realizácie styku matku vyhnal do samostatnej miestnosti s tým, že matka nemohla za maloletým prísť, rovnako na matku fyzicky útočil. O takomto spávaní otca svedčia zvukové nahrávky, ktoré predložila súdu a na ktoré odkazuje. Matka opätovne popiera tvrdenia otca o nedodržiavaní opatrení. Vzhľadom na nízky vek maloletého je žiaduce, aby sa styk maloletého s otcom realizoval za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o znalecký posudok, tento matka nepovažuje za dostatočný dôkaz o tom, že otec na maloletého nepôsobí vhodne. Poukazuje na to, že otec sa maloletého opakovane dotýka v oblasti genitálií, vnútornej strane stehien, tieto oblasti bozkáva, vyžaduje si aby sa maloletý dotýkal jeho genitálií, s maloletým sa kúpe, často sa s maloletým rozpráva o intímnych témach, pred maloletým sa obnažuje a umožňuje mu, aby sa maloletý dotýkal jeho genitálií. Takéto správanie otca (spolu s ďalšími prejavmi) matka považuje za absolútne nevhodné.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou účastníkom konania (§ 355 CSP a § 372 CMP) voči uzneseniu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 377 ods. 1 CMP), prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 CSP) a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP).
6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je konanie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Skalica z 25. septembra 2018 č.k. 7P/30/2018-70 v časti úpravy styku otca s maloletým A., ktorý predstavuje v posudzovanej veci exekučný titul v zmysle § 370 ods. 1 CMP.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania. Matka ako povinná založila svoju odvolaciu argumentáciu na nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia, ako aj celkovej nedôvodnosti návrhu otca, oprávneného.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
10. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
12. Podľa § 377 ods. 1 a 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné (1). Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (2).
13. Odvolací súd považoval za dôvodné vecne prejednať odvolanie povinnej matky maloletého A. S. s poukazom na čl. 2 (Formy výkladu CMP), čl. 3 (Analógia a dotváranie práva súdom), čl. 4 (Princíp rovnosti účastníkov konania) CMP.
14. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Je potrebné rozlišovať začatie vykonávacieho konania a nariadenie výkonu rozhodnutia. Z hľadiska realizácie ochrany práv maloletých je zrejmé, že vykonávacie konanie je ovládané princípom oficiality a konanie možno začať na návrh, ale aj bez návrhu (z úradnej povinnosti). Po začatí vykonávacieho konania nasleduje zisťovanie či sa povinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Až po tom nasleduje vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak súd nariadi výkon rozhodnutia, konanie prechádza do preventívnej fázy.
15. Podrobnosti postupu súdu po začatí konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sú upravené aj v § 3 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 207/2016 Z.z., ktorou sa vykonávajú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. V zmysle v predmetnej právnej normy súd ešte pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 ods. 1). Pri ich zisťovaní zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletých detí (§ 3 ods. 2).
16. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh otca na výkon rozhodnutia bol súdu prvej inštancie doručený 11. marca 2020, pričom k vydaniu napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia došlo bezprostredne po podaní návrhu, a to 31. marca 2020. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal výlučne z podaného návrhu otca ako oprávneného, bez akejkoľvek verifikácie matkou ako povinnou. Vzhľadom na charakter konania bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zisťovať dôvody nedodržiavania styku otca s maloletým, vyzvať matku na vyjadrenie sa k dôvodom podania návrhu otca (resp. nariadiť jej výsluch), prípadne k objasneniu prečo a či v skutočnosti dochádza k
mareniu styku. V dôsledku nedodržania postupu, teda nezisťovania miery zavinenia nerešpektovania a nepodrobenia sa rozhodnutiu, nezisťovanie správania sa povinného a oprávneného, potom nebolo možné konštatovať, či v danom prípade ide o skutočne ospravedlniteľné alebo neospravedlniteľné dôvody nerealizácie styku otca s maloletým.
17. Odvolací súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru ESĽP (napr. vo veci Trančíková proti SR č. sťažnosti 17127/12 z 13. januára 2015 i ÚS SR (napr. nález ÚS SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV.ÚS 89/2018-35), z ktorých vyplýva, že vždy má byť zachovaný princíp rovnosti zbraní. Princíp rovnosti zbraní znamená, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že rpocesné strany musia dostať príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.
18. Nakoľko súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil matke ako povinnej aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 Ods.1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, teda riadne zistiť či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať vykonávanému rozhodnutiu, pričom súd prvej inštancie zároveň prihliadne na všetky skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých podaní doručených súdu po vydaní uznesenia, v ktorých nielen otec ale aj matka ozrejmujú, z akých dôvodov k styku otca s maloletým v tom ktorom časovom období nedošlo. V prípade potreby samozrejme súd rovnako vyzve procesného opatrovníka, aby súdu uviedol relevantné skutočnosti týkajúce sa realizácie styku. Následne výsledky celého konania zhodnotí a až potom o veci rozhodne, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou povinnej matky a oprávneného otca a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).