Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., nar. XX. S. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, matky: Y. K., nar. X. A. XXXX, trvale pobytom S., K. J. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca: Ing. A. S., nar. XX. O. XXXX, trvale pobytom G., ul. A. J. XX, zastúpeného advokátkou: Mgr. Gabriela Nováková, so sídlom A.H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 3. marca 2021 č.k. -107 takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o výkon rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený, otec maloletého A. svojim návrhom žiadal výkon súdneho rozhodnutia č.k. -70 zo dňa 25. septembra 2018, právoplatného dňa 2. októbra 2018. Okresný súd Skalica uznesením č.k. -9 z 31. marca 2020 nariadil výkon rozhodnutia, voči ktorému podala včas odvolanie matka a Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -101 zo 16. decembra 2020 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne opätovne napadnutým uznesením rozhodol a to tak, že konanie zastavil, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , až 3 z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že materiálnym predpokladom začatia personálnej exekúcie, teda výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je existencia exekučného titulu. Súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom v danej veci a to rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -70 z 25. septembra 2018 sa stalo v časti vymáhaného nároku neúčinným, nakoľko v priebehu konania o výkon rozhodnutia došlo k zmene styku, pričom boli vydané celkom dve neodkladné opatrenia a to uznesením č.k. -29 z 15. mája 2020, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -111 z 10. augusta 2020 a následne bolo vydané neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Skalica č.k. -262 z 18. decembra 2020, vykonateľným 2. januára 2021, ktoré uznesenie však ešte nie je právoplatné. Vzhľadom na to, že exekučný titul v predmetnej veci v časti styku sa v priebehu konania stal neúčinným, nemožno na jeho podklade vykonať exekúciu, resp. pokračovať vo výkone rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je potrebné zastaviť konanie, analogicky podľa článku 3 ods. 1 v spojení s . Dodal, že v prípade, ak oprávnený bude trvať na výkone rozhodnutia nič mu nebráni v tom, aby podal na súd nový návrh v zmysle aktuálneho a vykonateľného rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, otec maloletého. Dôvodil, že má za to, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa . Uviedol, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 14 vyplýva, že súd zastavil konanie s poukazom na v spojení s z toho dôvodu, že exekučný titul v predmetnej veci v časti styku sa v priebehu konania stal neúčinným, nemožno na jeho podklade vykonať exekúciu, resp. pokračovať vo výkone rozhodnutia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko ustanovenia , ktoré explicitne uvádza, za ktorých podmienok je oprávnený súd bez návrhu uznesením zastaviť výkon rozhodnutia v bode b) reflektuje na vzniknutú situáciu, ktorú rieši v časti vety za bodkočiarkou tak, že exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu. Najlepší záujem maloletého dieťa je primárnym kritériom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Pre účely mimosporového procesu ochrana určitých zákonom stanovených hodnôt je identifikovaný nad rámec ústavno-právnych východísk v článku 1 základných princípov , z ktorého vyplýva: „Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upravuje zákon“. Status dieťaťa je úzko spätý s inštitútom rodiny, ako určitej prirodzenej formy spolužitia, založenej biologickým, tiež právnym rodičovstvom. Z judikatúry ESĽP vyplýva povinnosť štátu chrániť tieto vzťahy a ich subjekty a pozitívna povinnosť vytvoriť penzum takých prostriedkov, ktoré v prípade potreby ochrany týchto záujmov reflektujú primeraným spôsobom legitímne ciele s rešpektovaním základných zásad autonómie vôle subjektov súkromnoprávnych vzťahov. V danom prípade matka viacnásobne bránila v styku otca s maloletým dieťaťom, pričom sa nejednalo o ospravedlniteľné dôvody, keď i na stránke MS SR bolo uvedené, že pandémia Covid 19 nie je dôvod na bránenie v styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný v rámci konania z ktorého vyplýva, že konanie matky vykazuje znaky tendenčnosti, pričom jej návrhy na styk otca s maloletým znalec posúdil ako absolútne nevhodné. Má za to, že je nutné, aby súd na konanie matky reflektoval, nakoľko v opačnom prípade môže dôjsť k opakovanému bránenie v styku a vytváraní takých situácií, ktorými sa matka snaží otca zo života maloletého eliminovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a prikázal súdu prvej inštancie pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu.

3. K odvolaniu otca maloletého A. sa vyjadrila povinná, matka maloletého. Uviedla, že odvolanie oprávneného považuje za nedôvodné a umelo predlžujúce konanie bez relevantného právneho základu. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že toto smeruje výlučne proti odôvodneniu procesného postupu súdu bez toho, aby oprávnený uviedol, akýkoľvek dôvod spochybňujúci vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolanie má zjavne abstraktnú povahu, nekonkretizuje akúkoľvek potrebu pokračovania v konaní o výkon súdneho rozhodnutia a teda nespĺňa základné kritériá, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu zrušenia alebo zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázala na ustanovenie , v zmysle ktorého ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Esenciálnou podmienkou nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia je neplnenie súdom uloženej povinnosti ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností. Abstraktnosť a neodôvodnenosť odvolania oprávneného spočíva aj v skutočnosti, že oprávnený celkom zrejme trvá na pokračovaní v konaní o výkon súdneho rozhodnutia len na základe údajnej nerealizácie jeho styku s maloletým synom v prvej polovici roku 2020, t.j. primárne v období spred roka, pričom oprávnený ku dnešnému dňu neuviedol akýkoľvek relevantný dôvod, prečo by mal súd v konaní o výkon súdneho rozhodnutia pokračovať. Odvolanie považuje za tendenčné, s úmyslom mať nad povinnou určitý spôsob kontroly a to bez akéhokoľvek právneho základu. Dodala, že v predmetnom konaní nebola preukázaná akákoľvek potreba vedenia konania o výkon súdneho rozhodnutia, povinná si plní všetky povinnosti týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností, dokonca oprávnenému viackrát vychádza v ústrety, maloletého syna mu cez víkend vozí na styk do G., aby mu ušetrila cestu do I.. Nevykonaný styk bol nahradený. Oprávnený žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom svoje odvolanie podložil len podľa jeho názoru nesprávnym právnym posúdením dôvodu zastavenia konania zo strany súdu. Poukázala na ustanovenie a výklad majúc za to, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že by bolo bezpodmienečnou povinnosťou súdu pokračovať vo výkone rozhodnutia aj po zrušení rozhodnutia, ktorého sa konanie o výkon súdneho rozhodnutia týka a to najmenej v prípade, ak tu nie sú reálne dôvody na takýto postup. K tvrdeniu oprávneného, že povinná mu údajne viackrát bránila v styku s maloletým synom uviedla, že v priebehu

konania predložila viacero lekárskych správ, ako aj prehľad styku oprávneného s maloletým, oprávnený nepreukázal, že by povinná svojvoľne bránila styku. Oprávnený nepreukázal ani že by dochádzalo k ďalšiemu mareniu styku zo strany povinnej aj v nasledujúcom období a teda nepreukázal ani potrebu pokračovania vo vedení tohto súdneho konania. K odsťahovaniu sa povinnej do I. povinná uviedla, že žila v I. 13 rokov pred nástupom na materskú dovolenku, pričom sa sem vrátila za svojou pôvodnou prácou po rodičovskej dovolenke, o tejto skutočnosti oprávneného informovala a predmetná skutočnosť nemôže byť povinnej na ťarchu, pričom obdobné následky nepredpokladá ani Zákon o rodine. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Oprávnený, otec maloletého A. podaním doručeným elektronicky odvolaciemu súdu 21. septembra 2021 oznámil, že na podanom odvolaní netrvá a verí, že matka maloletého si bude svoju povinnosť plniť i naďalej. Dodal, že návrh bol podaný dôvodne, matka maloletého nerešpektovala súdne rozhodnutia, konala svojvoľne za účelom eliminácie vzťahu otca s maloletým.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou v neprospech, ktorej bolo rozhodnuté ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistení, že oprávnený subjekt vzal odvolanie späť dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť ( ).

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa veta prvá , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.

8. Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

9. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie uznesením, proti ktorému podal odvolanie oprávnený, otec maloletého dieťaťa. Podaním doručeným odvolaciemu súdu elektronicky dňa 21. septembra 2021 však vzal odvolanie v celom rozsahu späť ešte predtým, než o odvolaní bolo odvolacím súdom rozhodnuté.

10. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné späťvzatie sa nevyžaduje ani súhlas druhej strany, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania.

11. Vzhľadom na dispozitívny úkon odvolateľa (otca maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby), ktorý vzal svoje odvolanie výslovne späť, odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a odvolacie konanie zastavil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).