Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/62/2020

Potvrdené rozhodnutím 32Cob/16/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana v spore žalobcu: ATL Renting, s.r.o., IČO: 47 040 076, adresa sídla Nové Zámky, Považská 38, zastúpeného splnomocnencom: E - S attorneys-at-law, s. r. o., IČO: 50 821 440, adresa sídla Bratislava - Ružinov, Záhradnícka 51, proti žalovanému: A. R., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu U. XXX/XX, A., zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, adresa sídla Trnava, Hlavná 11, o 1.855,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 16. decembra 2020, č.k. 36Cb/62/2020 - 96, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: ATL Renting, s.r.o., IČO: 47 040 076, Považská 38, 940 02 Nové Zámky, právne zastúpený: E - S attorneys- at-law, s. r. o., IČO: 50 821 440, Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: A. právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie 1.855,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.855,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 500 eur od 12.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 410,40 eur od 14.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 410,88 eur od 8.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 233,83 eur od 21.9.2019 do zaplatenia, sumu 160 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.855,11 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom ručenia zabezpečujúceho dlh z nájomnej zmluvy.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 20.1.2020 platobný rozkaz č.k. - 17.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore (č.l. 39 spisu) uviedol, že v Nájomnej zmluve zo dňa 20.3.2017 je uvedené na poslednej strane nasledovné ustanovenie:

„SPOLOČNÉ A SAMOSTATNÉ RUČENIE: V prípade, že nájomcom motorového vozidla je spoločnosť (právny subjekt), okrem samotného nájomcu/spoločnosti, je osoba, ktorá podpísala zmluvu o prenájme v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca), osobne, spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie všetkých záväzkov, vrátane finančných, vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme a týchto VPP. Účastníci sa dohodli v zmysle a nasl. , že akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, ktorá vznikla alebo vznikne na základe uzavretej nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, zabezpečujú ručením osoby, ktorá podpísala zmluvu o prenájme (nájomnú zmluvu) a VPP v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca, štatutárny orgán atď.), pričom táto osoba sa zaväzuje, že uspokojí takto vzniknutú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, v prípade ak pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi nesplní nájomca.“ V zmluve je ďalej v podpisovej časti uvedený podpis nájomcu, a to konateľa spoločnosti BEDEX s. r. o., IČO: 50 595 679, s vtedajším sídlom Trstínska cesta 9, 917 01 Trnava. Žalovaný bol konateľom spoločnosti a zmluvu podpísal ako zmluvná strana - nájomca. V uvedenej zmluve však absentuje akýkoľvek podpis ručiteľa, ktorý by zodpovedal za finančné záväzky spoločnosti na základe zmluvy tak, ako je to uvedené v citovanom ustanovení zmluvy. Zároveň v zmluve chýba presné označenie ručiteľa, jeho osobné údaje a zároveň jeho podpis, ktorým by potvrdil svoj záväzok ručiť svojim majetkom v prípade vzniku pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi na základe zmluvy. Na základe uvedeného považuje žalovaný citované ustanovenie Zmluvy o ručení za neplatné. V prípade, ak by sme na ustanovenie o ručení v Zmluve mali prihliadať ako na platné, museli by byť v ňom uvedené konkrétne identifikačné údaje ručiteľa, pričom ručiteľ by mal svojim podpisom potvrdiť svoj súhlas s ručením svojim osobným majetkom v mene Spoločnosti. Žalovaný podpísal Zmluvu ako štatutárny zástupca Spoločnosti, nie ako fyzická osoba - ručiteľ. V čase podpisu Žalovaný konal v mene Spoločnosti, nie vo vlastnom mene ako fyzická osoba, teda bral práva a povinnosti na Spoločnosť ako jej konateľ, nie na seba ako na fyzickú osobu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 20.7.2020 (č.l. 40, 50 spisu) uviedol, že je nesporné, že žalobca a spoločnosť BEDEX s.r.o., uzavreli Nájomná zmluvu č. 2017/10018 zo dňa 20.3.2017, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla -plachtový náves - zn. Kogel, r. v. 5/2012 s EČ NZ363YO. Neoddeliteľnou súčasťou Nájomnej zmluvy boli aj Všeobecné podmienky prenájmu upravujúce vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Nájomná zmluva priamo odkazuje na Všeobecné podmienky prenájmu v časti pod identifikáciou osoby nájomcu: „Týmto súhlasí s prenájmom ďalej uvedenej položky podľa našich všeobecných podmienok prenájmu, ktoré sú uvedené na ďalšej strane a ktoré zákazník prečítal a súhlasí s nimi.“ Žalovaný bol v čase podpisu jediným spoločníkom a konateľom nájomcu. Ručenie žalovaného vzniklo na základe nižšie uvedenej časti Nájomnej zmluvy a Všeobecných podmienok prenájmu prenajímateľa: V zmysle Nájomnej zmluvy (časť pod identifikáciou nájomcu): “Osoba ktorá podpisuje zmluvu za nájomcu vyhlasuje v zmysle , že ručí za všetky záväzky nájomcu vzniknuté na základe tejto nájomnej zmluvy a berie na seba voči prenajímateľovi povinnosť, že akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, vzniknutú na základe tejto nájomnej zmluvy uspokojí, ak ju neuspokojí nájomca riadne a včas.” V zmysle článku SPOLOČNÉ a SAMOSTATNÉ RUČENIE na strane 6 Všeobecných podmienok prenájmu žalobcu: “V prípade, že nájomcom motorového vozidla je spoločnosť (právny subjekt), okrem samotného nájomcu/spoločnosti, je osoba, ktorá podpísala zmluvu o prenájme v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca), osobne, spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie všetkých záväzkov, vrátane finančných, vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme a týchto VPP. Účastníci sa dohodli v zmysle a nasl. , že akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, ktorá vznikla alebo vznikne na základe uzavretej nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, zabezpečujú ručením osoby, ktorá podpísala zmluvu o prenájme (nájomnú zmluvu) a VPP v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca, štatutárny orgán atď.), pričom táto osoba sa zaväzuje, že uspokojí takto vzniknutá pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, v prípade ak pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi nesplní nájomca.” V zmysle uvedených častí Nájomnej zmluvy a Všeobecných podmienok prenájmu vznikol ručiteľský záväzok žalovaného, ktorým sú zabezpečené záväzky nájomcu motorových vozidiel (Nájomca) voči prenajímateľovi (žalobcovi). Predmetom Nájomnej zmluvy bol prenájom motorového vozidla na istý, vopred dohodnutý čas s možnosťou jeho odkúpenia po skončení nájomného vzťahu. Vzhľadom na charakter a obsah zmlúv

sa typovo jedná o zmluvu o kúpe prenajatej veci podľa ust. a nasl. . Nájomná zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Nájomcom a aplikáciu na ich zmluvný vzťah, má žalobca za to, že ručiteľský záväzok, ktorý prevzal žalovaný sa bude tiež v zmysle ust. riadiť , aj keď v Nájomná zmluva aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu odkazujú na ručenie upravené v ust. a nasl. . S názorom žalovaného, že ručiteľský záväzok nemohol vzniknúť, pretože na Nájomnej zmluve absentuje podpis a identifikačné údaje žalovaného ako ručiteľa, žalovaný nesúhlasí. V čase podpisu Nájomnej zmluvy, bol jediným spoločníkom a jediným konateľom Nájomcu -sám žalovaný. Žalovaný konal pri uzatváraní Nájomných zmlúv ako štatutárny orgán Nájomcu. Preto je správne predpokladať, že žalovaný musel vedieť, akú zmluvu podpisuje, musel vedieť, či nájomca bude schopný plniť žalobcovi na základe Nájomnej zmluvy a mohol ovplyvniť konanie Nájomcu, tak aby došlo k riadnemu splneniu záväzku priamo Nájomcom. Žalobca ďalej tvrdí, že ručiteľské vyhlásenie zakomponované do iného zmluvného dokumentu nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a teda takýto ručiteľský záväzok je možné platne urobiť. Identifikácia žalovaného ako ručiteľa bola dostatočná, určitá a nezameniteľná. Okrem toho, identifikácia prostredníctvom č. občianskeho preukazu sa nachádza priamo na Nájomnej zmluve, ale aj bez tohto nebolo žiadnych pochýb o tom, kto preberá ručiteľský záväzok. Osoba ručiteľa bola v čase podpisu Nájomnej zmluvy totožná s osobou jediného spoločníka aj konateľa Nájomcu. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a je preto platné. Je z neho zrejmé, kto vyhlásenie ručiteľského záväzku urobil, je adresované veriteľovi - žalobcovi, je v ňom špecifikovaný zabezpečený záväzok, a obsahuje vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník a je ručiteľom podpísané. Tvrdenie žalobcu, že pre platnosť ručiteľského vyhlásenia postačí jeden podpis na dokumente, podopierame aj o právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. zo dňa 17.12.2009: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v menej jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že stačí jeden podpis (osoby konajúcej ako konateľ a súčasne ako ručiteľ), ak z obsahu zmluvy vyplýva, na zmluvné prejavy ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje.“ Ak by platnosť ručiteľského záväzku bola vnímaná len cez osobitný podpis ručiteľa na tej istej listine, ktorú ručiteľ podpísal aj ako štatutárny orgán dlžníka, išlo by o marenie vôle všetkých účastníkov zmluvného a ručiteľského záväzku a zbytočné formalizovanie prejavu, ktoré žiadny právny predpis pre platnosť ručiteľského záväzku nevyžaduje. Situácia, keď jedna osoba koná za viacerých účastníkov zmluvného vzťahu je bežná a aj súdna prax potvrdzuje, že v takýchto situáciách nie je potrebné, aby tá istá osoba pripájala svoj podpis za každého účastníka, ale stačí pripojiť len jeden podpis. Takýmto konaním dochádza k platnému vzniku viacerých právnych úkonov. Ďalej, z ust. vyplývaj, že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže splniť záväzky dlžníka z konkrétnej zmluvy. Najvyšší súd ČR v konaní sp. zn. zo dňa 28.5.2008 zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy“, pokiaľ by ich neuhradil dlžník, je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Uvedené rozhodnutie je priamo aplikovateľné na tento prípad, keďže rieši zodpovednosť ručiteľa z ručiteľského prehlásenia aj keď sa týka iného zmluvného vzťahu (nájomnej zmluvy). Pre úplnosť žalobca ešte uviedol, že spoločnosť nájomcu je v súčasnosti v likvidácii, konateľom spoločnosti je fyzická osobu, ktorá figuruje v desiatkach iných firiem, ktoré sú v likvidácii. Preto sa s vymožením pohľadávky od nájomcu prostredníctvom súdu domáha len voči žalovanému ako ručiteľovi.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.8.2020 (č.l. 64 spisu) uviedol, že žalobca predložil k návrhu aj faktúry, avšak z uvedených faktúr vôbec nevyplýva, že by boli dlžníkovi spoločnosti BEDEX s.r.o. doručené

poštou, alebo spoločnosť potvrdila prevzatie faktúr na základe odtlačku pečiatky a podpisom osoby, ktorá konala za spoločnosť. 8. Ďalej nie je zrejmé, z akého dôvodu zastáva žalobca názor, že zmluvný vzťah medzi ním a spoločnosťou BEDEX s.r.o., na základe Zmluvy sa riadi podľa ustanovení a nie podľa ustanovení . Žalobca vo vyjadrení uvádza, že ustanovenia Zmluvy majú typový charakter zmluvy o kúpe prenajatej veci v zmysle ustanovenia a nasl. , nakoľko spoločnosť si od žalobcu prenajala motorové vozidlo v rámci svojej podnikateľskej činnosti a bola dohodnutá možnosť odkúpenia po skončení nájomného vzťahu. Predmetom zmluvy bol „prenájom plachtového návesu zn. Kogel r.v. 5/2012“, nie je prenájom motorového vozidla. Je zrejmé, že aj v zmysle Všeobecných podmienok žalobca neustálil pojmy „motorové vozidlo“ a „vozidlo“. Je teda zrejmé, že plachtový náves nemožno považovať za motorové vozidlo a neurčitosť pojmov vo Všeobecných podmienkach nemôže byť na úkor žalovaného. Sporové strany si nedohodli v zmysle Všeobecných podmienok možnosť odkúpenia predmetu nájmu. Podľa Všeobecných podmienok bola možná kúpa iba motorového vozidla, nie však akéhokoľvek iného vozidla, vrátane návesu - predmetu nájmu. V zmysle Všeobecných podmienok v časti „Kúpa motorového vozidla“ je uvedené nasledovné: „Ak sa prenajímateľa a nájomca dohodli na odkúpení motorového vozidla, nájomca je v písomnej forme povinný informovať prenajímateľa o svojom zámere odkúpiť motorové vozidlo za cenu určenú v zmluve o prenájme najneskôr do 30 dní pred vypršaním prenájmu.“ Ustanovenie uvádza k zmluve o kúpe prenajatej veci nasledovné: „Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.“ Zo znenia Všeobecných podmienok je zrejmé, že prenajímateľ s nájomcom sa môžu vzájomne dohodnúť na odkúpení motorového vozidla, resp., že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec. Zo Zmluvy však uvedená dohoda nie je vôbec zrejmá, Žalovaný o uvedenej dohode nemá žiadnu vedomosť a v neposlednom rade Všeobecné podmienky umožňujú dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom motorového vozidla, nie Predmetu nájmu ako plachtového návesu. Na základe uvedeného je zrejmé, že zmluvný vzťah nemožno typovo zaradiť k ustanoveniu ObchZ., ktorý pojednáva o zmluve o kúpe prenajatej veci. Žalovaný ďalej uviedol, že ručiteľský záväzok sa mal vzťahovať na pohľadávku voči spoločnosti, avšak nie na jej príslušenstvo. Žalobca si napriek uvedenému uplatňuje voči žalovanému okrem istiny pohľadávky aj jej príslušenstvo pozostávajúce z dohodnutého úroku z omeškania vo výške 12 % p. a.. Z ručiteľskej listiny musí byť nesporne zrejmé, kto podpisuje za ručiteľa ručiteľskú listinu. V prejednávanej právnej veci v Zmluve nie je identifikovaný ručiteľ na základe žiadneho dokladu alebo údaju. Ručiteľský záväzok uvádza k osobe ručiteľa iba nasledovné: „...zabezpečujú ručením osoby, ktorá podpísala zmluvu o prenájme (nájomnú zmluvu) a VPP v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca, štatutárny orgán atď.), pričom táto osoba sa zaväzuje, že upokojí takto vzniknutú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, v prípade aj pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi nesplní nájomca.“ Z uvedeného nie je zrejmé, o ktorú konkrétnu osobu sa jedná. V zmysle citovanej odbornej literatúry je nutné dodržať zákonné podmienky ručiteľského záväzku a presnú identifikáciu jednotlivých subjektov. Z ručiteľského záväzku podľa Zmluvy je určený neurčitý okruh osôb, ktoré môžu ručiteľský záväzok podpísať v mene Spoločnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že ručiteľský záväzok musí byť dostatočne konkretizovaný, jasný a zrozumiteľný. Ručiteľské vyhlásenie v uvedenej forme je neurčité. Ručiteľský záväzok vzniká medzi ručiteľom a veriteľom. Osoba dlžníka (Spoločnosti), nie je v uvedenom prípade vôbec podstatná. Nie je preto vôbec zrejmé, z akého dôvodu odvodzoval žalobca ručiteľský záväzok od podpisu zmluvy osobou, ktorá mala konať v mene spoločnosti. Z dôvodu jednoznačnosti a určitosti ručiteľského záväzku mal ručiteľ vyhlásenie podpísať samostatným podpisom, dostatočne identifikovaný v záhlaví zmluvy na základe jeho osobných údajov. Je teda nutné dospieť k záveru, že ručiteľský záväzok podľa Zmluvy je neplatný. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.12.2020 k tvrdeniu žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie faktúr žalovanému alebo spoločnosti BEDEX, s.r.o., z faktúr nevyplýva, že by boli spoločnosti BEDEX, s.r.o. doručované poštou, alebo že by spoločnosť BEDEX, s.r.o. potvrdila prevzatie faktúr odtlačkom pečiatky alebo vlastnoručným podpisom osoby, ktorá konala za spoločnosť, uviedol, že v zmysle Všeobecných podmienok prenájmu, časť „Platobné podmienky a fakturácia“ je k úhrade nájomného uvedené: „Nájomné je splatné vopred a nájomca ho uhradí na základe faktúry vystavenej prenajímateľom na bankový účet prenajímateľa, ktorý je uvedený v zmluve o prenájme.“

Z citovaného ustanovenia všeobecných podmienok prenájmu ani zo žiadneho iného ustanovenia všeobecných podmienok prenájmu alebo nájomnej zmluvy však nevyplýva povinnosť prenajímateľa doručovať faktúry presne určeným spôsobom. Nevyplýva z nich ani povinnosť doručovať faktúry prostredníctvom poštového podniku, ktorého sa dovoláva žalovaný. Spôsob doručovania faktúr nie je upravený ani žiadnym právnym predpisom. Prax medzi zmluvnými stranami pokiaľ sa týka doručovania faktúr, bola taká, že ich Žalobca zasielal spoločnosti BEDEX, s.r.o. elektronicky prostredníctvom e- mailu. Takto bolo žalobcom spoločnosti BEDEX, s.r.o. doručených všetkých 14 faktúr vystavených počas ich zmluvného vzťahu. Prvých desať faktúr vystavených od začiatku zmluvného vzťahu bolo bez ďalšieho žalobcom uhradených a posledné štyri uhradené neboli. Túto bežnú a zaužívanú prax medzi účastníkmi preukazuje žalobca zoznamom vystavených faktúr počas celej doby trvania zmluvného vzťahu, z ktorých vyplýva stav ich úhrady a e-mailami adresovanými spoločnosti BEDEX, s.r.o., ktorých prílohou sú faktúry na úhradu. E-mailom zo dňa 22.3.2019, ktorým je doručovaná faktúra č. 900254, e-mailom zo dňa 26.4.2019 je doručovaná faktúra č. 900346, ktoré boli riadne uhradené. Rovnakým spôsobom boli doručované aj ostatné faktúry o začiatku vzájomného zmluvného vzťahu. Rovnakým spôsobom, e-mailom zo dňa 28.5.2019 bola doručovaná faktúra č. 900419, e-mailom zo dňa 28.6.2019 bola doručovaná faktúra č. 900522, e-mailom zo dňa 24.7.2019 bola doručovaná faktúra č. 900587 a e- mailom zo dňa 5.9.2020 bola doručovaná faktúra č. 900685. Tieto však napriek zaužívanej praxi medzi účastníkmi konania, už uhradené neboli. Vzhľadom na skutočnosť, že z nájomnej zmluvy, všeobecných podmienok prenájmu ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva obligatórny spôsob doručovania faktúr je potrebné prihliadať na bežnú prax zmluvných strán, ktorá bola medzi nimi zaužívaná od samotného začiatku zmluvného vzťahu a vzájomne akceptovaná.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Nájomnou zmluvou, Všeobecnými podmienkami prenájmu, fotokópiou občianskeho preukazu, faktúrami, mailovou komunikáciou ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

11. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní zotrvala na písomných vyjadreniach.

12. Právny zástupca žalovaného v konaní zotrval na písomných vyjadreniach.

13. Z nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXXX zo dňa 20.3.2017 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť BEDEX s.r.o. ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu predmetom ktorej je nájom „plachtového návesu, typ Kogel SN24“ ma dobu prenájmu 36 mesiacov s 35 splátkami po 330 eur bez DPH s povinným zmluvným poistením. V časti označenia nájomcu BEDEX s.r.o. je uvedený telefonický a E-mailový kontakt: bY.. V nájomnej zmluve je zároveň obsiahnuté ručiteľské vyhlásenie „Osoba, ktorá podpisuje zmluvu za nájomcu vyhlasuje v zmysle , že ručí za všetky záväzky nájomcu vzniknuté na základe tejto nájomnej zmluvy a berie na seba voči prenajímateľovi povinnosť, že akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, vzniknutú na základe tejto nájomnej zmluvy uspokojí, ak ju neuspokojí nájomca riadne a včas“. V nájomnej zmluvy je taktiež uvedená „Možnosť kúpy: x 2000€-bezDPH“ a dojednanie, že „Všeobecné obchodné podmienky prenájmu tvoria neoddeliteľnú časť tejto zmluvy“. Na konci v spodnej časti zmluvy sa nachádza text „konateľ/ splnomocnenec A.“ a vlastnoručný čitateľný podpis „Bednář“. Prílohou zmluvy je preberací protokol a fotokópia občianskeho preukazu W. 14. Zo všeobecných podmienok prenájmu (č.l. 6 spisu) súd zistil, že každá zmluva o prenájme motorového vozidla uzatvorená medzi žalobcom a nájomcom motorového vozidla, ktoré je vlastníctvom prenajímateľa, pričom nájomca je stanovený v nájomnej zmluve, sa bude riadiť Všeobecnými podmienkami prenájmu, ktorými sa budú riadiť aj všetky nároky prenajímateľa a nájomcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy alebo vzniknuté v jej súvislosti. VPP obsahujú časť „PLATOBNÉ PODMIENKY A FAKTURÁCIA“ podľa ktorej nájomné je splatné vopred a nájomca ho uhradí na základe faktúry vystavenej prenajímateľom na bankový účet prenajímateľa. V prípade neuhradenia faktúry je prenajímateľ oprávnený účtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z fakturovanej sumy, avšak nie menej ako 75 eur a úrok z omeškania vo výške 12% z dlžnej sumy za rok a nájomca je povinný a zaväzuje sa dohodnutú vyúčtovanú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania prenajímateľovi zaplatiť. VPP obsahujú časť „KÚPA MOTOROVÉHO VOZIDLA“, ktorá obsahuje zmluvné dojednania strán o možnosti odkúpenia prenajatého motorového vozidla. VPP v závere obsahujú časť „SPOLOČNÉ A SAMOSTATNÉ RUČENIE“ podľa ktorej v prípade, že nájomcom motorového vozidla je spoločnosť (právny subjekt), okrem samotného nájomcu/spoločnosti, je osoba, ktorá podpísala zmluvu o prenájme

v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca), osobne, spoločne a nerozdielne zodpovedná za plnenie všetkých záväzkov, vrátane finančných, vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme a týchto VPP. Účastníci sa dohodli v zmysle a nasl. , že akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, ktorá vznikla alebo vznikne na základe uzavretej nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, zabezpečujú ručením osoby, ktorá podpísala zmluvu o prenájme (nájomnú zmluvu) a VPP v mene nájomcu/spoločnosti (napr. výkonný riaditeľ, oprávnený zástupca, štatutárny orgán atď.), pričom táto osoba sa zaväzuje, že uspokojí takto vzniknutú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, v prípade ak pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi nesplní nájomca.“ V závere VPP je uvedené „Nájomca“ a pri takto označenej osobe je vlastnoručný čitateľný podpis „Bednář“.

15. Z faktúry č. 900419 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že dňa 27.5.2019 vystavil žalobca spoločnosti BEDEX s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 500 eur za daň z motorových vozidiel. Faktúra je splatná 11.6.2019.

16. Z faktúry č. 900587 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že dňa 23.7.2019 vystavil žalobca spoločnosti BEDEX s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 410,88 eur za prenájom KOEGEL a poistenie. Faktúra je splatná 7.8.2019

17. Z faktúry č. 900522 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 28.6.2019 vystavil žalobca spoločnosti BEDEX s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 410,40 eur za prenájom KOEGEL a poistenie. Faktúra je splatná 13.7.2019

18. Z faktúry č. 900685 (č.l. 14 spisu) súd zistil, že dňa 5.9.2019 vystavil žalobca spoločnosti BEDEX s.r.o., faktúru na zaplatenie sumy 233,83 eur za daň z motorových vozidiel. Faktúra je splatná 20.9.2019

19. Z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom súd zistil, že tieto obsahujú mailovú komunikáciu, obsahom ktorej je doručovanie žalobcom vystavených faktúr č. 900254, 900346, 900419, 900522, 900587, 900686, nájomcovi na v zmluve uvedenú mailovú kontaktnú adresu nájomcu: R.

20. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

23. Podľa ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

24. Podľa zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

25. Podľa zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

26. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

27. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

29. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

32. Nakoľko je medzi stranami v konaní sporných viac skutočnosti, pre prehľadnosť ich súd vyhodnotil postupne a jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.

33. Ako prvé je nutné posúdiť charakter hlavného, obligatórneho záväzkového vzťahu a v tej súvislosti následne posúdiť aj aplikáciu správneho právneho predpisu na vzťah akcesorický - ručenie, od ktorého odvíja žalobca v danom konaní svoj nárok voči žalovanému. Zo zmluvy uzatvorenej dňa 20.3.2017 (č.l. 10 spisu) mal súd preukázané, že v tento deň žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť BEDEX s.r.o. (v zastúpení konateľom A.) ako nájomca uzatvorili písomnú „Nájomnú zmluvu“, predmetom ktorej bol nájom „plachtového návesu, typ: Kogel typ SN24“. Ide jednoznačne o vzťah dvoch podnikateľov týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na tento záväzkový vzťah aplikuje tretia časť . V zmysle nájomnej zmluvy jej neoddeliteľnú časť tvoria „Všeobecné obchodné podmienky prenájmu“ (ďalej VPP), ktoré obsahujú na str. 4 ods. 3 zmluvné dojednanie o kúpe motorového vozidla, t.j. dojednanie o kúpe predmetu nájmu. Naviac aj priamo v nájomnej zmluve je uvedené „Možnosť kúpy: x 2000 €-bez DPH“. Na základe nájomnej zmluvy a VPP má tak súd preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou BEDEX s.r.o. došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku v zmysle ObchZ a zároveň k uzatvoreniu Zmluvy o kúpe prenajatej veci v zmysle ObchZ. Niet pochýb, že „plachtový náves“ je dopravným prostriedkom (všeobecný názov pre rôzne druhy dopravných zariadení, ktoré sa používajú na prepravu ľudí alebo tovaru), nakoľko slúži na prepravu tovaru. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že k uzatvoreniu Zmluvy o kúpe prenajatej veci nedošlo z toho dôvodu, že zmluvné strany si vo VPP nedohodli možnosť odkúpenia predmetu nájmu. Predmet nájmu je v zmluve špecifikovaný ako „plachtový náves“ a VPP obsahuje dohodu o odkúpení predmetu nájmu - „motorového vozidla“, ktorým náves nie je. Preto bola podľa žalovaného možná kúpa iba motorového vozidla a nie akéhokoľvek iného vozidla vrátane návesu - predmetu nájmu. Súd sa s takýmto zužujúcim výkladom žalovaného nestotožňuje. Predmet nájmu je v zmluve o nájme bezpochyby dostatočne špecifikovaný a aj keď je v zmluve uvedené že ide o „plachtový náves“ KOGEL SN 24 a technicky nejde o “motorové vozidlo“ ale o „príves“ pripojený k motorovému vozidlu - ťahaču, tak je zrejmé, že ide o totožný predmet nájmu uvedený ako v samotnej nájomnej zmluve, tak aj vo formulárových VPP, ktoré hovoria len o motorovom vozidle. Preto označenie predmetu nájmu vo VPP ako „motorové vozidlo“ neznamená, že sa strany nedohodli vo VPP aj na jeho odkúpení. Podľa súdu mali strany jednoznačne za to, že pod pojmom, označením „motorové vozidlo“ je možné rozumieť aj prenajatý „príves“. O to viac ak žalovaný žiadne ďalšie vozidlo ako príves ani prenajaté nemal. Je evidentné, že VPP obsahuje označenie predmetu nájmu „motorové vozidlo“ z toho dôvodu, že ide o pretlačený formulár VPP predpripravený v prípade ak je predmetom nájmu „motorové vozidlo“, čo v konaní potvrdil aj žalobca. Totožné VPP je však možné použiť aj v prípade ak je predmetom nájmu „príves“, tak ako to aj v danom prípade obe zmluvné strany urobili a nenamietali znenie VPP. Súd tak má preukázané platné uzatvorenie ako nájomnej zmluvy tak aj zmluvy o kúpe prenajatej veci medzi zmluvnými stranami.

34. Žalovaný taktiež namietal, že ručenie žalovaného je neplatné nakoľko žalovaný Roman Bednář nepodpisoval Zmluvu ako ručiteľ - fyzická osoba, ale „len“ ako konateľ nájomcu obchodnej spoločnosti BEDEX s.r.o.. V čase podpisu konal v mene spoločnosti, nie vo vlastnom mene ako fyzická osoba.

V zmluve tak absentuje podpis ručiteľa. Súd sa opäť s takýmto výkladom žalovaného nestotožňuje. Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v menej jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. Stačí jeden podpis (osoby konajúcej ako konateľ a súčasne ako ručiteľ), ak z obsahu zmluvy vyplýva, na zmluvné prejavy ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. V danom prípade to zo zmluvy a VPP jednoznačne vyplýva, keď obsahujú prejavy vôle smerujúce nie len k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ale aj k ručeniu. Situácia, keď jedna osoba koná za viacerých účastníkov zmluvného vzťahu je bežná a aj súdna prax potvrdzuje, že v takýchto situáciách nie je potrebné, aby tá istá osoba pripájala svoj podpis za každého účastníka, ale stačí pripojiť len jeden podpis. Takýmto konaním dochádza k platnému vzniku viacerých právnych úkonov.

35. Ďalej žalovaný namietal, že v zmluve chýba presné označenie ručiteľa, jeho osobné údaje. Ručiteľské vyhlásenie je tak z dôvodu neurčitosti neplatné. Sú má za to, že z Nájomnej zmluvy (č.l. 10) zároveň obsahujúcej aj ručiteľské vyhlásenie je jednoznačne zrejmé o akú osobu konkrétneho ručiteľa ide. Podľa zmluvy je ručiteľom „osoba, ktorá podpisuje zmluvu za nájomcu“. Osoba, ktorá podpísala zmluvu za nájomcu spoločnosť BEDEX s.r.o., je identifikovaná ako „konateľ A.“. K zmluve je zároveň ako príloha pripojená fotokópia Občianskeho preukazu č. Y., z ktorej je zrejmé, že tento patrí osobe A. Sú tak má zo zmluvy preukázané presné označenie ručiteľa jeho menom, jedinečným číslom občianskeho preukazu a ešte aj označením, že ide o (v tej dobe jediného) konateľa spoločnosti BEDEX s.r.o.. V spojení s kópiou občianskeho preukazu s ďalšími osobnými údajmi podpisujúcej osoby t.j. ručiteľa je jeho zameniteľnosť vylúčená a je ním bezpochybností žalovaný, ktorý aj na znak súhlasu s ručením pripojil svoj vlastnoručný podpis osobitne na zmluvu a zároveň osobitne aj na VPP (dokonca ešte aj na každú nepárnu stranu VPP). Nie je tak pravdivé tvrdenie žalovaného, že v zmluve chýba presné označenie ručiteľa, jeho osobné údaje a zároveň jeho podpis, ktorým by potvrdil svoj záväzok ručiť. Pre súd je nepochopiteľné ako sa žalovanému môže takéto jednoznačné a nezameniteľné označenie ručiteľa javiť ako „nepresné a bez osobných údajov, o ktorú konkrétnu osobu sa jedná“. Naviac sám žalovaný v konaní priznáva a nepopiera, že zmluvu „za nájomcu BEDEX s.r.o.“ podpísal. Tak potom je protirečivé, že na jednom mieste vyjadrenia žalovaný nespochybňuje, že zmluvu podpisoval a na inom mieste spochybňuje určitosť identifikácie ručiteľa, ktorým je osoba práve zmluvu podpisujúca, čiže on sám. Súd má za to, že žalovaný sa ako ručiteľ jednoznačne zaviazal, že uspokojí vzniknutú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi a žalovaný toto svoje ručiteľské vyhlásenie aj vlastnoručne podpísal či už v zmluve o nájme tak aj v VPP.

36. Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v zmluve obsahuje jednoznačnú povinnosť ručiteľa, že „akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, vzniknutú na základe tejto nájomnej zmluvy uspokojí, ak ju neuspokojí nájomca riadne a včas.“ Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté vo VPP obsahuje jednoznačný záväzok, vyhlásenie ručiteľa, že „uspokojí takto vzniknutú pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi, v prípade ak pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi nesplní nájomca“. Súd tak má preukázané, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsahuje aj jeho výslovne vyhlásenie o tom, že pohľadávku žalobcu uspokojí ak ju neuspokojí dlžník (nájomca) ako jeden z predpokladov platnosti ručiteľského vyhlásenia.

37. Ďalším predpokladom a podmienkou platnosti je, aby bol v ručiteľskom vyhlásení uvedený rozsah plnenia, ktorý zabezpečuje. Žalovaný v konaní tvrdil, že ručiteľský záväzok sa nevzťahoval na príslušenstvo pohľadávky ale iba na samotnú pohľadávku. Žalobca si napriek uvedenému uplatňuje okrem istiny pohľadávky aj jej príslušenstvo pozostávajúce z dohodnutého úroku z omeškania vo výške 12 % p. a. Zo zmluvy o nájme ako aj z VOPP je opäť preukázané, že ručenie sa vzťahuje na „všetky záväzky nájomcu“ na „akúkoľvek pohľadávku“ prenajímateľa voči nájomcovi. Rozsah zabezpečeného plnenia tak je dostatočne konkretizovaný, t.j. určitý a zrozumiteľný. Na základe toho má súd preukázané, že ručenie sa vzťahuje bezpochyby nie len na pohľadávku na dlžné nájomné ale aj na pohľadávku na úroky z omeškania, nakoľko zabezpečuje všetky záväzky dlžníka, teda aj záväzky vzniknuté z jeho omeškania s plnením povinnosti uhradiť svoju pohľadávku včas. Z § 304 ods. 2 ObchZ vyplýva, že ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti a podľa judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže splniť záväzky dlžníka z konkrétnej zmluvy. Najvyšší súd ČR v konaní sp. zn. zo dňa 28.5.2008 zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej

zmluvy“, pokiaľ by ich neuhradil dlžník, je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Uvedené rozhodnutie je priamo aplikovateľné aj na tento prípad, keďže rieši zodpovednosť ručiteľa z ručiteľského prehlásenia.

38. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a je preto platné. Je z neho zrejmé, kto vyhlásenie ručiteľského záväzku urobil, je adresované veriteľovi - žalobcovi, je v ňom špecifikovaný zabezpečený záväzok, a obsahuje vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník a je ručiteľom podpísané.

39. Súd tak má preukázané, že žalovaný sa stal platne dlžníkovým ručiteľom a vzhľadom na povahu, charakter hlavného vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho sa aj na ručenie vzťahuje a aplikuje ust. ObchZ bez ohľadu nato, že vo formulárovej zmluve a formulárových VOPP je uvedené, že sa strany dohodli na ručení v zmysle a nasl. . Ručiteľské vyhlásenie zakomponované do iného zmluvného dokumentu nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a teda takýto ručiteľský záväzok je možné urobiť platne.

40. Žalovaný v konaní poukázal na viaceré citácie z odbornej literatúry a súdnu prax. Súd žalovanému uvádza, že pri posudzovaní danej veci postupoval plne v súlade z jeho citátmi z odbornej literatúry ako aj v súlade so súdnymi rozhodnutiami na ktoré poukázal s tým, že tieto len podporujú právny názor súdu.

41. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi vznikla titulom Zmluvy o prenájme motorového vozidla pohľadávka voči spoločnosti BEDEX s.r.o. spolu vo výške 1.555,11 eur. Výška pohľadávky nebola medzi stranami sporná a nebola zo strany žalovaného ani namietaná. Celková pohľadávka pozostáva z pohľadávok dohodnutého nájomného, poistného a dane fakturovaných dlžníkovi faktúrami č. 900419 na sumu 500 eur, č. 900587 na sumu 410,88 eur, č. 900522 na sumu 410,40 eur a č. 900685 na sumu 233,83 eur. Je taktiež preukázane, že žalovaný platne prevzal ručenie za záväzok (dlh) dlžníka spoločnosti BEDEX s.r.o.. Nakoľko si dlžník spoločnosť BEDEX s.r.o. nesplnila voči žalobcovi ako veriteľovi svoj záväzok je v zmysle ručiteľského vyhlásenia povinný splniť, uspokojiť záväzok žalobcu ako ručiteľ žalovaný. Na základe toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.555,11 eur.

42. Podľa je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

43. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

44. Ustanovenia o zmluvnej pokute ( až 302) sú koncipované ako „niektoré ustanovenia...“. Treba ich teda chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie konštruovaným režimom zmluvnej pokuty v ( a ). Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Prednosť pred ich použitím majú však ustanovenia zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

45. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

46. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

47. V súvislosti s omeškaním dlžníka bolo nutné posúdiť v konaní aj kedy bol povinný veriteľovi plniť. V zmysle VPP bol dlžník povinný plniť „na základe faktúr“ z čoho možno vyvodiť, že dlžník sa musel najskôr s faktúrou oboznámiť, musela mu byť doručená a na základe nej následne mal plniť. V tejto

súvislosti žalovaný namietal, že faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania neboli riadne doručené. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že zo zmluvy ani z VPP nevyplýva povinnosť prenajímateľa doručovať faktúry presne určeným spôsobom. Nevyplýva z nich ani povinnosť doručovať faktúry prostredníctvom pošty. Z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom mal súd preukázané, že žalobca zasielal vystavené faktúry elektronicky na mailovú adresu dlžníka, ktorú on sám (!) uviedol v nájomnej zmluve ako svoju kontaktnú mailovú adresu. Takto boli žalovanému zasielané nie len štyri faktúry (900419, 900522, 900587, 900686), ktoré sú predmetom daného konania, ale aj všetkých desať predošlých faktúr (medzi nimi napr. č. 900254, 900346), ktoré boli dlžníkom riadne uhradené. Je logické, že všetky faktúry ktoré dlžník uhradil mu boli aj riadne takýmto spôsobom doručené, lebo iba „na ich základe“ následne plnil, tak ako mu to ukladá aj zmluvné dojednanie vo VPP (PLATOBNÉ PODMIENKY A FAKTURÁCIA nájomca nájomné uhradí na základe faktúry vystavenej prenajímateľom). Žalovaný žiadny iný spôsob doručenia faktúr, ktoré dlžník riadne uhradil neuviedol (napr. poštou, osobne a pod.), čo len podporuje preukázaný stav, že dlžníkovi boli faktúry doručované týmto spôsobom. Je tak preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola niekoľko mesačná zaužívaná obchodná prax, že vystavené faktúry sa zasielali dlžníkovi elektronicky prostredníctvom e-mailu. Dlžníkom nebol tento spôsob doručovania faktúr žiadnym spôsobom namietaný, ba naopak z jeho konania, kedy takto doručované faktúry následne riadne dobrovoľne uhrádzal vyplýva, že ho akceptoval a súhlasil s ním. Aj keď písomne tento spôsob doručovania faktúr strany výslovne v zmluve ani vo VPP obsiahnutý nemali tak, z obe strany prejavili dostatočne jasne a určito vôľu doručovať takýmto spôsobom (žalobca tým, že faktúry zasielal na mailovú adresu dlžníka a dlžník tým, že takto zasielané faktúry uhrádzal a nenamietal spôsob ich doručovania). Na základe toho súd dospel k záveru, že dlhodobo zaužívanú prax zmluvných strán pri doručovaní faktúr je možné vyhodnotiť ako zmluvnými stranami dohodnutý spôsob doručovania faktúr. Právny výklad súdu a žalobcu jednoznačne podporuje následné správanie žalovaného a medzi stranami zaužívaná obchodná prax. Preto ak bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že aj faktúry č. 900419, 900522, 900587, 900686 boli doručované na mailovú adresu dlžníka ako tomu bolo u predošlých faktúr, tak boli dlžníkovi doručované riadne dohodnutým spôsobom s účinkami ich doručenia. Ak sa dlžník s nimi v „doručenej pošte“ neoboznámil tak je to len na jeho ťarchu. Nemôže byť predsa na ťarchu a v neprospech žalobcu ak písomnosti zasiela na kontaktnú adresu dlžníka a tento sa s nimi neoboznámi. Predpokladá sa že ak dlžník sám uviedol svoju mailovú adresu, tak tým vymedzil aj svoju dispozičnú sféru, v ktorej má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanými písomnosťami. Všetky faktúry sa preukázateľne dostali do dispozičnej sféry dlžníka. Aj v danom prípade platí „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

48. Nakoľko dlžník neuhradil faktúry v lehote splatnosti dostal sa s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania a vznikla mu tak v zmysle ObchZ, ods. a VPP povinnosť zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 500 eur od 12.6.2019 (teda počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti každej z faktúr) do zaplatenia, zo sumy 410,40 eur od 14.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 410,88 eur od 8.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 233,83 eur od 21.9.2019 do zaplatenia a dohodnutú zmluvnú pokutu (pre prípad omeškania) spolu vo výške 300 eur (75 eur x 4), ktorú súd vo výroku pričítal k dlžnej istine (1.555,11 + 300 = 1.855,11 eur). Ako je vyššie zdôvodnené žalovaný ako ručiteľ sa zaviazal za dlžníka uspokojiť „všetky záväzky nájomcu, akúkoľvek pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi“ a teda aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Z uvedené dôvodu súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a zmluvnú pokutu ako je uvedené vo výroku rozsudku a zdôvodnené vyššie.

49. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

50. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

51. Na základe toho, že sa dlžník preukázateľne dostal voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania, tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 160 eur (4 samostatné pohľadávky), proti žalovanému na základe rovnakých dôvodov ako to súd uviedol pri omeškaní a zaplatení úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. 52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“