Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/226/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Vankovej a JUDr. Evy Behranovej v spore žalobkyne: P. W., nar. XX. U. XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/X, W., t. č. T., I. P. T. T., H. C. L., Francúzska republika, proti žalovanému: Q. O., nar. XX. Y. XXXX, trvalý pobyt Ulica O. P. XXXX/X, T. X., zastúpenému: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, o 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20. mája 2019, č.k. -179, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1. januára 2017 do zaplatenia a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), , , , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil nárokom žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď po predbežných rokovaniach žalobkyňa prejavila záujem o kúpu nehnuteľností patriacich žalovanému, zaplatila dohodnutú zálohu (preddavok), pričom následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a žalovanému tak vznikla povinnosť preddavok vrátiť. Pri rokovaniach zastupovala žalovaného jeho dcéra, ktorá prevzatie preddavku potvrdila. Žalobkyňa opakovane uviedla žalovanému (jeho dcére), že kúpa závisí aj od toho, či jej bude poskytnutý úver a viackrát s poukazom na túto skutočnosť žalobkyňa ustúpila od svojho zámeru, následne však zaplatila ďalšiu časť preddavku, pričom zo strany žalovaného (jeho dcéry) tu boli aj následné výzvy na ďalší preddavok, z čoho bolo zrejmé, že žalobkyňa vo svojom úmysle kúpiť nehnuteľnosti pokračovala a žalovaný to akceptoval. Konečný a jednoznačný prejav o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, urobila žalobkyňa elektronickou správou (e-mailom) zo dňa 30. apríla 2015. Z dôvodu, že napriek následným výzvam žalovaný preddavok nevrátil, žalobkyňa podala žalobu v dvojročnej premlčacej dobe a preto bolo jej žalobe vyhovené. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokuta medzi stranami konania nebola dohodnutá písomne a preto bolo takéto dojednanie neplatné. Žalobkyni bol priznaný aj úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom, z priznanej istiny, keďže žalovaný sa s vrátením preddavku preukázateľne dostal do omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením a , v zmysle ktorého vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, v dôsledku jej plného úspechu v sporu, voči

žalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním mu náhrady trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami súdom prvej inštancie a nesprávnym právnym posúdením veci. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobkyňa prejavila záujem o kúpu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a zaplatila dvakrát sumu vo výške 5.000 eur ako zálohu (preddavok). Sporné bolo, že žalobkyňa prvých 5.000 eur zaplatila 17. októbra 2013 a následne 14. decembra 2013 písomne formou e- mailu oznámila dcére žalovaného (poverenej zastupovaním žalovaného v celom rozsahu na všetky úkony súvisiace s predajom nehnuteľností), že sa vzdá záujmu o kúpu nehnuteľností, pretože nevie zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Touto elektronickou správou žalobkyňa jednoznačne potvrdila, že o kúpu nehnuteľnosti nemá ďalej záujem a vznikol jej nárok na vrátenie zaplateného preddavku. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplateného preddavku vo výške 5.000 eur sa preto premlčal dňom 14. decembra 2015. Ďalších 5.000 eur zaplatila žalobkyňa na účet dcéry žalovaného 18. februára 2014 z dôvodu, že opätovne prejavila záujem o kúpu nehnuteľnosti žalovaného. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalobkyňa sa so žalovaným dohodla, že táto platba sa považuje za doplatok k predchádzajúcemu preddavku. Zo svedeckej výpovede dcéry žalovaného (B. O.) vyplýva, že začiatkom februára 2014 sa žalobkyňa sama ozvala, že si to rozmyslela a predsa by chcela kúpiť dom a potvrdila, že skôr zaplatená záloha 5.000 eur už prepadla v prospech žalovaného. Obe platby žalobkyne preto treba posudzovať samostatne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi z 28. januára 2019 uviedla, že po ukončení rozvodu 1. júna 2014 vedela, že kúpnu zmluvu neuzavrie. Od toho času až do januára 2017 písala e-maily dcére žalovaného, aby jej peniaze vrátila. Už v decembri 2014 jej povedala, že žalobkyňa odstupuje od zmluvy. Svedkyňa E. O. uviedla, že niekedy koncom roku 2014 jej telefonicky žalobkyňa oznámila, že sa rozviedla, avšak peniaze určite nedostane od bývalého manžela, preto je isté, že nevie zaplatiť kúpnu cenu. Dňa 1. júna 2014 žalobkyňa definitívne vedela, že nehnuteľnosti nekúpi a odvtedy viackrát oznámila elektronicky dcére žalovaného, že nechce nehnuteľnosti kúpiť. Preto vedela, že preddavok zaplatila bez právneho dôvodu a má nárok na jeho vrátenie. Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, sumy zaplatenej z titulu zálohy 18. februára 2014, uplynula teda dňa 1. júna 2016. Skutočnosť, že žalobkyňa predložila e-mail, ktorý napísala dcére žalovaného 30. apríla 2015, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, keďže sama potvrdila, že hneď po rozvode manželstva 1. júna 2014 oznámila, že nehnuteľnosti nekúpi, pričom premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a nie odo dňa, keď uplatní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou. Žalobkyňa zaplatila druhú zálohu bez právneho dôvodu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Žalobkyni bola zaslaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve elektronicky dňa 28. augusta 2013. Podľa čl. II ods. 3 sa zmluvné strany dohodli, že výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy je povinná zaslať kupujúca predávajúcemu najneskôr do 15. decembra 2013. Žalovaný, ako ani jeho dcéra (E. Kulacsová), neakceptovali jej odstúpenie od zmluvy a neodpovedali na elektronické správy, v ktorých žiadala žalobkyňa o vrátenie zaplatenej sumy (znamená to, že bola uvedená do omylu). Dcéra žalovaného neustále pýtala zaslať nejaké peniaze s tým, aby zaslala aspoň niečo, že jej rodičia starnú a ak chce bývať žalobkyňa, má poslať nejaké peniaze. Žalobkyňa poukázala aj na ust. § 39 O. z. a § 40a O. z. Účastníci zrušenej zmluvy sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. Na odstúpenie od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy neobdržala odpoveď od žalovaného. Dcéra žalovaného sa ozvala žalobkyni vo februári 2014 s otázkou ako sa žalobkyňa má a či si to nerozmyslela. V období medzi 12. februárom 2014 - 17. februárom 2014 komunikovali spolu prostredníctvom e-mailov aj telefonicky. Keďže situácia žalobkyne bola neistá, dcéra žalovaného jej navrhla, že ak chce, má poslať aspoň nejakú sumu a môže sa presťahovať (elektronická správa zo 16. februára 2014 „Poprosila by som od Vás ďalšiu zálohu, ako píšete 5.000 eur, a čo Vám zostáva z dopravy - rozdielu, tiež by som Vás poprosila previesť...“). Na základe tohto e-mailu bola odoslaná druhá platba žalobkyne 18. februára 2014. Dňa 26. februára 2014 žalobkyňa telefonovala so sťahovacou službou a aj s dcérou žalovanej, ktorá sľúbila, že sa môže žalobkyňa presťahovať, no dodala, že bývať nemôže. Po rozvode žalobkyňa napriek podaným žiadostiam o sociálne zabezpečenie zostala bez akejkoľvek pomoci zo strany úradov. Bola preto nútená vzdať sa svojho záujmu kvôli zdĺhavej činnosti francúzskych úradov. Žalobkyňa je preto názoru, že bola uvedená do omylu, falošnými sľubmi zo strany dcéry žalovaného. Tá sa neustále domáhala poslať aspoň niečo a sama to nazvala zálohou, ako uviedla na pokladničných blokoch („Čas beží a moji rodičia starnú“..., „...poprosím Ťa aspoň nejakú čiastku

previesť - 50.000 eur, 10.000 eur, resp. 15.000 eur!“). Žalobkyňa bola prekvapená, keď bola oslovená dcérou žalovaného elektronickou správou zo 16. februára 2014, ktorou žiadala žalobkyňu poslať ďalšiu sumu, pod zámienkou v telefonickom rozhovore, že sa bude môcť žalobkyňa aj presťahovať, pretože vedela v akej nepriaznivej situácii žalobkyňa sa nachádzala. Preddavok by žalobkyňa len tak sama neposielala. Dcéra žalovaného telefonovala žalobkyni a pýtala sa jej či si to nerozmyslela, že sa môže presťahovať, ale nech pošle ďalšiu sumu. Žalobkyňa sa domnievala, že jej návrh s presťahovaním je čestný. Dcére žalovaného vtedy povedala, že nech jej vráti peniaze, keď nemôže bývať, nemá význam presťahovať sa. Žalobkyňa preto popiera tvrdenie protistrany, že sa sama ozvala. Z francúzskej strany neobdržala žiadne adekvátne náhradné bývanie. Nikto iný vopred nepýtal žiaden preddavok so sľubom ako dcéra žalovaného. Žalobkyňa je vedená ako invalid.

4. Odvolací súd podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 498 O. z. na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

6. Podľa § 451 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Právna úprava v vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. O bezdôvodné obohatenie v zmysle O. z. ide aj v prípade plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu je dostatočným dôvodom aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý nie je jeho forma predpísaná. Ak sa však zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na základe ktorého budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „ďalej len NS SR“ sp. zn. ). Rozhodujúce bolo preto zistenie kedy nastal definitívny stav, že uvažovaná kúpa nebude uskutočnená, pretože až týmto okamihom začína plynúť tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že preddavok (záloha) vo výške 10.000 eur na budúce plnenie zo zamýšľanej kúpnej zmluvy sa stal bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy žalobkyňa definitívne odmietla nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného kúpiť, teda nastal stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, a to na základe jednoznačného a definitívneho prejavu vôle žalobkyne, vyjadreného v elektronickej správe zo dňa 30. apríla 2015. Týmto okamihom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobkyňa plnila žalovanému preddavok vo výške 10.000 eur.

10. Vo vzťahu k písomnosti žalobkyne zo dňa 14. decembra 2013 je potrebné uviesť, že z nej vyplýva informácia o neschopnosti preukázať celkovú požadovanú sumu na zaplatenie nehnuteľnosti v termíne, ktorý uviedol žalovaný v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (čl. II. bod 2, 3.), nie však definitívny prejav vôle v súvislosti so záujmom žalobkyne o kúpu nehnuteľností. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení zo dňa 9. augusta 2018 potvrdil, že žalobkyňa aj po dátume 14. decembra 2013 bola v kontakte s jeho dcérou a opakovane jej povedala, že má naďalej záujem o kúpu nehnuteľností a akonáhle sa vyriešia jej osobné problémy, uzatvorí kúpnu zmluvu a zaplatí kúpnu cenu. Opakovane uvádzala, že je v zložitej

situácii, nehnuteľnosti chce kúpiť, avšak nevie vôbec povedať, kedy bude mať dostatok peňazí a kedy sa bude môcť definitívne vrátiť na Slovensko.

11. Svedkyňa dcéra žalovaného (E.O.) vo svojej výpovedi tiež potvrdila, že začiatkom februára 2014, keď sa jej žalobkyňa zase ozvala, svedkyňa jej povedala, že dom nie je predaný, ale ďalej ho už nebudú pre ňu rezervovať. Ak chce kúpiť, nech zaplatí kúpnu cenu. Žalobkyňa následne uhradila aj druhú časť zálohy vo výške 5.000 eur, čomu zodpovedá listinný dôkaz, príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.2.2014 vystavený dcérou žalovaného, obsahujúci označenie prijatej platby 5.000 eur ako „2. záloha na dom“. Obidve platby žalobkyne (prvá záloha zo dňa 17.10.2013 bola uhradená vo výške 5.000 eur), predstavujúce preddavok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 10.000 eur (ako to bolo navrhované v zmluve o budúcej kúpnej zmluve čl. III. bod. 2), preto nebolo dôvodné posudzovať samostatne.

12. Kontaktovanie strán konania aj v priebehu celého roka 2014 preukazoval tiež listinný dôkaz elektronická správa dcéry žalovaného zo dňa 9. septembra 2014, v ktorej vyzývala žalobkyňu „už naozaj s tým pohnúť“, a keďže ju žalobkyňa informovala, že má vo výhľade 15.000 eur, žalobkyňa bola požiadaná, aby zaplatila zase aspoň nejakú čiastku 50.000 eur, 10.000 eur, resp. 15.000 eur. Preto poukaz žalovaného v odvolaní na vyjadrenie žalobkyne, že po ukončení rozvodu 1. júna 2014 vedela, že kúpnu zmluvu neuzavrie, ako ani informovanie žalobkyňou, koncom roku 2014, adresované dcére žalovaného, že nemá o kúpu domu záujem, nemali za následok ukončenie vzájomnej komunikácie strán konania, predstavujúce rokovanie o uzavretí kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Potvrdzujú to slová svedkyne E. O. (dcéry žalovaného) vo výpovedi zo dňa 9. mája 2019, že bola presvedčená o tom, že si uvedené vyjadrenie (z konca roku 2014) žalobkyňa zase rozmyslí, a preto jej viackrát napísala nech zaplatí zvyšok kúpnej ceny. Žalobkyňa ju potom vyzvala. Rovnako tak žalovaný vo svojom vyjadrení z 9. augusta 2018 s poukazom na zložitú situáciu žalobkyne nehnuteľnosti neponúkal iným, držal ich pre ňu až dovtedy, kým nebolo jednoznačné, že ich nekúpi.

13. Žalobkyňa preukázala elektronickou správou z 30. apríla 2015, že oznámila žalovanému prostredníctvom jeho dcéry (svedkyne E. O.), že sa vzdáva úmyslu kúpiť predmetnú nehnuteľnosť, s uvedením konkrétnych aktuálnych dôvodov (nepriznanie životného minima, v dôsledku čoho nemá stály príjem a ako plánovala prevzatie pôžičky, tak v súčasnosti to nie je možné, preto už nechce viac naťahovať čas a bude sa musieť presťahovať do W.).

14. Týmto okamihom došlo jednoznačne a definitívne k vytvoreniu takého stavu, z ktorého bolo zrejmé, že zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať a tým odpadol dôvod, na základe ktorého došlo k plneniu preddavku žalobkyňou vo výške 10.000 eur, čím sa stal bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Žalobkyňa sa preto od uvedeného času mohla domáhať vrátenia tohto preddavku. Po uvedenej dobe už k rokovaniu strán nedošlo, ako ani k pokračujúcim prejavom vôle uzavrieť zamýšľanú kúpnu zmluvu.

15. Preto až uvedeným okamihom (30. apríla 2015) začala plynúť tak objektívna premlčacia doba na vrátene preddavku, ako aj subjektívna premlčacia doba (ktorá plynie v rámci objektívnej premlčacej doby) a vzhľadom na dátum podania žaloby (17. februára 2017) nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou.

16. Odvolacia námietka žalovaného o premlčaní pohľadávky žalobkyne nebola preto dôvodná.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ust. , v zmysle ktorého žalobkyni, ktorá bola v spore v plnom rozsahu úspešná, prislúchala náhrada trov konania v rozsahu 100%, voči žalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalobkyňa bola aj v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, v odvolacom konaní neúspešnému. Podľa o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

19. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.