Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/: N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX/X, XXX XX V. a 2/: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K. XXX/X, XXX XX V., o zaplatenie 16 451,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -68 zo dňa 10. 12. 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaným 1/ a 2/ (ďalej len „“) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva s odôvodnením, že žalovaným preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 16.451,29 € (istina 9 944,79 € plus kapitalizované dlžné zmluvné úroky a úroky z omeškania vyčíslené do 19. 12. 2018 v sume 6 506,50 €) spolu s úrokom vo výške 19,90 % ročne z istiny 9 944,79 € od 20.12.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny 9 944,79 € od 20. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

1.2 V žalobe tvrdil, že žalovanú pohľadávku spolu s jej príslušenstvom, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere „lepšiasplátka“ č. 6907760085 zo dňa 07. 02. 2014 nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2018, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s. ako postupom a žalobcom ako postupníkom. Uviedol, že dňa 07. 02. 2014 bola medzi jeho právnym predchodcom (Poštová banka, a. s.) ako veriteľom, žalovanou 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená v zmysle a nasl. Zmluva o úvere „lepšiasplátka“ č. 6907760085 (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“ alebo „zmluva“). Na základe predmetnej zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ dňa 07. 02. 2014 peňažné prostriedky (úver) vo výške 10.000 €, ktoré sa žalovaní zaviazali právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v dohodnutej lehote vrátane úrokov podľa predpisu splátok k zmluve. Žalovaní splatili svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere len čiastočne; jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v „Aktuálnom stave úveru“ v časti zaplatené splátky. Vzhľadom na to, že žalovaní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas nesplnili, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve adresovanej žalovaným v zmysle

ods. 9 listom zo dňa 12. 12. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru podľa čl. VI. Obchodných podmienok pre úver ku dňu 12. 12. 2016. Žalovaní ani napriek výzve žalobcu svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere nesplnili, preto sa žalobca domáhal jeho splnenia podaním žaloby na súd. Za obdobie nasledujúce po splatnosti úveru, si žalobca okrem nevrátenej istiny úveru uplatnil z nevrátenej istiny úveru v zmysle čl. VI. Obchodných podmienok pre úver zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne a v zmysle v spojení s Nariadenia vlády SR č. zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložil súdu nasledovné dôkazy: Zmluvu o úvere lepšia splátka zo dňa 07. 02. 2014, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, predpis splátok úveru, listinu „Aktuálny stav úveru“, výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15. 11. 2016, výzvu na úhradu dlžnej sumy úveru zo dňa 12. 12. 2016 adresovanú žalovanej 1/ s fotokópiou doručenky zo dňa 23. 12. 2016; žalovaný si zásielku súdu obsahujúcu predmetnú výzvu v odbernej lehote neprevzal, Sadzobník poplatkov, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 01. 2019 a predžalobnú výzvu zo dňa 08. 08. 2019.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, vrátane výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovanej 1/, oboznámil sa s obsahom predložených listín uvedených v ods. 3 odôvodnenia rozsudku, ďalej s listinou uznanie nároku zo dňa 10. 12. 2019 (č. l. 64 spisu), pričom zistil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 6907760085, uzatvorenej dňa 07. 02. 2014, právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 10.000 € za nasledovných podmienok: počet splátok 120 po 207,24 €, prvá splátka splatná dňa 20. 03. 2014, ďalšie vždy k 20. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 20. 02. 2024, úroková sadzba 19,9 % p. a., RPMN 22,52 %, priemerná RPMN 13,88 %, základný súbor poistenia, celková výška nákladov 13 429,17 €. Poukázal na bod 3.6. predmetnej zmluvy o úvere, podľa znenia ktorého „právne vzťahy neupravené v zmluve sa okrem príslušnými ustanoveniami , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov riadia Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách“, s ktorými listinami boli žalovaní oboznámení, čo potvrdili svojim podpisom na zmluve. Ďalej poukázal na čl. VI bod 6.9 písm. a/ Obchodných podmienok, podľa znenia ktorého „banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti“.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15. 11. 2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných v zmysle ust. , že ku dňu 14.11.2016 je pohľadávka banky vo výške 2.846,51 €, vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a pozostáva z omeškaných splátok úveru v celkovej výške 2.845,26 € a z poplatkov vo výške 1,25 €. Omeškaných bolo teda 13 celých splátok úveru a časť 14. splátky úveru po 207,24 €, splatných od 20.09.2015 do 20.10.2016. Zároveň právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 15. 11. 2016 vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy úveru, je banka oprávnená využiť ust. , vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať naraz úhradu celej úverovej pohľadávky. Predmetná výzva adresovaná žalovanej 1/ bola podaná na poštovú prepravu dňa 15.11.2016, čo vyplýva z podacieho hárku č. EPH008186073 založeného v spise na č. l. 8 spisu, doručenie predmetnej výzvy žalovanej 1/ však nemal súd prvej inštancie potvrdením o doručení zásielky (doručenkou) preukázané; pokiaľ ide o rovnakú výzvu adresovanú žalovanému 2/, jej odoslanie ani doručenie žalovanému 2/ nemal súd prvej inštancie podacím hárkom a doručenkou preukázané.

1.5 Následne výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/ predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 12.12.2016. Táto výzva bola podľa fotokópie doručenky doručená žalovanej 1/ dňa 23.12.2016 (č. l. 10 spisu); žalovaný 2/ si zásielku obsahujúcu predmetnú výzvu v odbernej lehote neprevzal.

1.6 Z listiny „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 18. 12. 2018 (č. l. 5, 6 spisu) okresný súd zistil výšku čerpaného úveru 10.000 € dňa 07. 02. 2014 a tiež skutočnosť, že úver nebol žalovanými splácaný riadne a včas, pričom poslednú úhradu pred zosplatnením úveru vykonali žalovaní dňa 17. 09. 2016; po zosplatnení

úveru ešte zaplatili celkom 995 €, a to v období od 19. 05. 2017 do 16. 08. 2018. V časti listiny „Aktuálny stav úveru“ označenej ako „zaplatené splátky“ sú zaznamenané dátumy a sumy úhrad (splátok úveru) a spôsob ich započítania. Z časti „plán splátok“ predmetnej listiny vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru (12. 12. 2016) zostali neuhradené splátky úveru splatné od 20. 09. 2015 do 20. 11. 2016, keďže od „upozorňujúcej výzvy“ zo dňa 15. 11. 2016 do zosplatnenia úveru dňa 12. 12. 2016, žalovaní nič neuhradili. Ku dňu zosplatnenia úveru boli žalovaní v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou splatnou dňa 20. 08. 2016, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala.

1.7 Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, mu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018 od postupcu: Poštová banka, a. s..

1.8 Z listiny uznanie nároku zo dňa 10. 12. 2019 predloženej žalovanou 1/ okresný súd zistil, že žalovaná uznala nárok voči žalobcovi uplatnený v konaní sp. zn. čo do právneho dôvodu a výšky a žiadala ho splácať v mesačných splátkach po 100 €, vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca.

1.9 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. s. 2 a 8 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „“), na ust. , veta prvá, Zákona o spotrebiteľských úveroch ďalej na ust. , , na ust. , , a , , (ďalej len „“), na ust. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky a uviedol, že považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ, žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako spoludlžník uzatvorili dňa 07. 02. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemal však preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Konštatoval, že predmetom konania je pohľadávka banky vyplývajúca zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018. Ďalej konštatoval, že v tomto prípade aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok vyplývajúcich z Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s a Zákona o bankách. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v , pričom jednou z podmienok je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa v spojení s . V danom prípade bol termín konečnej splatnosti úveru určený v zmluve na 20.02.2024, preto splatnosť celej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zmluvné strany sa v súlade s dohodli na možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v čl. VI bod 6.9 Obchodných podmienok. Podľa sa pre účinné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi/kom. Hoci žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca po predchádzajúcej výzve adresovanej žalovaným 1/ a 2/ v zmysle listom zo dňa 12. 12. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a takéto „predchádzajúce“ výzvy adresované žalovaným 1/ a 2/ súdu predložil, ich doručenie žalovaným 1/ a 2/ žalobca nepreukázal. Vzhľadom na uvedené, mal okresný súd za to, že nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, ani k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle zákona o bankách. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky (20. 12. 2018) nebol preukázateľne splatný celý úver, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho platné zosplatnenie. V dôsledku uvedeného dospel okresný súd k záveru, že postúpenie pohľadávky z Poštovej banky, a. s. na žalobcu je neplatné v zmysle pre rozpor so zákonom ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018 ).

1.10 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že ak by aj žalobca preukázal účinné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka a platné postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu, tak považuje za potrebné poukázať na to, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je v zmysle v spojení s veta druhá premlčaný.

1.11 V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nebolo sporné, že zmluvné strany sa v súlade s v čl. VI bod 6.9 Obchodných podmienok dohodli na možnosti predčasného zosplatnenia úveru, pričom právny predchodca žalobcu toto právo využil. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že žalovaní od 17. 09. 2016 do zosplatnenia úveru nezaplatili právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu splátku úveru, pričom v omeškaní boli s úhradou splátok splatných od 20. 09. 2015 do 20. 11. 2016. Je teda podľa okresného súdu zrejmé, že „najneskoršou“ neuhradenou splátkou úveru, s ktorou boli žalovaní ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (12.12.2016) viac ako 3 mesiace v omeškaní, bola splátka úveru splatná dňa 20. 08. 2016, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala. Trojročná premlčacia doba začala potom podľa druhej vety plynúť dňa 20. 08. 2016. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená súdu dňa 09. 09. 2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, na čo súd v zmysle prihliada vo všetkých konaniach, ktoré začali po 05. 12. 2018 ex offo. Podľa , ktorým bol doplnený o predmetné ustanovenie, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 18. 01. 2018, na závery zo zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici konaného dňa 20. 03. 2019 ako aj na Čl. 2 ods. 1 Základných princípov , podľa znenia ktorého „ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty s tým, že podľa Čl. 5 Základných princípov zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť alebo sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

1.12 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre naplnenie princípov uvedených v Čl. 2 a 5 Základných princípov je neprípustné, aby súd rozhodol spotrebiteľský spor rozsudkom pre uznanie bez toho, aby skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným právom. V súlade s citovanými ustanoveniami skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn.7Cdo 26/2017), či nie je nárok žalobcu premlčaný (ex offo v konaniach začatých po 05. 12. 2018 podľa ) a pokiaľ by bola uplatňovaná pohľadávka premlčaná a spotrebiteľ by ju v konaní uznal, či spotrebiteľ vzhľadom na znenie pozná inštitút premlčania, vrátane následkov s tým spojených, čo vyplýva z vety druhej, podľa ktorého zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

1.13 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že za situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v spotrebiteľskom spore, je neprípustné, aby tento nedostatok súd zhojil rozsudkom pre uznanie na základe uznania nároku jedným zo žalovaných (žalovanou 1/), ktoré uznanie žalobca vopred pripravil a predložil na podpis žalovanej 1/ v deň konania prvého súdneho pojednávania v spore v záujme zaistenia si úspechu v spore pod záštitou umožnenia splácania dlhu v splátkach (žalovaná 1/ mohla listinu podpísať a doplniť len výšku mesačnej splátky). Takýto procesný úkon žalobcu zjavne slúži na zneužitie práva na úkor nevedomosti žalovaných. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že už v rímskom práve platila zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania - tým sa rozumie také správanie, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené okresný súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle s odôvodnením, že by to bolo v rozpore s hmotným právom a žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa psím. f) , pretože tak ako vyplýva aj z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná 1/ nárok žalobcu v celom rozsahu uznala a žiadala tento nárok splácať v pravidelných mesačných splátkach. Napriek uvedenému súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a z dôvodu, že pohľadávka žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaná, pričom na tieto okolnosti prihliada súd z úradnej moci, preto premlčané právo nie je možné veriteľovi priznať. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade by rozsudok pre uznanie bol v rozpore s hmotným právom, a preto žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania zamietol. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, tento považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalobcu je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozsudok pre uznanie sa opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie nároku žalobcu žalovaným. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie nie sú potrebné ani prednesy strán sporu a ich skutkové tvrdenie, nevykonáva sa dokazovanie. Súd nemá v prípade uznania nároku žalobcu žalovaným právo skúmať skutkový stav, pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného, v tomto prípade žalovanej 1/. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne“, namiesto „môže rozhodnúť“, kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá podľa žalobcu právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá, alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie alebo právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu nie je oprávnený skúmať skutkový stav. Dôsledkom uznania nároku je povinnosť súdu rozhodnúť podľa tohto uznania nároku žalobcu žalovaným, t. j. vydať rozsudok pre uznanie. Základom rozsudku pre uznanie tak nie je ani zistený skutkový stav veci ani skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré by sa pokladali za nesporné ale uznanie nároku žalobcu žalovaným žalovaného ako procesný úkon určený súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v žalobe a v akom rozsahu. Účelom je zhospodárniť konanie v prípade, že žalovaný osobitným úkonom uzná žalobcov nárok. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo. V prípade, že sú splnené predpoklady vyplývajúce z je súd na návrh žalobcu povinný rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nárok (uznesenie NS SR zo dňa 19. 11. 2015 sp. zn. ). V závere odvolania žalobca uviedol, že podľa jeho názoru odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie nezákonné, v rozpore s procesným právom a je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

6. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa veta prvá , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

9. Podľa v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Podľa , ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.

11. Podľa , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalobcom v odvolaní, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Vecná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby, je vždy jednou zo základných otázok, ktorých vyriešenie je podstatné pre ďalší postup súdu vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku, pretože vecnou aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého žalobcovi vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (žiadna zo strán sporu) nenamieta.

20. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď predtým ako sa zaoberal uznaním nároku žalobcu žalovanou 1/ zo dňa 10. 12. 2019 (č. l. 64 spisu) skúmal, či je žalobca vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Neobstojí preto argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je výsledkom jeho svojvôle, pretože uznanie žalobou uplatneného nároku žalovaným (v tomto prípade žalovanou 1/) nemá a nemôže mať právnu relevanciu voči subjektu, ktorý nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie tej - ktorej konkrétnej žaloby.

21. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri závere o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu vychádzal súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia z ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch (v spojení s ust. ), podľa znenia ktorého: „prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

22. Z citovaného ust. § 17 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že predmetom postúpenia z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu mohla byť pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku zosplatnenia úveru - na základe vykonaných dôkazov, t. j. z hľadiska skutkových zistení však musel mať súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k zosplatneniu úveru pred postúpením pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018, skutočne došlo. Súd prvej inštancie vo vzťahu k záveru vyjadrenému v odseku 32 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, pretože žalobca nepreukázal, že výzva adresovaná žalovanej 1/ a žalovanému 2/ v zmysle ust. , predchádzajúca zosplatneniu úveru zo dňa 12. 12. 2016 bola skutočne žalovaným 1/ a 2/ doručená. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, nebola v čase postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere „lepšiasplátka“ č. 6907760085 zo dňa 07. 02. 2014 splnená (pokiaľ ide o charakteristiku postupovanej pohľadávky) podmienka vyžadovaná ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo ďalej znamená, že, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 32 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 6907760085 zo dňa 07. 02. 2014 z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a teda vecná aktívna legitimácia žalobcu, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, nie je daná, čo je dôvod na zamietnutie žaloby. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že na správnosti tohto záveru súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná 1/ pred pojednávaním konaným na okresnom súde dňa 10. 12. 2019 žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ust. uznala, pretože tak ako je už vyššie uvedené, len vo vzťahu k vecne aktívne legitimovanému žalobcovi môže mať procesný úkon žalovaného vykonaný podľa ust. (v tomto prípade žalovanej

1/) právnu relevanciu v tom zmysle, že súd na základe takého právneho úkonu žalovaného subjektu (žalovanej 1/) rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku.

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že už samotný nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu je relevantným dôvodom na zamietnutie žaloby, preto pokiaľ sa súd prvej inštancie okrem aktívnej legitimácie žalobcu aj ex offo v zmysle ust. zaoberal premlčaním žalobou uplatneného nároku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie túto otázku aj keď správne, riešil nadbytočne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).