Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-5-2019.pdf
PDF · 143.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., IČO: 17 318 378, so sídlom Hattalova 4, Bratislava, zast.: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 659 746, so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, proti žalovaným: 1. L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, N., 2. L.. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja žalovaní zast.: JUDr. Milan Marušin, advokát, so sídlom Karloveská 6C, Bratislava, o žalobe proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur zastavuje.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovaný 1. a žalovaný 2. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2019 (v znení zmeny petitu pripustenej uznesením na pojednávaní dňa 28.01.2020) domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu spočívajúcich v šírení nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom vyplývajú priamo alebo nepriamo nasledovné nepravdivé tvrdenia (hodnotiace úsudky): o neplatnosti príručky kvality (integrovanej príručky pre SMK a SEM podľa noriem IATF 16 949 a ISO 9001 a ISO 14 001), smerníc systému manažérstva kvality alebo iných dokumentov tvoriacich dokumentáciu systému manažérstva kvality žalobcu alebo o neplatnosti zmien týchto dokumentov, ku ktorým došlo po 01.01.2014, ako aj tvrdení (hodnotiacich úsudkov) o podvodnom konaní, podvrhoch a falšovaní vyššie uvedených dokumentov žalobcu po 01.01.2014. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní svojimi výrokmi o neplatnosti dokumentácie systému manažérstva kvality žalobcu (systém SMK), ktorý je vybudovaný podľa noriem IATF 16949, ISO 9001 a ISO 14001, neoprávnene zasahujú do dobrej povesti žalobcu. Neoprávnenosť zásahov do dobrej povesti žalobcu spočíva v šírení nepravdivých informácií o neplatnej dokumentácii SMK (osobitne v roku 2018 najmä ohľadom neplatnosti príručky kvality a smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou) medzi zamestnancami žalobcu ako aj voči externej audítorskej firme. Šírenie nepravdivých informácií je spôsobilé ohroziť ďalšie fungovanie žalobcu, keďže žalobcovi v prípade odňatia udelených certifikátov ISO a IATF hrozí jeho likvidácia, keďže najmenej 60 % obratu žalobcu tvorí dodávanie produktov v automobilovom sektore, kde je existencia predmetných certifikátov podmienkou dodávania produktov. Žalovaný 1. má za to, že z dôvodu neobsadenia funkcie riaditeľa je celá dokumentácia SMK neplatná.
Tento názor opakovane (minimálne trikrát) komunikoval externému audítorovi v roku 2016 a v roku 2018 ho opakovane prezentoval (vo vzťahu k príručke kvality a smerniciam s celospoločenskou pôsobnosťou.). Žalovaný 2. sa k tvrdeniam žalovaného 1. pridal, pričom zdôraznil, že v tejto súvislosti dochádza k falšovaniu, podvrhom a podvodnému konaniu. Podľa názoru žalovaných je dokumentácia SMK neplatná, lebo nebola odsúhlasená obchodným vedením žalobcu. Žalobca má za to, že systém SMK je u žalobcu riadne zavedený, a udržiavaný, a to aj napriek tomu, že žalobca nemá od 01.01.2014 obsadenú pozíciu riaditeľa. Podľa žalobcu sú výroky žalovaných o neplatnosti SMK nepravdivé, alebo minimálne pravdu skresľujúce, a to z dôvodov, že oblasť dokumentácie SMK je predmetom mimoprávnej úpravy noriem vydávaných medzinárodnými organizáciami (ISO a IATF), ktoré autonómne upravujú otázky schvaľovania, ako aj pozmeňovania dokumentácie SMK. Otázka platnosti alebo neplatnosti dokumentácie SMK a jej zmien sa preto odvíja od príslušných pravidiel týchto organizácií a podlieha audítorskému dohľadu príslušných certifikačných autorít. Podľa renomovanej certifikovanej spoločnosti TUV SUD, ktorá vykonáva audit SMK dokumentácie žalobcu, je dokumentácia SMK platná, čo potvrdzuje aj opakované udelenie 55 certifikátov podľa noriem ISO a IATF (v rokoch 2000 - 2020), z toho 25 certifikátov bolo udelených v čase od 01.01.2014 (teda od absencie pozície výkonného riaditeľa spoločnosti). Žalovaní sa v minulosti až po súčasnosť pravidelne zúčastňovali auditov certifikačnej spoločnosti TUV SUD, pričom boli oboznamovaní s výsledkami auditov, ktoré nikdy z dôvodu neplatnosti dokumentácie nespochybňovali. Obchodné vedenie neschvaľuje zmeny dokumentácie SMK, pretože tento pojem nie je presne zákonom definovaný, na rozdiel od úpravy iných orgánov spoločnosti. Ide o elastický pojem, ktorý je potrebné interpretovať v závislosti od veľkosti podniku, čo znamená, že čím je spoločnosť väčšia, tým sa okruh rozhodovania vo forme obchodného vedenia zužuje. Rozhodovanie o dokumentácii SMK nemôže byť predmetom rozhodovania o obchodnom vedení, keďže žalobca v rozhodnom období zamestnával 75 zamestnancov v troch rôznych prevádzkach a pri ročnom obrate takmer 16 mil. eur. Dokumentácia SMK pritom obsahuje 1.659 dokumentov, teda nielen Príručku kvality a smernice, ale aj pracovné postupy a celý rad ďalších dokumentov a podporných procesov (napr. reklamačné listy, karty dodávateľov, nástroje kvality), ktoré sa netýkajú obchodného vedenia spoločnosti. Z dôvodu interných nezhôd medzi konateľmi a spoločníkmi žalobcu je rozhodovanie formou obchodného vedenia nemožné, a nikdy sa reálne neuskutočnilo. Žalovaní opakovane prejavili nezáujem na riadení žalobcu vo forme obchodného vedenia a dokumentácia SMK nebola nikdy predmetom rozhodovania konateľov formou obchodného vedenia. Otázku schvaľovania a zmien Príručky kvality, smerníc SMK a ostatnej dokumentácie SMK na strane druhej upravujú interné dokumenty, a to tak, že Príručku kvality schvaľuje riaditeľ; žalobcu, zmeny Príručky kvality je oprávnený vykonávať zmocnenec pre kvalitu (Kapitola 1 Príručky kvality - Zmenovanie PQ vykonáva zmocnenec pre kvalitu v DIALOGU vydaním ďalšej platnej zmeny príslušnej kapitoly PQ), zmeny smerníc vykonáva poverený zamestnanec, ktorý vypracúva návrh smernice po konzultácii s manažérom kvality, riaditeľom pre kvalitu, resp. manažérom kvality pre životné prostredie, nové smernice s celospoločenskou pôsobnosťou vydáva zmocnenec pre kvalitu aj v prípade neobsadenia funkcie riaditeľa - podľa kapitoly 5 Príručky kvality je zmocnenec pre kvalitu oprávnený na vytvorenie, zavedenie a udržiavanie systému kvality v zmysle normy ISO 9001:2015 doplnený o požiadavky IATF 16949: 2016 a vypracúvať, zavádzať udržiavať procesy potrebné pre systém manažérstva kvality. Zodpovednosť za dokumentáciu SMK je zverená zmocnencovi pre kvalitu, ktorý zodpovedá za udržiavanie SMK systému a má oprávnenie vydávať príkazy všetkým zamestnancom žalobcu, a to v súvislosti s budovaním, riadením a zlepšovaním SMK. Zmocnenec pre kvalitu má oprávnenie na aktualizovanie a vykonávanie zmien riadiacej dokumentácie SMK na základe novelizácie zákonov, vyhlášok, noriem, záverov z certifikačných auditov, zákazníckych a interných auditov, zmien v organizačnej štruktúre a pod. Obchodné vedenie nikdy o dokumentácii SMK nerozhodovalo, keďže táto oblasť spadá do pracovnej náplne konkrétnych zamestnancov, nielen riaditeľa. Na zmenu vyššie uvedeného spôsobu prijímania zmien dokumentácie SMK sa vyžaduje nové rozhodnutie obchodného vedenia o zmene procesu prijímania dokumentácie SMK (väčšina konateľov musí prijať rozhodnutie o zmene prijímania Príručky kvality a smerníc SMK v súlade s § 66 ods. 8 ObZ, v ktorom by bolo jednoznačne uvedené, že to spadá pod rozhodovanie obchodným vedením). Pravidlá ISO a IATF nepoznajú členenie smerníc na celospoločenské a ostatné, pričom nesprávne používanie terminológie žalobcom neznamená, že takéto členenie je možné. Nepravdivé výroky žalovaných o neplatnosti dokumentácie SMK predstavujú neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu. Nepravdivé výroky sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi (ohrozujú jeho dobré meno), keďže môžu negatívne ovplyvniť výkonnosť a fluktuáciu zamestnancov a v prípade úniku informácie môžu viesť k likvidácii žalobcu.
3. Žalovaní považujú celú žalobu za absolútne nedôvodnú a šikanóznu a za zjavné zneužitie práva, pričom podaná žaloba mala žalovaných zastrašiť požadovanou výškou náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur. Žalovaní uviedli, že u žalobcu existuje interný riadiaci dokument (Príručka kvality) a smernice systému manažérstva kvality s platnosťou a záväznosťou pre celú spoločnosť žalobcu, pričom do 01.01.2014 bola právomoc schvaľovať Príručku kvality a smernice systému manažérstva kvality s platnosťou a záväznosťou pre celú spoločnosť žalobcu delegovaná valným zhromaždením žalobcu na riaditeľa spoločnosti. Žalobca od 01.01.2014 nemá riaditeľa spoločnosti. Po dátume 01.01.2014 Príručku kvality a smernice systému manažérstva kvality s platnosťou pre celú spoločnosť a ani ich zmeny neschvaľovali konatelia žalobcu formou obchodného vedenia v zmysle § 134 Obchodného zákonníka. Na L.. Z. ako Riaditeľa pre kvalitu a Zmocnenca pre kvalitu nikdy nebola nijakým orgánom žalobcu delegovaná právomoc na schvaľovanie Príručky kvality a smerníc záväzných pre celú spoločnosť a ani ich zmien. Obaja žalovaní, ako konatelia žalobcu, v internej komunikácii u žalobcu poukazovali na tento podľa ich právneho názoru protiprávny stav a žiadali od L.. Z. - Riaditeľa pre kvalitu a Zmocnenca pre kvalitu nápravu tohto stavu tak, aby predkladala príslušné interné smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť žalobcu na schválenie štatutárnemu orgánu formou obchodného vedenia, pričom L.. Z. túto úlohu ani po opätovnom vyzvaní žalovanými nesplnila. Žalovaní poukazovali na tento stav pri schvaľovaní interných smerníc žalobcu výlučne v internej komunikácií u žalobcu a pri komunikácii s audítormi žalobcu, keďže riadne neschválenými zmenami interných smerníc boli obmedzené právomoci štatutárneho orgánu žalobcu v prospech L.. Z. s cieľom svojvoľne meniť smernice a v nich uvedené zodpovednosti, napr.: Smernicou SM-10-01 Riadenie dokumentov a údajov boli žalovanému 1. bez jeho vedomia pridávané povinnosti, pričom za spracovateľa tejto smernice bol označený priamo žalovaný 1., napr.: Smernica SM-21-01 Servis I. Pri zmenách interných smerníc prichádzalo k podvodnému konaniu, falšovaniu a podvrhom a to tak, že prichádzalo k označovaniu osôb ako spracovateľov niektorých dokumentov tvoriacich SMK bez toho, aby tieto osoby o tom vedeli a následne boli pod ich menami, opäť bez ich vedomia, robené zmeny dokumentov tvoriacich SMK (napr. Smernica SM-15-01 Kontroly, skúšanie výrobkov - viackrát menená bez vedomia žalovaného 2., ktorý bol označený za jej spracovateľa o čom tiež nemal vedomosť). Taktiež na niektorých interných smerniciach bolo uvedené, že ich schválil riaditeľ spoločnosti, hoci jeho funkcia od roku 2014 nebola obsadená, alebo v kolónke „schválil" nebolo vôbec uvedené kto ich schválil. Žalovaní tiež uviedli, že všetky vyjadrenia žalovaných ako konateľov boli uskutočňované výlučne v internej komunikácii žalobcu (audítorov nemožno považovať za tretie osoby, keďže sú viazaní mlčanlivosťou) a je právom a povinnosťou žalovaných ako konateľov vyjadrovať sa v rámci takejto internej komunikácie k akýmkoľvek skutočnostiam týkajúcim sa vedenia či riadenia spoločnosti alebo platnosti či neplatnosti internej dokumentácie. V rámci internej komunikácie nemôže dôjsť k poškodeniu dobrého mena obchodnej spoločnosti, pretože interná komunikácia vo svojej podstate znamená vyjadrovanie sa spoločnosti samej o sebe, keďže obchodnú spoločnosť vždy tvoria nielen spoločníci, konatelia či vedúci zamestnanci, ale úplne všetci jej zamestnanci. Žalovaní tým, že poukazovali na podľa ich právneho názoru protiprávny stav, postupovali výlučne v rámci svojich povinností konateľa konať s odbornou starostlivosťou, ktorá im priamo vyplýva z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a nemohli tým zasahovať do dobrej povesti žalobcu. ale sa snažili predchádzať škodám, ktoré žalobcovi mohli hroziť. Zo znenia § 134 Obchodného zákonníka a žalovanými uvedenej ustálenej judikatúry, týkajúcej sa interných smerníc priamo vyplýva, že akékoľvek schválenia a zmeny Príručky kvality a smerníc záväzných pre celú spoločnosť žalobcu spadajú pod rozhodovanie formou obchodného vedenia a vyžadujú na ich prijatie súhlas väčšiny konateľov žalobcu, čo u žalobcu dodržované nebolo. Predmetná interná dokumentácia žalobcu a jej zmeny tak nemohli byť platne schválené. Uvádzanie zavádzajúcich informácií na niektorých interných smerniciach, že ich schválil riaditeľ spoločnosti, hoci spoločnosť žiadneho riaditeľa od 01.01.2014 nemá, prípadne ponechanie kolónky „schválil" nevyplnenej, považujú žalovaní iba za ďalšie potvrdenie toho, že táto dokumentácia nebola platne schválená. Žalovaní v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že v prípade Príručky kvality a smerníc záväzných pre celú spoločnosť žalobcu ide o mimoriadne dôležité interné smernice upravujúce dôležité procesy v spoločnosti žalobcu. Čo sa týka tvrdení o podvodnom konaní, žalovaní nikdy neuvádzali, že by sa malo jednať o podvod v zmysle Trestného zákona. Podvod je podľa Elektronického lexikónu Slovenského jazyka úmyselné oklamanie s cieľom vlastného prospechu alebo poškodenia iného a v hovorovej reči sa slovo podvod takto bežne používa bez toho, že by malo znamenať označenie trestného činu. L.. Z. robila niektoré účelové zmeny dokumentov s cieľom vlastného prospechu (zbavenie sa niektorých zodpovedností) resp. s cieľom poškodenia iného (napr. prenos zodpovednosti za výkon náročného procesu hodnotenia spokojnosti zákazníkov z neobsadenej pozície marketingového manažéra na žalovaného 1.). Žalovaní zdôrazňujú, že vo svojej mailovej komunikácii vždy uvádzali, že sa jedná o podvodné konanie L.. Z., prípadne L..
C. a nikdy neuvádzali, že sa jedná o podvodné konanie žalobcu, čo preukazuje, že žaloba je aj v tejto veci absolútne nedôvodná, keďže takýmto konaním, t.j. kritikou práce zamestnanca a konateľa nemohlo vôbec dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Šikanóznosť žaloby potvrdzuje i účelové čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, tykajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur, ku ktorému žalobca pristúpil výlučne z dôvodov, že by mu hrozil neúspech vo veci. Žalovaní by chceli upriamiť pozornosť súdu aj na celkové šikanózne správanie sa žalobcu, v mene ktorého konajú L.. C. a L.. Z., prejavujúce sa podávaním žalôb na žalovaných ..za každú cenu". Žalovaní majú za to, že prezentované tvrdenia žalovaných sú pravdivé, že ich kritika smerovala výlučne voči konkrétnym zamestnancom, resp. konateľom žalobcu a bola uskutočňovaná výlučne v internej mailovej komunikácii žalobcu. Nie je preto možné žalobe proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby vyhovieť, keďže k žiadnemu neoprávnenému zásahu nedošlo.
4. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca v priebehu súdneho konania účelovo zmenil ním tvrdené právne skutočnosti, keď po vyše polroku od začatia konania začal tvrdiť, že dokumentáciu SMK schválili dvaja konatelia žalobcu L.. C. a L.. Z., čo je v priamom rozpore s pôvodnými tvrdeniami žalobcu a vykonaným dokazovaním, ako i samotnou dokumentáciou SMK, v ktorej žiadne schvaľovanie dvomi konateľmi nie je uvedené. Zo žalovanými predložených dôkazov je taktiež preukázané, že žalobca resp. jeho konatelia L.. C. a L.. Z. podali na žalovaných i ďalšie účelové a šikanózne žaloby s úmyslom vytvoriť psychický a aj finančný tlak na žalovaných, pričom náklady na tieto žaloby sú uhrádzané z úverových prostriedkov žalobcu, ktorého spoločníkmi, teda aj spoluvlastníkmi, sú aj obaja žalovaní.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.03.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur bez uvedenia dôvodu. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasili, čo odôvodnili tým, že ide o šikanóznu žalobu a rozhodnutie súdu o tejto časti žaloby by predstavovalo pre žalovaných formu zadosťučinenia. Navyše podľa žalovaných by žalobca mohol prezentovať, že v tejto časti žaloby nebol neúspešný, keďže súd o tomto nároku nerozhodoval. Potrebu meritórneho rozhodnutia v späťvzatej časti žaloby podľa žalovaných zvýrazňuje aj podanie inej žaloby žalobcom, ktorou sa voči žalovaným domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur, pričom žalobu v tejto časti zobral späť tiež bez uvedenia dôvodu.
6. Po preskúmaní dôvodov uvádzaných žalovanými súd dospel k záveru, že nejde o vážny dôvod predpokladaný v ustanovení § 146 ods. 1 CSP, pre ktorý by mal súd žalobu v späťvzatej časti prejednať. Vážnym dôvodom na pokračovanie v konaní a meritórne rozhodnutie veci nie je pocit zadosťučinenia žalovaných po meritórnom rozhodnutí, ani prípadné prezentovanie žalobcu sa ako úspešného v konaní v späťvzatej časti. Ani prípadná šikanóznosť žaloby neodôvodňuje súdu napriek späťvzatiu tento nárok prejednať, keďže o základe, o zásahu do dobrej povesti žalobcu, z ktorého vychádzal uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd meritórne rozhodoval. V súlade s vyššie uvedeným súd konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7.1. V e-maili zo dňa 25.06.2018 adresovanom konateľom a zamestnancom žalobcu (č.l. 142 spisu) žalovaný 1. uviedol, že na schválenie interných smerníc je potrebné schválenie formou obchodného vedenia, t.j. väčšinou konateľov. Zmeny v smernici - napr. týkajúce sa hodnotenia spokojnosti zákazníkov boli uskutočnené podvodným konaním, bez jeho vedomia ako zodpovedného za spracovanie smernice ako konateľa. Smernicu žalovaný 1. nespracoval ako OER (obchodno-ekonomický riaditeľ) a neschválil ako konateľ. Keďže ju neschválil ani žalovaný 2. ako druhý konateľ, tak smernica je štatutárnym orgánom v predloženom znení neschválená, čiže neplatná.
7.2. V e-maili zo dňa 15.08.2018 adresovanom konateľom a zamestnancom žalobcu (č.l. 141 spisu) žalovaný 2. uviedol, že súhlasí so stanoviskom žalovaného 1., že zmocnenec pre kvalitu nemá právomoc vydávať a schvaľovať Príručku kvality, Smernice a iné dokumenty, ktoré sa týkajú riadenia spoločnosti. Túto právomoc má len štatutárny orgán formou obchodného vedenia, t.j. súhlasom väčšiny spoločníkov. Z toho vyplýva, že ani Príručka kvality ani Smernice v aktuálnom znení neboli schválené a nie sú platné. A to dokonca dochádza k podvrhom a k falšovaniu dokumentácie. A to tvrdím ja a je to pravda.
7.3. Podľa smernice IMS č. SM - 10 - 01 Riadenie dokumentov a údajov zo dňa 12.12.2018 (č.l. 145 a nasl. spisu), smernica platná pre celú spoločnosť žalobcu, riadiacu dokumentáciu tvorí
na I. úrovni: Politika kvality SMK, Ciele kvality SMK, Príručka kvality IMS, Enviromentálny politika, Enviromentálne ciele a programy, na II. úrovni: Smernice IMS, Príkazy riaditeľa, a na III. úrovni: Pracovné postupy, Skúšobné postupy a Nástroje kvality. Podľa bodu 4.1. smernice, za jej schválenie zodpovedá RS (riaditeľ spoločnosti). Smernicu spracoval M. G., overila L.. F. Z. a v kolonke schválil nie je uvedený nikto. Podľa bodu 5.1.1. smernice, Príručka kvality IMS (integrovaného manažérskeho systému) popisuje IMS v PLASTCOM, spol. s r.o. v súlade s EN ISO 9001:2016, ISO TS 16949:2016. Pokrýva všetky požiadavky normy STN EN ISO 14001, právne a iné požiadavky ako i požiadavky zákazníkov na SEM v súlade s vyhlásenou enviromentálnou politikou a enviromentálnymi cieľmi a programami, ktoré sú spracované v Programe enviromentálneho manažérstva. Podľa bodu 5.1.4. písm. a) Organizačná štruktúra, je usporiadanie zodpovednosti, právomoci a vzťahov medzi pracovníkmi. Obsahuje organizačnú schému, ktorá je spracovaná podľa jednotlivých funkčných miest. Organizačná schéma slúži aj na evidenciu zabezpečenia ľudských zdrojov. PM (personálny manažér) vypracováva OŠ (organizačnú štruktúru), RS (riaditeľ spoločnosti) schvaľuje OŠ (organizačnú štruktúru) podľa funkcií, PM (personálny manažér) ju vydáva formou príkazu riaditeľa. Zmenuje ju RS (riaditeľ spoločnosti) vydaním nového PR (príkazu riaditeľa). Aktuálnu OŠ (organizačnú štruktúru) nahráva PM (personálny manažér) do DIALOGU 3000S- Typ 21. Aktualizovaná OŠ (organizačná štruktúra) je uložená u PM (personálneho manažéra) v šanóne „Pracovníci“. Formálna úprava OŠ (organizačnej štruktúry) nie je predpísaná žiadnym formulárom ani iným dokumentom. Podľa bodu 5.1.4. písm. c) smernice, pracovnú náplň na funkciu vypracováva nadriadený pracovník v zmysle organizačnej štruktúry, schvaľuje je RS (riaditeľ spoločnosti). Zmenovanie pracovnej náplne je v kompetencii nadriadeného pracovníka, zmenu schváli RS (riaditeľ spoločnosti). Pracovná náplň sa stáva platná dňom podpisu pracovníka a tvorí dodatok k pracovnej zmluve. Podľa bodu 5.4.1.písm. d) smernice, Podpisové práva je dokument kompetencie pri podpisovaní a schvaľovaní ekonomickej dokumentácie a obecne dokumentácie reprezentujúcej spoločnosť PLASTCOM spol. s r.o. voči externým subjektom, ale aj v rámci vlastnej spoločnosti. Podpisové práva vypracováva OER (obchodno-ekonomický riaditeľ) a schvaľuje RS (riaditeľ spoločnosti), ktorý ich vydáva formou príkazu riaditeľa. Podľa bodu 5.2.1.2. Smernice - Komentár k vývojovému diagramu tvorby smerníc IMS, k bloku č. 3. Pripomienkové konanie k SM (smernica), každú smernicu s platnosťou v celej spoločnosti overuje po formálnej stránke ZPQ (zmocnenec pre kvalitu), schvaľuje RS (riaditeľ spoločnosti). SM (smernice) s platnosťou v jednotlivých strediskách overuje po formálnej stránke MK (manažér kvality), schvaľuje RZ (riaditeľ závodu), ktorý zodpovedá aj za obsahovú náplň dokumentu. SM (smernice), týkajúce sa technickej kontroly overuje MK (manažér kvality) a pre výrobné stredisko Nitra schvaľuje RPQ. Podľa bodu 5.3. Dokumentácia III. úrovne (5.3.1.1. Pracovné postupy, Skúšobné postupy, Nástroje kvality, technologické karty, 5.3.1.2. písm. A) schvaľovateľom môžu byť len pracovníci kompetentní zadať vypracovanie príslušného dokumentu. Ak sú sami súčasne tvorcovia dokumentu, potom schvaľovateľom môže byť RS (riaditeľ spoločnosti), alebo ZPQ (zmocnenec pre kvalitu), ale vydavateľom dokumentu zostáva v týchto prípadoch spracovateľ dokumentu.
7.4. Podľa dodatku k pracovnej zmluve zamestnávateľa PLASTCOM spol. s r.o. a zamestnanca L.. M. C., vo funkcii riaditeľa spoločnosti, zo dňa 15.06.2010 (č.l. 185 -186 spisu), riaditeľ spoločnosti zodpovedá voči valnému zhromaždeniu v oblasti Systému manažérstva kvality za funkčný systém manažérstva kvality spoločnosti a jeho zlepšovanie.
7.5. Podľa Dodatku č. 3 k Pracovnej zmluve zamestnávateľa PLASTCOM spol. s r.o. a L.. F. Z. vo funkcii zmocnenca pre kvalitu, podriadeného riaditeľovi spoločnosti, zo dňa 13.08.2003 (č.l. 195 spisu), pracovník zodpovedá za zavedenie a udržiavanie SMK podľa požiadaviek normy ISO 9001:2000 (1), doplnený o požiadavky ISO/TS 16949:2002(2) a má právomoc na vytvorenie, zavedenie a udržiavanie systému kvality v zmysle normy ISO 9001:2000(1) doplnený o požiadavky ISO/TS 16949:2002(2).
7.6. V e-maili A. Y. (audítor) žalovanému 2. zo dňa 24.01.2019, s názvom Neplatná dokumentácia SMK
- časť 1. (č.l. 206 spisu) A. Y. uviedol, že pokiaľ ide o platnosť dokumentácie, ako bude schvaľovaná stanovuje vedenie spoločnosti. V interných postupoch máte uvedené, že dokumenty s celofiremnou pôsobnosťou schvaľuje vedenie (za systém zmocnenec pre kvalitu a za vedenie riaditeľ spoločnosti (RS). Keďže riaditeľa nemáte, už min. rok sme na to upozornili, a keďže sa u Vás nič nezmenilo, tento rok sme na to upozornili aj prostredníctvom odchýlky na podnikovú stratégiu/podnikateľský plán, ktorý je jeden zo základných dokumentov pre vytýčenie cieľov a tým aj určujúci dokument pre správanie sa všetkých v spoločnosti. Pokiaľ nemáte menovaného RS, a rozhodnete sa pre iný model riadenia spoločnosti, potom je zrejmé, že by ste sa mali dohodnúť na zmene kompetencií, vrátane schvaľovania
dokumentácie SMK. Prosím, zoberte do úvahy, že nie je našou povinnosťou riešiť, koho je to povinnosť v rámci firmy, my sme len konštatovali stav.
7.7. V e-maili žalovaného 1. zo dňa 15.08.2018, adresovanom konateľom a zamestnancom žalobcu, žalovaný 1. uviedol, že tvrdenia Juraja Horňáka (konateľ spoločnosti žalobcu) sú účelové klamstvá. P. C. poškodzuje dobré meno žalobcu a koná proti jeho záujmom, ak obhajuje protiprávne konanie L.. F. Z. (konateľ žalobcu). Ak žalovaný 1. ako konateľ napíše zamestnancovi spoločnosti, v tomto prípade ZPQ a RPQ, že koná v rozpore so zákonom a ISO normami, a žiada pracovníka o nápravu, tak to je podľa žalovaného 1. oprávnené konanie konateľa v záujme spoločnosti a nie poškodzovanie dobrého mena Plastcomu.
7.8. V e-maili žalovaného 1. zo dňa 17.08.2018, adresovanom konateľom a zamestnancom žalobcu, žalovaný 1. uviedol, že preukáže zásahy do smernice SM 21-01 - dopisovanie textu - bez vedomia žalovaného 1. ako spracovateľa smernice. Táto zmena taktiež nikdy nebola predložená štatutárnemu orgánu na pripomienkovanie a schválenie - boli poškodené práva žalovaného 1. ako konateľa spoločnosti. Toto konanie nesie znaky podvodného konania.
7.9. V e-maili žalovaného 1. zo dňa 01.06.2018 adresovanom M. G., žalovanému 2., M. C. a F. Z.G. - všetci zamestnanci žalobcu (č.l. 310 spisu), je uvedené, že žalovaný 1. neschvaľuje príručku kvality predloženú p. G. z dôvodov: 1. v príručke kvality sú uvedené smernice, ktoré neboli schválené štatutárnym orgánom väčšinou konateľov, ale boli vytvorené alebo zmenované po 01.01.2014 a neboli schválené štatutárnym orgánom, tak sú všetky tieto smernice neplatné; 2. je tam uvedený PP 04-02 - nebol schválený štatutárnym orgánom väčšinou konateľov, uvedený pracovný postup bol ako protiprávny zrušený dvomi konateľmi. Je neplatný.
7.10. V smernici IMS, platnej pre celú spoločnosť PLASTCOM, č. SM - 10 - 01, číslo zmeny: 9, zo dňa 27.01.2017 (č.l. 319 - 320 spisu), je uvedené, že ju spracovala a overila L.. F. Z. a schválil RS (riaditeľ spoločnosti).
7.11. V smernici SMK, platnej pre celú spoločnosť PLASTCOM, č. SM - 21 - 01, číslo zmeny: 13, zo dňa 07.11.2013, je uvedené, že ju spracoval žalovaný 2. (OR - obchodný riaditeľ), overila L.. F. Z. ZPQ (zmocnenec pre kvalitu) a schválil L.. M. C., RS (riaditeľ spoločnosti). V rovnakej smernici, pri zmene č. 14, zo dňa 21.03.2017, je uvedené, že ju spracoval Ing. Ján Kabát, OR (obchodný riaditeľ), overila L.. F. Z. ZPQ (zmocnenec pre kvalitu) a v kolonke schválil nie je uvedené nič (č.l. 322 -325 spisu).
7.12. V liste zo dňa 20.01.2017 adresovanom L.. F. Z. (č.l. 327 spisu) žalovaní uviedli, že pri kontrole dokumentácie SMK v DIALOGU zistili, že v mnohých prípadoch je dokumentácia neplatná. Uviedli aj príklady neplatnej dokumentácie - dokumenty s celofiremnou pôsobnosťou, schvaľované po 01.01.2014. Rovnaké skutočnosti uviedli žalovaní v liste zo dňa 0.02.2017 adresovanom L.. F. Z. (č.l. 329 spisu).
7.13. V liste zo dňa 15.08.2018, adresovanom L.. F. Z. (č.l. 332 spisu), žalovaní okrem iného uviedli, že zistili, že boli uskutočnené zmeny niektorých smerníc bez vedomia spracovateľov jednotlivých smerníc, čo vyvoláva podozrenie na podvodné konanie.
7.14. V e-maili žalovaného 2. zo dňa 15.08.2018, adresovanom zamestnancom a konateľom žalobcu, žalovaný 2. uviedol, že súhlasí so stanoviskom žalovaného 1., že zmocnenec pre kvalitu nemá právomoc vydávať a schvaľovať Príručku kvality, Smernice a iné dokumenty, ktoré sa týkajú riadenia spoločnosti. Túto právomoc má len štatutárny orgán formou obchodného vedenia, t.j. súhlasom väčšiny konateľov
7.15. V e-maili žalovaného 2. zo dňa 10.08.2018, adresovanom F. Z., U. W. a D. D. - všetci zamestnanci žalobcu (č.l. 431 spisu), žalovaný 2. uviedol, že mu prišla výzva na čítanie SM 15. Túto smernicu nikdy nevypracoval, je to podvod. Za túto smernicu žalovaný 2. nenesie žiadnu zodpovednosť. Rovnako sa žalovaný 2. vyjadril v e-maili zo dňa 01.10.2018 (č.l. 434 spisu). V ďalšom e-maili zo dňa 05.10.2018, adresovanom zamestnancom žalobcu, žalovaný 2. uviedol, že ani ako zamestnanec nemusí súhlasiť s tým, že je podvodne uvedený na vypracovaní smernice a tobôž, že robil jej viacnásobné zmeny (č.l. 432 spisu).
7.16. V e-maili zo dňa 13.06.2018 adresovanom niektorým zamestnancom žalobcu, s predmetom zmenovanie PP 15-05, U. Ď. (zamestnanec žalobcu) uviedol, že nevie prečo je uvedený ako spracovateľ dokumentu. Nevie prečo je žalovaný 2. uvedený ako schvaľovateľ tejto dokumentácie. Možno z titulu funkcie RZ (riaditeľ závodu) v minulosti takúto zodpovednosť prevzal.
7.17. Svedok F.. U. Ď. uviedol, že v roku 2006 nastúpil do spoločnosti Plastcom na pozíciu riaditeľa závodu a v roku 2012 prešiel na pozíciu pod žalovaného 2. - senior manažér technického servisu. Čo sa týka dokumentov s celofiremnou pôsobnosťou, teda smerníc, tam bol ako schvaľovateľ uvedený riaditeľ spoločnosti, momentálne sú kolónky o schvaľovateľovi prázdne, keďže pozícia riaditeľa nie je v spoločnosti obsadená. Svedok bol riaditeľom závodu v Nitre a bol schvaľovateľom predpisov, ktoré sa týkali tohto závodu. V roku 2018 sa dozvedel, že od roku 2014 bol uvedený ako spracovateľ na dokumente „vzorkovanie hotových výrobkov,“ načo nebol ani upozornený, že je spracovateľom, rovnako ani ako žalovaný 2. ako jeho nadriadený, pričom žalovaný 2. bol na rovnakom dokumente uvedený ako schvaľovateľ, o čom nemal tiež vedomosť. Svedok ďalej uviedol, že bežne by bol spracovateľom vedúci technickej kontroly, naposledy to bola vedúca skúšobného laboratória. Nadriadeným tomuto dokumentu bola smernica, ktorej mal byť spracovateľom a schvaľovateľom žalovaný 2. Svedok poukázal na to, že kroky týkajúce sa schvaľovania a spracovania jednotlivých dokumentov nie sú systémové. Podľa dokumentu „vzorkovanie hotových výrobkov,“ svedok pracoval, tento dokument rieši vzťahy medzi technickými pracovníkmi a pracovníkmi technickej kontroly. O obsahu toho dokumentu vedel aj podľa neho pracoval, nevedel však, že je spracovateľ, a že je spracovateľom sa dozvedel až keď p. Z. poslala mail ohľadom pripomienkovania návrhu na zmenu pracovného postupu uvedeného v dokumente. Uviedol, že zamestnanci, ktorých sa dokument týka, sú informovaní o jeho zmenách mailom a neskôr, keď už sú pripomienky zapracované do dokumentu, ten sa posiela prostredníctvom informačného systému Dialog. Uviedol tiež, že smernica je dokument v ktorom sú popísané všeobecné postupy, všeobecný náhľad na danú problematiku s tým, že zahŕňa všetky odkazy na pracovné postupy, kontrolné postupy a rôzne ďalšie dokumenty, ktoré bližšie popisujú danú činnosť, ktorá je v smernici popísaná. Pracovný postup je dokument, ktorý presnejšie popisuje ako sa má daná činnosť vykonávať. Jedna smernica je smerodajná pre viacero pracovných postupov. Svedok uviedol, že smernice ktoré sú pre celú spoločnosť záväzné schvaľuje riaditeľ spoločnosti, resp. sú tam uvedené prázdne okienka, keďže teraz pozícia riaditeľa spoločnosti nie je obsadená a ostatné smernice, ktoré nie sú s spôsobnosťou pre celú spoločnosť, schvaľuje buď riaditeľ závodu, alebo príslušný vedúci daného úseku. Pracovný postup schvaľuje najmä riaditeľ závodu, resp. človek, ktorý je zodpovedný za tú danú oblasť. Toto nemusí korešpondovať so súčasnou situáciou. Na otázku PZ žalobcu, či je potrebný súhlas zamestnanca, aby sa stal spracovateľom smernice, svedok uviedol, že áno, minimálne by mal o tom vedieť, keďže za to zodpovedá, rovnako tak aj jeho nariadený. Na otázku PZ žalobcu, či je jeho pracovnou povinnosťou dodržiavať systém SMK, svedok uviedol, že áno, je to jeho pracovnou náplňou, rovnako ako každého iného zamestnanca. Uviedol, že v Dialógu sú rozdelené smernice podľa príslušnosti na závod alebo s celofiremnou pôsobnosťou, prípadne iné, je ich asi 4-5 typov. Na otázku PZ žalobcu, či sa vedie spor medzi spoločnosťou Plastcom zastúpenou p. Z. a p. C. ako žalobcom voči svedkovi, ktorý je priamo podriadený žalovanému 2., svedok uviedol, že áno. V prípade, že by neboli robené zmeny v smerniciach a dokumentoch SMK spôsobom, ktorý dvaja z konateľov a spoločníkov považujú za neplatný, čo by to spôsobilo spoločnosti, svedok uviedol, že by skončili, pretože by nemali platný certifikát a nemohli by ďalej pracovať pre automobilový priemysel, ktorý je pre nich najväčší odberateľ, čo je cca 70%.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
8.1. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
8.2. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
9. Podľa doktrinálne a judikatúrne ustálených a dlhodobo akceptovaných názorov, je každé nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby, t.j. postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby (tzv. znevažujúci dojem). Táto právna
konštrukcia tzv. objektívnej spôsobilosti privodiť ujmu na dobrej povesti (tzv. potencialita ujmy) je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy by bolo v drvivej väčšine prípadov objektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť; nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie - občianskoprávna ochrana dobrej povesti je totiž založená na objektívnom princípe. V zásade je nepochybné, že k neoprávneným zásahom dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotenia prednesené verejne. Ak sa prednesené výroky dostanú na verejnosť, je tu daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby. Je pritom bezvýznamné, že k neoprávnenému zásahu došlo nedbalým prevzatím informácií a k ich následnému rozširovaniu.
10. Jedným z predpokladov úspešného priznania nároku uplatneného žalobou z dôvodu neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je, že nepravdivé skutkové tvrdenia, alebo neprimerané hodnotiace úsudky o právnickej osobe boli prezentované verejne, voči tretím osobám. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že skutkové tvrdenia žalovaných boli prezentované v elektronickej komunikácii so zamestnancami žalobcu, a tiež nebolo sporné, že ich žalovaní, resp. žalovaný 1. prezentoval audítorskej spoločnosti (audítorovi) vykonávajúcej pravidelný audit spoločnosti žalobcu. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že by tieto skutkové tvrdenia prezentovali žalovaní aj voči iným osobám.
11. Skutkové tvrdenia žalovaných týkajúce sa spoločnosti žalobcu, prednesené voči zamestnancom žalobcu, a teda v rámci spoločnosti žalobcu, nie je možné vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti žalobcu, a to ani v prípade preukázania nepravdivosti týchto skutkových tvrdení, keďže boli sprostredkované len v rámci spoločnosti, smerom dovnútra, a nie verejne. V prípade prevzatia týchto tvrdení niektorým zo zamestnancov žalobcu, a splnení predpokladov na uplatnenie si nároku z dôvodu neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu, by bol zodpovedný tento zamestnanec, a nie autor tvrdenia, ktorý ho neprezentoval verejne. Žalovaní však nesporne svoje tvrdenia prezentovali len v rámci spoločnosti žalobcu, kde ich sprostredkovali jednotlivým zamestnancom prostredníctvom emailových správ.
12. Ako neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby nemožno posúdiť ani skutkové tvrdenia týkajúce sa spoločnosti žalobcu sprostredkované audítorskej spoločnosti vykonávajúcej audit spoločnosti žalobcu, a ich sprostredkovanie jej jednotlivým zamestnancom. Skutkové tvrdenia o spoločnosti žalobcu, hoc aj nepravdivé, o ktorých sa audítor, alebo iný zamestnanec audítorskej spoločnosti dozvedel pri vykonávaní svojej činnosti, nemožno považovať za prednesené verejne, a teda zasahujúce do dobrej povesti spoločnosti žalobcu, keďže audítor a ostatní zamestnanci audítorskej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom auditu. Táto povinnosť trvá aj po skončení výkonu auditu, počas pozastavenia licencie, ako aj po vyčiarknutí z príslušného zoznamu. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na asistentov audítora, na všetkých spoločníkov audítorskej spoločnosti, na ich zamestnancov, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu, členov výborov úradu, zamestnancov úradu a komory audítorov, nepraktizujúce osoby a ostatné osoby, ktoré sa o skutočnostiach súvisiacich s dohľadom dozvedeli. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu ich funkcie, zamestnania alebo iného právneho vzťahu s audítorom alebo audítorskou spoločnosťou, pričom situácie predpokladané zákonom, na ktoré sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje, nie sú predmetom posúdenia súdom v tomto konaní (§ 32 zákona č. 423/2015 Z. z.).
13. Keďže žalovaní svoje skutkové tvrdenia o neplatnosti časti dokumentácie spoločnosti žalobcu nepredniesli verejne, t.j. voči tretím osobám, a teda nemohli objektívne týmito tvrdeniami zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, súd žalobu už z tohto dôvodu posúdil ako nedôvodnú.
14. Navyše ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). V prejednávanom prípade skutkové tvrdenia žalovaných o neoprávnenosti postupu spoločnosti žalobcu, najmä tvrdenia o neoprávnenom postupe L.. F. Z. pri prijímaní smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou boli pravdivé, a upozornenia na nedodržanie procesu schvaľovania oprávnené, rovnako ako žiadosť
o nápravu tohto stavu. Schvaľovateľom uvedených smerníc je podľa vnútorných pravidiel spoločnosti žalobcu riaditeľ spoločnosti (Podľa bodu 5.2.1.2. Smernice IMS č. SM - 10 - 01 Riadenie dokumentov a údajov zo dňa 12.12.2018 - Komentár k vývojovému diagramu tvorby smerníc IMS, k bloku č. 3. Pripomienkové konanie k SM (smernica), každú smernicu s platnosťou v celej spoločnosti overuje po formálnej stránke ZPQ (zmocnenec pre kvalitu), schvaľuje RS (riaditeľ spoločnosti)). Pozícia riaditeľa spoločnosti však nie je od 01.01.2014 obsadená, preto o schválení smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou rozhoduje vedenie spoločnosti žalobcu, t.j. väčšina konateľov spoločnosti žalobcu v súlade s § 134 Obchodného zákonníka. V konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že by právomoc schvaľovať smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť, ako zavŕšenie procesu ich tvorby, delegovala spoločnosť žalobcu na iného zamestnanca v období od 01.01.2014, t.j. odkedy nie je funkcia riaditeľa spoločnosti obsadená. L.. F. Z. vo funkcii zmocnenca pre kvalitu, podriadeného riaditeľovi spoločnosti, podľa pracovnej zmluvy (pracovnej náplne) zodpovedá za zavedenie a udržiavanie SMK podľa požiadaviek normy ISO 9001:2000(1), doplnený o požiadavky ISO/TS 16949:2002(2) a má právomoc na vytvorenie, zavedenie a udržiavanie systému kvality v zmysle normy ISO 9001:2000(1) doplnený o požiadavky ISO/TS 16949:2002(2). L.. F. Z. je oprávnená a zároveň podľa pracovnej zmluvy povinná zabezpečiť (predkladať, či overovať) návrhy nových smerníc s celospoločenskou pôsobnosťou týkajúcich sa oblasti, za ktorú zodpovedá (systém kvality), avšak pri neobsadení funkcie riaditeľa spoločnosti žalobcu, do ktorého pôsobnosti patrí schvaľovať tieto dokumenty, nie je oprávnená ako podriadený pracovník riaditeľa spoločnosti ňou navrhované/overované/zmenované smernice schvaľovať. Tento proces preto v spoločnosti žalobcu nie je vykonávaný v súlade s vnútornými pravidlami spoločnosti, ani v súlade s ust. § 134 Obchodného zákonníka tak, ako správne namietajú žalovaní vo svojich vyjadreniach. Napriek vadám v schvaľovacom procese je však systém kvality spoločnosti žalobcu, za ktorý zodpovedá L.. Z. ako zmocnenec pre kvalitu, funkčný, a spoločnosť a jej zamestnanci na základe uvedeného systému kvality konajú, a to aj po zmenách v dokumentácii spoločnosti žalobcu (SMK a Príručka kvality) vykonanej po 01.01.2014, čo potvrdil aj svedok F.. U. Ď., ktorý tiež svoju prácu v spoločnosti žalobcu vykonáva podľa najnovších zmien dokumentácie žalobcu. V takomto prípade, keď konateľ (L.. F.H. Z.) koná v rozpore s vnútornými pravidlami spoločnosti zodpovedá za škodu, ktorá spoločnosti takýmto konaním vznikne, a to vrátane ušlého zisku spoločnosti. V uvedenom prípade však napriek odôvodnenému poukazovaniu žalovaných na nesprávnosť schvaľovacieho procesu a jeho možné dôsledky, spoločnosť žalobcu prosperuje, a to paradoxne práve vďaka inovovaniu jednotlivých pracovných postupov v súlade s medzinárodnými normami zavedením smerníc či ich zmien spôsobom, ktorý nie je plne v súlade so spoločnosťou zavedeným procesom (potvrdil aj svedok F.. U. Ď. vypočutý v konaní). Navyše v prípade spoločnosti žalobcu je nevyhnutné vykonávať zmeny dokumentov, vrátane smerníc s pôsobnosťou pre celú spoločnosť na zosúladenie procesov výroby s medzinárodnými normami, aby spoločnosť získala potrebné certifikáty a mohla vyrábať pre automobilový priemysel, ktorý tvorí väčšinu výroby spoločnosti žalobcu. Množiace sa spory konateľov spoločnosti žalobcu, ktoré vyústili okrem iného aj do vedenia predmetného konania (dvaja zo štyroch konateľov v mene spoločnosti žalobcu žalujú ďalších dvoch konateľov), bránia spoločnosti fungovať spôsobom, ktorý by bol v súlade s internými pravidlami spoločnosti, ako aj konaniu spoločnosti v zmysle ust. § 134 Obchodného zákonníka, pričom práve vyššie uvedené konanie L.. F. Z. je jedným z nástrojov, ktoré v takomto pre spoločnosť žalobcu nepriaznivom režime umožňuje spoločnosti riadne fungovať, keďže spoločnosť chráni pred vznikom škody, či prípadného ušlého zisku.
15. Na základe vyššie uvedeného, keď žalobca tvrdil, že skutkové tvrdenia ním označované ako nepravdivé žalovaní sprostredkovali zamestnancom žalobcu, ako aj zamestnancom audítorskej spoločnosti povinným zachovávať mlčanlivosť o sprostredkovaných informáciách, nemohlo takýmto konaním dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, a to už z dôvodu, že tieto tvrdenia neboli prednesené verejne, teda voči tretím osobám. Nie je tu preto naplnená objektívna spôsobilosť tvrdení zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Navyše vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedené tvrdenia o porušení postupu pri prijímaní smerníc boli pravdivé, keďže žiaden zo zamestnancov nemá od 01.01.2014 v kompetencii schvaľovať smernice s pôsobnosťou pre celú spoločnosť, pričom tieto smernice platne neschválili konatelia žalobcu (3 zo 4). Ako pravdivé bolo preukázané aj tvrdenie o neoprávnenom konaní žalobcu (niektorých jeho zamestnancov), ktorí napriek nevedomosti dotknutých osôb tieto označovali za predkladateľov, overovateľov alebo zmenovateľov dokumentov záväzných pre celú spoločnosť, alebo pre niektorý závod (výpoveď svedka F.. U. Ď., ako aj nepopreté tvrdenie žalovaných). Keďže žalovaní konatelia sa nedopustili konania, ktoré by bolo možné klasifikovať ako neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. K tvrdeniam žalovaných, že neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby nemôžu byť tvrdenia o konaní konateľov, resp. spoločníkov právnickej osoby, súd uvádza, že za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa považuje taktiež verbálny útok na jej jednotlivých predstaviteľov, nakoľko útok na konkrétneho predstaviteľa môže veľmi citeľne poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť nielen zásahom do práv samotnej právnickej osoby ako celku, ale aj zásahmi, ktoré sa dotýkajú jej jednotlivých predstaviteľov, respektíve zamestnancov. Pokiaľ teda existuje vzájomná prepojenosť/väzba medzi jednotlivými fyzickými osobami tvoriacimi právnickú osobu a jej dobrou povesťou, môže útok na konkrétneho predstaviteľa právnickej osoby poškodiť dobrú povesť právnickej osoby a rovnako môže útok na dobrú povesť právnickej osoby mať negatívny vplyv na samotné fyzické osoby (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/475/2013 z 28. 10. 2014; uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 473/2017-14 z 1. augusta 2017). V prejednávanom prípade však súd žalobu ako nedôvodnú zamietol už z dôvodu, že skutkové tvrdenia žalovaných neboli prezentované verejne, voči tretím osobám, na základe čoho nemohli objektívne zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti žalobcu, a to ani prostredníctvom zásahu do dobrej povesti konateľov žalobcu.
17. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom audítora (p. Horníka) navrhované žalobcom k tomu, čo skúma audítor, čo by sa stalo, keby bola smernica neplatná, tiež na preukázanie toho, či je smernica v súlade s ISO normou, ako aj na preukázanie platnosti dokumentácie SMK, keďže určenie pravdivosti skutkových žalovaných tvrdení o procese schvaľovania dokumentov spoločnosti žalobcu je úlohou posúdenia súdu, a nie je v kompetencii audítorov, čo vyplýva zo zákona č. 423/2015 Z. z a uviedol to aj samotný audítor A. Y. v e-maili zo dňa 24.01.2019 adresovanom žalovanému 2., v ktorom sa vyjadril, že nie je ich povinnosťou riešiť, koho povinnosť v rámci firmy je schvaľovať systém SMK. Na základe uvedeného považoval súd výsluch navrhovaného svedka ako audítora za neúčelný, a z toho dôvodu za nehospodárny, keďže jeho výpoveď nemá na rozhodnutie súdu ohľadom správnosti vykonávania schvaľovacích procesov dokumentov v spoločnosti žalobcu žiaden vplyv.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešným žalovaným (súd konanie v časti zastavil, čo procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol) priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).